Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bb8/382428.4092bb.pdf
PDF · 138.88 KB
No categories available
1Obdo/56/2010
Najvyšší súd 1 Obdo 56/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M.K.,
nar. X., bytom ul. S., B., právne zast. Mgr. M.M., advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom H., B. proti ţalovanému: I.O., obchodné meno: I.O. - A.,
IČO: X., námestie J., P., právne zast.
JUDr. J.P., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v D., R., o určenie neplatnosti
vystúpenia zo združenia, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne zo 7. júla 2010, č. k. 8Cob 62/2009-321 (vec Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn.
14 Cb 168/2005), takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 7. júla
2010, č. k. 8Cob 62/2009-321 z r u š u j e a vec vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Ţalobou podanou na Okresný súd v Prievidzi dňa 18.07.2005, vedenou pod sp. zn.
14Cb/168/2005, sa ţalobca domáhal určenia, ţe vystúpenie ţalovaného zo zdruţenia
je neplatné. Svoj návrh odôvodnil tým, ţe dňa 06.03.2001 uzavrel so ţalovaným zmluvu
o zdruţení podľa § 829 a nasl. OZ za účelom vymoţenia finančného plnenia, ktoré je
predmetom sporu na Okresnom súde v Prievidzi pod spisovou značkou 14Cb/237/1999.
Ide o konanie o náhradu škody, kde ţalobcom je ţalovaný v našom spore a ţalovaná je
Slovenská republika, zastúpená M. Škoda mala ţalobcovi vzniknúť v dôsledku neplnenia
zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. 00280992/2 zo dňa 28.9.1992, vrátane
dodatkov. Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy ţalovaný vloţil do
zdruţenia so ţalobcom, ako aj svoje obchodné poznatky a skúsenosti (know - how). Ţalobca
pred podpisom zmluvy (12.01.2001) vloţil
do zdruţenia finančné prostriedky v sume 550 000 Sk a zaviazal sa vloţiť ďalšie finančné
prostriedky najviac do sumy 5 000 000 Sk (vrátane uţ poskytnutých 550 000 Sk).
Dňa 15.08.2001 uzavreli účastníci zdruţenia dodatok č. 1 k zmluve o zdruţení, v zmysle
ktorého ţalobca vloţil do zdruţenia ďalšie finančné prostriedky v sume 500 000 Sk. Súčasne
sa zmenil pomer, v akom si účastníci zdruţenia mali rozdeliť vymoţené finančné plnenie, a to
z pôvodného „pol na pol“ na 60% v prospech ţalobcu a 40% v prospech ţalovaného. Listom
zo dňa 14.03.2005 ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe podľa § 838 ods. 1 OZ vystupuje
zo zdruţenia, čo odôvodil tým, ţe ţalobca nereagoval na jeho výzvu na poskytnutie ďalších
finančných prostriedkov v sume 3 500 000 Sk. Ţalobca v odôvodnení svojho návrhu poukázal
na to, ţe v čase, keď ţalovaný ţiadal od neho ďalšie finančné prostriedky, uţ nemal
pohľadávku zo zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. 00280992/2, nakoľko
túto na základe zmluvy zo dňa 02.09.2004 postúpil (odplatne) spoločnosti P., a. s. Podľa
názoru ţalobcu vystúpenie ţalovaného zo zdruţenia bolo v rozpore s ustanovením § 838
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého môţe účastník zo zdruţenia vystúpiť,
nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov zdruţenia. Vystúpenie ţalovaného
zo zdruţenia sa udialo v nevhodnej dobe preto, ţe vec vedená na Okresnom súde v Prievidzi
pod sp. zn. 14Cb/237/1999 v čase vystúpenia ešte nebola právoplatne skončená. Ujma
ţalobcu spočívala v tom, ţe vystúpením zo zdruţenia, ako aj predchádzajúcim postúpením
pohľadávky bez vedomia ţalobcu (ktorej vymoţenie bolo predmetom zmluvy o zdruţení)
ţalovaný zmaril účel zdruţenia, a tým aj 60% -ný podiel ţalobcu na zisku.
Ţalovaný sa k ţalobe pôvodne nevyjadril. Neskôr uţ v rámci odvolacieho konania svoj
postup v súvislosti s vystúpením so zdruţenia obhajoval tým, ţe ţalobca na neho vyvíjal
nátlak, v rámci ktorého najprv dosiahol zvýšenie svojho podielu z 50% na 60% a neskôr
ţiadal uzavretie ďalšieho dodatku, podľa ktorého mu malo patriť 100% vymoţenej
pohľadávky, inak ţe mu nedá ďalšie finančné prostriedky. Keďţe ţalovaný potreboval
peniaze na financovanie svojho sporu so štátom, postúpil pohľadávku spoločnosti P., a. s., za
čo dostal 500 000 Sk, ktoré pouţil na zaplatenie súdneho poplatku v konaní 14Cb/237/1999.
Po vystúpení zo zdruţenia (18.04.2005) ţalovaný ţalobcovi vrátil ním vloţených 1 050 000
Sk poštovou poukáţkou, ţalobca si však peniaze odmietol prevziať. Tieto peniaze ţalovaný
získal ako odplatu za postúpenie pohľadávky Ing. J.O.
po tom, čo odstúpil od predchádzajúcej zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej
so spoločnosťou P., a. s. Neskôr odstúpil aj od zmluvy s Ing. O.
Súd prvého stupňa návrh pôvodne zamietol s odôvodnením, ţe zmluva o zdruţení
je podľa § 39 OZ neplatná, pretoţe odporuje zákonu (ustanoveniu § 829 ods. 1 OZ)
a z dôvodu jej neplatnosti je potom aj následné vystúpenie ţalovaného z takéhoto neplatného
vzťahu právne bezvýznamné. Poukázal na to, ţe ani jeden z účastníkov nemal záujem
na spoločnom podnikaní a z obsahu zmluvy nevyplýval ani iný spoločenský účel
(napr. kultúrny, vzdelávací príp. iný), tak ako to vyplýva z ust. § 829 ods. 1 OZ. V skutočnosti
bolo účelom zmluvy poskytnutie pôţičky zo strany ţalobcu v sume 1 050 000 Sk, za čo mal
ţalobca dostať 60% zo sumy 1 200 000 000 Sk, uplatňovanej ţalovaným v spore vedenom
na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb/237/1999. Ďalším dôvodom na zamietnutie
návrhu bola skutočnosť, ţe ţalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti vystúpenia ţalovaného zo zdruţenia podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru,
ţe medzi ţalobcom a ţalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy o zdruţení, pretoţe
s výnimkou protiprávneho konania nie je dojednanie účelu zdruţenia zákonom vymedzené
ani obmedzené. V ďalšom konaní sa mal prvostupňový súd zaoberať ţalobcom tvrdenými
dôvodmi neplatnosti vystúpenia ţalovaného zo zdruţenia a svoje dokazovanie zamerať
na zistenie, či k vystúpeniu ţalovaného došlo v nevhodnej dobe a na ujmu ţalobcu.
Po doplnení dokazovania súd prvého stupňa ţalobu opätovne zamietol s odôvodnením,
ţe ţalovaný síce zo zdruţenia vystúpil v nevhodnej dobe, avšak ţalobca ţiadnym dôkazom
nepreukázal, ţe vystúpenie ţalovaného zo zdruţenia bolo na jeho ujmu. Ţalovaný nezískal
ţiadne finančné prostriedky ani z konania 14Cb/237/1999 (lebo ešte nebolo skončené),
ani z postúpenia pohľadávky. Naopak ţalovaný súdu preukázal, ţe finančné prostriedky
poskytnuté ţalobcom mu vrátil, ale ţalobca ich neprijal. Súd za nevhodnú dobu povaţoval to,
ţe spor vedený na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb/237/1999 v čase vystúpenia
nebol skončený. Išlo o nevhodnú dobu preto, lebo v tom čase ešte nebol splnený účel,
na ktorý bolo zdruţenie zaloţené. Vzhľadom k tomu, ţe obe podmienky (nevhodná doba
a ujma) musia byť splnené súčasne a ţalobca jednu z nich nepreukázal, došlo podľa názoru
prvostupňového súdu k platnému vystúpeniu ţalovaného zo zdruţenia, pričom súd prihliadol
aj na to, ţe ţalovaný mal na vystúpenie zo zdruţenia váţne dôvody. Váţnosť dôvodov
na vystúpenie zo zdruţenia videl súd v tom, ţe ţalobca neustále zvyšoval svoje poţiadavky
na podiel na zisku, o čom svedčí dodatok č. 1 k zmluve o zdruţení.
Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca odvolanie. Krajský súd v Trenčíne
ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe vystúpenie ţalovaného
zo zdruţenia je neplatné. Konštatoval, ţe hoci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu a náleţite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil
a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu
zaujal stanovisko, ţe ţalovaný vystúpil zo zdruţenia v nevhodnom čase a na ujmu ţalobcu
ako ďalšieho účastníka zdruţenia, pričom neboli preukázané váţne dôvody, pre ktoré by bol
oprávnený tak urobiť. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom prvostupňového súdu,
ţe k vystúpeniu došlo v nevhodnej dobe, keďţe vec vedená na Okresnom súde v Prievidzi
pod sp. zn. 14Cb/237/1999 ešte nebola právoplatne skončená, a teda v čase vystúpenia
ţalovaného nebol splnený účel, na ktorý bolo zdruţenie zaloţené. Keďţe k vystúpeniu došlo
zjavne v nevhodnom čase, je zrejmé, ţe k nemu došlo aj na ujmu ţalobcu, pretoţe účel
zdruţenia - vymoţenie finančného plnenia, ktoré je predmetom ešte neskončeného sporu,
doposiaľ nebol splnený. Odvolací súd poukázal tieţ na úkony ţalovaného, ktorý vymáhanú
pohľadávku opätovne bez vedomia ţalobcu postupoval tretím osobám za odplatu, pričom
o výške odplaty ţalobcu neinformoval, ani mu nevyplatil jeho podiel dohodnutý v zmluve
o zdruţení. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového nevzhliadol ani ţiadne váţne dôvody
oprávňujúce ţalovaného vystúpiť zo zdruţenia. Zmena výšky podielu na zisku v zmysle
dodatku č. 1 k zmluve o zdruţení nie je relevantným dôkazom preukazujúcim ţalovaným
tvrdený nátlak zo strany ţalobcu.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný včas dovolanie z dôvodu,
ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Namietal predovšetkým nesprávnosť záveru odvolacieho
súdu, ţe ak došlo k vystúpeniu zo zdruţenia v nevhodnej dobe, tak to zároveň znamená,
ţe k nemu došlo aj na ujmu navrhovateľa. Obidva predpoklady podľa § 838 ods. 1 OZ treba
podľa dovolateľa posudzovať samostatne, pričom dôkazné bremeno zaťaţuje ţalobcu.
Nesúhlasil ani so záverom odvolacieho súdu, ţe vystúpenie bolo na ujmu ţalobcu, lebo účel
zdruţenia nebol splnený. Poukázal na to, ţe pokiaľ by došlo k splneniu účelu zdruţenia, táto
skutočnosť by bola ipso facto dôvodom zániku zdruţenia. Akceptácia výkladu § 838 ods. 1
OZ, ktorý prijal odvolací súd, by podľa dovolateľa viedla k absurdnému záveru, ţe akékoľvek
vystúpenie zo zdruţenia pred splnením účelu, na ktorý bolo zaloţené, je na ujmu ostatných
účastníkov zdruţenia. Ţalobca podľa dovolateľa v konaní neprodukoval ţiadny dôkaz
na preukázanie ujmy, nešpecifikoval, aká ujma mu mala vzniknúť, a to ani z hľadiska
charakteru (majetková, nemajetková), ani z hľadiska rozsahu. Naproti tomu ţalovaný
preukázal, ţe finančné prostriedky, ktoré ţalobca do zdruţenia vniesol, mu boli vrátené.
Ţalobcovi podľa názoru dovolateľa ani nemohla vzniknúť ţiadna ujma, pretoţe v konaní bolo
preukázané, ţe ţalovaný doposiaľ nezískal ţiadne finančné prostriedky zo sporu vedeného
na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb/237/1999 a ani z postúpenia pohľadávky,
nakoľko od predmetných zmlúv odstúpil, resp. tieto neboli zo strany nových nadobúdateľov
plnené. Napokon dovolateľ poukázal na to, ţe odporca mal váţne dôvody na vystúpenie
zo zdruţenia, a to 1./ porušenie povinnosti ţalobcu poskytnúť dohodnuté finančné prostriedky
v prospech zdruţenia a 2./ nátlak ţalobcu na ţalovaného, ktorým sa snaţil dosiahnuť vo svoj
prospech zmenu pôvodne dohodnutých podielov na zisku.
Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného vyjadril tak, ţe navrhol dovolanie zamietnuť.
Odvolací súd podľa neho správne aplikoval ust. § 838 ods. 1 OZ na zistený skutkový stav
a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Vystúpenie ţalovaného
bolo preukázateľne urobené na ujmu ţalobcu, lebo bez jeho účasti nemal ţalobca ako
dosiahnuť účel zdruţenia, t. j. vymoţenie pohľadávky, ktorá je predmetom konania
na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb/237/2009. Vystúpením ţalovaného
by zdruţenie zaniklo a ţalobca by stratil svoj 60% -ný podiel z vymoţenej pohľadávky,
čím by mu vznikla hmotná ujma veľkého rozsahu. Ţalobca tieţ poukázal na to, ţe pre
neplatnosť vystúpenia zo zdruţenia postačuje spôsobenie akejkoľvek ujmy, ktoré je
v príčinnej súvislosti s vystúpením zo zdruţenia. Za správny povaţoval ţalobca aj záver
odvolacieho súdu o neexistencii ţiadnych váţnych dôvodov, ktoré by ţalovaného oprávňovali
vystúpiť zo zdruţenia. Opätovne poukázal na to, ţe v čase, keď ţalovaný poţadoval od
ţalobcu finančné prostriedky na účely zdruţenia, uţ nebol veriteľom pohľadávky, nakoľko
táto bola postúpená na tretiu osobu. Okrem toho ţalovaný vo svojej ţiadosti presne
nešpecifikoval ani nepreukázal, na čo majú byť finančné prostriedky pouţité, resp. neuviedol
ţiadny konkrétny účel ich pouţitia. Podľa ţalobcu sa jednalo o snahu ţalovaného bezdôvodne
sa na jeho úkor obohatiť a takéto konanie odporujúce dobrým mravom nemôţe poţívať súdnu
ochranu. Tvrdenia ţalovaného o údajnom nátlaku zo strany ţalobcu povaţuje tento za čisto
účelové a vykonštruované, ich pravdivosť nebola v konaní preukázaná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 2 OSP) po zistení,
ţe sú splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, prihliadol aj na vady, ktoré v dovolaní
uplatnené neboli, pretoţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 236 ods. 1/,
§ 238 ods. 1/, § 240 ods. 1/, § 241 ods. 1/, § 242 ods. 1/ OSP). Zistil, ţe dovolanie je podané
dôvodne, preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 OSP).
V súdenej veci základom nároku je zmluva o zdruţení, uzavretá podľa § 829
a nasl. OZ. Základnou (esentiálnou) zloţkou je účel zdruţenia, za ktorým účelom sa zmluva
o zdruţení uzatvára. Skúmaniu účelu tejto zmluvy sa čiastočne venoval prvostupňový súd
pri vynesení prvého (neskôr zrušeného odvolacím súdom) rozsudku. Tento účel zmluvy
je uvedený v úvode zmluvy takto (dosiahnutie účelu):
„Vymoţenie celého finančného plnenia, ktoré je predmetom sporu na Okresnom súde
v Prievidzi, sp. zn. 14Cb 237/99 od všetkých ţalovaných subjektov (odporcov v 1/, 2/ a 3/
rade). Predmetom súdneho sporu je náhrada škody, ktorá vznikla zmluvnej strane A. z titulu
neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č.
00280992/2 zo dňa 28.9.1992, vrátane všetkých jej dodatkov“.
Dovolaciemu súdu však tento účel nie je jasný. Nejasnosť spočíva v tom, akým
spôsobom zdruţenie tento účel chce dosiahnuť. Jednostranným vplývaním na nezávislý súd
alebo sudcu aj osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania, pretoţe aj oni sú na tom finančne
zainteresovaní!? Ak nie, potom akým spôsobom podľa zmluvy sa to má realizovať. Takýto
spôsob realizácie by bol v zjavnom rozpore so zákonom (§ 39 OZ), dokonca aj s Ústavou SR.
Uplatnenie nároku pred súdom a práva a povinnosti účastníkov konania, prípadne ďalších
osôb sú upravené v procesnom predpise, podľa ktorého súdy aj účastníci musia postupovať
(Občiansky súdny poriadok) a nijaké zmluvy o zdruţení tento zákonný postup nemôţu
narušiť ani upraviť. Tieto okolnosti súd musí dokazovať, a to predovšetkým výsluchom
účastníkov (§ 131 v spojení s § 211 ods. 2 OSP). To, akým spôsobom účastník svojho nároku
sa môţe domôcť (dôkazná povinnosť, právne zastúpenie) a moţnosť vyuţitia týchto
prostriedkov súd účastníkovi vţdy umoţňuje. V ustanoveniach OSP je riešený spôsob,
ako a kedy účastník je povinný platiť súdne poplatky a pokiaľ peniaze nemá, ako si ich
prechodne zabezpečiť.
Aj ostatné časti vlastnej zmluvy o zdruţení nezodpovedajú platnej právnej úprave.
Ťaţko je povaţovať právny úkon (a zmluva o zdruţení takým právnym úkonom je) za určitý
a zrozumiteľný (§ 37 ods. 1 OZ), keď vychádza z toho, ţe nárok uplatnený pred súdom
a len súd rozhodne, či bude úspešný a v akej výške, sa v takom prípade zmení na pohľadávku.
Zmluva o zdruţení však vychádza z plného úspechu uplatneného nároku pred súdom.
Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho
výrok napadnutý (§ 242 ods. 1 OSP). Z tohto dôvodu dovolací súd sa dotkol aj posúdenia
vlastnej zmluvy dotýkajúcej sa práv a povinností účastníkov. Zmluva o zdruţení (pokiaľ
by obstál jej účel) pre svoju platnosť by vyţadovala, aby bola viazaná na odkladaciu
podmienku (pozitívny výsledok súdneho sporu). Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 OZ totiţ
podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Pri výklade zmluvy o zdruţení, ako ho prezentuje ţalobca, jej časti, podľa ktorej „Kaţdý
účastník môţe zo zdruţenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných
účastníkov zdruţenia. Z váţnych dôvodov však môţe zo zdruţenia vystúpiť kedykoľvek, a to
aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota“ (§ 838 ods. 1 OZ) by ţalovaný zo zdruţenia
od začiatku súdneho sporu vyvolaného ţalobcom vystúpiť nemohol do jeho skončenia,
pretoţe z jeho pohľadu by to bola „nevhodná doba“.
Na strane druhej, ak by ţalovaný subjektívne dospel k záveru, ţe výsledok sporu bude
negatívny alebo aspoň pochybný, ustanovenie druhej vety citovaného § by mu umoţňovalo
vystúpiť zo zdruţenia vţdy. Zdruţenie právnu subjektivitu nemá (§ 829 ods. 2 OZ) a tým
práva a povinnosti si účastníci môţu uplatňovať v podstate len ako fyzické osoby.
Ďalej dovolací súd povaţuje za nedostatočné posúdenie hmotnoprávnych následkov
postúpenia pohľadávky (§ 524 a nasl. OZ). Nevedno, čo vlastne domnelý veriteľ postúpil.
Ak postúpil pohľadávku, tá by mala byť postihnuteľná exekúciou (§ 525 ods. 1 druhá veta
OZ), ak však ide o akési postúpenie nároku, o ktorom rozhodne súd, či ide o pohľadávku,
také postúpenie je predčasné, lebo ho zákon nepozná.
Z týchto hľadísk odvolací súd vec musí posúdiť po objasnení ustanovení zmluvy
o zdruţení, ktoré sa nejavia jasné a zrozumiteľné.
Právny názor dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný, pričom odvolací súd
rozhodne aj o náhrade trov pôvodného aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 OSP).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová