Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c34/381832.7b1549.pdf
PDF · 105.4 KB
No categories available
1Obo/66/2010
Najvyšší súd 1 Obo 66/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci
ţalobcu: A.O., rod. C., nar. X., K., K., zast. JUDr. T.S., advokátom, M., K. proti ţalovanému:
Ing. D.I., J., M., správca konkurznej podstaty úpadcu R., D.,
zast. JUDr. E.H., advokátkou, M., K., o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na odvolanie
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 22.02.2010, č. k. 11/Cbi/5/2008-74, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
22.02.2010, č. k. 11/Cbi/5/2008-74 p o t v r d z u j e.
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume
121,34 Eur na účet jeho právnej zástupkyne.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia návrhom na začatie konania sa ţalobca domáhal,
aby súd vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty nehnuteľnosti, zaradené do konkurznej
podstaty úpadcu R., IČO: X. správcom konkurznej podstaty Ing. D.I. v konkurznom konaní,
vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4K 60/01, zapísané LV č. X. kat. územia
K., obce K., okresu Košice I, ako parc. č. 247 zastavané plochy a nádvoria s výmerou 447 m2
a parc. č. 248 záhrady s výmerou 373 m2.
Ide o nehnuteľnosť, ktorú ako vlastnú ţalobkyňa s t. č. uţ nebohým manţelom F.O.
(zomrel 27.6.1995) po kúpe od štátu, MNV v K., na základe stavebného povolenia bývalého
ONV, odboru výstavby v Košiciach zo dňa 20.4.1966, číslo: 825/66-Ga v roku 1966, zastavali
rodinným domom a od tej doby nikým nerušene ako vlastnú uţívali a uţíva ju aţ dodnes.
Dom je zapísaný na LV č. X. k. ú. K. na parc. č. 247 súp. č. 120 ako podielové
spoluvlastníctvo ţalobkyne v 1/2 a jej detí po 1/8 z celku titulom dedenia podľa 35D 507/95.
Podobný osud mali aj ostatné stavebné parcely v tejto časti obce, ktoré boli aj skôr zastavané.
Bohuţiaľ, kúpna zmluva sa nezachovala a nevedeli, ţe nebola ani zapísaná v evidencii
nehnuteľnosti, no na dôkaz pripojili fotokópiu Kúpnopredajnej zmluvy neďalekého suseda
T.J. s manţelkou z 3.5.1953, ako dochádzalo k prevodu parciel
na výstavbu v tejto časti obce. Išlo o časť pôvodných pozemnokniţných parciel zapísaných
v pzkn. vl. č. X k. ú. K., kde ako pôvodný vlastník ešte titulom pôvodného zápisu z r. 1883
boli zapísaní bývali urbarialisti obce K.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, ţe predmetom sporu je vylúčenie sporných
nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, a to podľa § 19 ods. 1, 2 ZKV. Súd preto
skúmal, či správca konkurznej podstaty postupoval správne, ak uvedené nehnuteľnosti zapísal
do konkurznej podstaty úpadcu.
Z obsahu listu vlastníctva zaloţeného na č. l. 36 súd zistil, ţe vlastníkom sporných
nehnuteľností je úpadca. Správca konkurznej podstaty preto postupoval správne, ak sporné
nehnuteľností zapísal do konkurznej podstaty úpadcu.
Podľa názoru súdu dôvody uvedené v návrhu na začatie konania sú právne
bezvýznamné, pretoţe ţalobca ani nepredloţil súdu ţiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo
moţné predmetné nehnuteľnosti vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu. Samotná skutočnosť,
ţe na uvedených nehnuteľnostiach je postavený rodinný dom, ako aj to, ţe predmetné
nehnuteľností ţalobca uţíva, nie je dôvodom pre vylúčenie uvedených nehnuteľností
z konkurznej podstaty. Rovnako nie je dôvodom pre vylúčenie nehnuteľností z konkurznej
podstaty pokus ţalobcu o zaevidovanie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam.
Súd uznal za správny postup správcu konkurznej podstaty, ktorý predmetné
nehnuteľnosti zapísal do súpisu konkurznej podstaty. Rovnako bol podľa súdu správny postup
správcu, ktorý predmetné nehnuteľnosti v rámci speňaţovania konkurznej podstaty ponúkol
ţalobkyni na odkúpenie, ktorá však na túto ponuku nereagovala. Vylúčenie nehnuteľností
z konkurznej podstaty tak, ako sa toho domáha ţalobca, keď vlastníkom sporných
nehnuteľností je úpadca, by malo za následok poškodenie veriteľov úpadcu. Z uvedených
dôvodov súd návrh ako neopodstatnený zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalobca. Navrhol ho buď zmeniť a návrhu vyhovieť
alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie.
Namieta, ţe súd l. stupňa nezistil úplne skutkový stav, pretoţe nevykonal ním
navrhnuté dôkazy a následne nesprávne vec právne posúdil. Povaţuje rozsudok za nezákonný,
vydaný bez vykonania dôkazov, čím súd odmietol ţalobcovi poskytnúť procesnú súdnu
ochranu.
Nestotoţňuje sa s názorom súdu l. stupňa, podľa ktorého v konaní podľa § 19 ods. 1
a 2 ZKV ide výlučne o procesnú správnosť zaradenia veci do súpisu konkurznej podstaty a ak
je úpadca v katastri evidovaný ako vlastník, bez právneho významu je preukazovanie iného
vlastníctva, hoci ţalobcom, pretoţe v tomto konaní sa nerieši vlastnícke právo.
Poukazuje na konanie vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4 Obo 122/2007,
kde úpadca bol pôvodne zapísaný v katastri ako vlastník spornej nehnuteľnosti, ale súd
skúmal a zistil, ţe jeho vlastníctvo bolo vierohodne spochybnené a vylučovacej ţalobe
vyhovel.
Domnieva sa, ţe ţalobkyňa nemá inú moţnosť procesnej ochrany svojho vlastníckeho
práva a ako zabrániť hrozbe speňaţenia jej majetku správcom konkurznej podstaty a súd má
povinnosť jej túto ochranu poskytnúť. Speňaţením nehnuteľností by bol zmarený aj účel
konania o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa neho ţalobkyňa nepredloţila ţiadnu listinu preukazujúcu jej vlastnícky vzťah
k sporným nehnuteľnostiam. Podanie ţaloby o určenie vlastníckeho práva dňa 18.02.2009
nie je právnou skutočnosťou na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe mu nemoţno
vyhovieť.
Keďţe sa odvolací súd stotoţnil nielen s výrokom napadnutého rozsudku, ale aj s jeho
odôvodnením, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reaguje najmä
na ţalobcovo tvrdenie v odvolaní, ţe mu súd podľa neho nezákonným rozsudkom vydaným
bez vykonania dôkazov odmietol poskytnúť procesnú súdnu ochranu.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe konkurz na majetok úpadcu R. súd vyhlásil 10.05.2001.
Ţalovaný zapísal do súpisu majetku podstaty len pozemky, nie rodinný domček, ktorý
na jednom z nich na základe stavebného povolenia zo dňa 20.4.1966 nebohý manţel
ţalobkyne postavil. Podľa ţaloby ţalovaný oznámením zo dňa 24.04.2008 zaslal ţalobkyni
ponuku na predaj týchto parciel mimo draţby, pričom pozemok parc. č. 247 o výmere 447m2
mal znalcom určenú hodnotu 495 633,60 Sk, parc. č. 248 o výmere 373 m2 413 582,40 Sk.
V podaní zo dňa 22.10.2008 právny zástupca ţalobkyne uviedol, ţe v konaní mieni
preukázať, ţe sporné nehnuteľnosti kúpila a na jednom z nich postavila legálne dom, aj keď
nebola ako vlastník zaevidovaná, nevedno prečo. Poukázal na to, ţe vlastníctvo k pozemku
bolo moţné nadobudnúť aj titulom vydrţania, či prinajmenšom spracovaním, aj mimo zápisu
v evidencii nehnuteľností, čo mieni preukázať.
Podľa ţaloby domček postavili na základe stavebného povolenia zo dňa 20.4.1966.
Stavba bola povolená na parc. č. 660/16 o ploche 116 m2, zastavaná plocha 81 m2,
kat. územie K. pre F.O. Pozemkové spoločenstvo obce K. v stanovisku zo dňa 16.07.2001
uviedlo, ţe výbor spoločenstva nemá námietky k vydaniu osvedčenia o vydrţaní parciel č.
247 a 248.
Výpis z katastra nehnuteľností LV č. X (č. l. 5) osvedčuje zápis spoluvlastníctva
stavieb na pozemku pre ţalobkyňu, výslovne sa na ňom uvádza „bez parciel“. Ako titul
nadobudnutia sa uvádza ţiadosť o zápis nadobudnutia 2-2244/95, čo značí, ţe išlo o ţiadosť
z r. 1995. Uvedené nasvedčuje tomu, ţe ţalobkyňa nebola vlastníčkou ani spoluvlastníčkou
sporných pozemkov a vedela o tom, ţe jej nepatria, nemohla teda s nimi nakladať
ako s vlastnými, nemohla ich teda ani vydrţať podľa § 134 Obč. zák., čo osvedčuje
aj okolnosť, ţe ţiaden dôkaz v tomto smere nedoloţila.
Pokiaľ teda odvolateľ súdu l. stupňa vytýka, ţe ţalobkyni protizákonne, bez vykonania
akýchkoľvek dôkazov odmietol poskytnúť procesnú ochranu, je táto výtka nepodloţená,
a preto nedôvodná. Obsah spisu, zhrnutý aj v zápisnici z pojednávania dňa 22.02.2010, svedčí
o opaku. Súd nemôţe nahrádzať úkony, ktoré má vykonať na ochranu svojho tvrdeného
vlastníctva sám vlastník a ten mal na to dostatok času, veď domček postavili v r. 1966.
Konkurz na majetok úpadcu súd vyhlásil v r. 2001 a ţalobu o určenie vlastníckeho práva
k sporným parcelám ţalobkyňa v r. 2009. Vylučovaciu ţalobu ţalobkyňa podala dňa
16.05.2008.
Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219
O. s. p. potvrdil.
Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Právny zástupca ţalovaného trovy odvolacieho
konania vyčíslil sumou 121,34 Eur (prevzatie a vyjadrenie k odvolaniu ţalobkyne) + 2x
paušál po 7,21 Eur. Odvolací súd náhradu týchto trov ţalobcom ţalovanému priznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. januára 2011
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová