Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/54/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. S. S., bytom O.,

zastúpenej JUDr. J. T., advokátom so sídlom O., proti žalovanému Ministerstvu školstva

Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. CD-2007-22758/45800-1:02 z 10. januára 2008, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -109 z 10. novembra

2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -109 z 10. novembra 2009 v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í

tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania

v sume 464,53 eura k rukám JUDr. J. T., advokáta v K., do troch dní.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) z dôvodu

podľa , a (ďalej len „OSP“) zrušil

rozhodnutie žalovaného č. CD-2007-22758/45800-1:02 z 10. januára 2008 a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Žalobkyni s poukazom na priznal náhradu trov konania

v sume 66,39 eura za zaplatený súdny poplatok vo výške 2.000 Sk. Trovy právneho

zastúpenia žalobkyni nepriznal s odôvodnením, že si ich v určenej trojdňovej lehote

nevyčíslila a neurobila tak ani do dňa vyhotovenia rozsudku.

Uvedený rozsudok krajského súdu v časti náhrady trov konania napadla žalobkyňa

v zákonom stanovenej lehote podaným odvolaním, v ktorom namietala nesprávnosť

skutkových zistení súdu prvého stupňa v tejto časti, pretože trovy vrátane trov právneho

2

zastúpenia boli právnym zástupcom žalobkyne riadne vyčíslené dňa 11.11.2009 a ten istý deň

bola zásielka odovzdaná na poštovú prepravu. O tomto ako dôkaz predložila podací lístok

a vyčíslenie trov konania ako aj reklamáciu Slovenskej pošty, ktorá potvrdzuje, že Krajský

súd v Bratislave predmetnú zásielku prevzal dňa 16.11.2009.

Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa,

konkrétne výrok o náhrade trov konania tak, že žalovaného zaviazal povinnosť zaplatiť

žalobkyni náhradu trov konania v sume 741,36 eura na účet jej právneho zástupcu do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania v odvolaní neuplatnila.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, ani sa k odvolaniu žalobkyne, ktoré prevzal dňa

21.01.2010 nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§10

ods. 2 ) po prejednaní veci v rozsahu napadnutom odvolaním bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( ), oboznámil sa s kópiou podacieho lístka z 11.11.2009

a s oznámením o výsledku reklamačného konania od Slovenskej pošty – Pošta K.

z 29.12.2009 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Vzhľadom na ustanovenie veta druhá , v zmysle ktorého opravný

prostriedok podľa piatej časti je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti,

a ustanovení , ktoré osobitne upravuje náhradu trov konania v správnom

súdnictve, možnosť podať odvolanie zakotvená nie je, najvyšší súd sa v prvom rade zaoberal

prípustnosťou odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania.

Správne súdnictvo upravené v piatej časti v ustanovení rieši otázku

náhrady trov konania, avšak nerieši rozhodovanie o trovách konania pri podanom odvolaní

voči prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu. Na uvedenú situáciu sa v zmysle § 246c ods. 1

veta prvá preto možno primerane použiť ustanovenia tretej časti a štvrtej časti .

Keďže podľa je odvolanie zásadne prípustné, s výnimkami v zákone presne

stanovenými, medzi ktorými sa odvolanie voči rozhodnutiu o trovách konania nenachádza

a ustanovenie a upravuje iba prípustnosť odvolania pri rozhodovaní

vo veci samej, v predmetnom prípade odvolanie voči rozhodnutiu o trovách konania

prvostupňového súdneho rozhodnutia treba pripustiť vzhľadom na ustanovenie § 246c ods. 1

, a .

3

Podľa veta prvá , ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd

mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

V správnom súdnictve má žalobca v zmysle právo na náhradu trov

konania, ak bol v konaní úspešný, pričom z ustanovenia veta prvá vyplýva,

že sa žalobcovi môže priznať len náhrada účelne vynaložených trov.

V danej veci žalobkyňa v konaní pred súdom úspech mala a z tohto úspechu jej

vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených trov preskúmavacieho konania v zmysle

zhora uvedených zákonných ustanovení.

O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia

( v spojení s veta prvá ).

Pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má starať vo vlastnom záujme, podanie

návrhu a vyčíslenie trov nemôže znamenať výraznejšiu záťaž. Aj stručná požiadavka

účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania „žiadam trovy“ predstavuje zatiaľ

síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania.

Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť,

spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť

vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Účastník,

ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr

do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník

v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov

konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia ( ).

V tomto prípade súd nie je viazaný podľa rozhodnutím o priznaní

náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd

namiesto vyhláseného prisudzujúceho výroku o trovách konania uvedie v písomnom

vyhotovení rozhodnutia výrok o nepriznaní trov konania. Tomu nebráni ani skutočnosť,

že výrok prisudzujúci (nevyčíslené) trovy konania bol vyhlásený v rámci rozsudku, pretože

4

rozhodnutie o trovách konania má v takomto prípade povahu uznesenia. Ide o výnimku

z ustanovenia , podľa ktorého uznesením je súd viazaný, len čo bolo

vyhlásené, pokiaľ neustanovuje inak. Táto výnimka umožňuje súdu v písomnom

vyhotovení uviesť namiesto vyhláseného výroku o priznaní náhrady trov konania výrok

o nepriznaní náhrady trov konania.

Z obsahu spisového materiálu mal najvyšší súd preukázané, že žalobkyňa náhradu trov

konania včítane trov právneho zastúpenia uplatnila v žalobe (č. l. 6), ako aj na ústnom

pojednávaní pred krajským súdom dňa 10. novembra 2009 s tým, že trovy právneho

zastúpenia vyčísli v lehote do troch dní (č. l. 107). Na to krajský súd vyhlásil rozsudok,

ktorého súčasťou bolo aj rozhodnutie o náhrade trov konania v znení, že „žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi (správne žalobkyni) trovy konania, ktorá výška bude vyčíslená

v písomnom vyhotovení rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu (správne žalobkyne)

do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Keďže vyčíslenie trov krajský súd do troch dní

od vyhlásenia rozsudku neobdržal, v písomnom vyhotovení rozsudku náhradu trov konania

žalobkyni okrem zaplateného súdneho poplatku za žalobu nepriznal (

v spojení s veta prvá ).

V rámci odvolacieho konania však odporkyňa nesporne preukázala, že vyčíslenie trov

v trojdňovej lehote podľa (v spojení s veta prvá )

krajskému súdu zaslala a že ich tento dňa 16.11.2009 prevzal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa veta druhá a

rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového

konania zmenil tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 250k

ods. 1 a a v spojení s veta prvá aj právneho

zastúpenia v sume 464,53 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia 25.02.2008 a podanie žaloby na súd

28.02.2008) vo výške 1/13 výpočtového základu za tento rok, t. j. 2 x po 48,63 eura, plus 2 x

režijný paušál po 6,31 eura, všetko podľa § 11 ods. 1, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/ a b/

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) v znení platnom a účinnom do 31.05.2009

a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2009 (účasť na pojednávaní pred Krajským

5

súdom v Bratislave dňa 10.11.2009) vo výške 1/6 výpočtového základu za tento rok,

t. j. 115,90 eura, plus paušál 6,95 eura (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. c/ a § 15 písm. b/, § 16

ods. 3 a 17 ods. 1 vyhlášky č. v znení platnom a účinnom do 31.05.2010), plus

náhradu za stratu času v sume 231,80 eura.

Náhradu trov konania za stratu času spočívajúcej v ceste z K. do Bratislavy v trvaní 5

hodín pri prevzatí a príprave zastúpenia a pri podaní žaloby najvyšší súd žalobkyni nepriznal

jednak z dôvodu, že nebolo nijako preukázané, či sa právny zástupca so žalobkyňou pri prvej

porade stretol osobne a kde tomu tak bolo a tiež, že žaloba bola síce osobne podaná, ale

nebolo preukázané, že bola podaná osobne právnym zástupcom žalobkyne, a jednak

z dôvodu, že takto uplatnenú náhradu za stratu času nepovažoval v zmysle

za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému.

Náhradu trov súdneho konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho

právneho zástupcu v súlade s s poukazom na veta prvá ,

keďže číslo účtu svojho právneho zástupcu žalobkyňa ani v odvolaní neoznámila.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a podľa , keďže žalobkyňa si trovy

odvolacieho konania neuplatnila ( v spojení s ,

a veta prvá a ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková