Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
670/361200.5b56c5.pdf
PDF · 111.99 KB
No categories available
5Sžf/2/2011
Najvyšší súd 5Sžf/2/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. W. a. s., so sídlom K.,
proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica 13,
Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/11170-72791/2010/992517-
r z 24. júna 2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k.
7S/13904/2010-55 z 12. novembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 7S/13904/2010-55 z 12. novembra 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č.k. 7S/13904/2010-55
z 12. novembra 2010, zastavil podľa 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) s poukazom na § 250a OSP konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. I/223/11170-72791/2010/992517-r z 24. júna 2010, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“)
potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV. č. 698/230/21492/10/Pav
zo dňa 17. marca 2010, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december
2008 v sume 165.176,19 eur.
Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že žalobkyňa v stanovenej lehote
nepredložila súdu plnomocenstvo pre advokáta a predmetom tohto konania nie je konanie
taxatívne vymenované v ustanovení § 250a časť vety za bodkočiarkou OSP pre ktoré
sa nevyžaduje obligatórne právne zastúpenie, súd v súlade s citovaným zákonným
ustanovením konanie zastavil.
Dodal, že pod právnickým vzdelaním v zmysle ustanovenia § 250a OSP je podľa
ustálenej súdnej praxe potrebné rozumieť vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa dosiahnuté
na právnickej fakulte vysokej školy. Pretože predseda predstavenstva JUDr. M.Z. takéto
vysokoškolské vzdelanie nedosiahol, nemohol by za žalobkyňu konať v súdnom konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného.
Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie namietajúc,
že splnila všetky podmienky pre konanie na súde (zaplatenie poplatku a podanie žaloby)
a došlo iba k administratívnej chybe, a to nedoručeniu plnej moci advokáta, ktorý uvedenú
právnu vec zastupuje. Plnomocenstvo udelené JUDr. D.A., advokátovi so sídlom Z.
z 01.12.2010 pripojil k odvolaniu.
Žiadal preto, aby súd vo veci ďalej konal.
Žalovaný odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne treba považovať za dôvodné.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho
práva v konaní ide.
Vzhľadom na pokyn pre vyššiu súdnu úradníčku z 10.12.2010 (č. l. 62) ako aj vrátenú
doručenku od žalovanej (č. l. 58) najvyšší súd v prvom rade riešil otázku včasnosti podania
odvolania.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti (t. j. v piatej časti OSP), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej
časti tohto zákona.
Podľa § 48 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) ak nie je možné
doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo
v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť
sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,
ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Na fikciu doručenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia stačí, že súd nepozná
inú adresu právnickej osoby, zásielka bola doručovaná na adresu, ktorá je sídlom (miestom)
podnikania, ktoré má oporu v platnom zápise v príslušnom, najmä obchodnom registri
a zásielka sa vrátila ako nedoručená.
V danom prípade však prvú podmienku nemožno považovať za splnenú, nakoľko súd
prvého stupňa v konaní komunikoval a doručoval (i keď nie celkom v súlade s OSP) všetky
zásielky JUDr. M.Z. ako predsedovi predstavenstva, preto ak mu napokon doručil aj
napadnuté uznesenie o zastavení konania a tento ho dňa 25.11.2010 prevzal a odvolanie proti
nemu podal osobne na krajskom súde dňa 09.12.2010, treba v záujme zachovania práv
účastníka konania považovať toto odvolanie za podané včas.
V druhom rade najvyšší súd riešil otázku nedostatku predloženia plnomocenstva
zo strany žalobkyne.
Podľa § 250a OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické
vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí
vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie
rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane
nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej
pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu,
poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu
a doplnkovej ochrany.
Z obsahu súdneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobkyňa k žalobe podanej dňa
04.08.2010 splnomocnenie pre advokáta nepripojila. Výzvou z 11.08.2010 vyzval súd
predsedu predstavenstva JUDr. M.Z. na predloženie dokladu o jeho právnickom vzdelaní
v lehote 10 dní a zároveň ho poučil, že v zmysle § 250a OSP musí byť žalobkyňa zastúpená
advokátom. Výzvu JUDr. Z. prevzal dňa 16.08.2010 a dňa 27.08.2010 predložil súdu diplom
z 09.12.1998 o získaní titulu „JUDr.“ v študijnom odbore bezpečnostné služby Akadémie
Policajného zboru v Bratislave a kópiu plnej moci udelenej advokátke JUDr. A.R. na
zastupovanie pri výkone daňovej kontroly v daňovom konaní. Na to súd výzvou z 31.08.2010
vyzval JUDr. Z. na zaslanie písomného plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi, resp.
advokátovi, ktorý ho v predmetnej veci má zastupovať. Túto výzvu JUDr. Z. prevzal dňa
07.09.2010 a dňa 21.09.2010 odoslal súdu oznámenie, že ho v konaní bude zastupovať JUDr.
D.A., Z., plnomocenstvo však nepripojil, a to ani na ďalšie dve výzvy súdu z 23.09.2010
a 20.10.2010, ktoré prevzal 29.09.2010 a 25.10.2010 a na ktoré už nereagoval, a to napriek
poučeniu zo strany prvostupňového súdu vo výzve z 20.10.2010, že následkom nepredloženia
požadovaného plnomocenstva bude zastavenie konania v zmysle § 250d ods. 3 OSP.
Osobitnosť konania v správnom súdnictve spočíva i v tom, že ak má účastník
v správnom súdnictve postavenie žalobcu, musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá
právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
Povinné právne zastúpenie vyplýva z povahy správneho súdnictva, keďže sa v ňom
preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a riešia sa prevažne
právne otázky.
Nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia ako jednej z podmienok
konania je možné odstrániť tým, že si žalobca zvolí kvalifikovaného zástupcu
a plnomocenstvo doloží k žalobe. Pokiaľ však žalobca v tomto smere zostane nečinný,
a to napriek poučeniu zo strany súdu na možné následky tejto nečinnosti, súd konanie zastaví
(§ 250d ods. 3 OSP). Plnomocenstvo udelené advokátovi musí žalobcom výslovne udelené
pre konanie pred súdom.
Žalobkyňa túto procesnú podmienku nesplnila, keď na dve výzvy súdu nereagovala,
a to ani na výzvu, ktorá obsahovala poučenie o možnosti zastavenia konania.
Ani plnomocenstvo pripojené k odvolaniu udelené dňa 01.12.2010 advokátovi
JUDr. D.A., Z., aby JUDr. M. Z. zastupoval vo všetkých právnych veciach, aby za neho robil
všetky právne úkony, prijímal doporučené písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzatváral
zmiery, uplatňoval nároky, podával opravné prostriedky vzdával sa ich a zastupoval JUDr.
M.Z. vo všetkých občianskoprávnych záležitostiach týkajúcich sa D.W. a. s., K., nespĺňa
všetky podstatné náležitosti procesného plnomocentva v zmysle § 24, § 25 a § 28 OSP, keďže
nejde o plnomocenstvo udelené pre konkrétne súdne konanie a nevyplýva z neho, či JUDr.
D.A. toto plnomocenstvo prijíma. Okrem toho v zozname advokátov Slovenskej advokátskej
komory sa advokát JUDr. D.A., so sídlom Z., nenachádza, nachádza sa v ňom advokát JUDr.
D.A., so sídlom K.
Nepochybil preto krajský súd, keď zastavil konanie v danej veci pre nesplnenie
podmienok konania z dôvodu, že žalobkyňa napriek viacerým výzvam súdu neodstránila vadu
žaloby spočívajúcu v nedoložení plnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie v súdnom
konaní vo veci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného.
Skúmajúc, či týmto postupom krajského súdu nemohla byť žalobkyni odňatá možnosť
domáhať sa na súde ochrany svojich práv v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
najvyšší súd poukazuje na to, že každý demokratický štát ochranu subjektívnych práv
len ponúka, ale nevnucuje a že „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí
svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili
a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod. To plne platí aj pri uplatňovaní zákonných procesných práv,
a to i s poukazom na ustanovenie § 6 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Žalobkyňa, resp. predseda jej predstavenstva v konaní pred súdom nijako nevysvetlil, prečo
bol na výzvy súdu nečinný a v čom spočívala ním tvrdená „administratívna chyba“
nepredloženia plnej moci pre advokáta včas, t. j. v lehote stanovenej prvostupňovým súdom.
Takto zo strany súdu oboch stupňov nebolo ani možné posúdiť, či k zmeškaniu lehoty
na predloženie plnej moci došlo z ospravedlniteľných dôvodov. Neušla pritom pozornosti
najvyššieho súdu ani skutočnosť, že napriek tvrdeniu v odvolaní žalobkyňa súdny poplatok
za žalobu 66 eur, ktorý poplatok je splatný podaním žaloby a nie na výzvu súdu (§ 5 ods. 1
písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov a Položka 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov ako
prílohy k tomuto zákonu), doteraz nezaplatila.
Za týchto okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského
súdu v Košiciach podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobkyni vzhľadom na neúspech
v konaní právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovanému právo na náhradu trov
konania neprislúcha zo zákona.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková