Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/44/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E.K., s. r. o.,

so sídlom S., K., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ.H., so sídlom V., B. proti

žalovanému: S.R., a. s., so sídlom T., R.,

IČO: X., zastúpenému advokátom JUDr. M.L., so sídlom M., L., o zaplatenie 93 775,62 Eur

s príslušenstvom,

na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k. -178

zo dňa 01.07.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského

súdu v Žiline, č. k. -178 zo dňa 01.07.2010 z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením zmenil uznesenie Okresného súdu

Ružomberok, č. k. -165 zo dňa 07.05.2010 tak, že návrh žalovaného na prerušenie

konania zamietol.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia Okresný súd Ružomberok svojím uznesením, č. k.

-165 zo dňa 07.05.2010 vyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania

do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, úradom

justičnej a kriminálnej polície Ružomberok pod ČVS: ORP 292/JP-RK-2009. Dospel totiž

k záveru, že pokiaľ z uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že je vedené trestné stíhanie

pre zločin podvodu podľa , , v spolupáchateľstve,

ktorého sa mali dopustiť tam uvedené osoby na skutkovom základe, spočívajúcom v nedodaní

fakturovaného množstva a kvality drevnej hmoty, tak to znamená, že v trestnom konaní bude

ozrejmený prípadný rozdiel v množstve, kvalite a z toho vyplývajúcej ceny dodanej drevnej

hmoty uplatňovanej žalobcom. Na podklade týchto skutočností sa súd prvého stupňa

domnieval, že ide o okolnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej, preto

vyhovel návrhu žalovaného a konanie prerušil. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou

súdu prvého stupňa, že v danej veci existujú tak významné dôvody, pre ktoré by bolo

potrebné konanie prerušiť. Vychádzal pritom z aktuálneho výpisu z obchodného registra,

podľa ktorého obvinené fyzické osoby nie sú štatutárnym orgánom ani spoločníkmi

účastníkov konania. Odvolací súd bol toho názoru, že je potrebné, aby sa v konaní

pokračovalo, keďže trestné konanie je iba v štádiu prípravného konania a v dohľadnej dobe

nebude vyšetrovanie skončené. Poukázal na to, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sa ustanovenie o prerušení konania musí vykladať

a uplatňovať v súlade s (). Povinnosťou

všeobecného súdu pri uplatňovaní procesného postupu podľa je zohľadniť

požiadavku, ktorá je zakotvená v Ústave SR a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné

opatrenia, umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Článok 48 ods. 2 SR ustanovuje, aby

súd prerokoval vec bez zbytočných prieťahov. Citoval tiež z nálezu , v ktorom

ústavný súd uviedol, že ak bolo konanie pred všeobecným súdom prerušené z obligatórnych

dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia , kým tieto dôvody trvajú, nemôže

dochádzať ku zbytočným prieťahom. Naproti tomu v prípade konaní prerušených

z fakultatívnych dôvodov, vyplývajúcich z ustanovenia , musí ústavný súd

skúmať, či nečinnosť všeobecného súdu je dôvodná, teda či nebolo jeho povinnosťou

pokračovať v konaní. Výsledok trestného konania nemôže podľa názoru odvolacieho súdu

výlučne ovplyvniť výsledok konania vedeného pred Okresným súdom Ružomberok

pod sp. zn. . Pokiaľ aj z uznesenia OR PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície

Ružomberok, ČVS: ORP 292/JP-RK-2009 zo dňa 21.07.2009 vyplýva, že pri preberaní

drevnej hmoty od žalobcu bol na preberacích listoch vyznačovaný iný druh drevnej hmoty,

ako bola v skutočnosti dovezená, pričom dodávky tvoria predmet súdneho konania,

nič nebráni okresnému súdu riešiť túto otázku v konaní za dôkaznej povinnosti sporových

strán. V konečnom dôsledku totiž výsledky dokazovania v trestnom konaní nemusia dávať

dostatočné odpovede na otázky, či žalobca plnil riadne, v rozsahu fakturovanej dodávky

drevnej hmoty. V občianskom súdnom konaní sa totiž posudzuje vzťah súkromnoprávny,

založený podľa hmotného práva - medzi žalobcom a žalovaným

ako právnickými osobami, kým v trestnom konaní ide o trestnoprávnu zodpovednosť

fyzických osôb.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dovolanie,

ktorého prípustnosť oprel o ustanovenie . Navrhol, aby dovolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Svoje dovolanie

odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (dovolací dôvod podľa ). Odvolací súd podľa neho

nedostatočne zistil skutkový stav a z toho dôvodu potom predmetnú vec nesprávne právne

posúdil. Odvolaciemu súdu vytýkal, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z aktuálneho

výpisu z obchodného registra žalobcu a argumentoval tým, že fyzické osoby obvinené

v trestnej veci vedenej OR PZ, úradom justičnej a kriminálnej polície Ružomberok pod ČVS:

ORP 292/JP-RK-2009 nie sú štatutárnym orgánom žalobcu, ani jeho spoločníkmi. Žalovaný

poukázal na to, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Ružomberku, úradu justičnej

a kriminálnej polície Ružomberok ČVS: ORP 292/JP-RK-2009 zo dňa 21.07.2009 bolo podľa

vznesené obvinenie 8 osobám, medzi nimi aj Ľ.K., P.K. a

R.K. pre zločin podvodu podľa § 221

ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ v spolupáchateľstve podľa Trestného

zákona, lebo na základe zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver,

že po predchádzajúcej vzájomnej dohode najneskôr od januára 2009 do 21.07.2009

v priestoroch areálu spoločnosti M., a. s., nachádzajúcom sa na ulici T. v R., obvinený Ľ.K.

ako zamestnanec spoločnosti M., a. s., poverený na preberanie drevnej hmoty od dodávateľov,

kontrolu druhu a kvality dreva, opakovane vyznačoval na preberacích listoch deklarujúcich

drevnú hmotu od spoločnosti E.K., s. r. o. iný druh drevnej hmoty, ako bola v skutočnosti

dovezená, ktoré nakládky a prevoz nariadil obvinený P.K. a obvinený R.K. a následne konateľ

spoločnosti E.K., s. r. o. obvinený P.K. fakturoval dodávky drevnej hmoty s vyššou kvalitou

dreva a za vyššie ceny, v neprospech spoločnosti M., a. s., ktorej spôsobili škodu vo výške

minimálne 10 000 Eur. Pre posúdenie veci podľa žalovaného však nie je rozhodujúci súčasný

stav zápisov v obchodnom registri, ale stav, aký bol v čase páchania trestného činu

obvinenými osobami, t. j. v dobe od januára 2009 do 21.07.2009, kedy obvinený P.K. bol

jednak spoločníkom a jednak konateľom žalobcu. Podľa žalovaného bol tento obvinený ako

návodca a organizátor najaktívnejším zo spolupáchateľov, pretože podľa vzneseného

obvinenia mal práve on riadiť nakládku a prevoz iného druhu drevnej hmoty, ako bola

v skutočnosti dovezená a následne mal fakturovať takéto dodávky s vyššou kvalitou dreva

a za vyššie ceny žalovanému. Ako štatutárny orgán vykonával obvinený P.K. všetky úkony

v mene a na účet žalobcu, jeho konanie zaväzovalo priamo žalobcu a ten je potom z jeho

konania aj priamo zodpovedný. Prerušenie civilného konania až do právoplatného skončenia

trestnej veci nič nemení na práve žalobcu

na spravodlivé a rýchle prejednanie veci súdom, nakoľko ide o stav, ktorý zavinil sám

žalobca, a to vyššie opísaným konaním jeho spoločníka a konateľa. Žalovaný ďalej poukázal

na to, že vyšetrovanie v uvedenej trestnej veci už bolo ukončené preštudovaním

vyšetrovacieho spisu a vyšetrovateľ vec predložil prokurátorovi s návrhom na podanie

obžaloby (na okresnej prokuratúre v Ružomberku je táto vedená pod spisovou značkou

). Keďže niektorí z obvinených sa k spáchaniu trestného činu priznali, je podľa

žalovaného možné v krátkom čase očakávať meritórne rozhodnutie, či už orgánu činného

v trestnom konaní alebo súdu. Výsledky trestného konania sa tak budú dať použiť a budú

dôležité aj pre meritórne rozhodnutie civilného súdu v konaní . Aj keby sa

na základe napadnutého uznesenia odvolacieho súdu prvostupňový súd rozhodol vo veci

konať, nebude môcť meritórne rozhodnúť bez náležitého oboznámenia sa s vyšetrovacím

spisom, v ktorom sa nachádzajú dôležité zákonne získavané dôkazy. Nakoľko je však spisový

materiál značne rozsiahly, postup civilného súdu v konaní bude sťažený, pretože

si bude musieť zabezpečiť veľké množstvo fotokópií o rozhodujúcich dôkazoch, a to

v situácii, keď orgány činné v trestnom konaní, resp. súd budú chcieť predmetnú trestnú vec

ukončiť. Žalovaný ďalej uvádzal, že počas prípravného konania boli vykonané dôkazy

smerujúce nielen k zisteniu kvality dodávanej drevnej hmoty, ale aj jej reálne dodaného

množstva, pričom sa jedná o rozsiahle dokazovanie, ktorého opakovanie v civilnom konaní

by bolo nehospodárne. Napokon poukázal na to, že značná časť žalovanej pohľadávky bola

žalobcovi po začatí konania uhradená a nezaplatená ostala len sporná časť vo výške 19 026,45

Eur, ktorá je predmetom trestného stíhania a v adhéznom konaní bola riadne uplatnená.

Opodstatnenosť svojho návrhu na prerušenie konania teda žalovaný videl v nutnosti riadne

preukázať predmetnú civilnú vec, čo nie je dobre možné bez využitia výsledkov trestného

konania a množstva dôkazov v rámci neho už vykonaných, pričom ich opakované

vykonávanie v civilnom konaní považoval za nadbytočné. Podaním doručeným Okresnému

súdu Ružomberok dňa 06.08.2010 žalovaný doplnil svoje dovolanie o fotokópiu

upovedomenia o konaní o dohode o vine a treste zo dňa 30.07.2010, ktorým prokurátor

okresnej prokuratúry Ružomberok upovedomuje právneho zástupcu žalovaného o tom, že dňa

17.09.2010 o 10.00 hod. sa na okresnej prokuratúre v Ružomberku uskutoční konanie

o dohode o vine a treste. Začatie konania o dohode o vine a treste považoval žalovaný

za významné, nakoľko výsledkom tohto konania môže byť uzavretie dohody o vine a treste

podľa , ktorá bude obsahovať záväzok obvinených osôb

nahradiť poškodenému škodu, ktorá mu bola trestným činom spôsobená a ktorú si poškodený

v trestnom konaní riadne a včas uplatnil práve vo výške 19 026,45 Eur. Ak bude takáto

dohoda príslušným trestným súdom schválená, podľa názoru žalovaného tým celkom odpadne

dôvod civilného sporu . Prebiehajúce konanie o dohode o vine a treste tak podľa

žalovaného ešte viac potvrdzuje dôvody jeho dovolania proti uzneseniu Krajského súdu

v Žiline, č. k. -178 zo dňa 01.07.2010, ktorým sa domáha zrušenia

napadnutého uznesenia a vrátenia veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

Žalobca sa k dovolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol dovolanie zamietnuť

a žalovaného zaviazať na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie žalovaného

považoval len za účelové v snahe oddialiť vydanie meritórneho rozhodnutia. Žalovaný

sa podľa neho odvoláva na skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na výsledok konania vedeného

pod sp. zn. . Účastníkmi civilného konania sú totiž E.K., s. r. o.

ako žalobca a S.R., a. s. ako žalovaný. V prebiehajúcom trestnom konaní však vystupuje ako

poškodená spoločnosť M., a. s., teda úplne iná spoločnosť než je dovolateľ, ktorý sa domáha

prerušenia konania. Namietal aj voči tvrdeniu žalovaného, že ak by v rámci konania o dohode

o vine a treste došlo k dohode o rozsahu a spôsobe náhrady škody, odpadol by tým dôvod

civilného sporu. Toto tvrdenie považoval

za nepravdivé, pretože poškodeným, ktorý si v adhéznom konaní uplatňuje voči obvineným

fyzickým osobám údajnú škodu, nie je žalovaný, ale úplne iná spoločnosť, a teda aj v prípade

preukázania tejto škody a jej priznania v trestnom konaní by to nemalo žiadny vplyv na ďalší

priebeh civilného sporu. Poškodenej spoločnosti M., a. s. by totiž vzniklo právo

na náhradu škody len voči obvineným fyzickým osobám. Poukázal tiež na to, že výsledkom

konania o dohode o vine treste nemusí byť dohoda o jej uzavretí, čo v takom prípade znamená

vrátenie veci na doplnenie vyšetrovania (ak skutkový stav nie je dostatočne preukázaný)

alebo podanie obžaloby. V rámci konania o dohode o vine treste obvinený síce môže uznať

vinu zo spáchania skutku, ale nemusí dôjsť k dohode o náhrade škody a súd potom odkáže

poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Právoplatné

skončenie trestnej veci teda môže predstavovať zdĺhavé obdobie, a preto prerušenie veci pred

obchodným súdom, ktoré je naviac absolútne neopodstatnené, by znamenalo

len neodôvodnené prieťahy v konaní a tým aj zvyšovanie právnej neistoty účastníkov

konania. Podľa žalobcu sú výsledky trestného konania nepoužiteľné v konaní ,

keďže vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia sa uvádza, že dodávky drevnej

hmoty fakturoval obvinený P.K. Žalobca poukázal na nepravdivosť tohto tvrdenia, čoho

dôkazom sú k žalobe pripojené zmluvy uzavreté medzi žalobcom ako predávajúcim

a žalovaným ako kupujúcim, a to jednak Rámcová zmluva č. 16242/2004, kde v článku V

bod 5.2 sa výslovne uvádza, že základom pre určenie konečnej fakturačnej ceny dodávok

dreva je prebierka zabezpečovaná kupujúcim a jednak dohoda o vyhotovovaní faktúr

č. 21582/2007, ktorej predmetom je vyhotovovanie faktúr a dobropisov kupujúcim

(t. j. žalovaným) v mene a na účet predávajúceho (t. j. žalobcu) v zmysle § 75 ods. 3 zákona

č. za dodávky tovaru, ktoré predávajúci dodá kupujúcemu. Z uvedeného

vyplýva, že to bol práve žalovaný, kto v zmysle rámcovej zmluvy a dohody o samofakturácii

vystavil potvrdenie o prebierke dodaného dreva a na základe tejto prebierky potom vystavil

faktúry za dodané drevo (v mene a na účet žalobcu), pričom tieto následne doručil žalobcovi

s tým, že ich mal žalobcovi v lehote splatnosti preplatiť.

Dovolací súd po zistení, že dovolanie je prípustné podľa ,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Dovolací súd konštatuje,

že námietky dovolateľa nie sú dôvodné.

K námietke, že odvolací súd pochybil, keď vychádzal z aktuálnych údajov

obchodného registra, dovolací súd uvádza, že nejde o nesprávne právne posúdenie veci.

Ide o nedostatok v rámci skutkového zisťovania, ktorý ale nemal za následok nesprávne

rozhodnutie odvolacieho súdu. Aj keby odvolací súd takto nepostupoval, čiže by vychádzal

z predpokladu, že v čase spáchania trestného činu bol jeden zo spoluobvinených konateľom

žalobcu, jeho záver by bol nepochybne rovnaký. A síce, že v trestnom konaní vedenom

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, úradom justičnej a kriminálnej polície

Ružomberok pod ČVS: ORP 292/JP-RK-2009 sa nerieši otázka tak významná z hľadiska

konania na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. , aby kvôli tomu bolo

potrebné civilné konanie prerušiť. Dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu,

že výsledky dokazovania v trestnom konaní nemusia poskytovať dostatočné odpovede

na otázky, či plnenie žalobcu bolo alebo nebolo vadné. A to preto, že predmet dokazovania

v trestnom konaní je zásadne iný, ako v civilnom sporovom konaní. V trestnom konaní

sú predmetom dokazovania všetky skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie vo veci

samej, avšak ide o skutočnosti významné z hľadiska trestného práva (hmotného

aj procesného), ako napríklad, či sa stal skutok a či je trestným činom, kto tento skutok

spáchal a prečo, za akých okolností a z akých príčin bol trestný čin spáchaný, príčinná

súvislosť, následky činu a rozsah spôsobenej škody, všetky okolnosti, ktoré charakterizujú

osobu páchateľa, forma zavinenia, okolnosti, ktoré viedli k trestnej činnosti a umožnili jej

spáchanie, atď. Predmetom dokazovania v civilnom sporovom konaní sú tvrdenia účastníkov

o skutočnostiach, ktoré sú pre rozhodnutie súdu dôležité, ale zatiaľ zostali pochybné, sporné.

V danom prípade sa tieto skutočnosti týkajú obchodného záväzkového vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným, čiže vzťahu založeného normami súkromného práva. Je možné,

že výsledky dokazovania v trestnom konaní v podobe konkrétnych dôkazných prostriedkov

sa budú dať použiť v civilnom konaní, avšak aktivitu v tomto smere budú musieť vyvinúť

v prvom rade účastníci konania. Vyplýva to z dispozičnej zásady, ktorá ovláda civilné

sporové konania. Jej prejavom je dôkazná povinnosť účastníka konania, t. j. povinnosť

navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd v zásade nie je povinný vykonávať

dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Aj keby sa teda jednalo o totožné zásielky, čiže také,

v súvislosti s ktorými bola obchodnej spoločnosti M., a. s. spôsobená škoda, ktorú

si táto spoločnosť uplatnila v adhéznom konaní vo výške 19 026,45 Eur, neznamená to, že je

nevyhnutné čakať na výsledok trestného konania. Súd si o skutočnostiach, ktoré sú medzi

účastníkmi sporné - podľa dovolateľa je to druh, množstvo, ako aj cena za dodávky drevnej

hmoty, môže urobiť úsudok sám, nakoľko nejde o otázky v zmysle .

Ďalšie vyjadrenia dovolateľa, vrátane jeho podania zo dňa 02.08.2010, záver

o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu len umocňujú. Pokiaľ dovolateľ tvrdí,

že v trestnom konaní už boli produkované dôkazy smerujúce k zisteniu množstva a kvality

dodanej drevnej hmoty, nič mu nebráni v tom, aby navrhol vykonanie týchto dôkazov pred

súdom prvého stupňa. Najmä keď v podaní zo dňa 16.03.2010 (číslo listu 149 spisu) vyhlásil,

že si voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny započítava svoju pohľadávku

na náhradu škody vo výške 19 026,45 Eur. V takom prípade je totiž v zmysle § 120 ods. 1

povinný predložiť alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené

by nemalo dovolateľovi spôsobovať problémy, keďže zo zápisnice o výsluchu poškodeného

v trestnom konaní (číslo listu 163 spisu) vyplýva, že poškodená spoločnosť M., a. s. má

rovnakého právneho zástupcu ako dovolateľ. Aj z vyjadrení dovolateľa je zrejmé,

že výsledky vyšetrovania v predmetnej trestnej veci sú mu dobre známe, nič mu teda nebráni

v tom, aby navrhol vykonanie konkrétnych dôkazov. Bude potom vecou konajúceho súdu,

ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a akým spôsobom si ich zabezpečí. Dovolací súd

sa nestotožnil s názorom dovolateľa, že postup súdu v konaní bude sťažený

vzhľadom na rozsiahlosť vyšetrovacieho spisu a záujem orgánov činných v trestnom konaní,

resp. súdu vec čo najskôr ukončiť. Dovolateľovo očakávanie rýchleho ukončenia trestnej veci

sa tiež nemusí naplniť, keďže výsledkom konania o dohode o vine treste nemusí byť dohoda

o jej uzavretí a uzavretú dohodu súd nemusí schváliť. Ak by sa potom vec vrátila do štádia

prípravného konania, znamenalo by to ďalšie predĺženie trestného konania.

Námietka dovolateľa, že ak bude schválená dohoda o vine a treste, odpadne tým

dôvod civilného sporu , rovnako neobstojí. Z vyjadrení žalovaného nie je celkom

jasné, prečo dovolateľ svoju pohľadávku na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť tým,

že mu žalobca nedodal objednaný druh drevnej hmoty, stotožňuje s nárokom na náhradu

škody, ktorý si obchodná spoločnosť M., a. s. uplatnila v trestnom konaní voči obvineným

fyzickým osobám. Ak by aj obvinení uhradili poškodenej M., a. s. škodu spôsobenú trestným

činom, na pohľadávke žalovaného voči žalobcovi (za predpokladu,

že taká pohľadávka skutočne existuje) by sa nič nezmenilo. Je možné, že dovolateľ mal

na mysli to, čo v zápisnici o výsluchu poškodeného zo dňa 26.01.2010 uviedol právny

zástupca poškodenej M., a. s. a síce, že poškodený súhlasí s dohodou o vine a treste za

predpokladu, že mu obvinení alebo spoločnosť E.K., s. r. o. pred konečným rozhodnutím

orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu nahradia škodu a zároveň E.K., s. r. o. zoberie

návrh na začatie konania vo veci späť. Z vyjadrení žalobcu k podanému

dovolaniu však nemožno vyvodiť, že by mal žalobca na takomto spôsobe ukončenia veci

záujem. Naopak, je nepochybné, že žalobca na podanej žalobe trvá a návrh žalovaného na

prerušenie konania považuje za účelový v snahe oddialiť jeho platobnú povinnosť.

Nakoľko sa dovolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia odvolacieho

súdu a jeho právnym posúdením predmetnej veci a súčasne nezistil iné vady konania,

pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť (v zmysle dovolacích dôvodov podľa

alebo b/ ), rozhodol o dovolaní žalovaného tak, že ho podľa

ods. 1 zamietol.

Keďže dovolanie smerovalo proti rozhodnutiu procesnej povahy, dovolací súd

o trovách dovolacieho konania nerozhodol. Rozhodne o nich súd prvého stupňa v konečnom

rozhodnutí o veci samej.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2011

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová