Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b1a/361117.904eb2.pdf
PDF · 99.47 KB
No categories available
7So/74/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/74/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci navrhovateľky E. M., narodenej X., bytom V., Novomeského ul. č. 59, proti
odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. X. o invalidný dôchodok,
na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu V. zo 14. apríla 2010, č.k.
23Sd/16/2010-34, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu V. zo 14. apríla 2010, č.k.
23Sd/16/2010-34, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd V. rozsudkom zo 14. apríla 2010, č.k. 23Sd/16/2010-34, podľa § 250q
ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 4. februára 2010 číslo X., ktorým zrušila
svoje rozhodnutie z 24. augusta 2009 číslo X. o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného
dôchodku a navrhovateľku uznala za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 45%. Navrhovateľke
priznala invalidný dôchodok v sume 232,70 € mesačne s účinnosťou od 9. augusta 2009,
a s účinnosťou od 1. januára 2010 v sume 239,80 € mesačne.
V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky
posúdil posudkový lekár sociálneho postenia, ktorý rozhodol na základe vlastného vyšetrenia
zdravotného stavu navrhovateľky a odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré sa
navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležité zdôvodnil. Nové skutočnosti, ktoré by pri
doterajšom posudzovaní zdravotného stavu neboli známe a zhodnotené, a ktoré by prípadne
odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil a tieto ani nevyplývajú z vyjadrenia
navrhovateľky na pojednávaní.
Krajský súd úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že
trovy konania nežiadala.
Proti rozsudku Krajského súdu V. podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnutý
rozsudok zrušiť, lebo súd nerozhodol na základe riadne zisteného skutočného stavu veci.
Namietala okrem iného, že zákon o sociálnom poistení by mal rozlíšiť, či pri administratívnej
práci vzhľadom na jej zdravotné postihnutie môže človek sedieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je
taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý
má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázka vplyvu
dlhodobo nepriaznivého stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.
Zo spisov vyplýva, že odporkyňa vykonala dokazovanie na posúdenie miery poklesu
schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení. Naposledy zdravotný stav navrhovateľky posúdila posudková lekárka
sociálneho poistenia MUDr. B. Podľa lekárskej správy a posudku z 25. marca 2010, na
základe správ a výsledkov odborných vyšetrení navrhovateľky (z hospitalizácie
navrhovateľky na neurologickom oddelení v čase od 14. do 19. januára 2010, z
neurologického kontrolného vyšetrenia z 10. februára 2010, z psychiatrického vyšetrenia z 23.
februára 2010) dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je
stav po úraze a operácii chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového
dráždenia, slabosťou svalového korzetu s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti
organizmu. Vzhľadom na uvedené funkčné postihnutie a vplyv na ostatné systémy a orgány
navrhovateľky mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určila v rozsahu 45
% so zaradením do kapitoly XV. oddielu E, položky 4, písmena b/, Prílohy č. 4 zákona
o sociálnom poistení. Navrhovateľka môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej
záťaže chrbtice, nevhodná je práca spojená s dlhodobým státím, sedením
a s dlhodobou chôdzou. Prácu administratívneho charakteru môže vykonávať len za vyššie
uvedených podmienok na skrátený pracovný úväzok s možnosťou striedania polôh sedenia
a státia.
Z posudku posudkovej lekárky nepochybne vyplýva, že zhodnotila všetky zdravotné
ťažkosti navrhovateľky, aj namietanú možnosť vykonávania prácu za sťažených zdravotných
podmienok, lebo podľa uvedeného druhu zdravotného postihnutia je určená v kapitole
XV. oddiel E, položka 4, písmeno b/, Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení miera poklesu
od 35 % do 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a v predmetnom posudku je určená
horná hranica percentuálneho určenia miery poklesu. Navrhovateľka napokon v odvolaní
nevyslovila nespokojnosť s určenou percentuálnou mierou poklesu vykonávania zárobkovej
činnosti ani nekonkretizovala žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré by spochybňovali
správu posudkovej lekárky.
Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd nemal dôvod pochybovať o úplnosti
podaného posudku z 25. marca 2010. Súd prvého stupňa preto nepochybil, ak na základe
výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne zo 4. februára 2010,
číslo X. za vecne správne a a ako zákonné ho potvrdil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 OSP.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu
má navrhovateľka možnosť kedykoľvek znovu požiadať príslušnú pobočku Sociálnej
poisťovne o preskúmanie zdravotného stavu pre stanovenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a výšku invalidného dôchodku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná a úspešná odporkyňa nemá právo na ich
náhradu (§ 250k ods. 1 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2011 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová