Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. W. a. s., so sídlom K.,

proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica 13,

Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/11170-72791/2010/992517-

r z 24. júna 2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k.

-55 z 12. novembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -55 z 12. novembra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č.k. -55

z 12. novembra 2010, zastavil podľa 250d ods. 3 (ďalej len

„OSP“) s poukazom na konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného

č. I/223/11170-72791/2010/992517-r z 24. júna 2010, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV. č. /Pav

zo dňa 17. marca 2010, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona

č. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december

2008 v sume 165.176,19 eur.

Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že žalobkyňa v stanovenej lehote

nepredložila súdu plnomocenstvo pre advokáta a predmetom tohto konania nie je konanie

taxatívne vymenované v ustanovení časť vety za bodkočiarkou pre ktoré

sa nevyžaduje obligatórne právne zastúpenie, súd v súlade s citovaným zákonným

ustanovením konanie zastavil.

Dodal, že pod právnickým vzdelaním v zmysle ustanovenia je podľa

ustálenej súdnej praxe potrebné rozumieť vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa dosiahnuté

na právnickej fakulte vysokej školy. Pretože predseda predstavenstva JUDr. M.Z. takéto

vysokoškolské vzdelanie nedosiahol, nemohol by za žalobkyňu konať v súdnom konaní

o preskúmanie rozhodnutia žalovaného.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie namietajúc,

že splnila všetky podmienky pre konanie na súde (zaplatenie poplatku a podanie žaloby)

a došlo iba k administratívnej chybe, a to nedoručeniu plnej moci advokáta, ktorý uvedenú

právnu vec zastupuje. Plnomocenstvo udelené JUDr. D.A., advokátovi so sídlom Z.

z 01.12.2010 pripojil k odvolaniu.

Žiadal preto, aby súd vo veci ďalej konal.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá

a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne treba považovať za dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho

práva v konaní ide.

Vzhľadom na pokyn pre vyššiu súdnu úradníčku z 10.12.2010 (č. l. 62) ako aj vrátenú

doručenku od žalovanej (č. l. 58) najvyšší súd v prvom rade riešil otázku včasnosti podania

odvolania.

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti (t. j. v piatej časti ), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej

časti tohto zákona.

Podľa (v spojení s veta prvá ) ak nie je možné

doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo

v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť

sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,

ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Na fikciu doručenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia stačí, že súd nepozná

inú adresu právnickej osoby, zásielka bola doručovaná na adresu, ktorá je sídlom (miestom)

podnikania, ktoré má oporu v platnom zápise v príslušnom, najmä obchodnom registri

a zásielka sa vrátila ako nedoručená.

V danom prípade však prvú podmienku nemožno považovať za splnenú, nakoľko súd

prvého stupňa v konaní komunikoval a doručoval (i keď nie celkom v súlade s ) všetky

zásielky JUDr. M.Z. ako predsedovi predstavenstva, preto ak mu napokon doručil aj

napadnuté uznesenie o zastavení konania a tento ho dňa 25.11.2010 prevzal a odvolanie proti

nemu podal osobne na krajskom súde dňa 09.12.2010, treba v záujme zachovania práv

účastníka konania považovať toto odvolanie za podané včas.

V druhom rade najvyšší súd riešil otázku nedostatku predloženia plnomocenstva

zo strany žalobkyne.

Podľa žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické

vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí

vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie

rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane

nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej

pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu,

poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu

a doplnkovej ochrany.

Z obsahu súdneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobkyňa k žalobe podanej dňa

04.08.2010 splnomocnenie pre advokáta nepripojila. Výzvou z 11.08.2010 vyzval súd

predsedu predstavenstva JUDr. M.Z. na predloženie dokladu o jeho právnickom vzdelaní

v lehote 10 dní a zároveň ho poučil, že v zmysle musí byť žalobkyňa zastúpená

advokátom. Výzvu JUDr. Z. prevzal dňa 16.08.2010 a dňa 27.08.2010 predložil súdu diplom

z 09.12.1998 o získaní titulu „JUDr.“ v študijnom odbore bezpečnostné služby Akadémie

Policajného zboru v Bratislave a kópiu plnej moci udelenej advokátke JUDr. A.R. na

zastupovanie pri výkone daňovej kontroly v daňovom konaní. Na to súd výzvou z 31.08.2010

vyzval JUDr. Z. na zaslanie písomného plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi, resp.

advokátovi, ktorý ho v predmetnej veci má zastupovať. Túto výzvu JUDr. Z. prevzal dňa

07.09.2010 a dňa 21.09.2010 odoslal súdu oznámenie, že ho v konaní bude zastupovať JUDr.

D.A., Z., plnomocenstvo však nepripojil, a to ani na ďalšie dve výzvy súdu z 23.09.2010

a 20.10.2010, ktoré prevzal 29.09.2010 a 25.10.2010 a na ktoré už nereagoval, a to napriek

poučeniu zo strany prvostupňového súdu vo výzve z 20.10.2010, že následkom nepredloženia

požadovaného plnomocenstva bude zastavenie konania v zmysle .

Osobitnosť konania v správnom súdnictve spočíva i v tom, že ak má účastník

v správnom súdnictve postavenie žalobcu, musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

Povinné právne zastúpenie vyplýva z povahy správneho súdnictva, keďže sa v ňom

preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a riešia sa prevažne

právne otázky.

Nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia ako jednej z podmienok

konania je možné odstrániť tým, že si žalobca zvolí kvalifikovaného zástupcu

a plnomocenstvo doloží k žalobe. Pokiaľ však žalobca v tomto smere zostane nečinný,

a to napriek poučeniu zo strany súdu na možné následky tejto nečinnosti, súd konanie zastaví

( ). Plnomocenstvo udelené advokátovi musí žalobcom výslovne udelené

pre konanie pred súdom.

Žalobkyňa túto procesnú podmienku nesplnila, keď na dve výzvy súdu nereagovala,

a to ani na výzvu, ktorá obsahovala poučenie o možnosti zastavenia konania.

Ani plnomocenstvo pripojené k odvolaniu udelené dňa 01.12.2010 advokátovi

JUDr. D.A., Z., aby JUDr. M. Z. zastupoval vo všetkých právnych veciach, aby za neho robil

všetky právne úkony, prijímal doporučené písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzatváral

zmiery, uplatňoval nároky, podával opravné prostriedky vzdával sa ich a zastupoval JUDr.

M.Z. vo všetkých občianskoprávnych záležitostiach týkajúcich sa D.W. a. s., K., nespĺňa

všetky podstatné náležitosti procesného plnomocentva v zmysle , a , keďže

nejde o plnomocenstvo udelené pre konkrétne súdne konanie a nevyplýva z neho, či JUDr.

D.A. toto plnomocenstvo prijíma. Okrem toho v zozname advokátov Slovenskej advokátskej

komory sa advokát JUDr. D.A., so sídlom Z., nenachádza, nachádza sa v ňom advokát JUDr.

D.A., so sídlom K.

Nepochybil preto krajský súd, keď zastavil konanie v danej veci pre nesplnenie

podmienok konania z dôvodu, že žalobkyňa napriek viacerým výzvam súdu neodstránila vadu

žaloby spočívajúcu v nedoložení plnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie v súdnom

konaní vo veci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného.

Skúmajúc, či týmto postupom krajského súdu nemohla byť žalobkyni odňatá možnosť

domáhať sa na súde ochrany svojich práv v zmysle ,

najvyšší súd poukazuje na to, že každý demokratický štát ochranu subjektívnych práv

len ponúka, ale nevnucuje a že „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,

starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí

svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili

a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,

osobné, satisfakčné a pod. To plne platí aj pri uplatňovaní zákonných procesných práv,

a to i s poukazom na ustanovenie v spojení s veta prvá .

Žalobkyňa, resp. predseda jej predstavenstva v konaní pred súdom nijako nevysvetlil, prečo

bol na výzvy súdu nečinný a v čom spočívala ním tvrdená „administratívna chyba“

nepredloženia plnej moci pre advokáta včas, t. j. v lehote stanovenej prvostupňovým súdom.

Takto zo strany súdu oboch stupňov nebolo ani možné posúdiť, či k zmeškaniu lehoty

na predloženie plnej moci došlo z ospravedlniteľných dôvodov. Neušla pritom pozornosti

najvyššieho súdu ani skutočnosť, že napriek tvrdeniu v odvolaní žalobkyňa súdny poplatok

za žalobu 66 eur, ktorý poplatok je splatný podaním žaloby a nie na výzvu súdu (§ 5 ods. 1

písm. a/ o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov a Položka 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov ako

prílohy k tomuto zákonu), doteraz nezaplatila.

Za týchto okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Košiciach podľa veta druhá a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s veta prvá a , keďže žalobkyni vzhľadom na neúspech

v konaní právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovanému právo na náhradu trov

konania neprislúcha zo zákona.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková