Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
62c/361556.28f738.pdf
PDF · 109.46 KB
No categories available
9Sžso/14/2010
Najvyšší súd 9Sžso/14/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej
v právnej veci ţalobcu: JUDr. V. H., proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného číslo
A/2009/00277/7 z 8. júla 2009 a číslo A/2009/00277/6 z 9. júla 2009, o dovolaní ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. februára 2010, č.k. 7S/87/2009-35, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 3. februára 2010, č.k. 7S/87/2009-35, p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. A/2009/00277/7 z 8. júla 2009 a č. A/2009/00277/6
z 9. júla 2009.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe rozhodnutím ţalovaného číslo
A/2009/00277/7 z 8. júla 2009 bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. 2009/05635/7
z 22. apríla 2009, ktorým s poukazom na § 5 ods.2 písm. a/, § 17 ods.1, § 29 ods.1, 3, 4
písm. a/ zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon“) bola ţalobcovi uloţená povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené
neprávom za obdobie od 1. januára 2007 do 28. februára 2007 v sume 112,86 €,
od 1. mája 2008 do 31. mája 2008 v sume 33,19 € a od 1. augusta 2008 do 31. augusta 2008
v sume 49,79 €, spolu v sume 195,84 €, zvýšenú o 10 %, teda o 19,58 €, celkovo 215,42 €.
Rozhodnutím ţalovaného č. A/2009/00277/6 z 9. júla 2009 bolo potvrdené rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. 2009/05635/6 z 20. apríla 2009, ktorým bola ţalobcovi
podľa § 10 ods. 2 písm. a/, § 17 ods. 1, § 26 ods. 2, § 29 ods. 1, 3, 5 zákona
od 1. novembra 2008 zníţená dávka a príspevky na sumu 58,43 € mesačne a súčasne mu bola
zastavená výplata príspevkov v trvaní 6 mesiacov od 1. novembra 2008 do 30. apríla 2009.
Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca bol povinný v ţalobe uviesť, v čom vidí
nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného a uviesť právnu argumentáciu proti napadnutým
rozhodnutiam. Také dôvody ţalobca v ţalobe neuviedol. Pokiaľ ţalobca argumentoval,
ţe nepoberal ţiadne príjmy, krajský súd mal z administratívneho spisu ţalovaného
za preukázané, ţe ţalobca poberal príjmy od fyzických osôb za vykonané právne sluţby
v rozsahu, v akom boli vyčíslené v odôvodneniach oboch napadnutých rozhodnutí ţalovaného
správneho orgánu. Podľa názoru krajského súdu poskytovanie právnych sluţieb za účelom
získania odmeny za jej vykonanie nie je príleţitostnou činnosťou v zmysle ustanovenia
§ 5 ods. 4 písm. j/ zákona a preto ţalobcovi nebolo moţné vyplácať dávku a príspevky.
Dospel k záveru, ţe ţalovaný rozhodol o zastavení výplaty príspevkov na obdobie v trvaní
šesť mesiacov a o povinnosti ţalobcu vrátiť dávku a príspevky v súlade so zákonom.
Rozsudok krajského súdu napadol ţalobca včas podaným odvolaním. Ţiadal, aby ho
odvolací súd zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, lebo súd konal v jeho
neprítomnosti i keď sa písomne ospravedlnil a podľa jeho názoru boli dôvody
ospravedlniteľné. Je v hmotnej núdzi, cestovanie je nákladné a vlak je drahší ako autobus,
pričom ako dôvod ospravedlnenia uviedol aj štrajk autodopravcov, ktorí blokovali hlavné
komunikácie. Vec podľa neho nie je objektívne rozhodnutá, lebo nevychádza zo záverov
vykonaného dokazovania. Napriek tomu, ţe A.... B. vydal doklad o prijatí peňazí, tento mu
ţiadne peniaze nedal. Rozhodnutia ţalovaného nemôţu byť preto objektívne a konečné
a v tejto časti je potrebné vykonať dokazovanie.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu z 12.apríla 2010 navrhol, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
rozhodnutia ţalovaného a rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania v medziach ţaloby,
odvolanie prejednal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru,
ţe odvolaniu ţalobcu vyhovieť nemoţno.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Ţalobca v odvolaní v prvom rade namietal, ţe krajský súd vo veci pojednával napriek
tomu, ţe svoju neúčasť ospravedlnil a nesúhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Podľa § 250g ods.2 OSP ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môţe sa vec
prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
Podľa § 101 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvej vety OSP súd pokračuje
v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví
na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať
v neprítomnosti takého účastníka.
Ţalobca bol riadne predvolaný na pojednávanie a svoju neúčasť ospravedlnil. Krajský
súd posudzoval ţiadosť ţalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu ţalobcom uvádzanej
snehovej kalamity v Michalovciach a blokovania komunikácií autodopravcami, preveril
zjazdnosť komunikácií na trase Michalovce-Košice a zistil, ţe uvedené cestné spojenie bolo
bezproblémové a dospel k záveru, ţe ţalobca sa mohol pojednávania zúčastniť.
Ospravedlniteľným dôvodom podľa názoru odvolacieho súdu nie je ani v odvolaní uvádzané
vyššie cestovné vlakom v porovnaní s autobusovou dopravou (cca o 1 €). Aj odvolací súd
preto dospel k záveru, ţe nebol daný dôleţitý dôvod pre odročenie pojednávania. Pokiaľ
krajský súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 3. februára 2010, týmto jeho
postupom ţalobcovi nebola odňatá moţnosť konať pred súdom.
Druhým odvolacím dôvodom bolo tvrdenie ţalobcu, ţe od A. B. peniaze neprevzal,
hoci mu o tom vydal doklad, a ţe táto okolnosť by mala byť dôvodom na doplnenie
dokazovania. V ţalobe pritom ţalobca uviedol, ţe „u pána B. išlo iba o reţijné náklady“.
Z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe príjmovým pokladničným
dokladom č. 7/07 z 28. februára 2007 ţalobca potvrdil, ţe od A. B. prevzal dohodnutú
odmenu za „rozvod manţelstva a iné“ v sume 3 000,- Sk, na príjmovom pokladničnom
doklade (bez uvedenia čísla) z 13.mája 2008 potvrdil prevzatie sumy 1 000,-Sk od A. B. za
spísanie návrhu súdu a príjmovým pokladničným dokladom číslo 23-25/08 z 28. augusta 2008
potvrdil, ţe od A. B. prevzal 1 500,- Sk za „tr. oznámenie, exekúciu, náhradné výţivné“.
Ţalobca na potvrdení z 26. júla 2007 potvrdil, ţe A. B. mu na účely poplatkov v rozvodovom
konaní zaplatil 2 100,- Sk. A. B. v čestnom vyhlásení z 8. apríla 2009 na č.l. 93
administratívneho spisu prehlásil, ţe za zastupovanie vo veci rozvodu manţelstva a zverenia
detí do výchovy zaplatil ţalobcovi 28. februára 2007 odmenu 3000,- Sk a 2 100,- Sk na
zaplatenie rozvodového konania, dňa 13. mája 2008 mu zaplatil 1 000,- Sk za spísanie návrhu
na manţelské výţivné a za spracovanie trestného oznámenia za neplatenie výţivného na deti
manţelkou a náhradného výţivného a za spracovanie návrhu na exekúciu ţalobcovi zaplatil
1 500,- Sk. A. B. v tomto vyhlásení uviedol aj to, ţe ţalobcovi 28. februára 2007 zaplatil aj
sumu 2 100,- Sk na zaplatenie rozvodového konania.
Z uvedených dokladov mal aj odvolací súd za jednoznačne preukázané, ţe A. B.
ţalobcovi za zastupovanie v rozvodovom konaní, resp. za spísanie podaní zaplatil dňa 28.
februára 2007 odmenu 3 000,- Sk, dňa 13. mája 2008 odmenu 1 000,- Sk a 28. augusta 2008
odmenu 1 500,- Sk. Z výšky odmien je uţ vzhľadom na deklarovaný účel platieb zrejmé, ţe
nešlo o tzv. reţijné náklady. Tvrdenie ţalobcu, ţe od A. B. ţiadne peniaze neprevzal, hoci mu
vydal potvrdenie o ich prevzatí, preto odvolací súd povaţoval za nelogické a účelové.
Pokiaľ ide o platbu 2 100,- Sk, zaplatenú p. B. 28. februára 2007, z dokladov
zaloţených v administratívnom spise je zrejmé, ţe išlo o platbu na účely zaplatenia súdnych
poplatkov. Túto skutočnosť vzal do úvahy aj ţalovaný, lebo v napadnutých rozhodnutiach
uviedol, ţe príjem 2 100,- Sk od A. B. na účely pomoci v hmotnej núdzi nezohľadnil a teda,
ţe pre posúdenie veci tento príjem nebol rozhodujúci.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd povaţoval rozhodnutia ţalovaného v medziach
ţaloby za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil
podľa § 250ja ods.3 veta druhá O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku, lebo ţalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a ţalovanému
nárok na náhradu trov nevznikol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26.januára 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková