Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: A., nar. X., alias M., nar. X.,

štátny príslušník Irackej republiky (Irak), alias A., nar. X., štátny príslušník Egyptskej arabskej

republiky (Egypt), naposledy bytom sídlisko T., resp. S., aktuálne s miestom pobytu: Pobytový

tábor Migračného úradu MVSR R., zastúpený JUDr. Z., L. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporcu č. MU-678-86/PO-Ž-2008 zo dňa 27.4.2010, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -30 zo dňa 6. októbra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -30 zo dňa 6. októbra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie

č. MU-678-86/PO-Ž-2008 zo dňa 27.4.2010, ktorým odporca s poukazom na § 13 ods. 1 zákona

č. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej

len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky a podľa § 13c

ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. O trovách rozhodol krajský

súd tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal a trovy tlmočného znáša štát.

2

Krajský súd je toho názoru, že odporca po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu

záveru, podľa ktorého je osoba navrhovateľa nehodnovernou. Krajský súd osobitne zdôraznil,

že navrhovateľ vystupoval pod rôznymi identitami a že uvádzal rôznu štátnu príslušnosť, rôzne

údaje týkajúce sa jeho vzdelania, umiestnenia jeho holičstva v Bagdade, ako aj rôzne dôvody svojho

odchodu z krajiny pôvodu. Podľa krajského súdu závažné a podstatné nedostatky v znalosti

miestopisu mesta Bagdad tak isto nesvedčia o tom, že by skutočne pochádzal z tohto mesta. To isté

platí pokiaľ ide o krajinu jeho pôvodu. Ak by i nepochádzal z Bagdadu, avšak z Iraku ako takého,

nebolo by pochýb o tom, že by ako Iračan mal ovládať názov irackej hymny, a najmä by mal vedieť

opísať irackú zástavu. Nesprávny opis zástavy však podľa názoru krajského súdu svedčia o tom,

že navrhovateľ nie je štátnym občanom Iraku. Túto opodstatnenú domnienku potvrdzuje aj ním

predložený občiansky preukaz, ktorý je podľa holandského IND falošný. Už iba skutočnosť,

že navrhovateľ bol dôvodne vyhodnotený ako nedôveryhodný, svedčí v prospech neudelenia azylu.

Ak by aj navrhovateľ skutočne bol štátnym príslušníkom Iraku, ním uvedený dôvod žiadosti o azyl,

t. j. že sa mu príslušníci milície Al Mahdi vyhrážali v súvislosti s výkonom jeho povolania holiča,

nemôže byť dôvodom na udelenie azylu, keďže navrhovateľ nepreukázal odôvodnenosť svojich

obáv, najmä však preto, lebo jeho prípadnú perzekúciu, súvisiacu s tým, že vytrhávaním chĺpkov

na tvári skrášľoval svojich zákazníkov, nie je perzekúciou z dôvodu navrhovateľovej rasy,

národnosti, náboženstva či zastávania určitých politických názorov, ako to má na mysli § 8 zákona

o azyle. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, krajský súd súhlasí s názorom odporcu,

že nebol naplnený ani jeden z predpokladov jej poskytnutia. Navrhovateľovi nebol nikdy uložený

žiaden trest, teda mu ani nehrozí výkon trestu smrti. Takisto nebol nikdy objektom neľudského

či ponižujúceho zaobchádzania a teda niet dôvodu domnievať sa, že by po svojom prípadnom

návrate do Iraku, ako krajiny ktorú označil ako krajinu svojho pôvodu, bol jeho objektom, a to

ani v prípade ak by sa tam vrátil ako neúspešný žiadateľ o azyl. Ozbrojený konflikt v Iraku bol

v podstate ukončený. I keď bezpečnostná situácia v tomto štáte nie je stabilná a uspokojivá, predsa

len je potrebné poukázať na skutočnosť, že jej narušenia sa týkajú iba niektorých miest. Preto

prípadný návrat navrhovateľa do Iraku je možný.

Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu

je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.

3

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne včas odvolanie,

v ktorom namietal, že postupom súdu mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať

pred súdom.

Navrhovateľ namietal, že napriek tomu, že niekoľkokrát deklaroval, že nerozumie

slovenskému jazyku a nevie v tomto jazyku ani čítať, ani písať, ani sa dorozumieť, krajský súd

mu zaslal vyrozumenie o dátume, mieste a čase konania pojednávania v slovenskom jazyku.

Navrhovateľ nerozumel obsahu zásielky v slovenskom jazyku, a preto sa na pojednávanie

nedostavil. V opravnom prostriedku navrhovateľ zároveň výslovne vyjadril svoju vôľu zúčastniť

sa na pojednávaní v jeho veci. Podľa názoru navrhovateľa krajský súd týmto zabránil

navrhovateľovi v účasti na pojednávaní o jeho opravnom prostriedku a tým mu odňal možnosť

konať pred súdom. Krajský súd svojím postupom porušil právo navrhovateľa na spravodlivé súdne

konanie a právo na to, aby súd s navrhovateľom konal v jazyku, ktorému rozumie.

Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec

vrátiť krajskému súdu na nové konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že vzhľadom na to, že právna zástupkyňa

namieta procesný postup krajského súdu, migračný úrad nepovažuje za potrebné podrobne

sa vyjadriť k opravnému prostriedku. Podľa jeho právneho názoru je doručenie predvolania

na pojednávanie navrhovateľovi v slovenskom jazyku v súlade s a preto navrhoval,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil v celom

rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel

k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozhodnutie vyhlásil dňa 25.1.2011 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

4

Z obsahu spisu krajského súdu odvolací súd zistil, že uznesením zo dňa 4.6.2010

pod č. k. -18 krajský súd poveril Mgr. Art. M. tlmočníka jazyka arabského,

zapísaného v zozname tlmočníkov vykonaním tlmočníckeho úkonu, s tým, že úlohou tlmočníka

bude dostaviť sa v určený termín na pojednávanie a tlmočiť jeho obsah z jazyka slovenského do

jazyka arabského a naopak.

Spolu s uznesením krajský súd navrhovateľovi zaslal poučenie v jazyku slovenskom, ktorým

vyzval navrhovateľa, aby v prípade zmeny adresy svojho pobytu túto skutočnosť súdu bezodkladne

oznámil. Súčasťou poučenia je aj výzva na predloženie dôkazov alebo ich označenie najneskôr

do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, ako aj výzva na predloženie procesného plnomocenstva,

v prípade, že sa účastník dá zastupovať v konaní pred súdom inou osobou. resp. advokátom

ako aj poučenie o tom, že ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti ako neprevzatá

z miesta trvalého alebo prechodného pobytu, z miesta, ktoré na doručovanie účastník označil, súd

môže nasledujúce písomnosti ukladať na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania

rovnopisu doručovanej písomnosti zo súdu, aj keď účastník si zásielku s rovnopisom neprevezme

a napokon poučenie, že kedykoľvek má účastník možnosť požiadať o doručenie písomnosti

i na adrese iného miesta v SR, ak na takéto miesto môže byť písomnosť doručená zákonom

predpísaným spôsobom, s poučením, že si účastník môže zvoliť zástupcu pre doručovanie.

Navrhovateľ predmetné uznesenie krajského súdu spolu s výzvou prevzal dňa 15.6.2010.

Predvolanie na pojednávanie na termín 6.10.2010 krajský súd doručil navrhovateľovi

na adresu uvedenú v podanom opravnom prostriedku PT R.. Predvolanie na pojednávanie

(v jazyku slovenskom) navrhovateľ prevzal dňa 30.8.2010.

Odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa, skúmal otázku, či boli splnené

zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie veci v neprítomnosti navrhovateľa,

keď predvolanie a poučenie súdu dostal v jazyku slovenskom.

Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že navrhovateľ v konaní pred odporcom

uviedol, že ovláda arabský jazyk, v ktorom sa uskutočnil aj pohovor s navrhovateľom.

5

Podľa (účinného od 1.1.2008) písomné predvolanie na pojednávanie

vo veciach azylu a doplnkovej ochrany sa účastníkovi konania doručí v jazyku, o ktorom

sa predpokladá, že mu rozumie.

Za daného stavu postup krajského súdu bol chybný, keď predvolanie na pojednávanie

doručil navrhovateľovi v jazyku slovenskom, hoci navrhovateľ v konaní pred odporcom

komunikoval v jazyku arabskom z čoho vyplynulo, že slovenský jazyk neovláda.

Povinnosť súdu predvolať navrhovateľa na pojednávanie v jazyku, ktorému

navrhovateľ rozumie vzniká v prípade, že súd zistí alebo mohol zistiť, že navrhovateľ

ako účastník konania neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené

zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý síce

predvolanie prevzal, svoju neprítomnosť neospravedlnil, avšak predvolanie v jazyku slovenskom

účastníkovi, ktorý jazyku slovenskému nerozumie, nespĺňalo požiadavky riadneho predvolania

s následkami v zmysle , keď umožňuje súdu

pokračovať v konaní aj keď sú účastníci nečinní.

Takýmto postupom súdu by bolo navrhovateľovi odňaté právo na verejné prejednanie veci

/garantované článkom 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd/ a k takémuto procesnému

pochybeniu prihliadol odvolací súd po námietke navrhovateľa, ktorý namietal, že postupom súdu

sa mu odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa

27.2.2007, keď najvyšší súd na takéto pochybenie súdu prihliadol aj bez predchádzajúcej námietky

účastníka konania, pretože ako vyplynulo z odôvodnenia predmetného rozhodnutia, takéto

pochybenie by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že námietka navrhovateľa je dôvodná

a rozsudok podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6

S poukazom na ustanovenie odvolací súd o trovách konania nerozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. januára 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová