Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/56/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M.K.,

nar. X., bytom ul. S., B., právne zast. Mgr. M.M., advokátom, Advokátska kancelária so

sídlom H., B. proti ţalovanému: I.O., obchodné meno: I.O. - A.,

IČO: X., námestie J., P., právne zast.

JUDr. J.P., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v D., R., o určenie neplatnosti

vystúpenia zo združenia, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne zo 7. júla 2010, č. k. -321 (vec Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn.

), takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 7. júla

2010, č. k. -321 z r u š u j e a vec vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Ţalobou podanou na Okresný súd v Prievidzi dňa 18.07.2005, vedenou pod sp. zn.

, sa ţalobca domáhal určenia, ţe vystúpenie ţalovaného zo zdruţenia

je neplatné. Svoj návrh odôvodnil tým, ţe dňa 06.03.2001 uzavrel so ţalovaným zmluvu

o zdruţení podľa a nasl. za účelom vymoţenia finančného plnenia, ktoré je

predmetom sporu na Okresnom súde v Prievidzi pod spisovou značkou .

Ide o konanie o náhradu škody, kde ţalobcom je ţalovaný v našom spore a ţalovaná je

Slovenská republika, zastúpená M. Škoda mala ţalobcovi vzniknúť v dôsledku neplnenia

zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. 00280992/2 zo dňa 28.9.1992, vrátane

dodatkov. Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy ţalovaný vloţil do

zdruţenia so ţalobcom, ako aj svoje obchodné poznatky a skúsenosti (know - how). Ţalobca

pred podpisom zmluvy (12.01.2001) vloţil

do zdruţenia finančné prostriedky v sume 550 000 Sk a zaviazal sa vloţiť ďalšie finančné

prostriedky najviac do sumy 5 000 000 Sk (vrátane uţ poskytnutých 550 000 Sk).

Dňa 15.08.2001 uzavreli účastníci zdruţenia dodatok č. 1 k zmluve o zdruţení, v zmysle

ktorého ţalobca vloţil do zdruţenia ďalšie finančné prostriedky v sume 500 000 Sk. Súčasne

sa zmenil pomer, v akom si účastníci zdruţenia mali rozdeliť vymoţené finančné plnenie, a to

z pôvodného „pol na pol“ na 60% v prospech ţalobcu a 40% v prospech ţalovaného. Listom

zo dňa 14.03.2005 ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe podľa vystupuje

zo zdruţenia, čo odôvodil tým, ţe ţalobca nereagoval na jeho výzvu na poskytnutie ďalších

finančných prostriedkov v sume 3 500 000 Sk. Ţalobca v odôvodnení svojho návrhu poukázal

na to, ţe v čase, keď ţalovaný ţiadal od neho ďalšie finančné prostriedky, uţ nemal

pohľadávku zo zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. 00280992/2, nakoľko

túto na základe zmluvy zo dňa 02.09.2004 postúpil (odplatne) spoločnosti P., a. s. Podľa

názoru ţalobcu vystúpenie ţalovaného zo zdruţenia bolo v rozpore s ustanovením § 838

ods. 1 , v zmysle ktorého môţe účastník zo zdruţenia vystúpiť,

nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov zdruţenia. Vystúpenie ţalovaného

zo zdruţenia sa udialo v nevhodnej dobe preto, ţe vec vedená na Okresnom súde v Prievidzi

pod sp. zn. v čase vystúpenia ešte nebola právoplatne skončená. Ujma

ţalobcu spočívala v tom, ţe vystúpením zo zdruţenia, ako aj predchádzajúcim postúpením

pohľadávky bez vedomia ţalobcu (ktorej vymoţenie bolo predmetom zmluvy o zdruţení)

ţalovaný zmaril účel zdruţenia, a tým aj 60% -ný podiel ţalobcu na zisku.

Ţalovaný sa k ţalobe pôvodne nevyjadril. Neskôr uţ v rámci odvolacieho konania svoj

postup v súvislosti s vystúpením so zdruţenia obhajoval tým, ţe ţalobca na neho vyvíjal

nátlak, v rámci ktorého najprv dosiahol zvýšenie svojho podielu z 50% na 60% a neskôr

ţiadal uzavretie ďalšieho dodatku, podľa ktorého mu malo patriť 100% vymoţenej

pohľadávky, inak ţe mu nedá ďalšie finančné prostriedky. Keďţe ţalovaný potreboval

peniaze na financovanie svojho sporu so štátom, postúpil pohľadávku spoločnosti P., a. s., za

čo dostal 500 000 Sk, ktoré pouţil na zaplatenie súdneho poplatku v konaní .

Po vystúpení zo zdruţenia (18.04.2005) ţalovaný ţalobcovi vrátil ním vloţených 1 050 000

Sk poštovou poukáţkou, ţalobca si však peniaze odmietol prevziať. Tieto peniaze ţalovaný

získal ako odplatu za postúpenie pohľadávky Ing. J.O.

po tom, čo odstúpil od predchádzajúcej zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej

so spoločnosťou P., a. s. Neskôr odstúpil aj od zmluvy s Ing. O.

Súd prvého stupňa návrh pôvodne zamietol s odôvodnením, ţe zmluva o zdruţení

je podľa neplatná, pretoţe odporuje zákonu (ustanoveniu )

a z dôvodu jej neplatnosti je potom aj následné vystúpenie ţalovaného z takéhoto neplatného

vzťahu právne bezvýznamné. Poukázal na to, ţe ani jeden z účastníkov nemal záujem

na spoločnom podnikaní a z obsahu zmluvy nevyplýval ani iný spoločenský účel

(napr. kultúrny, vzdelávací príp. iný), tak ako to vyplýva z ust. . V skutočnosti

bolo účelom zmluvy poskytnutie pôţičky zo strany ţalobcu v sume 1 050 000 Sk, za čo mal

ţalobca dostať 60% zo sumy 1 200 000 000 Sk, uplatňovanej ţalovaným v spore vedenom

na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. . Ďalším dôvodom na zamietnutie

návrhu bola skutočnosť, ţe ţalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určenie

neplatnosti vystúpenia ţalovaného zo zdruţenia podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru,

ţe medzi ţalobcom a ţalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy o zdruţení, pretoţe

s výnimkou protiprávneho konania nie je dojednanie účelu zdruţenia zákonom vymedzené

ani obmedzené. V ďalšom konaní sa mal prvostupňový súd zaoberať ţalobcom tvrdenými

dôvodmi neplatnosti vystúpenia ţalovaného zo zdruţenia a svoje dokazovanie zamerať

na zistenie, či k vystúpeniu ţalovaného došlo v nevhodnej dobe a na ujmu ţalobcu.

Po doplnení dokazovania súd prvého stupňa ţalobu opätovne zamietol s odôvodnením,

ţe ţalovaný síce zo zdruţenia vystúpil v nevhodnej dobe, avšak ţalobca ţiadnym dôkazom

nepreukázal, ţe vystúpenie ţalovaného zo zdruţenia bolo na jeho ujmu. Ţalovaný nezískal

ţiadne finančné prostriedky ani z konania (lebo ešte nebolo skončené),

ani z postúpenia pohľadávky. Naopak ţalovaný súdu preukázal, ţe finančné prostriedky

poskytnuté ţalobcom mu vrátil, ale ţalobca ich neprijal. Súd za nevhodnú dobu povaţoval to,

ţe spor vedený na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. v čase vystúpenia

nebol skončený. Išlo o nevhodnú dobu preto, lebo v tom čase ešte nebol splnený účel,

na ktorý bolo zdruţenie zaloţené. Vzhľadom k tomu, ţe obe podmienky (nevhodná doba

a ujma) musia byť splnené súčasne a ţalobca jednu z nich nepreukázal, došlo podľa názoru

prvostupňového súdu k platnému vystúpeniu ţalovaného zo zdruţenia, pričom súd prihliadol

aj na to, ţe ţalovaný mal na vystúpenie zo zdruţenia váţne dôvody. Váţnosť dôvodov

na vystúpenie zo zdruţenia videl súd v tom, ţe ţalobca neustále zvyšoval svoje poţiadavky

na podiel na zisku, o čom svedčí dodatok č. 1 k zmluve o zdruţení.

Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca odvolanie. Krajský súd v Trenčíne

ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe vystúpenie ţalovaného

zo zdruţenia je neplatné. Konštatoval, ţe hoci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie

v potrebnom rozsahu a náleţite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil

a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu

zaujal stanovisko, ţe ţalovaný vystúpil zo zdruţenia v nevhodnom čase a na ujmu ţalobcu

ako ďalšieho účastníka zdruţenia, pričom neboli preukázané váţne dôvody, pre ktoré by bol

oprávnený tak urobiť. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom prvostupňového súdu,

ţe k vystúpeniu došlo v nevhodnej dobe, keďţe vec vedená na Okresnom súde v Prievidzi

pod sp. zn. ešte nebola právoplatne skončená, a teda v čase vystúpenia

ţalovaného nebol splnený účel, na ktorý bolo zdruţenie zaloţené. Keďţe k vystúpeniu došlo

zjavne v nevhodnom čase, je zrejmé, ţe k nemu došlo aj na ujmu ţalobcu, pretoţe účel

zdruţenia - vymoţenie finančného plnenia, ktoré je predmetom ešte neskončeného sporu,

doposiaľ nebol splnený. Odvolací súd poukázal tieţ na úkony ţalovaného, ktorý vymáhanú

pohľadávku opätovne bez vedomia ţalobcu postupoval tretím osobám za odplatu, pričom

o výške odplaty ţalobcu neinformoval, ani mu nevyplatil jeho podiel dohodnutý v zmluve

o zdruţení. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového nevzhliadol ani ţiadne váţne dôvody

oprávňujúce ţalovaného vystúpiť zo zdruţenia. Zmena výšky podielu na zisku v zmysle

dodatku č. 1 k zmluve o zdruţení nie je relevantným dôkazom preukazujúcim ţalovaným

tvrdený nátlak zo strany ţalobcu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný včas dovolanie z dôvodu,

ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod

podľa ). Namietal predovšetkým nesprávnosť záveru odvolacieho

súdu, ţe ak došlo k vystúpeniu zo zdruţenia v nevhodnej dobe, tak to zároveň znamená,

ţe k nemu došlo aj na ujmu navrhovateľa. Obidva predpoklady podľa treba

podľa dovolateľa posudzovať samostatne, pričom dôkazné bremeno zaťaţuje ţalobcu.

Nesúhlasil ani so záverom odvolacieho súdu, ţe vystúpenie bolo na ujmu ţalobcu, lebo účel

zdruţenia nebol splnený. Poukázal na to, ţe pokiaľ by došlo k splneniu účelu zdruţenia, táto

skutočnosť by bola ipso facto dôvodom zániku zdruţenia. Akceptácia výkladu § 838 ods. 1

, ktorý prijal odvolací súd, by podľa dovolateľa viedla k absurdnému záveru, ţe akékoľvek

vystúpenie zo zdruţenia pred splnením účelu, na ktorý bolo zaloţené, je na ujmu ostatných

účastníkov zdruţenia. Ţalobca podľa dovolateľa v konaní neprodukoval ţiadny dôkaz

na preukázanie ujmy, nešpecifikoval, aká ujma mu mala vzniknúť, a to ani z hľadiska

charakteru (majetková, nemajetková), ani z hľadiska rozsahu. Naproti tomu ţalovaný

preukázal, ţe finančné prostriedky, ktoré ţalobca do zdruţenia vniesol, mu boli vrátené.

Ţalobcovi podľa názoru dovolateľa ani nemohla vzniknúť ţiadna ujma, pretoţe v konaní bolo

preukázané, ţe ţalovaný doposiaľ nezískal ţiadne finančné prostriedky zo sporu vedeného

na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. a ani z postúpenia pohľadávky,

nakoľko od predmetných zmlúv odstúpil, resp. tieto neboli zo strany nových nadobúdateľov

plnené. Napokon dovolateľ poukázal na to, ţe odporca mal váţne dôvody na vystúpenie

zo zdruţenia, a to 1./ porušenie povinnosti ţalobcu poskytnúť dohodnuté finančné prostriedky

v prospech zdruţenia a 2./ nátlak ţalobcu na ţalovaného, ktorým sa snaţil dosiahnuť vo svoj

prospech zmenu pôvodne dohodnutých podielov na zisku.

Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného vyjadril tak, ţe navrhol dovolanie zamietnuť.

Odvolací súd podľa neho správne aplikoval ust. na zistený skutkový stav

a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Vystúpenie ţalovaného

bolo preukázateľne urobené na ujmu ţalobcu, lebo bez jeho účasti nemal ţalobca ako

dosiahnuť účel zdruţenia, t. j. vymoţenie pohľadávky, ktorá je predmetom konania

na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. . Vystúpením ţalovaného

by zdruţenie zaniklo a ţalobca by stratil svoj 60% -ný podiel z vymoţenej pohľadávky,

čím by mu vznikla hmotná ujma veľkého rozsahu. Ţalobca tieţ poukázal na to, ţe pre

neplatnosť vystúpenia zo zdruţenia postačuje spôsobenie akejkoľvek ujmy, ktoré je

v príčinnej súvislosti s vystúpením zo zdruţenia. Za správny povaţoval ţalobca aj záver

odvolacieho súdu o neexistencii ţiadnych váţnych dôvodov, ktoré by ţalovaného oprávňovali

vystúpiť zo zdruţenia. Opätovne poukázal na to, ţe v čase, keď ţalovaný poţadoval od

ţalobcu finančné prostriedky na účely zdruţenia, uţ nebol veriteľom pohľadávky, nakoľko

táto bola postúpená na tretiu osobu. Okrem toho ţalovaný vo svojej ţiadosti presne

nešpecifikoval ani nepreukázal, na čo majú byť finančné prostriedky pouţité, resp. neuviedol

ţiadny konkrétny účel ich pouţitia. Podľa ţalobcu sa jednalo o snahu ţalovaného bezdôvodne

sa na jeho úkor obohatiť a takéto konanie odporujúce dobrým mravom nemôţe poţívať súdnu

ochranu. Tvrdenia ţalovaného o údajnom nátlaku zo strany ţalobcu povaţuje tento za čisto

účelové a vykonštruované, ich pravdivosť nebola v konaní preukázaná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe sú splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, prihliadol aj na vady, ktoré v dovolaní

uplatnené neboli, pretoţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 236 ods. 1/,

/, /, /, / ). Zistil, ţe dovolanie je podané

dôvodne, preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie ( ).

V súdenej veci základom nároku je zmluva o zdruţení, uzavretá podľa § 829

a nasl. . Základnou (esentiálnou) zloţkou je účel zdruţenia, za ktorým účelom sa zmluva

o zdruţení uzatvára. Skúmaniu účelu tejto zmluvy sa čiastočne venoval prvostupňový súd

pri vynesení prvého (neskôr zrušeného odvolacím súdom) rozsudku. Tento účel zmluvy

je uvedený v úvode zmluvy takto (dosiahnutie účelu):

„Vymoţenie celého finančného plnenia, ktoré je predmetom sporu na Okresnom súde

v Prievidzi, sp. zn. od všetkých ţalovaných subjektov (odporcov v 1/, 2/ a 3/

rade). Predmetom súdneho sporu je náhrada škody, ktorá vznikla zmluvnej strane A. z titulu

neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č.

00280992/2 zo dňa 28.9.1992, vrátane všetkých jej dodatkov“.

Dovolaciemu súdu však tento účel nie je jasný. Nejasnosť spočíva v tom, akým

spôsobom zdruţenie tento účel chce dosiahnuť. Jednostranným vplývaním na nezávislý súd

alebo sudcu aj osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania, pretoţe aj oni sú na tom finančne

zainteresovaní!? Ak nie, potom akým spôsobom podľa zmluvy sa to má realizovať. Takýto

spôsob realizácie by bol v zjavnom rozpore so zákonom ( ), dokonca aj s SR.

Uplatnenie nároku pred súdom a práva a povinnosti účastníkov konania, prípadne ďalších

osôb sú upravené v procesnom predpise, podľa ktorého súdy aj účastníci musia postupovať

() a nijaké zmluvy o zdruţení tento zákonný postup nemôţu

narušiť ani upraviť. Tieto okolnosti súd musí dokazovať, a to predovšetkým výsluchom

účastníkov ( v spojení s ). To, akým spôsobom účastník svojho nároku

sa môţe domôcť (dôkazná povinnosť, právne zastúpenie) a moţnosť vyuţitia týchto

prostriedkov súd účastníkovi vţdy umoţňuje. V ustanoveniach je riešený spôsob,

ako a kedy účastník je povinný platiť súdne poplatky a pokiaľ peniaze nemá, ako si ich

prechodne zabezpečiť.

Aj ostatné časti vlastnej zmluvy o zdruţení nezodpovedajú platnej právnej úprave.

Ťaţko je povaţovať právny úkon (a zmluva o zdruţení takým právnym úkonom je) za určitý

a zrozumiteľný ( ), keď vychádza z toho, ţe nárok uplatnený pred súdom

a len súd rozhodne, či bude úspešný a v akej výške, sa v takom prípade zmení na pohľadávku.

Zmluva o zdruţení však vychádza z plného úspechu uplatneného nároku pred súdom.

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho

výrok napadnutý ( ). Z tohto dôvodu dovolací súd sa dotkol aj posúdenia

vlastnej zmluvy dotýkajúcej sa práv a povinností účastníkov. Zmluva o zdruţení (pokiaľ

by obstál jej účel) pre svoju platnosť by vyţadovala, aby bola viazaná na odkladaciu

podmienku (pozitívny výsledok súdneho sporu). Podľa ustanovenia totiţ

podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.

Pri výklade zmluvy o zdruţení, ako ho prezentuje ţalobca, jej časti, podľa ktorej „Kaţdý

účastník môţe zo zdruţenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných

účastníkov zdruţenia. Z váţnych dôvodov však môţe zo zdruţenia vystúpiť kedykoľvek, a to

aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota“ ( ) by ţalovaný zo zdruţenia

od začiatku súdneho sporu vyvolaného ţalobcom vystúpiť nemohol do jeho skončenia,

pretoţe z jeho pohľadu by to bola „nevhodná doba“.

Na strane druhej, ak by ţalovaný subjektívne dospel k záveru, ţe výsledok sporu bude

negatívny alebo aspoň pochybný, ustanovenie druhej vety citovaného § by mu umoţňovalo

vystúpiť zo zdruţenia vţdy. Zdruţenie právnu subjektivitu nemá ( ) a tým

práva a povinnosti si účastníci môţu uplatňovať v podstate len ako fyzické osoby.

Ďalej dovolací súd povaţuje za nedostatočné posúdenie hmotnoprávnych následkov

postúpenia pohľadávky ( a nasl. ). Nevedno, čo vlastne domnelý veriteľ postúpil.

Ak postúpil pohľadávku, tá by mala byť postihnuteľná exekúciou (§ 525 ods. 1 druhá veta

), ak však ide o akési postúpenie nároku, o ktorom rozhodne súd, či ide o pohľadávku,

také postúpenie je predčasné, lebo ho zákon nepozná.

Z týchto hľadísk odvolací súd vec musí posúdiť po objasnení ustanovení zmluvy

o zdruţení, ktoré sa nejavia jasné a zrozumiteľné.

Právny názor dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný, pričom odvolací súd

rozhodne aj o náhrade trov pôvodného aj dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová