Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
563/361111.af63f8.pdf
PDF · 97.75 KB
No categories available
4Sž/3/2010
Najvyšší súd 4Sž/3/2010-18 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej
veci navrhovateľa: M. L., bytom Ž., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa – ústredie,
Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu
odporkyne zo dňa 13. júla 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne zo dňa 16. júna 2010
č. 580 713 7303 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Rozhodnutím zo dňa 16. júna 2010 č. 580 713 7303 odporkyňa postupom podľa
ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 462/2002 Z.z. o poskytnutí jednorazového finančného
príspevku politickým väzňom v znení neskorších predpisov nepriznala navrhovateľovi
jednorazový finančný príspevok z dôvodu, že navrhovateľ podal žiadosť o priznanie
jednorazového príspevku dňa 2. júla 2010, hoci tak mohol podľa zákona urobiť a požiadať
najneskôr do 31. júla 2004 a jeho nárok zanikol.
Vo včas podanom opravnom prostriedku podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“), doručenom najvyššiemu súdu dňa 9. augusta 2010 proti hore
uvedenému rozhodnutiu navrhovateľ predovšetkým namietal svoj zdravotný stav, ktorý
zapríčinil, že prehliadol možnosť požiadať o priznanie jednorazového príspevku. Žiadal
o odpustenie zmeškania lehoty.
Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa navrhla napadnuté
rozhodnutie potvrdiť. Uviedla, že zákonný nárok si mohol navrhovateľ podľa § 3 ods. 2
zákona č. 462/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov uplatniť v lehote do 31. júla 2004, inak
nárok zanikol. Žiadala, aby súd rozhodnutie napadnuté navrhovateľom podľa § 250q OSP
potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný
rozhodovať o opravnom prostriedku v tejto veci (§ 3 ods. 4 zákona č. 462/2002 Z.z. v spojení
s ustanovením § 246 ods. 2 písm. a/ a § 250l a nasl. OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
a jemu predchádzajúce správne konanie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku postupom podľa Tretej hlavy Piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. OSP. Po zistení,
že opravný prostriedok bol podaný oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote,
opravnému prostriedku navrhovateľa nemohol súd vyhovieť, pretože odporkyňa neporušila
svojim rozhodnutím zákon.
Ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny orgán
v správnom konaní vo veci priznania jednorazového odškodnenia navrhovateľovi postupoval
podľa § 3 ods. 2 zákona č. 462/2002 Z.z. a o oneskorene podanej žiadosti rozhodol zákonným
spôsobom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 až 5 zákona č. 462/2002 Z.z. o poskytnutí príspevku rozhoduje
a príspevok vypláca Sociálna poisťovňa (ďalej len „príslušný orgán“). Na konanie podľa tohto
zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(2) Oprávnená osoba môže uplatniť písomne nárok na príslušnom orgáne, a to
najneskôr do 31. júla 2004, inak nárok zaniká. Príslušný orgán rozhodne o nároku a priznaný
príspevok vyplatí najneskôr do 30. decembra 2004.
(3) Oprávnená osoba je povinná k žiadosti pripojiť doklady preukazujúce
opodstatnenosť jej nároku.
(4) Proti rozhodnutiu orgánu uvedenému v odseku 1 možno podať opravný
prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. 2)
(5) Konanie podľa tohto zákona je oslobodené od správnych poplatkov a súdnych
poplatkov.
Najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ požiadal
o priznanie jednorazového finančného príspevku podľa zákona č. 462/2002 Z.z. dňa
2. júna 2010, teda viac ako 5 rokov po zákonom stanovenej prekluzívnej lehote.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku predovšetkým namietal, že v čase keď si mohol
tento svoj nárok podľa zákona č. 462/2002 Z.z. uplatniť, nebol vzhľadom na svoj zdravotný
stav schopný takto postupovať.
Najvyšší súd nepovažuje túto námietku za takú, ktorá by mohla navrhovateľovi
priniesť očakávaný úspech, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona č. 462/2002 Z.z.
nevplýva oprávnenie pre konajúci súd alebo správny orgán postupovať tak, že by zaniknutý
nárok (zanikol neuplatnením v prepadnej lehote) priznal aj na základe žiadosti podanej
po 31. júli 2004.
Preto sa senát najvyššieho súdu nestotožnil s námietkou navrhovateľa a považuje
rozhodnutie odporkyne za riadne a dostatočne odôvodnené a namietaná skutočnosť, že si
v čase do 31. júla 2004 nárok neuplatnil pre svoj zdravotný stav je v tejto súvislosti právne
irelevantná. Je len na samotnom zákonodarcovi, či vytvorí zákonné podmienky pre nové
uplatnenie žiadosti o priznanie jednorazového príspevku politickým väzňom v budúcnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 580 713 7303
z 16. júna 2010 potvrdil ako zákonné podľa § 250q OSP.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1
OSP tak, že nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, keďže v konaní nemal úspech
a odporkyni náhrada trov konania nepatrí zo zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková