Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)300/361037.6d600e.pdf
PDF · 194.62 KB
No categories available
6Sžo/152/2010
Najvyšší súd 6Sžo 152/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J., bytom Z., proti
ţalovanej Slovenskej advokátskej komore, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, zastúpenej
JUDr. E., advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie T., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovanej č. 1092/2009 zo dňa 9. januára 2009, o odvolaní ţalovanej proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/37/2009 - 83 zo dňa 11. marca 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 6S/37/2009 - 83 zo dňa 11. marca 2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach, uznesením č. k. 6S/37/2009 - 83 zo dňa 11. marca 2010
prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej č. 1092/2009 zo dňa 9. januára
2009, ktorým s poukazom na § 7 ods. 1 písm. g) a ods. 3 a § 71 ods. 2 písm. b) zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom
podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o advokácii“)
vyčiarkla ţalobcu zo zoznamu advokátov z dôvodu, ţe ţalobca nezískal vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy
v Slovenskej republike a ani nemá uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní
druhého stupňa vydaného zahraničnou vysokou školou.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe má pochybnosti o ústavnosti
rozhodnutia ţalovanej v tom, či zákon je alebo nie je v rozpore s čl. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, preto prerušil konanie s tým, ţe postúpi návrh Ústavnému súdu Slovenskej
republiky na zaujatie stanoviska k otázke, či zákon je v súlade s princípom materiálneho
právneho štátu, ktorého podstatou a zmyslom je princíp spravodlivosti ako najvyšší
a najvýznamnejší právny princíp.
Proti tomuto uzneseniu podala ţalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov,
uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p., navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru ţalovanej uznesenie súdu o prerušení konania
v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) druhá veta O.s.p. by malo byť odôvodnené tak, aby z neho
bolo jasné, o aký konkrétny rozpor právneho predpisu s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou má ísť. Poukázala na to, ţe z odôvodnenia napadnutého uznesenia
vyplýva, ţe krajský súd spochybňuje súlad celého zákona o advokácii s čl. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, pričom predmetom konania je jedna dielčia otázka – otázka súladu
konkrétneho ustanovenia zákona o advokácii - § 7 s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, avšak
konkrétny a presný dôvod prerušenia konania z odôvodnenia nevyplýva. Povaţovala za
hmlisté stanovisko, podľa ktorého by mal Ústavný súd Slovenskej republiky odpovedať na
otázku, či zákon o advokácii je v súlade s princípom materiálneho právneho štátu, ktorého
podstatou a zmyslom je princíp spravodlivosti ako najvyšší a najvýznamnejší právny princíp.
Namietala, ţe otázka, ktorú má krajský súd v danej veci riešiť, t. j. či mala ţalovaná právo
dodatočne vyčiarknuť ţalobcu zo zoznamu advokátov z dôvodu, ţe bol do tohto zoznamu
zapísaný, hoci nespĺňal podmienky na zápis, nemá s princípom spravodlivosti nič spoločné.
Konštatovala preto, ţe z odôvodnenia uznesenia nevyplýva to najdôleţitejšie, t.j. presne
a správne sformulované a vyargumentované presvedčenie súdu o nesúlade zákonného
ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Na záver poukázala na ustálený právny názor,
vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo/65/08 a sp. zn.
6Sţo/86/08, podľa ktorých absolvent bývalej Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti
(ďalej aj „VŠ ZNB“) nespĺňa podmienku „získania právnického vzdelania v Slovenskej
republike“ uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii.
Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie ţalovanej v plnom
rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru neobstojí námietka ţalovanej, ţe súd mal uviesť,
konkrétne ktoré ustanovenie zákona je v rozpore s ústavou, pretoţe posúdenie, či ide o rozpor
alebo nie, prenecháva súd Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Odôvodnenie rozsudkov
najvyššieho súdu, podľa ktorých absolventi VŠ ZNB nespĺňajú podmienku získania
právnického vzdelania, na ktoré poukazuje ţalovaná v odvolaní, povaţuje ţalobca za
vyloţene účelové, politické a diskriminačné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov, uvedených v odvolaní, podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.) a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalovanej je potrebné priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických
osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie
správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p.).
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (rozhodovanie o ţalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od
otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu zistil, ţe predmetom konania je
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej, ktorým bol ţalobca s poukazom na § 7 ods. 1
písm. g), ods. 3 a § 71 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii vyčiarknutý zo zoznamu advokátov,
vedeného ţalovanou, z dôvodu, ţe nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike a ani
nemá uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa, vydaného
zahraničnou vysokou školou.
Krajský súd konanie o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia
s odkazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil z dôvodu, ţe má pochybnosti,
či zákon (zrejme mal na mysli zákon o advokácii) je alebo nie je v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, s jej čl. 1, s tým, ţe vec postúpi na zaujatie stanoviska Ústavnému súdu
Slovenskej republiky k otázke, či zákon je v súlade s princípom materiálneho právneho štátu,
ktorého podstatou a zmyslom je princíp spravodlivosti ako najvyšší a najvýznamnejší právny
princíp.
Uznesenie o prerušení konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. plní dvojakú
funkciu. Prvá funkcia spočíva v tom, ţe ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa prerušuje
konanie. Druhou funkciou je, ţe dôvody takéhoto uznesenia slúţia ako odôvodnenie návrhu
na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, teda je procesným
predpokladom pre podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na
ústavnom súde všeobecným súdom. Tento procesný predpoklad všeobecný súd preukazuje
uznesením, ktoré obsahuje výrok o prerušení konania. Podaniu návrhu na ústavný súd musí
predchádzať rozhodovacia činnosť všeobecného súdu. Je potrebné, aby všeobecný súd
v súvislosti s rozhodovacou činnosťou vyloţil a pouţil všeobecne záväzný právny predpis,
ktorého nesúlad s ústavou mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.
V súvislosti so skúmaním dôvodnosti rozhodnutia o prerušení konania je preto nevyhnutné,
aby bolo dostatočne odôvodnené, lebo inak by nebolo moţné urobiť záver, z akých dôvodov
k tomuto prerušeniu konania došlo, čo by mohlo mať neblahý vplyv na porušenie základného
práva konať bez zbytočných prieťahov.
V danom prípade sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňuje s odvolacou
námietkou ţalovanej o nedostatočne odôvodnenom uznesení o prerušení konania. Súd prvého
stupňa v odôvodnení uznesenia nešpecifikoval, na základe akého rozporu konkrétneho
právneho predpisu došlo k obligatórnemu prerušeniu konania. Moţno sa iba domnievať, ţe
zrejme pôjde o nesúlad zákona o advokácii (čo vyplýva z konštatovania prvostupňového súdu
v odôvodnení rozhodnutia, ţe ţalobca v ţalobe namietal rozpor medzi zákonom o advokácii
a princípom právneho štátu ako základného ústavnoprávneho princípu najvyššej právnej sily
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde je zakotvený
princíp spravodlivosti), avšak z odôvodnenia nevyplýva, o ktorom konkrétnom ustanovení
resp. ustanoveniach má pochybnosť, ţe sú v rozpore s ústavou.
I keď obsah odôvodnenia vyhotoveného nemeritórneho rozhodnutia (uznesenia) nie je
stanovený, a preto postačuje, aby v ňom súd uviedol len základné dôvody, ktoré ho viedli
k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia zrozumiteľným
a preskúmateľným spôsobom vysvetliť, a to s ohľadom na jeho funkciu procesného
predpokladu na podanie návrhu na ústavnom súde, je nevyhnutné závery súdu dostatočne
odôvodniť.
Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov nezostávalo Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky iné ako napadnuté rozhodnutie krajského súdu z procesných dôvodov s poukazom
na § 221 ods. 1 písm. f) a 2 O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 26. januára 2011
JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth