Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/125/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Doc. MUDr. J. L.,

CSc., bytom B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. H. D., advokátkou Advokátskej

kancelárie so sídlom V., proti odporkyni F., Paţítková 4, o určenie neplatnosti výpovede

pracovného pomeru, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.

, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30.

marca 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2010 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, ţe je neplatné

skončenie jeho pracovného pomeru výpoveďou, ktorú mu dala odporkyňa dňa 28. septembra

2005 z dôvodu podľa , v znení

neskorších predpisov (), a aby určil, ţe pracovný pomer účastníkov trvá.

Návrhom sa domáhal aj toho, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyňou zaplatiť mu

náhradu mzdy a náhradu trov konania. Určenia neplatnosti výpovede sa domáhal z dôvodu, ţe

odporkyňa pred skončením pracovného pomeru nesplnila hmotnoprávnu podmienku platnosti

výpovede ponúknuť mu inú vhodnú prácu.

Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) rozsudkom z 23. novembra 2006

č.k. -48 určil, ţe výpoveď daná navrhovateľovi listom zo dňa 28. septembra 2005

podľa je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa

u odporkyne naďalej trvá. Odporkyni uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy

v sume 336 925,-- Sk (11 183,86 eur) „brutto“, náhradu trov konania a na účet súdu súdny

poplatok. V odôvodnení svojho rozhodnutia, po zhrnutí výsledkov vykonaného dokazovania,

uviedol, ţe odporkyňa nesplnila hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede ustanovenú

v , a to povinnosť ponúknuť navrhovateľovi iné voľné pracovné

miesto. Ustálil, ţe : „V konaní nebolo jednoznačne preukázané, ţe také miesto odporca

navrhovateľovi ponúkol, hoci mal k dispozícii miesto stredného zdravotného personálu. Nie

je rozhodujúce, či také miesto by pre navrhovateľa ako lekára s dlhoročnou praxou bolo

nedôstojné, alebo nie“. Dodal, ţe zo zmien u odporkyne navyše vyplýva, ţe „prepustenie

navrhovateľa ani nebolo nevyhnuté“ a ţe „je nanajvýš pravdepodobné, ţe pri prepustení

navrhovateľa zohrali určitú úlohu aj iné skutočnosti, ktorých preukazovanie s poukazom

na vyššie uvedené nesplnenie hmotnoprávnej podmienky potrebnej pre platnosť výpovede, by

presiahlo rámec potrebný k rozhodnutiu súdu o právnom základe nároku navrhovateľa“.

Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom

z 30. marca 2010 sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe návrh

zamietol. Odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa

po zhodnotení výsledkov pred ním vykonaného dokazovania výsluchom svedkýň

MUDr. Š. M., zástupkyne riaditeľa a E. M., vedúcej oddelenia práce a miezd, ktoré pred

skončením pracovného pomeru vykonali s navrhovateľom pohovor, dospel k nesprávnym

skutkovým záverom pri riešení otázky, či odporkyňa splnila svoju povinnosť ponúknuť

navrhovateľovi inú prácu. Odvolací súd „po zopakovaní a doplnení dokazovania,

s prihliadnutím i na prednes navrhovateľa na odvolacom pojednávaní, z ktorého vyšlo najavo,

ţe na pohovore mu boli ponúknuté voľné pracovné miesta, ktoré povaţoval za dehonestujúce,

pričom výpovede svedkýň v tomto smere nenamietal“, dospel k záveru, ţe odporkyňa si

riadne splnila svoju ponukovú povinnosť v zmysle ustanovenia .

Proti rozsudku odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe „z hľadiska

splnenia ponukovej povinnosti je platnosť výpovede naplnená tým, ţe zamestnancovi je

ponúknutá práca a on ju odmietne. Tak potom z tohto hľadiska nie je predsa moţné

povaţovať tak zásadne významnú vec z hľadiska platnosti alebo neplatnosti výpovede formu :

nesúhlasné pokývnutie hlavou na neformálnom posedení - za váţny prejav vôle - odmietnutie

voľného pracovného miesta“. Dodal, ţe konštatácia odvolacieho súdu, ţe na odvolacom

konaní potvrdil, ţe mu bolo ponúknuté voľné miesto, nie je v súlade s objektívnou pravdou.

Poukázal tieţ na to, ţe nebol riadne ustálený ani čas stretnutia navrhovateľa

s MUDr. Š. M. a E. M.. Uviedol, ţe „sa javí potrebné“ znova vypočuť uvedené svedkyne

a konfrontovať ich s navrhovateľom, keďţe odvolací súd ustálil splnenie ponukovej

povinnosti len na základe oboznámenia sa s obsahom zápisnice súdu prvého stupňa. Dodal, ţe

pri posúdení veci „nie je moţné opomenúť ani dôstojnosť navrhovateľa“.

Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas riadne zastúpený účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal rozsudok

odvolacieho súdu v rozsahu podľa bez nariadenia dovolacieho

pojednávania, keďţe jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné ( ) a dospel

k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen

rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa

toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1, druhá veta

, dovolací súd sa zaoberal najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené procesné vady v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní.

So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto

procesnej vade. Dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou

postihnuté.

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.

Podľa ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Ostatne citované ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu, aby dospel k vlastnému

zisteniu skutkového stavu, ktoré môţe byť odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd

prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chce odchýliť od skutkových zistení súdu prvého

stupňa, musí dokazovanie sám opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie v zmysle ; je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným

skutkovým zisteniam, vedúcim k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania riadneho

dokazovania.

Obligátnou poţiadavkou spravodlivého procesu a samozrejmým dôsledkom zásady

priamosti a ústnosti, v ktorej spočíva základ správneho hodnotenia dôkazov, je aby odvolací

súd, ak má pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa, vyvodil svoje iné

závery spravidla z rovnocenných podkladov, t.j. v zásade z tých istých dôkazov alebo

dôkazov rovnakej kvality a váhy, ako to urobil súd prvého stupňa. Zásada priamosti a ústnosti

má pre odvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvého stupňa. Je tomu

tak predovšetkým preto, ţe pri hodnotení dôkazov spolupôsobia popri vecnom obsahu

výpovedí aj ďalšie skutočnosti, ktoré - hoci nie sú bez vplyvu na posúdenie vierohodnosti

výpovedí - nemôţu byť vţdy vyjadrené (zachytené) v zápisnici o pojednávaní. V odvolacom

konaní je ale dôleţitá aj iná stránka priamosti. Táto zásada totiţ je dôleţitá nielen

pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových

zistení súdu prvého stupňa. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je teda zásada priamosti

oproti súdu prvého stupňa ešte sprísnená.

Preskúmavaná právna vec sa týka skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa

, pri ktorom spôsobe skončenia pracovného pomeru

zamestnávateľ má okrem iného v zmysle ustanovenia povinnosť

ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu. Ţalobca v ţalobe a v priebehu konania o nej

tvrdil, ţe odporkyňa túto povinnosť nesplnila a odporkyňa sa v konaní bránila tým, ţe tak

urobila. Vzhľadom na uvedené bolo úlohou súdov konajúcich v tejto veci riadne spoznať

skutkový stav veci, zistenie ktorého je ťaţiskové štádium občianskeho súdneho konania

vymedzené platnou procesnou úpravou konania a všeobecne platnými poznatkami

o poznávaní a jeho formách vzťahujúcich sa na súd konajúci v občianskom súdnom konaní.

Problematika skutkových zistení súdmi bola v predmetnej právnej veci o to osobitejšia, ţe

odvolací súd sčasti oprel svoje závery aj o dôkazy, ktoré boli vykonané súdom prvého stupňa

výsluchom svedkov.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe tento súd, vychádzajúc

z výsledkov pred ním vykonaného dokazovania (výsluchom účastníkov a svedkov, ktoré

dôkazy na úkor presvedčivosti svojho rozhodnutia v dôvodoch svojho rozhodnutia riadne

nevyhodnotil), dospel k záveru, ţe odporkyňa nesplnila hmotnoprávnu podmienku platnosti

výpovede ustanovenú v , a to povinnosť ponúknuť

navrhovateľovi iné voľné pracovné miesto. Ustálil, ţe v konaní nebolo jednoznačne

preukázané, ţe také miesto odporkyňa navrhovateľovi ponúkol, hoci mal k dispozícii miesto

stredného zdravotného personálu.

Odvolací súd, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia, dospel k odlišným

(opačným) skutkovým zisteniam neţ súd prvého stupňa [zistenia o tom, či odporkyňa splnila

svoju povinnosť ponúknuť navrhovateľovi inú vhodnú prácu sú bezpochyby zistenia

skutkovej povahy]. Uviedol, ţe súd prvého stupňa „zhodnotením výsledkov ním vykonaného

dokazovania však dospel k nesprávnym skutkovým záverom ohľadom nesplnenia si

ponukovej povinnosti zo strany odporcu a na ich základe vec nesprávne právne posúdil keď

dospel k záveru, ţe výpoveď z pracovného pomeru je z toho dôvodu neplatná“. Odvolací súd

po tom, ako na odvolacom pojednávaní „zopakoval“ dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p

a doplnil ho listinami, dospel k „právnemu“ záveru, ţe pri pohovore so ţalobcom, ktoré s ním

vykonali MUDr. Š. M., zástupkyňa riaditeľa, a E. M., vedúca oddelenia práce a mzdy, pred

skončením pracovného pomeru, boli navrhovateľovi ponúknuté voľné pracovné miesta, ktoré

však navrhovateľ, povaţujúc ich za dehonestujúce, odmietol.

Podľa dovolacieho súdu tento postup odvolacieho súdu pri prejednaní odvolania

odporkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedal vyššie uvedeným poţiadavkám

riadneho procesu. Zdroj, z ktorého vychádzal odvolací súd pri ustálení skutkového stavu veci

nebol rovnocenný zdroju, ktorý pouţil súd prvého stupňa. Len na základe oboznámenia

zápisníc spísaných pred súdom prvého stupňa o výsluchu svedkýň odvolací súd nemohol

získať rovnocenný podklad pre iné hodnotenie skutkového stavu neţ ku ktorému dospel súd

prvého stupňa. Odvolací súd dokazovanie v skutočnosti nedoplnil; nevykonal ţiadny iný

dôkaz, ktorý by nevykonal súd prvého stupňa. Iné skutkové závery neţ prijaté súdom prvého

stupňa ohľadne splnenia povinnosti podľa nebolo bez ďalšieho

moţné vyvodiť z prednesu navrhovateľa na odvolacom pojednávaní (zo zápisnice

o pojednávaní pred odvolacím súdom nie je moţné vyvodiť, ţe by odvolací súd nariadil ako

dôkaz výsluch navrhovateľa v zmysle ustanovenia ), ţe pri pohovore

so zástupkyňou riaditeľa a personalistkou mu boli ponúknuté dehonestujúce pracovné miesta,

najmä s prihliadnutím na to, ţe na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 5. októbra 2006

tvrdil, ţe odporkyňa mu neponúkla „ţiadne iné miesto, dokonca ani sanitárske miesto“,

a na to, ţe svedkyňa MUDr. Š. M. na tom istom pojednávaní tvrdila iba to, ţe navrhovateľa

„informovala“ o tom, ţe „momentálne nie je k dispozícii ţiadne voľné miesto lekára, ale sú

iba voľné miesta zdravotných sestier, sanitárov a niţších ZHP pracovníkov“ a ţe

„navrhovateľ však nesúhlasne pokýval hlavou“ a ţe účastníci pohovoru „v podstate sa na tom

zabavili, pretoţe toto nie sú miesta pre neho vhodné“.

Na tomto mieste povaţuje dovolací súd za potrebné poznamenať, ţe ustanovenie § 63

ods. 2 svojou povahou zakladá zákonnú povinnosť zamestnávateľa

ponúknuť zamestnancovi, s ktorým chce skončiť pracovný pomer výpoveďou (ibaţe by išlo

o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závaţné porušenie

pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý moţno okamţite skončiť pracovný pomer) inú

pre neho vhodnú prácu, inak povedané urobiť ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody

o prevedení na inú prácu (k zmene dohodnutých pracovných podmienok) v zmysle

ustanovenia . Ak zamestnávateľ v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako

miesto výkonu práce, má voľné pracovné miesto, ktoré zodpovedá zdravotnej spôsobilosti

zamestnanca, a v tomto pracovnom mieste vykonávaná práca je pre zamestnanca vhodná

vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu (porovnaj ), je

povinný túto prácu ponúknuť, ak to i za predpokladu, ţe by sa zamestnanec musel podrobiť

predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Výpoveď z dôvodu uvedeného v ustanovení § 63

ods. 1 písm. b/ môţe zamestnávateľ v takom prípade dať platne len vtedy,

ak zamestnanec odmietne na také miesto prejsť alebo odmietne sa podrobiť predchádzajúcej

príprave na túto inú vhodnú prácu. Ak zamestnanec prijme ponúknutú prácu, dôjde tým

k zmene dohodnutých pracovných podmienok ohľadne dohodnutého druhu práce a tým

zanikne dôvod skončenia pracovného pomeru. Keďţe dohoda o zmene dohodnutých

pracovných podmienok, ako kaţdý dvojstranný právny úkon, môţe spočívať na dvoch

vzájomných obsahovo zhodných prejavoch vôle a môţe byť uzavretá iba vtedy, len čo sa

účastníci dohodli na jeho obsahu ( ), môţe mať účinky riadnej ponuky iba

taká ponuka, ktorá je prejavom vôle s vyššie uvedeným konkrétnym obsahom výslovne

adresovaným druhému účastníkovi.

S prihliadnutím na vyššie uvedené, keďţe odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa podľa bez vykonania riadneho dokazovania, pričom vychádzal z iného

skutkového stavu neţ súd prvého stupňa, a jeho skutkové závery boli urobené v rozpore

s ustanoveniami §, 132, 211 a , je jeho konanie postihnuté vadou, ktorá mala

za následok neprávne rozhodnutie vo veci ( ). Jej následkom je

zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie

( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová