Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/48/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci navrhovateľov: 1) I., bytom Ľ., 2) Ing. J., bytom G., v zast. navrhovateľkou 1) proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Považskej Bystrici, so sídlom Centrum 1/1, Považská Bystrica, za účasti Slovenského pozemkového fondu Bratislava, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. H 09/00371-006- R/1156-BE1 zo dňa 16.3.2009, o odvolaní navrhovateľov proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.7.2009, č.k. -17, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 15.7.2009, č.k. -17 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu zo dňa 16.3.2009 číslo H 09/00371-006-R/1156-BE1 z r u š u j e a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Účastníkom súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa ust. § 250q ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie zo dňa 16.3.2009, č. H 09/00371- , ktorým odporca v konaní podľa ust. zákona. č o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nenavrátil navrhovateľom vlastníctvo ani nepriznal náhradu za parc. č. 2067 o výmere 2 564m² a parc. č. 2068 o výmere 212m² pre nesplnenie podmienky uvedenej v ust. , keďže pozemky neprešli na štát, alebo na inú právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990.

V odôvodnení rozsudku Krajský súd v Trenčíne poukázal na to, že preskúmavané

rozhodnutie je zákonné, i keď z iných dôvodov než sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia

správneho orgánu. Uviedol, že je preukázané, že uvedené nehnuteľnosti boli súčasťou priemyselného podniku – t I. a boli znárodnené podľa dekrétu prezidenta republiky č. II o znárodnení baní a niektorých priemyselných podnikov (ďalej len „ II“) a o znárodnení ďalších priemyselných a iných podnikov a závodov a o úprave niektorých pomerov znárodnených a národných podnikov (ďalej len „“). Podľa znenia k znárodneniu došlo k 1.1.1948, teda akoby mimo rozhodného obdobia (25.2.1948 – 1.1.1990), ale vzhľadom na neprijateľnosť retroaktivity tohto zákona je potrebné aj podľa platnej judikatúry, keďže zákon bol vydaný až 28.4.1948, vychádzať z toho, že k znárodneniu došlo až v rozhodnom období. V súvislosti s dôvodnosťou nároku navrhovateľov, je podľa názoru krajského súdu potrebné posúdiť, podľa ktorého zákona o reštitúciách možno rozhodovať o ich nároku, keďže pôvodná vlastníčka si uplatnila svoj nárok podľa o mimosúdnych rehabilitáciách (ďalej len „“) ešte 25.1.1991. Následne bola dňa 10.4.1992 uzavretá s povinnou osobou dohoda o vydaní nehnuteľnosti, okrem iného aj pozemkovoknižnej parcely 427/27 o výmere 10 280m² z dôvodu uvedeného v ust. . Okrem toho navrhovatelia uzavreli dňa 29.7.2003 dohodu s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky o vydaní nehnuteľnosti, okrem iného aj KN parc. č. 2068/1 o výmere 212m², ktorá je podľa identifikácie parciel zo dňa 23.5.2005 vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. 427/27 a táto už bola navrhovateľom vydaná v celosti v pôvodnej výmere dohodou zo dňa 10.4.1992. Krajský súd námietku navrhovateľov, že ich žiadosť zo dňa 25.1.1991 mala byť posúdená aj podľa zákona o pôde, vyhodnotil ako právne irelevantnú, pretože podľa zákona o pôde sa zmierňujú krivdy, ktoré vznikli prevzatím poľnohospodárskej pôdy, využívanej k poľnohospodárskej výrobe, včítane súvisiacich obytných a hospodárskych budov, lesnej pôdy a vodných plôch. Týmto spôsobom je v ust. negatívne vymedzený majetok, na ktorý sa uvedený upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu, t.j. podľa zákona o pôde a nie k pozemkom, ktoré súviseli s priemyselným podnikom. Z uvedených dôvodov vyslovil krajský súd názor, že nároky navrhovateľov nemožno posudzovať podľa a v prípade, ak navrhovatelia nie sú spokojní s realizáciou dohôd o vydaní nehnuteľností musia postupovať podľa a nie sú oprávnení domáhať sa opätovného vydania parciel, ktoré im už boli (dokonca z časti aj dvakrát) vydané.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia,

ktorí sa pridržiavajú dôvodov uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu odporcu a zastávajú názor, že pokiaľ nedošlo k naplneniu rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR vzťahuje sa na ich nárok aj zákon o pôde, pretože týmto zákonom sa zmierňujú krivdy, ktoré vznikli prevzatím poľnohospodárskej pôdy využívanej v poľnohospodárskej výrobe, včítane súvisiacich obytných a hospodárskych budov lesnej pôdy a vodných plôch. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby Najvyšší súd SR rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -17 zrušil a prikázal mu vo veci konať a rozhodnúť.

Odporca ani zúčastnená osoba sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. s použitím

veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu

uvedenom v odvolaní navrhovateľov ( s použitím veta prvá ) bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho

preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu zo dňa 16.3.2009 číslo H 09/00371- , ktorým v konaní podľa ust. nepriznal navrhovateľom právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu k pozemkom v katastrálnom území I., parcela KN číslo 2067, druh pozemku orná pôda o výmere 2 564m² a parcela KN číslo 2068, druh pozemku ostatné plochy o výmere 212m² z dôvodu, že nespĺňajú podmienky uvedené v ust. z dôvodu, že pozemky neprešli na štát alebo na právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 (rozhodné obdobie). Parcely, na ktoré si navrhovatelia uplatnili nárok, boli súčasťou pozemnoknižnej parc. č. 427/27 o výmere 1 ha 280m² a v súčasnosti je parc. č. 2067 zapísaná na Slovenskú republiku – Slovenský pozemkový fond, parc. č. 2068/1 a 2068/2 sú zapísané na navrhovateľov a zbytok parc. č. 427/27 o výmere 676m² je zapísaná na Slovenskú republiku – Slovenský pozemkový fond. Parc. č. 427/27 bola pôvodne zapísaná do vl. č. 1915 a zaradená do znárodneného býv. podniku „A.“, ktorý bol dňom 1.1.1948 znárodnený zoštátnením podľa ust. , dekrétu prezidenta republiky č. . Všetky nehnuteľnosti boli znárodnené podľa stavu k účinnosti t.j. k 1.1.1948.

Navrhovatelia si uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa ust. § 3

ods. 1 písm. n) u odporcu dňa 31.12.2004. Uvedenú žiadosť doplnili, na základe výzvy odporcu dňa 24.5.2005.

Podľa ust. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva

k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu ( o pôde). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, lesný pôdny fond.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto

zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo

v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mstvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.

Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. n) zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo

k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady.

Krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ potvrdil rozhodnutie odporcu

z iných dôvodov, ako boli uvedené v rozhodnutí odporcu. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadne posúdenia, že nárok navrhovateľov treba vzhľadom na uzavreté dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 10.4.1992 a 29.7.2003 posudzovať podľa Poukazuje pritom na ust. , na základe ktorého sa zákon o. i. vzťahuje na pozemky, ktoré neboli vydané podľa osobitného zákona, ktorým je o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „ o pôde“) a ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond podľa o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov. o pôde riešil reštitúcie v poľnohospodárstve komplexne a keďže právo na vydanie nehnuteľností, ktoré nebolo uplatnené do 31.12.1992, okrem osobitných prípadov zaniklo, bolo cieľom umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote, aby tento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote. Charakter pozemku parcely 427/27 – roľa zostal zachovaný aj vo vzťahu k parcele č. 2067 o výmere 2 564m² a je i naďalej evidovaný v katastri nehnuteľností ako orná pôda, pričom nie je vo vzťahu k rozsahu pôsobnosti rozhodujúci účel využitia pozemku v čase znárodnenia, hoci predmetná parcela 427/27 bola znárodnená a zaradená do majetkovej podstaty znárodneného podniku, nakoľko slúžila a bola určená k prevádzke znárodneného priemyselného podniku. Pôvodná vlastníčka ako i navrhovatelia si uplatnili svoj reštitučný nárok podľa a došlo k uzatvoreniu dohôd o vydaní nehnuteľností. Žiadnym spôsobom však nebolo preukázané, že došlo k realizácii dohody o vydaní nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 10.4.1992, ktorej účinnosť bola viazaná na registráciu štátnym notárstvom a teda, že došlo k vydaniu parcely 427/27 navrhovateľom v celosti. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že predmetom dohody o vydaní nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 29.7.2003 bola o. i. vo vzťahu k uplatneným nárokom, iba parcela č. 2068/1 o výmere 212m² - ostatné plochy, ktorú si navrhovatelia uplatnili v rámci reštitúcie podľa a túto skutočnosť je nutné zohľadniť v rámci opätovného rozhodovania správneho orgánu. V súvislosti s posudzovaním rozsahu pôsobnosti reštitučných poľnohospodársku pôdu využívanú na poľnohospodársku výrobu ( ). Odkazom navrhovateľov na postup výlučne podľa vzhľadom na uplatnené reštitučné nároky a uzavreté dohody o vydaní veci, ako i druh pozemku, by vo všeobecnosti poprelo účel reštitúcii, a to zmiernenie niektorých majetkových krívd.

V súvislosti s posúdením rozhodného obdobia, kedy uvedené nehnuteľnosti prešli

na štát sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a plne naň poukazuje. Pre zdôraznenie uvádza, že k znárodneniu došlo podľa dekrétu prezidenta republiky č. II a Podľa znenia k znárodneniu došlo k 1.1.1948. bol prijatý dňa 28.4.1948 a jeho retroaktivita mala za následok, vo vzťahu k výkonu vlastníckeho práva, rozpor s právom vlastniť a rozpor so základnými princípmi právneho štátu a preto treba dobu vzniku majetkovej krivdy vztiahnuť k dátumu prijatia (obdobne pozri Nález Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sp. zn. ). Retroaktivita znárodňovacieho zákona nemôže byť dôvodom pre odmietnutie reštitúcie.

Správny orgán sa ďalej náležite nezaoberal nárokom navrhovateľov, ktorý si riadne

uplatnili, keď pri skúmaní podmienok podľa ust. dospel k záveru, že pozemky prešli na štát mimo rozhodného obdobia.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací

k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu nie je v súlade so zákonom a preto podľa ust. veta prvá v spojení s ust. rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu, zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právnym názorom odvolacieho súdu je správny orgán viazaný (ust. ).

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. v spojení

s ust. , v spojení s ust. veta prvá a ust. tak, že navrhovateľom nepriznal právo na ich náhradu, pretože si náhradu trov konania neuplatnili a odporcovi trovy konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 26. januára 2011

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth