Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/66/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

ţalobcu: A.O., rod. C., nar. X., K., K., zast. JUDr. T.S., advokátom, M., K. proti ţalovanému:

Ing. D.I., J., M., správca konkurznej podstaty úpadcu R., D.,

zast. JUDr. E.H., advokátkou, M., K., o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na odvolanie

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 22.02.2010, č. k. -74, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

22.02.2010, č. k. -74 p o t v r d z u j e.

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume

121,34 Eur na účet jeho právnej zástupkyne.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a účastníkom

náhradu trov konania nepriznal.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia návrhom na začatie konania sa ţalobca domáhal,

aby súd vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty nehnuteľnosti, zaradené do konkurznej

podstaty úpadcu R., IČO: X. správcom konkurznej podstaty Ing. D.I. v konkurznom konaní,

vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , zapísané LV č. X. kat. územia

K., obce K., okresu Košice I, ako parc. č. 247 zastavané plochy a nádvoria s výmerou 447 m2

a parc. č. 248 záhrady s výmerou 373 m2.

Ide o nehnuteľnosť, ktorú ako vlastnú ţalobkyňa s t. č. uţ nebohým manţelom F.O.

(zomrel 27.6.1995) po kúpe od štátu, MNV v K., na základe stavebného povolenia bývalého

ONV, odboru výstavby v Košiciach zo dňa 20.4.1966, číslo: v roku 1966, zastavali

rodinným domom a od tej doby nikým nerušene ako vlastnú uţívali a uţíva ju aţ dodnes.

Dom je zapísaný na LV č. X. k. ú. K. na parc. č. 247 súp. č. 120 ako podielové

spoluvlastníctvo ţalobkyne v 1/2 a jej detí po 1/8 z celku titulom dedenia podľa .

Podobný osud mali aj ostatné stavebné parcely v tejto časti obce, ktoré boli aj skôr zastavané.

Bohuţiaľ, kúpna zmluva sa nezachovala a nevedeli, ţe nebola ani zapísaná v evidencii

nehnuteľnosti, no na dôkaz pripojili fotokópiu Kúpnopredajnej zmluvy neďalekého suseda

T.J. s manţelkou z 3.5.1953, ako dochádzalo k prevodu parciel

na výstavbu v tejto časti obce. Išlo o časť pôvodných pozemnokniţných parciel zapísaných

v pzkn. vl. č. X k. ú. K., kde ako pôvodný vlastník ešte titulom pôvodného zápisu z r. 1883

boli zapísaní bývali urbarialisti obce K.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, ţe predmetom sporu je vylúčenie sporných

nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, a to podľa § 19 ods. 1, 2 ZKV. Súd preto

skúmal, či správca konkurznej podstaty postupoval správne, ak uvedené nehnuteľnosti zapísal

do konkurznej podstaty úpadcu.

Z obsahu listu vlastníctva zaloţeného na č. l. 36 súd zistil, ţe vlastníkom sporných

nehnuteľností je úpadca. Správca konkurznej podstaty preto postupoval správne, ak sporné

nehnuteľností zapísal do konkurznej podstaty úpadcu.

Podľa názoru súdu dôvody uvedené v návrhu na začatie konania sú právne

bezvýznamné, pretoţe ţalobca ani nepredloţil súdu ţiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo

moţné predmetné nehnuteľnosti vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu. Samotná skutočnosť,

ţe na uvedených nehnuteľnostiach je postavený rodinný dom, ako aj to, ţe predmetné

nehnuteľností ţalobca uţíva, nie je dôvodom pre vylúčenie uvedených nehnuteľností

z konkurznej podstaty. Rovnako nie je dôvodom pre vylúčenie nehnuteľností z konkurznej

podstaty pokus ţalobcu o zaevidovanie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam.

Súd uznal za správny postup správcu konkurznej podstaty, ktorý predmetné

nehnuteľnosti zapísal do súpisu konkurznej podstaty. Rovnako bol podľa súdu správny postup

správcu, ktorý predmetné nehnuteľnosti v rámci speňaţovania konkurznej podstaty ponúkol

ţalobkyni na odkúpenie, ktorá však na túto ponuku nereagovala. Vylúčenie nehnuteľností

z konkurznej podstaty tak, ako sa toho domáha ţalobca, keď vlastníkom sporných

nehnuteľností je úpadca, by malo za následok poškodenie veriteľov úpadcu. Z uvedených

dôvodov súd návrh ako neopodstatnený zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa

Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalobca. Navrhol ho buď zmeniť a návrhu vyhovieť

alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

Namieta, ţe súd l. stupňa nezistil úplne skutkový stav, pretoţe nevykonal ním

navrhnuté dôkazy a následne nesprávne vec právne posúdil. Povaţuje rozsudok za nezákonný,

vydaný bez vykonania dôkazov, čím súd odmietol ţalobcovi poskytnúť procesnú súdnu

ochranu.

Nestotoţňuje sa s názorom súdu l. stupňa, podľa ktorého v konaní podľa § 19 ods. 1

a 2 ZKV ide výlučne o procesnú správnosť zaradenia veci do súpisu konkurznej podstaty a ak

je úpadca v katastri evidovaný ako vlastník, bez právneho významu je preukazovanie iného

vlastníctva, hoci ţalobcom, pretoţe v tomto konaní sa nerieši vlastnícke právo.

Poukazuje na konanie vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. ,

kde úpadca bol pôvodne zapísaný v katastri ako vlastník spornej nehnuteľnosti, ale súd

skúmal a zistil, ţe jeho vlastníctvo bolo vierohodne spochybnené a vylučovacej ţalobe

vyhovel.

Domnieva sa, ţe ţalobkyňa nemá inú moţnosť procesnej ochrany svojho vlastníckeho

práva a ako zabrániť hrozbe speňaţenia jej majetku správcom konkurznej podstaty a súd má

povinnosť jej túto ochranu poskytnúť. Speňaţením nehnuteľností by bol zmarený aj účel

konania o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako správny

potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Podľa neho ţalobkyňa nepredloţila ţiadnu listinu preukazujúcu jej vlastnícky vzťah

k sporným nehnuteľnostiam. Podanie ţaloby o určenie vlastníckeho práva dňa 18.02.2009

nie je právnou skutočnosťou na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, ţe mu nemoţno

vyhovieť.

Keďţe sa odvolací súd stotoţnil nielen s výrokom napadnutého rozsudku, ale aj s jeho

odôvodnením, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reaguje najmä

na ţalobcovo tvrdenie v odvolaní, ţe mu súd podľa neho nezákonným rozsudkom vydaným

bez vykonania dôkazov odmietol poskytnúť procesnú súdnu ochranu.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe konkurz na majetok úpadcu R. súd vyhlásil 10.05.2001.

Ţalovaný zapísal do súpisu majetku podstaty len pozemky, nie rodinný domček, ktorý

na jednom z nich na základe stavebného povolenia zo dňa 20.4.1966 nebohý manţel

ţalobkyne postavil. Podľa ţaloby ţalovaný oznámením zo dňa 24.04.2008 zaslal ţalobkyni

ponuku na predaj týchto parciel mimo draţby, pričom pozemok parc. č. 247 o výmere 447m2

mal znalcom určenú hodnotu 495 633,60 Sk, parc. č. 248 o výmere 373 m2 413 582,40 Sk.

V podaní zo dňa 22.10.2008 právny zástupca ţalobkyne uviedol, ţe v konaní mieni

preukázať, ţe sporné nehnuteľnosti kúpila a na jednom z nich postavila legálne dom, aj keď

nebola ako vlastník zaevidovaná, nevedno prečo. Poukázal na to, ţe vlastníctvo k pozemku

bolo moţné nadobudnúť aj titulom vydrţania, či prinajmenšom spracovaním, aj mimo zápisu

v evidencii nehnuteľností, čo mieni preukázať.

Podľa ţaloby domček postavili na základe stavebného povolenia zo dňa 20.4.1966.

Stavba bola povolená na parc. č. 660/16 o ploche 116 m2, zastavaná plocha 81 m2,

kat. územie K. pre F.O. Pozemkové spoločenstvo obce K. v stanovisku zo dňa 16.07.2001

uviedlo, ţe výbor spoločenstva nemá námietky k vydaniu osvedčenia o vydrţaní parciel č.

247 a 248.

Výpis z katastra nehnuteľností LV č. X (č. l. 5) osvedčuje zápis spoluvlastníctva

stavieb na pozemku pre ţalobkyňu, výslovne sa na ňom uvádza „bez parciel“. Ako titul

nadobudnutia sa uvádza ţiadosť o zápis nadobudnutia 2-2244/95, čo značí, ţe išlo o ţiadosť

z r. 1995. Uvedené nasvedčuje tomu, ţe ţalobkyňa nebola vlastníčkou ani spoluvlastníčkou

sporných pozemkov a vedela o tom, ţe jej nepatria, nemohla teda s nimi nakladať

ako s vlastnými, nemohla ich teda ani vydrţať podľa § 134 Obč. zák., čo osvedčuje

aj okolnosť, ţe ţiaden dôkaz v tomto smere nedoloţila.

Pokiaľ teda odvolateľ súdu l. stupňa vytýka, ţe ţalobkyni protizákonne, bez vykonania

akýchkoľvek dôkazov odmietol poskytnúť procesnú ochranu, je táto výtka nepodloţená,

a preto nedôvodná. Obsah spisu, zhrnutý aj v zápisnici z pojednávania dňa 22.02.2010, svedčí

o opaku. Súd nemôţe nahrádzať úkony, ktoré má vykonať na ochranu svojho tvrdeného

vlastníctva sám vlastník a ten mal na to dostatok času, veď domček postavili v r. 1966.

Konkurz na majetok úpadcu súd vyhlásil v r. 2001 a ţalobu o určenie vlastníckeho práva

k sporným parcelám ţalobkyňa v r. 2009. Vylučovaciu ţalobu ţalobkyňa podala dňa

16.05.2008.

Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219

potvrdil.

Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa v spojení s

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Právny zástupca ţalovaného trovy odvolacieho

konania vyčíslil sumou 121,34 Eur (prevzatie a vyjadrenie k odvolaniu ţalobkyne) + 2x

paušál po 7,21 Eur. Odvolací súd náhradu týchto trov ţalobcom ţalovanému priznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. januára 2011

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová