Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/62/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členov JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

ţalobcu: JUDr. A.H.R., G., K., správca konkurznej podstaty úpadcu N., s.r.o., P., zast. JUDr.

I.H.Š., advokátka, G., K. proti ţalovanému: F., s. r. o., H., Ţ., zast. JUDr. M.Ď., advokát, T.,

Ţ., o určenie pravosti vykonateľnej pohľadávky popretej správcom konkurznej

podstaty, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

24.02.2010, č. k. -161, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

24.02.2010, č. k. -161 p o t v r d z u j e.

Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu a účastníkom

náhradu trov konania nepriznal.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobca sa ţalobou domáhal určenia, ţe ţalovaný

nemá voči úpadcovi pohľadávku vo výške 41 357 779,71 Sk vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere

č. 56/1999, uzavretej veriteľom s úpadcom dňa 2.7.1999 na poskytnutie krátkodobého

preklenovacieho úveru vo výške 36 500 000 Sk.

V čl. IV. zmluvy zmluvné strany dohodli, ţe veriteľ poskytne úver tak, ţe peňaţné

prostriedky poukáţe na účet vedený vo V., a. s., pobočka P., č. účtu X. Z výnosu

poskytnutého úveru bude splatený pôvodný úver na obeţné prostriedky, poskytovaný

dlţníkovi podľa Zmluvy o úvere č. 9/1999 zo 17.12.1998.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. -6 zo dňa 5.5.1999 bol podľa

§ 9c Zákona o konkurze a vyrovnaní ustanovený predbeţný správca.

Súd vychádzal z ust. § 9c ZKV a interpretoval ho tak, ţe sa nevzťahuje na všetky

právne úkony dlţníka a je ho potrebné vykladať v súvislosti s § 9a, t. j. s potrebou zabezpečiť

dlţníkov majetok na účely prípadného konkurzného konania.

Súd uzavrel, ţe Zmluvou o úvere č. 56/1999 poskytol veriteľ úpadcovi úver, ktorým

bol splatený pôvodný úver na obeţné prostriedky podľa Zmluvy o úvere č. 9/1999 zo dňa

17.12.1998, teda k zmenšeniu majetku úpadcu nedošlo. Poskytnutie úveru podľa zmluvy

č. 56/1999 na zaplatenie úveru zo Zmluvy č. 9/1999 nemoţno povaţovať za konanie

nad rámec beţnej obchodnej činnosti a nedošlo tým k zmenšeniu majetku úpadcu.

K uzatvoreniu úverovej zmluvy preto nebol potrebný súhlas predbeţného správcu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa Ţalobca nebol

v spore úspešný a ţalovaný si ich neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu

l. stupňa na ďalšie konanie.

Predovšetkým namieta, ţe mu súd tým, ţe konal a rozhodol vo veci na pojednávaní

dňa 24.02.2010 v jeho neprítomnosti, odňal moţnosť konať pre súdom. Tvrdí, ţe svoju

neprítomnosť riadne ospravedlnil a poţiadal o odročenie pojednávania.

Vo veci samej namieta, ţe súd l. stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

nezaoberal otázkou vykonateľnosti spornej pohľadávky, od ktorej závisí vecná legitimácia

ţalobcu.

Podrobne odôvodňuje správnosť svojej mienky, ţe úverová zmluva č. 56/1999, ktorú

úpadca uzavrel dňa 2.7.1999, je absolútne neplatným právnym úkonom. Zdôrazňuje,

ţe na prieskumnom pojednávaní poprel pohľadávku ţalovaného, resp. jeho právneho

predchodcu ako celok, t. j. čo do jej dôvodu, výšky a poradia, a preto nebol dôvod sa

na prieskumnom pojednávaní osobitne venovať jej výške a poradiu. Z popretia pohľadávky

ako celku vyplýva podľa neho nesúhlas s právom na oddelené uspokojenie.

Ţalovaný vo vyjadrení k ţalobcovmu odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

ako správny potvrdiť.

Popiera správnosť názoru ţalobcu, ţe úverová zmluva zo dňa 2.7.1999 č. 56/1999

je absolútne neplatná pre neexistenciu súhlasu predbeţného správcu. Odvoláva sa

na zdôvodnenie tohto svojho stanoviska vo svojich vyjadreniach v prvostupňovom konaní

a krátko sumarizuje, ţe pojem nakladania s majetkom v ust. § 9c ZKV moţno vykladať len

v súlade s ust. § 4b ods. 1 písm. a/ a ods. 4 ZKV, pričom pojem majetok definuje ust. § 6

ods. 2 ZKV.

Tvrdí, ţe pri uzatváraní úverovej zmluvy nedochádza k ţiadnemu nakladaniu

s majetkom dlţníka, podľa neho dlţník naopak získava vo svoj prospech ďalšie peňaţné

prostriedky.

Na potvrdenie správnosti tohto svojho názoru poukazuje na

o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý podľa neho zvýhodňuje pohľadávky subjektov

ochotných dlţníkovi poskytnúť úver v čase krízy jeho podnikania.

Popiera tieţ správnosť názoru odvolateľa, ţe na prieskumnom pojednávaní poprel

právo na oddelené uspokojenie pohľadávky ţalovaného, a to tým, ţe poprel pohľadávku

ako celok, to značí, ţe ju poprel nielen čo do dôvodu, ale aj čo do výšky aj poradia, z čoho

vyplýva, ţe výrok rozsudku sa týka aj zaradenia.

Podľa ţalovaného súd je viazaný petitom návrhu a podľa nemôţe

prisúdiť ţalobcovi viac alebo niečo iné, ako sa domáha. Odvoláva sa na ust. § 23 ods. 5 a § 25

ZKV a tvrdí, ţe petit formulovaný v incidenčnej ţalobe nemoţno po uplynutí lehoty

na uplatnenie práva podľa § 23 ods. 5 ZKV rozširovať a navrhol preto poţiadavku ţalobcu

na preskúmanie práva na oddelené uspokojenie pohľadávky ţalovaného a s tým súvisiacich

záloţných práv odmietnuť.

Poukazuje tieţ na to, ţe právo na oddelené uspokojenie pohľadávok ţalovaného,

okrem iného aj pohľadávky z úverovej zmluvy č. 56/1999 je predmetom konania, ktoré sa

vedie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. o určenie pravosti prihlásenej

pohľadávky vo výške 86 609 511,82 Sk s právom na oddelené uspokojenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, ţe napadnutý

rozsudok je správny a odôvodnený v súlade s

Keďţe sa odvolací súd stotoţnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, na zdôraznenie jeho správnosti reaguje na zásadné námietky a tvrdenia

odvolateľa.

Pokiaľ ide o odvolateľovu námietku, ţe súd mu odňal moţnosť konať pred súdom

tým, ţe konal a rozhodol v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 24.02.2010 napriek tomu,

ţe sa riadne ospravedlnil a poţiadal o odročenie pojednávania, odvolací súd ju povaţuje

za neopodstatnenú.

Pojednávanie dňa 24.02.2010 súd určil na 9,15 hod.

Faxovým podaním došlým súdu dňa 24.02.2010 o 9,22 hod., teda v čase, keď súd uţ

pojednával, zaslala SKP JUDr. A.H.R., teda ţalobkyňa, podanie označené ako ţiadosť

o odročenie pojednávania a vyjadrenie vo veci samej.

Ţiadosť o odročenie pojednávania teda podal ţalobca z dôvodu, ţe trval na svojej

osobnej účasti na pojednávaní. Pritom svoju neúčasť ospravedlňoval údajnou

práceneschopnosťou svojej právnej zástupkyne. Táto však podľa k podaniu pripojeného

potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti bola schopná práce od 24.02.2010, teda

práceneschopnosť jej nebránila zúčastniť sa pojednávania, čo značí, ţe skutočnosti uvedené

vo faxovom podaní nebránili ţalobkyni ani jej právnej zástupkyni zúčastniť sa pojednávania.

Odvolací súd ešte zdôrazňuje, ţe SKP okrem toho, ţe vykonáva funkciu SKP, je aj

advokátkou, ktorá vzhľadom na jej právnické vzdelanie sa mohla uchádzať o zaradenie

do zoznamu správcov, takţe aj pri prípadnej práceneschopnosti jej právnej zástupkyne

sa mohla a mala zúčastniť pojednávania ona sama.

Na tomto základe odvolací súd konštatoval, ţe súd l. stupňa tým, ţe konal

v neprítomnosti ţalobcu, resp. jeho právnej zástupkyne, neodňal ţalobcovi moţnosť konať

pred súdom.

Pokiaľ ide o meritum veci, ţalobca v odvolaní zdôvodňuje svoju mienku, ţe Zmluva

o úvere č. 56/1999 je absolútne neplatným právnym úkonom tým, ţe k nej chýbal súhlas

predbeţnej správkyne potrebný podľa § 9c ZKV, lebo ňou došlo k nakladaniu s majetkom

úpadcu.

Podľa jej mienky pojem majetok v ust. § 9c ZKV treba vykladať ako súbor všetkých

vecí, majetkových práv a záväzkov, teda súbor aktív a pasív určitého subjektu (ako

napr. v úprave bezpodielového spoluvlastníctva a dedenia). Toto jej vymedzenie „majetku“

jednoznačne podľa nej vyplýva z funkcie predbeţného správcu. Z tohto vymedzenia pojmu

majetku v spojení s riadnym výkonom funkcie predbeţného správcu vyvodzuje záver,

ţe dlţník nemôţe bez vedomia a súhlasu predbeţného správcu meniť rozsah majetku, pretoţe

takýmto konaním dochádza k nakladaniu s majetkom, pričom ako nakladanie s majetkom

chápe takú dispozíciu, ktorou dochádza k zmene jeho rozsahu, teda jeho zmenšeniu alebo

zväčšeniu.

Táto interpretácia však nezohľadňuje celé ust. § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV, podľa

ktorého dlţník je povinný zdrţať sa konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku,

s výnimkou beţnej obchodnej činnosti a moţno ju preto chápať ako ponímanie oprávnení

predbeţného správcu v rovnakom rozsahu ako správcu konkurznej podstaty, čo z ustanovení

ZKV nevyplýva. Predbeţný správca totiţ vykonáva svoju funkciu v období, keď súd ešte len

skúma danosť podmienok na vyhlásenie konkurzu a kedy podnik dlţníka v rámci tohto

skúmania musí fungovať ďalej - teda musí prebiehať beţná obchodná činnosť, ktorá závisí

od rozsiahlosti podnikania a jeho konkrétnej, najmä finančnej situácie. Pokiaľ teda v spornej

zmluve dlţník súhlasil, aby sa touto zmluvou uhradili záväzky dlţníka zo zmluvy o úvere

č. 9/1999 zo dňa 17.12.1998, súd l. stupňa opodstatnene usúdil, ţe sa tým majetok dlţníka

nezmenšil v zmysle § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV, a preto išlo o nakladanie s majetkom, na ktoré

nebol súhlas predbeţného správcu potrebný.

Súd preto dôvodne a správne uzavrel, ţe Zmluvou o úvere č. 56/1999 poskytol veriteľ

úpadcovi úver, ktorým bol splatený pôvodný úver na obeţné prostriedky podľa Zmluvy

o úvere č. 9/1999 zo dňa 17.12.1998, teda k zmenšeniu majetku úpadcu nedošlo. Poskytnutie

úveru podľa zmluvy č. 56/1999 na zaplatenie úveru zo Zmluvy č. 9/1999 nemoţno

ani povaţovať za konanie nad rámec beţnej obchodnej činnosti a keďţe tým nedošlo

k zmenšeniu majetku úpadcu, k uzatvoreniu úverovej zmluvy nebol potrebný súhlas

predbeţného správcu.

Ţalobkyňa v závere odvolania podáva svoj výklad skutočnosti, ţe poprela pohľadávku

ţalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, ako celok. Preto podľa nej nebol dôvod osobitne

sa venovať výške a poradiu pohľadávky a neznamená to však, ţe s výškou a poradím

súhlasila. Z tejto skutočnosti a svojej mienky vyvodzuje, ţe ţalobca nesúhlasil a nesúhlasí

s právom na oddelené uspokojenie. Podrobne označuje právne úkony, ktorými mala byť

pohľadávka veriteľa (ţalovaného zo zmluvy o úvere č. 56/1999) zabezpečená a tvrdí, ţe sú

absolútne neplatné.

Namieta, ţe súd l. stupňa tým, ţe sa otázkou výšky a poradia pohľadávky nezaoberal,

vytvoril stav právnej neistoty. Tvrdí, ţe incidenčná ţaloba bola podaná včas a vzhľadom

na to, ţe SKP poprela pohľadávku ako celok (do jej dôvodu, výšky a poradia), bolo úlohou

súdu v prípade, ţe dospeje k záveru, ţe popretá pohľadávka nie je neplatným právnym

úkonom, rozhodnúť, v akej výške a v akom poradí má byť táto pohľadávka v konkurznom

konaní uspokojená.

Podľa vyjadrenia ţalovaného je táto časť odvolania rozšírením ţalobného návrhu,

konanie súdu v súlade s námietkou odvolateľa by v prípade vyhovenia návrhu znamenalo

porušenie , súd by prisúdil ţalobcovi iné, neţ čoho sa domáha.

Poţiadavku ţalobcu povaţuje za porušenie koncentračnej zásady zakotvenej v § 118a ods. 2

Tento názor ţalovaného je správny.

Zo spisu vyplýva, ţe na rubre návrhu ho ţalobca označil ako ţalobu o určenie pravosti

vykonateľnej pohľadávky popretej správcom konkurznej podstaty, v petite sa domáha

určenia, ţe ţalovaný nemá voči úpadcovi pohľadávku vo výške 41 357 379,71 Sk,

vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 56/1999.

Ţalobca v priebehu konania na súde l. stupňa otázku výšky a poradia pohľadávky,

ktorej určenia sa ţaloba týka, nenastolil. Okolnosť, ţe sa v návrhu uvádza výška sumy

pohľadávky, podľa názoru odvolacieho súdu len presne špecifikuje pohľadávku z úverovej

zmluvy č. 56/1999. Celkom isto však nemoţno zo znenia petitu ani z návrhu na rubre ţaloby

vyvodzovať aj domáhanie sa určenia poradia pohľadávky.

Vzhľadom na okolnosť, ţe ţalobca poradie pohľadávky uviedol len ako námietku voči

rozhodnutiu súdu l. stupňa vo veci samej, odvolací súd sa otázkou prípadnej moţnosti, ţe išlo

o rozšírenie návrhu, prípadne nový návrh, nezaoberal.

S týmto doplnením odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l stupňa ako vecne správny

podľa a potvrdil.

Odvolací súd úspešnému ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretoţe vo vyjadrení k ţalobcovmu odvolaniu navrhol, aby ju súd účastníkom nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. januára 2011

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová