Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/20/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobkyne: K. a.s., IČO: X., so sídlom R., proti žalovanej :

Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 18. marca 2010 č. k. -57, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 18. marca 2010 č. k. -57 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č.: 322-1955-GC-09/2009 ako zo dňa 05.10.2009 žalovaná ako odvolací

správny orgán podľa ustanovenia o sociálnom

poistení (ďalej v rozsudku len „“) potvrdila odvolaním napadnuté

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č.: 704-3440033109-GC09/09-134

2

z 13. februára 2009 vo veci vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia zamestnanca M..

V tomto konkrétnom rozhodnutí pobočka žalovanej vyslovila, že uvedenému zamestnancovi

nevzniklo prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia

v nezamestnanosti od 29. októbra 2008 do 31. októbra 2008.

Pri svojom potvrdzujúcom rozhodnutí žalovaná s citáciou § 4 ods. 1 písm. a), § 6

ods. 1, § 7 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1, § 20

písm. a), , , a a a

ods. 7 vychádzala zo skutočnosti, že žalobca pobočke oznámil prerušenie

povinného sociálneho poistenia svojho zamestnanca v období od 29. októbra 2008

do 31. októbra 2008, z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci. Tento zamestnanec

dňa 15. decembra 2008 zaslal do Sociálnej poisťovni pobočka Košice, „Potvrdenie o dočasnej

pracovnej neschopnosti I 355797 od 29. októbra 2008, ktorým si uplatnil nárok

na nemocenské podľa V nasledujúcej vzájomnej korešpondencii žalobca

uviedol, že pobočka žalovanej nie je oprávnená posudzovať správnosť registrácie,

ale len prijať registráciu tak, ako ju nahlásil.

Podľa žalovanej zamestnancovi nevzniklo prerušenie povinného nemocenského

poistenia, povinného dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti od 29. októbra

2008 do 31. októbra 2008, pretože menovaný bol v tomto období preukázateľne dočasne

práceneschopný a riadne vystavený doklad o vzniku dočasnej práceneschopnosti predložil

Sociálnej poisťovni, pobočka Košice v zmysle

Podľa 26 ods. 3 v znení platnom v čase tvrdeného prerušenia

poistenia zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové

poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby

uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b)

do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a odo dňa nasledujúceho

po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Podľa 178 ods. 1 písm. a) v hore platnom znení do pôsobnosti

pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia

v sporných prípadoch.

3

K námietke účastníka konania, že ide o absenciu zamestnanca, pretože neoznámil

svojmu zamestnancovi vznik dočasnej práceneschopnosti, nie je možné na účely zákona

o sociálnom poistení, podľa žalovanej zohľadniť. Zamestnanec bol od 29. októbra 2008

do 8. decembra 2008 preukázateľne dočasne práceneschopný, pričom doklad o dočasnej

pracovnej neschopnosti predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Košice. Na tomto mieste síce

žalovaná konštatovala, že mal tento doklad predložiť zamestnávateľovi, ale pobočka následne

zamestnávateľa o tejto skutočnosti informovala.

Následne žalovaná v odôvodnení tiež uviedla, že je povinná bez ohľadu na správnosť

postupu pri predložení na základe tohto dokladu zabezpečiť poskytovanie nemocenských

zamestnancovi, ak mu na dávky vznikol nárok.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal na Krajský súd v Košiciach žalobu

zo dňa 10.12.2009.

Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní

po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a oboznámení sa s administratívnym

spisom žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba

nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že hoci žalobca dňa 11.12.2008 predložil

Sociálnej poisťovni pobočka Košice registračný list fyzickej osoby odhlášku z povinného

nemocenského poistenia svojho zamestnanca od 29.10. do 31.10.2008 z dôvodu, že v tieto dni

jeho zamestnanec mal neospravedlnenú absenciu v práci, tak krajský súd poukázal na text

a v súvislosti s tým vyslovil záver, že zamestnávateľ po celý čas

trvania dočasnej pracovnej neschopnosti je viazaný povinnosťou ospravedlniť neprítomnosť

zamestnanca v práci a rešpektovať aj všetky súvisiace pracovnoprávne následky bez ohľadu

na to, že zamestnanec v tomto období nie je hmotne zabezpečený vôbec, alebo je zabezpečený

iba čiastočne.

4

Taktiež krajský súd zdôraznil, že dočasná práceneschopnosť nie je uvedená medzi

podmienkami prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca v zmysle ust. § 26

ods. 1 písm. a) až e)

Rovnako námietku žalobcu, že žalovaná rozhodnutím ho donucuje neospravedlnenú

neprítomnosť zamestnanca posúdiť ako ospravedlnenú, krajský súd posúdil ako nedôvodnú.

K tomuto sa krajský súd vyjadril, že zamestnanec žalobcu náležité preukázal svoju dočasnú

práceneschopnosť v dňoch 29.10. až 31.10.2008, a keďže bol dočasne práceneschopný,

žalobca ako jeho zamestnávateľ mu nemôže za dni dočasnej práceneschopnosti dať

neospravedlnenú absenciu i napriek tomu, že on ako zamestnávateľ po dohode so zástupcami

zamestnancov v zmysle sa dohodli na neospravedlnenej absencii

tohto zamestnanca.

III.

Odvolanie žalobcu/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 05.05.2010 (č. l. 66) proti rozsudku

prvostupňového súdu žalobca s odkazom na § 141 ods. 1, § 144 ods. 1, 2 a 7, § 84 ods. 1 až 3

a článku 6 Základné povinnosti zamestnanca ods. 13 Pracovného poriadku

žalobcu tento vyslovil nesúhlas so závermi krajského súdu.

Žalobca najmä poukázal na to, že zamestnanec prekážku v práci žalobcovi

ako zamestnávateľovi nepreukázal a tento nemal žiadne informácie o tom, z akého dôvodu

zamestnanec nenastúpil na výkon práce, preto zamestnávateľ nemohol postupovať inak.

Navyše zamestnanec vôbec prekážku v práci zamestnávateľovi nepreukázal.

Tiež žalobca sa nestotožnil ani s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého:

„ v žiadnom svojom ustanovení nepripúšťa možnosť, aby zamestnávateľ počas

dočasnej pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca mohol na tieto dni, resp. na niektoré

z týchto dní u neho vykazovať neospravedlnenú absenciu.“

5

Konanie zamestnanca, ktorý neoznámil zamestnávateľovi – žalobcovi včas dočasnú

práceneschopnosť a doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti zaslal Sociálnej poisťovni,

pobočka Košice, žalobca označil za porušenie povinností stanovených zákonom a vnútornými

predpismi žalobcu. Potom ale zamestnávateľ podľa tohto záveru musí ospravedlniť

neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu,

ale zamestnanec môže túto prekážku preukázať kedykoľvek bude chcieť, prípadne to za neho

môže urobiť aj iný subjekt. Toto je podľa žalobcu nelogické.

Preto žalobca dospel k záveru, že v danej veci nejde o žiaden sporný prípad podľa

ods. I písm. a) bod prvý a žalovaný nebol príslušný na vydanie

tohto rozhodnutia.

Záverom žalobca upozornil na nesprávne právne posúdenie veci a žiada, aby odvolací

súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení

s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec jej vráti na ďalšie konanie.

Z vyjadrenia žalovanej (č. l. 72) zo dňa 20. mája 2010 vyplýva, že žalobca vo svojom

odvolaní neuviedol žiadne nové, právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie

právoplatného rozhodnutia žalovanej. Preto sa pridržiava obsahu svojho písomného

vyjadrenia z 13. januára 2010, podaného v spornej veci Krajskému súdu v Košiciach.

Z uvedených dôvodov žalovaná žiadala podané odvolanie zamietnuť a napadnuté

rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

6

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Najvyšší súd ďalej k samotným námietkam vychádzajúcim najmä z ustanovení § 141

ods. 1, , a , až 3 a článku 6 Základné povinnosti

zamestnanca ods. 13 Pracovného poriadku žalobcu uvádza, že uvedené ustanovenia nie je

možné aplikovať na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu vydaného na základe

právnych predpisov sociálneho zabezpečenia, tzn. , nakoľko predmetom

je úprava súkromnoprávnych vzťahov vymenovaných v , naopak

sa v prevažujúcej miere vzťahuje na verejnoprávne vzťahy vznikajúce

v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Podľa tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne

vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické

osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

7

Podľa a s textom účinným ku dňu 13.02.2009 tento

zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy

pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie

sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach

sociálneho poistenia, vrátane výberu, registrácie a postúpenia príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie.

Z obsahu ako aj z charakteru napadnutého rozhodnutia žalovanej Najvyššiemu súdu

jednoznačne vyplýva, že žalovaná nerozhodovala o otázkach existencie prekážok, ktoré

by mohli brániť zamestnancovi v plnení jeho pracovnoprávnych povinností smerom

k zamestnávateľovi, ale naopak skúmala, či v prejednávanej veci nastali relevantné právne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že u zamestnanca M. došlo k prerušeniu

nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti

v sledovanom období od 29. októbra 2008 do 31. októbra 2008.

Najvyšší súd nemá pochybnosti, že k tomu bola pobočka žalovanej v plnej miere

oprávnená, lebo základnú podmienku spornosti zakotvenú v § 178 ods. 1 písm. a) bod 1.

pri skúmaní vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia preukázal

žalobca ako zamestnávateľ prostredníctvom svojho oznámenia z 11. decembra 2008

(Registračným listom fyzickej osoby), o prerušení povinného sociálneho poistenia

zamestnanca M. v období od 29. októbra 2008 do 31. októbra 2008. Toto oznámenie však

nekorešpondovalo s Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti uvedeného zamestnanca

so začiatkom pracovnej neschopnosti od 29. októbra 2008.

Keď pobočka žalovanej v Košiciach listom zo dňa 26. januára 2009 vyzvala

zamestnávateľa, aby zabezpečil správnosť registrácie prerušenia povinného sociálneho

poistenia svojho zamestnanca, tak žalobca ako zamestnávateľ vo svojom stanovisku

z 30. januára 2009 označil svoj postup za správny a zotrval na ňom aj v odvolacom súdnom

konaní.

8

Podľa . v hore uvedenom znení

do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku

sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Žalobca sa v svojom odvolaní dovolával toho, že zamestnanec prekážku v práci

žalobcovi ako zamestnávateľovi nepreukázal a tento nemal žiadne informácie o tom, z akého

dôvodu zamestnanec nenastúpil na výkon práce, lebo zamestnanec vôbec prekážku v práci

zamestnávateľovi nepreukázal. Takéto konanie zamestnanca, žalobca v svojom odvolaní

označil za porušenie povinností stanovených zákonom a vnútornými predpismi žalobcu.

Najvyšší súd s uvedenou argumentáciou nemôže súhlasiť, a tiež nesúhlasí s tým,

že zamestnanec svoju pracovnú neschopnosť pre chorobu môže ako prekážku preukázať

kedykoľvek bude chcieť.

Podľa v hore uvedenom znení sa zamestnancovi

prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie

v nezamestnanosti v období, v ktorom

a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu 44) alebo čerpá

služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu 6) okrem

ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,

b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo

zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon

funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu, ak sa mu neposkytuje náhrada

mzdy,

c) má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

d) je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu

k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas

jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,

e) čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období,

v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské,

ak ide o muža.

Podľa v hore uvedenom znení sa zamestnancovi

prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie

v nezamestnanosti od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1

9

písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto

ošetrovania alebo tejto starostlivosti a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania

dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Správne krajský súd v svojom odôvodnení uviedol, že „ v žiadnom

svojom ustanovení nepripúšťa možnosť, aby zamestnávateľ počas dočasnej pracovnej

neschopnosti svojho zamestnanca mohol na tieto dni, resp. na niektoré z týchto dní u neho

vykazovať neospravedlnenú absenciu.“ Pokiaľ žalobca ako zamestnávateľ zo správania

zamestnanca nadobudol dojem, že zamestnanec konal v rozpore s pracovnoprávnymi

predpismi, a pokiaľ chcel z tohto konania pre zamestnanca vyvodiť aj zodpovedajúce

následky, potom nemohol do týchto následkov zahrnúť prerušenie povinného sociálneho

poistenia zamestnanca v čase jeho práceneschopnosti.

Navyše Najvyšší súd musí na tomto mieste konštatovať, že nemôže byť na ťarchu

zamestnanca vyhodnotené také jeho nezavinené správanie, ktorého následkom je zaslanie

informácie o začiatku práceneschopnosti iba Sociálnej poisťovni.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností

a po vyhodnotení námietok žalobcu Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu

postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo

na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava sociálno-poistných

vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 25. januára 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová