Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/152/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J., bytom Z., proti

ţalovanej Slovenskej advokátskej komore, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, zastúpenej

JUDr. E., advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie T., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovanej č. 1092/2009 zo dňa 9. januára 2009, o odvolaní ţalovanej proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. - 83 zo dňa 11. marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach,

č. k. - 83 zo dňa 11. marca 2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach, uznesením č. k. - 83 zo dňa 11. marca 2010

prerušil podľa (ďalej len „“)

konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej č. 1092/2009 zo dňa 9. januára

2009, ktorým s poukazom na § 7 ods. 1 písm. g) a ods. 3 a § 71 ods. 2 písm. b) zákona č.

o advokácii a o zmene a doplnení o ţivnostenskom

podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o advokácii“)

vyčiarkla ţalobcu zo zoznamu advokátov z dôvodu, ţe ţalobca nezískal vysokoškolské

vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy

2

v Slovenskej republike a ani nemá uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní

druhého stupňa vydaného zahraničnou vysokou školou.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe má pochybnosti o ústavnosti

rozhodnutia ţalovanej v tom, či zákon je alebo nie je v rozpore s Slovenskej

republiky, preto prerušil konanie s tým, ţe postúpi návrh Ústavnému súdu Slovenskej

republiky na zaujatie stanoviska k otázke, či zákon je v súlade s princípom materiálneho

právneho štátu, ktorého podstatou a zmyslom je princíp spravodlivosti ako najvyšší

a najvýznamnejší právny princíp.

Proti tomuto uzneseniu podala ţalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov,

uvedených v , a , navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru ţalovanej uznesenie súdu o prerušení konania

v zmysle druhá veta by malo byť odôvodnené tak, aby z neho

bolo jasné, o aký konkrétny rozpor právneho predpisu s , zákonom alebo

medzinárodnou zmluvou má ísť. Poukázala na to, ţe z odôvodnenia napadnutého uznesenia

vyplýva, ţe krajský súd spochybňuje súlad celého zákona o advokácii s

Slovenskej republiky, pričom predmetom konania je jedna dielčia otázka – otázka súladu

konkrétneho ustanovenia zákona o advokácii - s , avšak

konkrétny a presný dôvod prerušenia konania z odôvodnenia nevyplýva. Povaţovala za

hmlisté stanovisko, podľa ktorého by mal Ústavný súd Slovenskej republiky odpovedať na

otázku, či zákon o advokácii je v súlade s princípom materiálneho právneho štátu, ktorého

podstatou a zmyslom je princíp spravodlivosti ako najvyšší a najvýznamnejší právny princíp.

Namietala, ţe otázka, ktorú má krajský súd v danej veci riešiť, t. j. či mala ţalovaná právo

dodatočne vyčiarknuť ţalobcu zo zoznamu advokátov z dôvodu, ţe bol do tohto zoznamu

zapísaný, hoci nespĺňal podmienky na zápis, nemá s princípom spravodlivosti nič spoločné.

Konštatovala preto, ţe z odôvodnenia uznesenia nevyplýva to najdôleţitejšie, t.j. presne

a správne sformulované a vyargumentované presvedčenie súdu o nesúlade zákonného

ustanovenia s . Na záver poukázala na ustálený právny názor,

vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn.

, podľa ktorých absolvent bývalej Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti

(ďalej aj „VŠ ZNB“) nespĺňa podmienku „získania právnického vzdelania v Slovenskej

republike“ uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii.

3

Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie ţalovanej v plnom

rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru neobstojí námietka ţalovanej, ţe súd mal uviesť,

konkrétne ktoré ustanovenie zákona je v rozpore s , pretoţe posúdenie, či ide o rozpor

alebo nie, prenecháva súd Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Odôvodnenie rozsudkov

najvyššieho súdu, podľa ktorých absolventi VŠ ZNB nespĺňajú podmienku získania

právnického vzdelania, na ktoré poukazuje ţalovaná v odvolaní, povaţuje ţalobca za

vyloţene účelové, politické a diskriminačné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov, uvedených v odvolaní, podľa

v spojení s vetou prvou bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( v spojení s vetou prvou ) a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalovanej je potrebné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom

súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,

orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických

osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a

povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie

správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo

dotknuté (, , ).

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy (rozhodovanie o ţalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa vety prvej pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

4

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od

otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred

rozhodnutím vo veci dospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka

veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská

republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu zistil, ţe predmetom konania je

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej, ktorým bol ţalobca s poukazom na § 7 ods. 1

písm. g), ods. 3 a § 71 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii vyčiarknutý zo zoznamu advokátov,

vedeného ţalovanou, z dôvodu, ţe nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike a ani

nemá uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa, vydaného

zahraničnou vysokou školou.

Krajský súd konanie o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia

s odkazom na ustanovenie prerušil z dôvodu, ţe má pochybnosti,

či zákon (zrejme mal na mysli zákon o advokácii) je alebo nie je v rozpore s

Slovenskej republiky, s jej čl. 1, s tým, ţe vec postúpi na zaujatie stanoviska Ústavnému súdu

Slovenskej republiky k otázke, či zákon je v súlade s princípom materiálneho právneho štátu,

ktorého podstatou a zmyslom je princíp spravodlivosti ako najvyšší a najvýznamnejší právny

princíp.

Uznesenie o prerušení konania podľa plní dvojakú

funkciu. Prvá funkcia spočíva v tom, ţe ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa prerušuje

konanie. Druhou funkciou je, ţe dôvody takéhoto uznesenia slúţia ako odôvodnenie návrhu

na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, teda je procesným

predpokladom pre podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na

ústavnom súde všeobecným súdom. Tento procesný predpoklad všeobecný súd preukazuje

uznesením, ktoré obsahuje výrok o prerušení konania. Podaniu návrhu na ústavný súd musí

predchádzať rozhodovacia činnosť všeobecného súdu. Je potrebné, aby všeobecný súd

v súvislosti s rozhodovacou činnosťou vyloţil a pouţil všeobecne záväzný právny predpis,

ktorého nesúlad s mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

V súvislosti so skúmaním dôvodnosti rozhodnutia o prerušení konania je preto nevyhnutné,

aby bolo dostatočne odôvodnené, lebo inak by nebolo moţné urobiť záver, z akých dôvodov

5

k tomuto prerušeniu konania došlo, čo by mohlo mať neblahý vplyv na porušenie základného

práva konať bez zbytočných prieťahov.

V danom prípade sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňuje s odvolacou

námietkou ţalovanej o nedostatočne odôvodnenom uznesení o prerušení konania. Súd prvého

stupňa v odôvodnení uznesenia nešpecifikoval, na základe akého rozporu konkrétneho

právneho predpisu došlo k obligatórnemu prerušeniu konania. Moţno sa iba domnievať, ţe

zrejme pôjde o nesúlad zákona o advokácii (čo vyplýva z konštatovania prvostupňového súdu

v odôvodnení rozhodnutia, ţe ţalobca v ţalobe namietal rozpor medzi zákonom o advokácii

a princípom právneho štátu ako základného ústavnoprávneho princípu najvyššej právnej sily

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde je zakotvený

princíp spravodlivosti), avšak z odôvodnenia nevyplýva, o ktorom konkrétnom ustanovení

resp. ustanoveniach má pochybnosť, ţe sú v rozpore s .

I keď obsah odôvodnenia vyhotoveného nemeritórneho rozhodnutia (uznesenia) nie je

stanovený, a preto postačuje, aby v ňom súd uviedol len základné dôvody, ktoré ho viedli

k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia zrozumiteľným

a preskúmateľným spôsobom vysvetliť, a to s ohľadom na jeho funkciu procesného

predpokladu na podanie návrhu na ústavnom súde, je nevyhnutné závery súdu dostatočne

odôvodniť.

Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov nezostávalo Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky iné ako napadnuté rozhodnutie krajského súdu z procesných dôvodov s poukazom

na a zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 26. januára 2011

JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth