Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/2/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

25. januára 2011 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov

JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci proti obvinenému A. K.,

pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného A. K. proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 20. mája 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného A. K. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 18. februára 2010, sp. zn. ,

bol obvinený A. K. uznaný vinným zo spáchania:

- zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

1/ 31. januára 2009 v čase o 04.00 hod. na ulici H. v N. Z. sa pristavil

pri poškodenom Z. B., ktorého vzápätí chytil rukami pod krk so slovami "Daj mi peňaženku",

následne sa mu poškodený vytrhol zo zovretia, začal utekať a keď spadol

na zem, obvinený dobehol k poškodenému, udrel ho do hlavy a začal mu prehľadávať

ošatenie a potom mu z vrecka kabáta vybral peňaženku s hotovosťou najmenej 5 eur

aj s osobnými dokladmi a z druhého vrecka kabáta mu vybral mobilný telefón značky S. E., a

z miesta ušiel, čím spôsobil poškodenému Z. B. na odcudzenej hotovosti, mobilnom telefóne

a peňaženke škodu vo výške najmenej 53,30 eur (1.606,- Sk);

- prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 2 písm. a/ Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že:

2/ 8. októbra 2008 v čase o 12.50 hod. na ulici J. Č. v N. Z. spoločne s obvinenými P. H. a

mladistvým D. F. prišli do zadnej časti budovy strednej odbornej školy, kde potom na

prízemí budovy obvinený P. H. vytlačil pootvorené okno na šatni, cez ktoré následne vošiel

dnu, odkiaľ odcudzil žiakom školy rôzne druhy ošatenia a osobné doklady, ktoré veci potom

podával cez okno obvineným A. K. a mladistvému D. F., čím spôsobili poškodenému D. M.

odcudzením bundy značky A. a riflových nohavíc značky E. škodu vo výške najmenej 105,50

eur (3.178,- Sk), poškodenému A.. P. odcudzením bundy značky D. škodu vo výške najmenej

39,50 eur (1.190,- Sk), T. P. odcudzením peňaženky škodu vo výške najmenej 5,30 eur (160,-

Sk), D. V. odcudzením peňaženky škodu vo výške najmenej 6,60 eur (199,- Sk), A.. Z.

odcudzením bundy značky R. B. škodu vo výške najmenej 34,50 eur (1.039,- Sk)

a Strednej odbornej škole N. Z. škodu na zariadení vo výške najmenej 16,50 eur (497,- Sk).

Za tu mu bol uložený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov, na výkon ktorého bol

zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený A. K. ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré

neskôr odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321

odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/ zrušiť vo výroku

o vine a treste, podľa ho v bode 1/ uznať vinným len z prečinu krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa

§ 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a uložiť mu úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd v Nitre uznesením z 20. mája 2010, sp. zn. , podľa § 319

odvolanie obvineného A. K. zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený 27. septembra 2010

prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie (len v časti týkajúcej sa skutku 1/ obžaloby), ktoré

bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené 07. januára 2011. V jeho odôvodnení

uviedol ako dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. h/

a písm. i/ , z ktorých prvý predpokladá, že bolo zásadným spôsobom porušené právo

na obhajobu, druhý, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané

zákonným spôsobom, tretí, že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby

alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa

a štvrtý, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

Obvinený tvrdí, že rozhodnutia oboch súdov sa výlučne opierali o procesne chybné výpovede

poškodeného Z. B., pričom vôbec nevzali do úvahy výpoveď poškodeného z hlavného

pojednávania konaného 19. novembra 2009, ktorá podľa jeho názoru už netrpela žiadnou

procesnou vadou. Poukázal na skutočnosť, že poškodený sa zúčastnil prvotných výsluchov v

prípravnom konaní bez prítomnosti tlmočníka aj napriek tomu, že slovenský jazyk

v dostatočnej miere neovláda, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu ustanovenia § 2 ods.

20 , ako aj práva na obhajobu. Ďalej uviedol, že vzhľadom k nedostatočným

jazykovým znalostiam poškodeného došlo aj ku skresleniu jeho výpovede z prípravného

konania, v dôsledku čoho došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii konania obvineného

a následne tak k uloženiu neprimerane prísneho trestu odňatia slobody v trvaní sedem rokov.

Vyzdvihol výpoveď poškodeného v tom smere, že on sám sa len domnieval, že bol udretý

do hlavy a škrtený.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil rozsudkom v zmysle porušenie zákona podľa

písm. c/, písm. g/, písm. h/ a písm. i/ v jeho neprospech, zrušil podľa Tr.

por. napadnuté rozhodnutia a prikázal podľa Okresnému súdu Nové

Zámky, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie

Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho, ktorým bolo odvolanie obvineného A. K.

podľa zamietnuté. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa

Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola

splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa

a

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané

a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,

že sa jedná o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. h/ a písm. i/

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa

zistil, že dovolanie podané obvineným A. K. nie je dôvodné, a preto ho podľa

odmietol.

Obvinený všetky dovolacie dôvody postavil na podľa jeho názoru procesne chybných

výpovediach poškodeného z prípravného konania tvrdiac, že tento nemal tlmočníka, čím

došlo k porušeniu Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal najprv

naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle a dospel k záveru,

že tento dovolací dôvod naplnený nebol.

Sám poškodený 31. januára 2009 do zápisnice o trestnom oznámení uviedol,

že je maďarskej národnosti, ale tlmočníka nepotrebuje (č.l. 2 vyšetrovacieho spisu),

09. februára 2009 o 11.00 hod. (č.l. 6 vyšetrovacieho spisu, zápisnica o trestnom oznámení -

dodatok) po poučení o práve na tlmočníka a prekladateľa uviedol, že bol poučený zákonným

spôsobom, ktorému porozumel a o 11.40 hod. toho istého dňa v postavení svedka vyhlásil,

že je maďarskej národnosti a vypovedať bude po slovensky (č.l. 42 vyšetrovacieho spisu).

Následne pri výsluchu 26. februára 2009 sa poškodený pred vyšetrovateľom PZ vyjadril tak,

že úradný jazyk ovláda slovom aj písmom a vypovedať bude v slovenskom jazyku.

Na základe týchto vyjadrení potom správne postupoval orgán činný v trestnom konaní,

keď tlmočníka do konania nepribral.

Nie je možné nechať bez povšimnutia ani zápisnicu o konfrontácii medzi obvineným

a poškodeným, ktorá sa konala 09. februára 2009 (č.l. 45 vyšetrovacieho spisu) aj za účasti

obhajcu obvineného a z ktorej jasne vyplýva, že v tom čase obhajca pochybnosti

o dostatočnom ovládaní slovenského jazyka poškodeným nemal.

Neobstojí preto tvrdenie obvineného o porušení práva na obhajobu (dovolací dôvod

podľa ) z dôvodu, že poškodený pre nedostatočnú znalosť

slovenského jazyka nemohol riadne pochopiť obsah jemu položených otázok a nemohol

presne na otázky obhajoby počas vyšetrovacích úkonov odpovedať.

Posudzujúc ďalší obvineným uvádzaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že je viazaný zisteným skutkovým

stavom veci, tak ako ho ustálili súdy nižšej inštancie, pretože podľa citovaného ustanovenia

môže byť dovolacím dôvodom len skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať

a meniť. V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je možné účinne namietať právne

vady, ale nie je možné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať,

že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne

a neúplne.

Dovolacie námietky obvineného sa v tomto smere nedotýkali právneho posúdenia

zisteného skutku, ale okrajovo spochybňovali skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa

v tom smere, že poškodený sa mal len domnievať, že bol udretý do hlavy a škrtený, keďže

mal škvrny na krku, čo nezodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa

V prípade právneho posúdenia súd prvého stupňa správne právne kvalifikoval konanie

obvineného v bode 1./ obžaloby ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

Obvinený v rámci posledného uvádzaného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. h/ namietal, že nesprávnym právnym kvalifikovaním jeho konania došlo

k uloženiu neprimerane prísneho trestu odňatia slobody tvrdiac, že nebolo možné v tomto

prípade použiť tzv. asperačnú zásadu.

Tu treba uviesť, že vo vzťahu k výroku o treste zákon upravuje v ustanovení § 371

ods. 1 písm. h/ dva dovolacie dôvody. Podľa uvedeného ustanovenia možno

dovolanie podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol

uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanej

veci, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloženie

zákon za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, pripúšťa a rovnako tak

výmera tohto trestu je v rámci zákonnej trestnej sadzby (za správneho použitia tzv. asperačnej

zásady).

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

, , a , dovolací súd musel dovolanie

obvineného A. K. podľa odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. januára 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková