Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/73/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu, v právnej

veci navrhovateľa: A., B., proti odporcovi: Primátor Hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, v konaní o opravnom

prostriedku navrhovateľa zo dňa 27. februára 2009 proti rozhodnutiu odporcu číslo: MAGS

OCH -17820 zo dňa 29. januára 2009, o odvolaní odporcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -118 zo dňa 22. septembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -118 zo dňa 22. septembra 2010 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil v záhlaví uvedené rozhodnutie odporcu

podľa (ďalej len „OSP“) a vec vrátil

odporcovi na ďalšie konanie. Odporca uvedeným rozhodnutím uložil navrhovateľovi pokutu

vo výške 663,88 Eur za porušenie ustanovenia § 9 Všeobecne záväzného nariadenia Hlavného

mesta SR Bratislavy č. 9/1998 o verejnom osvetlení na území hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy (ďalej len „VZN č. 9/1998“) na tom skutkovom základe, že dňa

24. mája 2005 bolo na stĺpoch verejného osvetlenia špecifikovaných vo výroku predmetného

rozhodnutia zistené obhliadkou kontrolného orgánu Hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislavy vylepenie plagátov propagujúcich prevádzku navrhovateľa.

Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť, nakoľko

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru súdu, je nesprávnou

aplikácia ustanovenia § 9 VZN č. 9/1998, podľa ktorého: „ Všetky reklamné, informačné

a propagačné zariadenia umiestnené na zariadení verejného osvetlenia podliehajú

povoľovaciemu konaniu.“, na zistený skutkový stav. Pojem „zariadenie“ je podľa súdu

potrebné vykladať ako: a) nábytok, prístroje a pod., tvoriace vybavenie miestnosti; b)

mechanizmus na vykonávanie istej činnosti; c) inštitúciu a jej budovu, prispôsobenú nejakej

celospoločenskej funkcii; d) budovu, miestnosť s vybavením na rozličné ciele (viď Lexikón

slovenského jazyka). Podľa totožného zdroja pojem „plagát“ predstavuje vyvesené alebo

nalepené verejné oznámenie a pojem „leták“ príležitostné propagačné, agitačné tlačivo

menšieho formátu. Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že plagát nie je

zariadením.

V konkrétnom prípade mal krajský súd za to, že činnosť, ktorou bola propagovaná

prevádzka navrhovateľa je celkom jednoznačne subsumovaná pod skutkovú podstatu

priestupku proti verejnému poriadku podľa ust.

o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), podľa ktorého priestupku sa dopustí ten,

kto znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo znečistí verejnoprospešné

zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami alebo zanedbá

povinnosť upratovania verejného priestranstva. Krajský súd preto uložil odporcovi postúpiť

predmetnú vec správnemu orgánu príslušnému podľa § 52 zákona o priestupkoch, ktorý

priestupok za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok, takisto s ohľadom

3

na ust. § 20 zákona o priestupkoch prejedná podľa zákona o priestupkoch. O trovách konania

rozhodol súd vzhľadom na výsledok konania. Navrhovateľ bol síce v konaní úspešný, trovy

konania však nežiadal a nakoľko odporca bol v konaní neúspešný, súd nepriznal žiadnemu

z účastníkov konania právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, pričom žiadal,

aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že napadnuté rozhodnutie

odporcu číslo: MAGS OCH -17820 zo dňa 29. januára 2009 potvrdzuje.

Nesúhlasil s právnym posúdením veci krajským súdom a mal za to, že posúdenie

a vyhodnotenie pojmov zariadenie, plagát, či leták treba považovať len za subjektívny názor

sudcu v konaní. V odvolaní odporca poukazoval na rozhodnutie primátora hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy č. 4/2002, ktorým bol vydaný Pokyn primátora hlavného

mesta SR Bratislavy pre odborné útvary Magistrátu hlavného mesta SR vo veci povoľovania

umiestnenia reklamných, informačných a propagačných zariadení na cestných telesách,

cestných komunikáciách a v dopravnom priestore miestnych komunikácií I. a II. triedy,

pre ktoré je príslušným cestným orgánom hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

(ďalej len „Pokyn primátora“), ktorý definuje v základných pojmoch v bode 1.8 reklamné

zariadenia – „ sprostredkúvajú ponuku najmä tovaru a služieb s cieľom získania zákazníkov

(komerčná reklama)“. Podľa názoru odporcu, nakoľko v pokyne nie je stanovená podoba

a forma reklamného zariadenia, ani nezáleží na vyhotovení, použití materiálu a spôsobu

vyhotovenia, jednoznačne z toho vyplýva, že sa jedná o reklamné zariadenie. Zdôrazňoval

dôležitosť podmienok povoľovacieho konania stanovených v bode (2) a (3) Pokynu

primátora, ktoré ustanovujú, kde sa umiestnenie zariadenia nepovolí a kde sa povolí

z hľadiska bezpečnosti účastníkov cestnej premávky a dodržiavania

o pozemných komunikáciách (ďalej len „“) a

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

Z.z.“).

Navrhovateľ sa napriek výzve súdu z 25. októbra 2010 k odvolaniu odporcu písomne

nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného

4

odvolania ( v spojení s ) bez pojednávania v súlade s

ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné

V predmetnej veci je potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporcu číslo MAGS OCH

-17820 zo dňa 29. januára 2009, ktorým navrhovateľovi podľa § 28 ods. 1 písm. a/

bola uložená pokuta vo výške 663,88 Eur pre porušenie VZN

č. 9/1998 za vylepenie plagátov propagujúcich prevádzku navrhovateľa.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ( ).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ).

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením skutku, tak ako ho uviedol krajský

súd v napadnutom rozsudku. Vylepovanie plagátov, ktoré len mení vzhľad stĺpov verejného

osvetlenia nenapĺňa definičný pojem reklamného zariadenia, ktoré podlieha povoľovaciemu

konaniu podľa § 9 VZN č. 9/1998. Aj napriek tomu, že Pokyn primátora neustanovuje

v definícii pre reklamné zariadenie podobu a formu, akú má mať, nie je ho možné vykladať

izolovane od pojmu zariadenie.

Odvolací súd zhodne s krajským súdom zastáva názor, že pojem „zariadenie“ je

potrebné vykladať ako: a) nábytok, prístroje a pod., tvoriace vybavenie miestnosti; b)

mechanizmus na vykonávanie istej činnosti; c) inštitúciu a jej budovu, prispôsobenú nejakej

celospoločenskej funkcii; d) budovu, miestnosť s vybavením na rozličné ciele (viď Lexikón

slovenského jazyka) a pojem „plagát“ predstavuje vyvesené alebo nalepené verejné

oznámenie a pojem „leták“ príležitostné propagačné, agitačné tlačivo menšieho formátu

(podľa totožného zdroja). V prípade správneho deliktu, ktorý je predmetom odvolacieho

konania jednoznačne ide o činnosť, ktorá nesie znaky zavineného konania, ktoré porušuje

záujem spoločnosti a zakladá skutkovú podstatu priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. d/ zákona

o priestupkoch.

5

Z výkladu pojmu reklamné zariadenie vyplýva, že ho nie je možné stotožňovať

so zmenou vzhľadu verejnoprospešného zariadenia, ktorá je porovnateľná so zmenou farby,

resp. jeho znečistením. Navrhovateľovi vytýkaná činnosť napĺňa znaky zavineného konania,

ktoré porušuje záujem spoločnosti, teda priestupku proti verejnému poriadku podľa zákona

o priestupkoch. Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch sa priestupku dopustí

ten, kto znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo znečistí

verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami

alebo zanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva.

Zo skutkových okolností v danej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva,

že ide o porušenie § 47 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Preto odvolací súd potvrdil

rozsudok krajského súdu, ktorým tento zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a uložil

postúpiť vec príslušnému orgánu príslušnému podľa § 52 zákon o priestupkoch,

ktorý priestupok za predpokladu splnenia všetkých zákonných ustanovení (vrátane § 20

zákona o priestupkoch) prejedná v zmysle zákona o priestupkoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval

námietky odporcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci krajským súdom.

Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa , v spojení s

ods. 1 veta prvá prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom sa v plnom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku krajského súdu.

Odvolací súd účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,

keďže navrhovateľovi trovy konania nevznikli a odporca nemá právo na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

6

V Bratislave 25. januára 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková