Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/134/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej žalobcu Ing. P. Š., bývajúceho v T.,

zastúpeného JUDr. J. S., advokátom v Ž., proti žalovanému W., s.r.o., so sídlom v B.,

zastúpenému JUDr. P. K., advokátom v B., o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod

sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 17. februára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

17. februára 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo 14. októbra 2009 č.k. -61

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného

pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce dané mu žalovaným je neplatné, ako aj zaplatenia náhrady mzdy v sume jeho

priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Vykonaným dokazovaním mal

preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spĺňa

všetky formálne predpoklady uvedené v , dôvod na okamžité skončenie

pracovného pomeru uplatnil zamestnávateľ v zákonnej lehote, okamžité skončenie

pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk a žalovaný v konaní preukázal,

že žalobca sa skutočne dopustil porušenia pracovnej disciplíny spôsobom vymedzeným

v okamžitom skončení pracovného pomeru.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 17. februára 2010 sp. zn.

na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že

okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu podľa

2

žalovaným z 8. januára 2009 je neplatné a v časti týkajúcej sa náhrady mzdy z neplatného

skončenia pracovného pomeru napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právne posúdenie platnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska požiadaviek na takýto úkon

vymedzených v prvostupňovým súdom nebolo správne, pretože nie sú

v ňom skutkové dôvody vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom

a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil a žalobe vyhovel. Súhlasí s názorom,

že žalovaný neposkytol presný údaj o tom, kedy sa o dôvode na okamžité skončenie

pracovného pomeru dozvedel, ale ak je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné

podľa , nebolo potrebné skúmať, či bola zachovaná lehota v zmysle

ods. 2 . Z dôvodu, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa neboli

dostatočným podkladom pre rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu mzdy z neplatného

rozviazania pracovného pomeru a tiež pre zachovanie práv účastníkov na dvojinštančné

konanie, zrušil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa náhrady mzdy a vec v tejto časti vrátil

na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku len do výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa

zmenený, podal dovolanie žalovaný s poukazom na ustanovenie a navrhol

ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Uviedol, že v posudzovanom okamžitom

skončení pracovného pomeru žalovaný uviedol 3 skupiny skutočností, v ktorých videl

naplnenie zákonného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, preto každé jedno

porušenie pracovnej disciplíny tam uvedené je potrebné posudzovať z globálneho pohľadu

uvedeného nespočetného množstva žalobcových pracovných pochybení. Inú vadu konania

potom podľa jeho názoru je potrebné vidieť v postupe odvolacieho súdu, ktorý neskúmal

skutočnosti uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu týkajúce sa jeho

absencie v práci napriek tomu, že ide o rozhodujúce skutkové okolnosti.

Žalobca nevyužil svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno

3

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,

že ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle ustanovenia odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho

zrušenie ( ).

Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a na ním

založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom nevyhnutým. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda

skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého

dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým

súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo

doplnenie).

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na

základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3

sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti

a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

vykonané Je neprípustné, aby

odvolací súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru dospel len na základe prehodnotenia dôkazov

vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom

zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe

ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny stav bez toho,

aby zopakoval, alebo doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného

pomeru zo strany žalovaného je neplatné. Súd prvého stupňa jeho žalobu ako nedôvodnú

zamietol posudzujúc ju podľa ust. , keď náležitosti

ustanovenia považoval za splnené. Na rozdiel od neho odvolací súd

dospel k záveru o splnení zákonných predpokladov na rozhodnutie, že žaloba je dôvodná.

Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu o pojednávaní zo 17. februára 2010, na ktorom

došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, že by odvolací súd zopakoval alebo doplnil

dôkazy vykonané súdom prvého stupňa. Konanie na odvolacom súde bolo uskutočnené len za

účasti právnych zástupcov účastníkov. Odvolací súd preto dokazovanie výsluchmi účastníkov

nezopakoval ani nedoplnil a rovnako ani výsluchmi svedkov. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu pritom vyplýva, že svoj záver o dôvodnosti podanej žaloby

odvolací súd založil na prehodnotení výpovedí svedkov a účastníkov konania a na základe ich

porovnaní mal za nepochybné, čo bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru

5

(por. č.l. 90-92 spisu). Takýto postup však nemožno považovať za súladný s ustanovením

Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadovážil rovnocenný

podklad, preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto

smere predčasný a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na

ich hodnotenie.

Preto dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej

vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na procesnú vadu tejto

povahy ( ) musel dovolací súd prihliadnuť ( )

a preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti týkajúcej sa neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru ako aj v od ňom závislého výroku týkajúceho sa náhrady mzdy

z neplatného skončenia pracovného pomeru zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková