Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a54/361344.261d77.pdf
PDF · 121.96 KB
No categories available
5Sžp/1/2011
Najvyšší súd 5Sžp/1/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M.M., bytom v B.,
zastúpenej JUDr. D. K., advokátom so sídlom kancelária v Ž., proti ţalovanému Krajskému
stavebnému úradu, Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného z 18. marca 2010 č. KSÚ BB-2010-297/358 - 1.OŠSS, o odvolaní
ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. októbra 2010,
sp. zn. 24S/30/2010-51, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. októbra 2010 sp.zn. 24S/30/2010-51
p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením podľa
§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zastavil konanie, v ktorom
sa ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného, ktorým
zrušil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Mesto Banská Štiavnica, Primátor
mesta - stavebný úrad) č. 3652/2009/Výst. z 21. decembra 2009 a č. 3652/2009/Výst.
z 21. decembra 2009 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Ţalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe zistil pochybenia v konaní, spočívajúce
v porušení § 3, § 22, § 32 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 87, § 96 a § 100
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)v znení
neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a príslušných ustanovení vyhlášky
č. 453/2000 Z.z. a vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona a ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách
na výstavbu.
Krajský súd dospel k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného je rozhodnutím
procesnej povahy, nie je teda konečným rozhodnutím vo veci a ţalobkyňa ním nebola
ukrátená na svojich právach. Poukázal na to, ţe súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v správnom konaní, ktorými
správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej alebo právnickej osoby, pričom
moţnosť domáhať sa takéhoto prieskumu je obmedzená negatívnym výpočtom rozhodnutí
a postupov vylúčených zo súdneho prieskumu (§ 247 ods. 1 OSP). Rozhodovanie o ţalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku je dôsledne zaloţené na zásade subsidiarity súdneho
prieskumu vo vzťahu ku konaniu o riadnych opravných prostriedkoch v správnom konaní
(§ 247 ods. 2 OSP). Preto poukazujúc na § 248 písm. a/ OSP, podľa ktorého súdy
nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbeţnej povahy a procesné rozhodnutia
týkajúce sa vedenia konania, konanie v súlade s § 250d ods. 3 OSP zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.
Proti tomuto uzneseniu prvostupňového súdu podala v lehote ustanovenej zákonom
odvolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala závery krajského súdu o procesnej
povahe preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného s tým, ţe priamo z textu predmetného
rozhodnutia je zrejmé, ţe toto rozhodnutie je konečné, nevyplýva z neho, ţe vec sa vracia
na nové konanie a rozhodnutie. Poukázala tieţ na to, ţe z textu ţaloby vyplývajú všetky
skutočnosti preukazujúce spôsob a rozsah poškodenia jej práv preskúmavaným rozhodnutím
ţalovaného.
Ţalovaný správny orgán sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne
stotoţnil so závermi krajského súdu, ţe ţaloba ţalobkyne smeruje voči rozhodnutiu, ktoré
nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom. Aţ konečné rozhodnutie vo veci samej
je takým správnym aktom, kedy moţno relevantne hovoriť o zásahu do práv účastníka
konania. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu
ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta
prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné priznať úspech.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s právnymi závermi obsiahnutými
v uznesení krajského súdu, ktoré povaţuje za správne a vychádzajúce z dostatočného zistenia
skutkového i právneho stavu veci (§ 219 ods. 2 OSP).
Ţalobkyňa napadla ţalobou podľa § 247 OSP rozhodnutie vydané v odvolacom konaní
podľa § 53 a nasl. správneho poriadku, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa.
Ţalobkyňa vo svojom odvolaní správne poukazuje na to, ţe rozhodnutie ţalovaného
obsahuje len výrok o zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bez toho,
ţe by ţalovaný vyslovil, ţe sa vec vracia na ďalšie konanie. Zrušením rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu v odvolacom konaní bez toho, ţe by konanie bolo
zastavené, sa však vec dostala do štádia, kedy bol podaný návrh na začatie správneho konania,
pričom o ňom ešte nebolo rozhodnuté. Je preto povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa
o ňom konať a rozhodnúť. Zároveň je v zmysle § 59 ods.3 veta za bodkočiarkou správneho
poriadku viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, t. j. ţalovaného.
Rozhodnutie ţalovaného teda nemoţno povaţovať za rozhodnutie, ktorým sa správne
konanie končí, a to aj keď ţalobkyňa mohla z poučenia o opravnom prostriedku vyvodiť
opačné závery. Konečnosť rozhodnutia vyjadrenú v poučení treba chápať vo vzťahu
k opravným prostriedkom podľa správneho poriadku a vyvodzovať z nej len nemoţnosť
podať voči preskúmavanému rozhodnutiu ţalovaného odvolanie, hoci je pravdou,
ţe v spojení s neúplným výrokom rozhodnutia, čo je však namieste povaţovať za inú zrejmú
nesprávnosť rozhodnutia podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku, boli obavy pochopiteľné.
S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici, stotoţniac sa s dôvodmi v ňom uvedenými, ako vecne správne potvrdil
(§ 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 a 2 OSP)
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobkyni ich
náhradu nepriznal, pretoţe v tomto konaní nebola úspešná, a ţalovanému ţiadne trovy
z dôvodu podania neúspešného odvolania ţalobkyne nevznikli a ani ich náhradu neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2011
JUDr. Jana B a r i c o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková