Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
81c/361393.cfde3d.pdf
PDF · 192.54 KB
No categories available
4Sžo/73/2010
Najvyšší súd 4Sžo/73/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu, v právnej
veci navrhovateľa: A., B., proti odporcovi: Primátor Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, v konaní o opravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 27. februára 2009 proti rozhodnutiu odporcu číslo: MAGS
OCH 30707/09/3-17820 zo dňa 29. januára 2009, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sp/12/2009 -118 zo dňa 22. septembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 8S/12/2009 -118 zo dňa 22. septembra 2010 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil v záhlaví uvedené rozhodnutie odporcu
podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vec vrátil
odporcovi na ďalšie konanie. Odporca uvedeným rozhodnutím uložil navrhovateľovi pokutu
vo výške 663,88 Eur za porušenie ustanovenia § 9 Všeobecne záväzného nariadenia Hlavného
mesta SR Bratislavy č. 9/1998 o verejnom osvetlení na území hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy (ďalej len „VZN č. 9/1998“) na tom skutkovom základe, že dňa
24. mája 2005 bolo na stĺpoch verejného osvetlenia špecifikovaných vo výroku predmetného
rozhodnutia zistené obhliadkou kontrolného orgánu Hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy vylepenie plagátov propagujúcich prevádzku navrhovateľa.
Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť, nakoľko
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru súdu, je nesprávnou
aplikácia ustanovenia § 9 VZN č. 9/1998, podľa ktorého: „ Všetky reklamné, informačné
a propagačné zariadenia umiestnené na zariadení verejného osvetlenia podliehajú
povoľovaciemu konaniu.“, na zistený skutkový stav. Pojem „zariadenie“ je podľa súdu
potrebné vykladať ako: a) nábytok, prístroje a pod., tvoriace vybavenie miestnosti; b)
mechanizmus na vykonávanie istej činnosti; c) inštitúciu a jej budovu, prispôsobenú nejakej
celospoločenskej funkcii; d) budovu, miestnosť s vybavením na rozličné ciele (viď Lexikón
slovenského jazyka). Podľa totožného zdroja pojem „plagát“ predstavuje vyvesené alebo
nalepené verejné oznámenie a pojem „leták“ príležitostné propagačné, agitačné tlačivo
menšieho formátu. Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že plagát nie je
zariadením.
V konkrétnom prípade mal krajský súd za to, že činnosť, ktorou bola propagovaná
prevádzka navrhovateľa je celkom jednoznačne subsumovaná pod skutkovú podstatu
priestupku proti verejnému poriadku podľa ust. § 47 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), podľa ktorého priestupku sa dopustí ten,
kto znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo znečistí verejnoprospešné
zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami alebo zanedbá
povinnosť upratovania verejného priestranstva. Krajský súd preto uložil odporcovi postúpiť
predmetnú vec správnemu orgánu príslušnému podľa § 52 zákona o priestupkoch, ktorý
priestupok za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok, takisto s ohľadom
na ust. § 20 zákona o priestupkoch prejedná podľa zákona o priestupkoch. O trovách konania
rozhodol súd vzhľadom na výsledok konania. Navrhovateľ bol síce v konaní úspešný, trovy
konania však nežiadal a nakoľko odporca bol v konaní neúspešný, súd nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, pričom žiadal,
aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že napadnuté rozhodnutie
odporcu číslo: MAGS OCH 30707/09/3-17820 zo dňa 29. januára 2009 potvrdzuje.
Nesúhlasil s právnym posúdením veci krajským súdom a mal za to, že posúdenie
a vyhodnotenie pojmov zariadenie, plagát, či leták treba považovať len za subjektívny názor
sudcu v konaní. V odvolaní odporca poukazoval na rozhodnutie primátora hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy č. 4/2002, ktorým bol vydaný Pokyn primátora hlavného
mesta SR Bratislavy pre odborné útvary Magistrátu hlavného mesta SR vo veci povoľovania
umiestnenia reklamných, informačných a propagačných zariadení na cestných telesách,
cestných komunikáciách a v dopravnom priestore miestnych komunikácií I. a II. triedy,
pre ktoré je príslušným cestným orgánom hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
(ďalej len „Pokyn primátora“), ktorý definuje v základných pojmoch v bode 1.8 reklamné
zariadenia – „ sprostredkúvajú ponuku najmä tovaru a služieb s cieľom získania zákazníkov
(komerčná reklama)“. Podľa názoru odporcu, nakoľko v pokyne nie je stanovená podoba
a forma reklamného zariadenia, ani nezáleží na vyhotovení, použití materiálu a spôsobu
vyhotovenia, jednoznačne z toho vyplýva, že sa jedná o reklamné zariadenie. Zdôrazňoval
dôležitosť podmienok povoľovacieho konania stanovených v bode (2) a (3) Pokynu
primátora, ktoré ustanovujú, kde sa umiestnenie zariadenia nepovolí a kde sa povolí
z hľadiska bezpečnosti účastníkov cestnej premávky a dodržiavania zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb.“) a zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 8/2009
Z.z.“).
Navrhovateľ sa napriek výzve súdu z 25. októbra 2010 k odvolaniu odporcu písomne
nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) bez pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné
V predmetnej veci je potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporcu číslo MAGS OCH
30707/09/3-17820 zo dňa 29. januára 2009, ktorým navrhovateľovi podľa § 28 ods. 1 písm. a/
zák. č. 377/1990 Zb. bola uložená pokuta vo výške 663,88 Eur pre porušenie § 9 VZN
č. 9/1998 za vylepenie plagátov propagujúcich prevádzku navrhovateľa.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením skutku, tak ako ho uviedol krajský
súd v napadnutom rozsudku. Vylepovanie plagátov, ktoré len mení vzhľad stĺpov verejného
osvetlenia nenapĺňa definičný pojem reklamného zariadenia, ktoré podlieha povoľovaciemu
konaniu podľa § 9 VZN č. 9/1998. Aj napriek tomu, že Pokyn primátora neustanovuje
v definícii pre reklamné zariadenie podobu a formu, akú má mať, nie je ho možné vykladať
izolovane od pojmu zariadenie.
Odvolací súd zhodne s krajským súdom zastáva názor, že pojem „zariadenie“ je
potrebné vykladať ako: a) nábytok, prístroje a pod., tvoriace vybavenie miestnosti; b)
mechanizmus na vykonávanie istej činnosti; c) inštitúciu a jej budovu, prispôsobenú nejakej
celospoločenskej funkcii; d) budovu, miestnosť s vybavením na rozličné ciele (viď Lexikón
slovenského jazyka) a pojem „plagát“ predstavuje vyvesené alebo nalepené verejné
oznámenie a pojem „leták“ príležitostné propagačné, agitačné tlačivo menšieho formátu
(podľa totožného zdroja). V prípade správneho deliktu, ktorý je predmetom odvolacieho
konania jednoznačne ide o činnosť, ktorá nesie znaky zavineného konania, ktoré porušuje
záujem spoločnosti a zakladá skutkovú podstatu priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. d/ zákona
o priestupkoch.
Z výkladu pojmu reklamné zariadenie vyplýva, že ho nie je možné stotožňovať
so zmenou vzhľadu verejnoprospešného zariadenia, ktorá je porovnateľná so zmenou farby,
resp. jeho znečistením. Navrhovateľovi vytýkaná činnosť napĺňa znaky zavineného konania,
ktoré porušuje záujem spoločnosti, teda priestupku proti verejnému poriadku podľa zákona
o priestupkoch. Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch sa priestupku dopustí
ten, kto znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo znečistí
verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami
alebo zanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva.
Zo skutkových okolností v danej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva,
že ide o porušenie § 47 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Preto odvolací súd potvrdil
rozsudok krajského súdu, ktorým tento zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a uložil
postúpiť vec príslušnému orgánu príslušnému podľa § 52 zákon o priestupkoch,
ktorý priestupok za predpokladu splnenia všetkých zákonných ustanovení (vrátane § 20
zákona o priestupkoch) prejedná v zmysle zákona o priestupkoch.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval
námietky odporcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci krajským súdom.
Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom sa v plnom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku krajského súdu.
Odvolací súd účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
keďže navrhovateľovi trovy konania nevznikli a odporca nemá právo na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková