Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e81/361032.3f6205.pdf
PDF · 102.08 KB
No categories available
5Cdo/276/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 276/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. D., IČO : X.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou U., proti žalovanému J. K., o zaplatenie 23 710,29
eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 16 C 28/2008, o
dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. marca 2009, sp.zn.
15 Co 75/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen uznesením z 22. januára 2009, č.k. 16 C 28/2008-82
konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 19, § 104 ods. 1 a § 107 ods. 1
O.s.p. tým, že žalovaný v priebehu konania dňa 6. októbra 2006 zomrel, čím stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania a teda ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť a preto konanie vo veci zastavil. Podľa názoru súdu v danom prípade
práva a povinnosti neprechádzajú v dôsledku smrti žalovaného, teda ich nositeľa, na iný
subjekt, ale bez ďalšieho zanikajú, nakoľko sa jedná o práva a povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o vykonaní exekúcie, ktorá smrťou súdneho exekútora zanikla.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. marca 2009, sp.zn. 15 Co 75/2009
odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako
oneskorene podané odmietol. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené dňa 13. februára 2009, 15-dňová lehota na podanie odvolania začala
plynúť 14. februára 2009 a posledným dňom lehoty bol 2. marec 2009. Keďže odvolanie bolo
podané až dňa 4. marca 2009, bolo podané po lehote. Naviac podľa dátumu uvedeného
na odvolaní, bolo toto vyhotovené taktiež po lehote.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol
uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, že postupom prvostupňového
súdu, ktorý konanie zastavil, hoci na to neboli splnené podmienky, mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.
Rozhodnutia oboch súdov považoval za nesprávne a zmätočné. Nesúhlasil s právnym
názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade práva a povinnosti neprechádzajú
v dôsledku smrti žalovaného, teda ich nositeľa, na iný subjekt, ale bez ďalšieho zanikajú.
Mal za to, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď potom, čo podľa § 107
ods. 1 O.s.p. konanie prerušil, nepostupoval podľa § 107 ods. 3 O.s.p. a nepokračoval
s dedičmi žalovaného, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali
právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Podľa názoru žalobcu má predmetné konanie
jednoznačne majetkový charakter. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav
veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia
§ 239 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/
veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací
súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení
za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Žalobcom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania
a preto dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide
tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však
dovolacím súdom nebola v konaní zistená.
So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že
v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať
a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
vydanie uznesenia o odmietnutí odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. v prípade, že
podmienky pre takýto procesný postup súdu neboli splnené ( porovnaj napr. R 23/1994).
V prejednávanej veci dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania
vychádzal z ustanovenia 204 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolanie sa podáva
do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého
smeruje. Lehota na podanie odvolania je lehotou zákonnou a nie je možné ju predĺžiť ani
skrátiť. Ide zároveň o lehotu procesnú, čo znamená, že stačí, ak je odvolanie posledný deň
odvolacej lehoty podané na súde alebo je odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho
doručiť (57 ods. 3 O.s.p. ) Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy došlo
k doručeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa účastníkovi konania.
Odvolací súd v predmetnej veci správne posúdil zmeškanie zákonnej lehoty
na podanie odvolania žalobcu proti uzneseniu prvostupňového súdu, a dôvodne ako
oneskorené toto odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Túto skutočnosť
dovolateľ vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku ani nenamietal.
V tomto smere dovolací súd poukazuje na hore citované ustanovenie § 236
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu. Dovolateľ však podľa obsahu dovolania napáda správnosť uznesenia
súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie vo veci zastavené. Predmetom prieskumu
dovolacím súdom môže byť však iba napadnuté uznesenie o odmietnutí odvolania
z dôvodu jeho podania po zákonnej lehote. Pre vydanie tohto uznesenia odvolacieho súdu
boli splnené zákonné procesné podmienky a preto odvolací súd svojím postupom nezaťažil
konanie vadou v zmysle § 237 písm. f O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho
konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2011
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová