Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
133/361398.745948.pdf
PDF · 159.27 KB
No categories available
4Cdo/134/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 134/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej žalobcu Ing. P. Š., bývajúceho v T.,
zastúpeného JUDr. J. S., advokátom v Ž., proti žalovanému W., s.r.o., so sídlom v B.,
zastúpenému JUDr. P. K., advokátom v B., o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod
sp. zn. 4 C 45/2009, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 17. februára 2010 sp. zn. 17 Co 324/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
17. februára 2010 sp. zn. 17 Co 324/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo 14. októbra 2009 č.k. 4 C 45/2009-61
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného
pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce dané mu žalovaným je neplatné, ako aj zaplatenia náhrady mzdy v sume jeho
priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spĺňa
všetky formálne predpoklady uvedené v § 70 Zákonníka práce, dôvod na okamžité skončenie
pracovného pomeru uplatnil zamestnávateľ v zákonnej lehote, okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk a žalovaný v konaní preukázal,
že žalobca sa skutočne dopustil porušenia pracovnej disciplíny spôsobom vymedzeným
v okamžitom skončení pracovného pomeru.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 17. februára 2010 sp. zn.
17 Co 324/2009 na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
žalovaným z 8. januára 2009 je neplatné a v časti týkajúcej sa náhrady mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právne posúdenie platnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska požiadaviek na takýto úkon
vymedzených v § 70 Zákonníka práce prvostupňovým súdom nebolo správne, pretože nie sú
v ňom skutkové dôvody vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom
a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil a žalobe vyhovel. Súhlasí s názorom,
že žalovaný neposkytol presný údaj o tom, kedy sa o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru dozvedel, ale ak je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné
podľa § 70 Zákonníka práce, nebolo potrebné skúmať, či bola zachovaná lehota v zmysle § 68
ods. 2 Zákonníka práce. Z dôvodu, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa neboli
dostatočným podkladom pre rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu mzdy z neplatného
rozviazania pracovného pomeru a tiež pre zachovanie práv účastníkov na dvojinštančné
konanie, zrušil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa náhrady mzdy a vec v tejto časti vrátil
na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku len do výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa
zmenený, podal dovolanie žalovaný s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 O.s.p. a navrhol
ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Uviedol, že v posudzovanom okamžitom
skončení pracovného pomeru žalovaný uviedol 3 skupiny skutočností, v ktorých videl
naplnenie zákonného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, preto každé jedno
porušenie pracovnej disciplíny tam uvedené je potrebné posudzovať z globálneho pohľadu
uvedeného nespočetného množstva žalobcových pracovných pochybení. Inú vadu konania
potom podľa jeho názoru je potrebné vidieť v postupe odvolacieho súdu, ktorý neskúmal
skutočnosti uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu týkajúce sa jeho
absencie v práci napriek tomu, že ide o rozhodujúce skutkové okolnosti.
Žalobca nevyužil svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,
že ho treba zrušiť.
V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 3 O.s.p.).
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho
zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).
Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a na ním
založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom nevyhnutým. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda
skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého
dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým
súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery ako súd
prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo
doplnenie).
Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na
základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3
O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti
a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 384/2008 Z.z. Je neprípustné, aby
odvolací súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru dospel len na základe prehodnotenia dôkazov
vykonaných súdom prvého stupňa.
Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom
zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe
ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny stav bez toho,
aby zopakoval, alebo doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany žalovaného je neplatné. Súd prvého stupňa jeho žalobu ako nedôvodnú
zamietol posudzujúc ju podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, keď náležitosti
ustanovenia § 70 Zákonníka práce považoval za splnené. Na rozdiel od neho odvolací súd
dospel k záveru o splnení zákonných predpokladov na rozhodnutie, že žaloba je dôvodná.
Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu o pojednávaní zo 17. februára 2010, na ktorom
došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, že by odvolací súd zopakoval alebo doplnil
dôkazy vykonané súdom prvého stupňa. Konanie na odvolacom súde bolo uskutočnené len za
účasti právnych zástupcov účastníkov. Odvolací súd preto dokazovanie výsluchmi účastníkov
nezopakoval ani nedoplnil a rovnako ani výsluchmi svedkov. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu pritom vyplýva, že svoj záver o dôvodnosti podanej žaloby
odvolací súd založil na prehodnotení výpovedí svedkov a účastníkov konania a na základe ich
porovnaní mal za nepochybné, čo bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru
(por. č.l. 90-92 spisu). Takýto postup však nemožno považovať za súladný s ustanovením
Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadovážil rovnocenný
podklad, preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto
smere predčasný a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na
ich hodnotenie.
Preto dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej
vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na procesnú vadu tejto
povahy (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) musel dovolací súd prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
a preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti týkajúcej sa neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru ako aj v od ňom závislého výroku týkajúceho sa náhrady mzdy
z neplatného skončenia pracovného pomeru zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková