Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
905/361343.6f8266.pdf
PDF · 128.55 KB
No categories available
5Sžo/213/2010
Najvyšší súd 5Sžo/213/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Lesopoľnohospodársky
majetok ULIČ, štátny podnik, Ulič, IČO X., zastúpeného JUDr. I. S., advokátkou, H., proti
žalovanému Krajskému lesnému úradu v Prešove, Masarykova 10, Prešov, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného z 19. marca 2009 č. 09/00142-FA, na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. mája 2010, č. k. 3S/14/09-60,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 28. mája 2010, č. k. 3S/14/09-60 vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené
p o t v r d z u j e .
Výrok o náhrade trov konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov n e m á právo
na náhradu trov prvostupňového konania.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť právnej zástupkyni žalobcu trovy konania vo výške 444,03 eur. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré
žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V priebehu konania žalovaný súdu oznámil,
že na základe protestu prokurátora Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
rozhodnutím č. 2320/2009-730/1072 z 10.06.2009 napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušilo.
Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky bolo napadnuté rozkladom,
o ktorom rozhodol vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe ním ustanovenej
osobitnej komisie podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutím
č. 3728/2009-420 z 19.02.2010 tak, že rozkladu nevyhovel a rozhodnutie Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 10.06.2009 potvrdil.
Na základe tejto skutočnosti právna zástupkyňa žalobcu podaním z 19.04.2010
oznámila, že žalobu berie späť a žiadala priznať náhradu trov konania podľa § 250h OSP.
Uviedla, že z listu Krajského lesného úradu v Prešove z 09.04.2010 je zrejmé, že žaloba bola
podaná dôvodne a iba v dôsledku protestu prokurátora došlo k odstráneniu nezákonnosti,
na ktorú poukazoval v žalobe aj žalobca.
Keďže žalobca v súlade s ustanovením § 250h ods. 2 OSP vzal žalobu späť, krajský
súd podľa § 250d ods. 3 OSP konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP.
Uviedol, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo na základe protestu prokurátora,
v dôsledku čoho vzal žalobca žalobu späť. Nakoľko žaloba bola podaná dôvodne, priznal
žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho
zastúpenia vyčíslil podľa §11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb za tri právne úkony: prevzatie a príprava
v hodnote právneho úkonu 115,90 eur + režijný paušál 6,95 eur, spísanie žaloby v hodnote
úkonu 115,90 eur + režijný paušál 6,95 eur a späťvzatie žaloby na základe výzvy súdu
v hodnote úkonu 120,23 eur + režijný paušál 7,21 eur, čo spolu predstavuje 373,14 eur.
Právny zástupca žalobcu si uplatnil aj 19 % DPH vo výške 70,89 eur. Trovy právneho
zastúpenia teda tvorili spolu sumu 444,03 eur.
Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. V odôvodnení odvolania nesúhlasil s názorom krajského súdu,
že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko dôvod, ktorý namietal v žalobe, nebol dôvodom
na zrušenie rozhodnutia žalovaného Ministerstvom pôdohospodárstva SR Bratislava. Krajský
súd podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil dôkazy a opieral sa iba o tvrdenie žalobcu.
Krajský súd pochybil, keď konanie nezastavil podľa § 250i ods. 4 OSP, pretože napadnuté
rozhodnutie bolo zrušené na základe protestu prokurátora a na rozhodnutie o trovách konania
nesprávne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 druhá veta OSP.
Žalobca odvolací návrh nepodal, odvolaniu žalovaného, ktoré prevzal dňa
21. júla 2010, sa nevyjadril
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP)
a dospel záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy (piata časť druhá hlava)
sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250h ods. 2 OSP až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť;
ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
V prejednávanej veci sa začalo konanie na návrh žalobcu. Jedným z procesných práv
žalobcu je aj disponovanie so žalobou. Na základe tejto dispozičnej zásady môže žalobca,
pri splnení podmienok uvedených v ustanovení § 250h ods. 2 OSP, vziať žalobu celkom alebo
sčasti späť.
Nesporným je, že žalobca vzal svoju žalobu celkom späť do rozhodnutia súdu, preto
krajský súd postupoval správne, keď podľa § 250d ods. 3 OSP konanie zastavil. Na platnosť
späťvzatia žaloby žalobcom nemá vplyv skutočnosť, že tento procesný úkon vykonal
na základe výzvy súdu.
Z týchto dôvodov námietka žalovaného vznesená v odvolaní, že uznesenie krajského
súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že konanie malo byť zastavené podľa
§ 250i ods. 4 OSP, je vo vzťahu k výroku rozhodnutia krajského súdu bez právneho významu,
a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v časti zastavenia konania uznesenie Krajského
súdu v Prešove podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Krajský súd konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2
druhá veta OSP. Pri zastavení konania nemá zásadne žiaden z účastníkov právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku. Za podmienok uvedených v ustanovení § 146 ods. 2 OSP
však možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť hradiť druhému účastníkovi náklady
zastaveného konania. Pri postupe podľa § 146 ods. 2 OSP súd skúma, či niektorý z účastníkov
zavinil zastavenie konania.
Aj v správnom súdnictve však žalobca môže vziať žalobu späť z dôvodov, ktoré
neznamenajú neúspech, ale sú v príčinnej súvislosti s legalizáciou postupu a rozhodovania
správneho orgánu (napr. v dôsledku autoremedúry alebo ako v danej veci v dôsledku zrušenia
žalobou napadnutého rozhodnutia ústredným orgánom štátnej správy v mimo odvolacom
konaní).
Zo zákona nevyplýva jednoznačne, či súd v tomto prípade môže aplikovať
ustanovenia upravujúce náhradu trov konania v tretej časti OSP alebo má aplikovať iba
ustanovenie § 250h ods. 2 OSP veta za bodkočiarkou, ktoré nasvedčuje tomu, že bez zreteľa
na ďalšie v prípade späťvzatia žaloby v správnom súdnictve, treba žalovanému vždy priznať
náhradu trov konania, ktoré vynaložil.
Podľa § 146 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ak niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však
pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania odporca.
Podľa judikatúry slovenských súdov ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad
podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto
je povinný nahradiť trovy (k tomu pozri najmä Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. októbra 1992 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej
republiky č. 5/1993 na str. 169 pod č. Rc 49/1993).
Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodnutia žalovaného z 19. marca 2009
č. 09/00142-FA. Podaním doručeným krajskému súdu 23.04.2010 vzal svoju žalobu celkom
späť a uplatnil si náhradu trov konania v sume 444,03 eura, pretože žalobu podal správne
a iba v dôsledku protestu prokurátora z 20.05.2009 došlo k odstráneniu nezákonnosti.
Na základe obsahu spisu a dokladov v ňom založených je zrejmé, že žalobca vzal svoj
návrh späť vzhľadom na výsledok konania o proteste prokurátora, v ktorom bolo napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušené. Na základe uvedeného skutkového stavu nie je možné
urobiť právny záver, že dôvodne podaný návrh bol vzatý späť pre správanie žalovaného.
Keďže konanie bolo zastavené a nie je možná aplikácia § 146 ods. 2 druhá veta OSP, potom
so zreteľom na procesný výsledok konania, krajský súd nepostupoval správne, keď rozhodol
o priznaní náhradu trov konania žalobcovi.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách
konania podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 220 OSP zmenil tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, nakoľko konanie bolo zastavené a neboli dané
zákonné predpoklady pre použitie ustanovenia § 146 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP, ani pre použitie § 250h ods. 2 veta za bodkočiarkou, keďže žalovaný náhradu
trov konania neuplatňoval (§ 151 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Nakoľko v prejednávanej veci krajský súd priznal náhradu trov konania advokátovi,
pre úplnosť sa žiada uviesť, že podľa ustanovení o trovách konania Občianskeho súdneho
poriadku, právo na náhradu trov konania majú účastníci. Podľa § 149 ods. 1 OSP prisúdená
náhrada trov konania sa len platí advokátovi, t. j. je platobným miestom.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa 224 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 2 OSP,
keď žalobca v odvolacom konaní trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP v spojení s § 211 ods. 2
OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho
konania nevzniklo a navyše mu nevznikli ani žiadne trovy.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková