Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/224/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: Ing. M. D., bytom V. Š., D. 10/8, zastúpeného JUDr. J.

T., advokátkou so sídlom v L., N.. S.. M. č. 39, proti ţalovanému: Obvodný úrad v Prešove,

Sluţobný úrad, Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného

z 28. novembra 2007, č. k. odv a č.k. odv , na odvolanie ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. -74 z 28. mája 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k.

-74 z 28. mája 2010, p o t v r d z u j e.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 127,44 € na účet

právnej zástupkyne ţalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutia ţalovaného z 28.11.2007,

č.k. odv a č.k. odv , v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami

správneho orgánu z 1.10.2007, č.k. 13/2007 a č.k. 14/2007 podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/

(ďalej v texte len „“) a vec vrátil ţalovanému na

2

ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, ţe

ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi k rukám jeho právnej zástupkyne trovy

konania vo výške 306,56 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Preskúmavaným rozhodnutím č.k. odv z 28.11.2007 ţalovaný ako

odvolací orgán podľa o štátnej sluţbe v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o štátnej sluţbe“)

odvolanie ţalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sluţobného úradu Obvodného

úradu v Prešove, č. k. 13/2007 z 1.10.2007, ktorým bol ţalobca dňom 1.10.2007 odvolaný

z funkcie predstaveného, potvrdil.

Preskúmavaným rozhodnutím č.k. odv z 28.11.2007 ţalovaný ako

odvolací orgán podľa odvolanie ţalobcu zamietol

a prvostupňové rozhodnutie Sluţobného úradu Obvodného úradu v Prešove, č. k. 14/2007

z 1.10.2007, ktorým bol ţalobca dňom 1.10.2007 odvolaný zo štátnozamestnaneckého

pomeru, potvrdil.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd dospel k záveru, ţe

ţaloba je dôvodná, lebo rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní

správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Zdôraznil, ţe ţalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 47 ods.1,2,3 správneho poriadku,

v dôsledku čoho sú rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, naviac

rozhodnutie, č.k. 13/2007 z 1.10.2007, trpí vadou majúcou vplyv na zákonnosť rozhodnutia,

pretoţe citácia právneho predpisu, podľa ktorého bol ţalobca odvolaný z funkcie

predstaveného absentuje. Ţalovaný pochybil aj pri vydávaní druhostupňového rozhodnutia

č.k. z 28.11.2007 o odvolaní ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ak aj napriek

povinnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 138 ods. 5 zák.

č. ), túto nezákonnosť neodstránil a nezákonné rozhodnutie potvrdil. Aj keď

ţalobca uvedené v ţalobe nenamietal, ide o takú vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť

rozhodnutia, na ktorú bol krajský súd v zmysle povinný prihliadať.

Krajský súd tieţ konštatoval, ţe v rozhodnutí č.k. , sa ţalovaný v potrebnom

rozsahu nevysporiadal ani s odvolacími námietkami ţalobcu, pričom tieto bez náleţitého

odôvodnenia všeobecne vyhodnotil ako také, ktoré neobsahujú konkrétne dôvody vecnej

3

nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Krajský súd zdôraznil, ţe nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov sú aj

rozhodnutia vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, pretoţe nemoţno

z nich zistiť, či boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 31 ods.4 a § 40 ods.2 písm. b/

pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním. V tomto

smere prvostupňové rozhodnutie, v rámci ktorého správny orgán len citoval § 40 ods.2 písm.

b/ zákona, je absolútne nepreskúmateľné, pričom v druhostupňovom rozhodnutí správny

orgán síce uviedol, ţe ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemal voľné

štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej sluţby a na tej istej funkcii, ale toto

tvrdenie v potrebnom rozsahu nepreukázal a neodôvodnil, vôbec vo vzťahu k tejto skutočnosti

nereagoval na námietky ţalobcu uvedené v odvolaní a vôbec sa nevysporiadal a neuviedol,

či a prečo sa so ţalobcom nedohodol inak.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podané

odvolanie odôvodnil v zmysle ust. , f / a , pretoţe súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní

došlo k vadám uvedeným v Vyslovil nesúhlas s odôvodnením krajského

súdu, pretoţe so ţalobcom vznesenými námietkami sa v odvolacom konaní zaoberal

v potrebnom rozsahu a dostatočne sa s nimi v odôvodnení rozhodnutí v odvolacom konaní

vysporiadal. Nesúhlasil tieţ s názorom súdu, ţe z rozhodnutí ţalovaného nemoţno zistiť,

či boli splnené zákonné podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

odvolaním, pretoţe nepreukázal v potrebnom rozsahu tvrdenie o tom, ţe ku dňu skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru nemal voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom

odbore štátnej sluţby a v tej istej funkcii, nereagoval na námietky ţalobcu a vôbec sa

nevysporiadal a neuviedol, či a prečo sa so ţalobcom nedohodol inak. Podľa názoru

ţalovaného krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to

z nasledujúcich dôvodov. Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru je konaním,

v ktorom sa rozhoduje o vzniku, zmene a skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Rozhoduje sa teda o vzniku, zmene a zániku právnych vzťahov v oblasti pracovného práva.

Nie je preto moţné pri vydávaní rozhodnutí vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru len

striktné pridrţiavanie sa o správnom konaní (ďalej len "správny

4

poriadok"), nakoľko je správny poriadok normou subsidiárnej povahy k zákonu o štátnej

sluţbe. Z toho dôvodu nie je moţné tieto veci oddeliť, nie je moţné, aby aplikácia len normy

správneho práva vyvolávala právne následky v inom právnom odvetví. Ţalovaný zdôraznil,

ţe vznik, zmena a zánik štátnozamestnaneckého pomeru sú významným právnym následkom

pracovného práva, preto nie je moţné pri vydávaní rozhodnutí vo veciach

štátnozamestnaneckého pomeru neprihliadať a neaplikovať tak normy zákona o štátnej sluţbe

ako aj ustanovenia zákona č. 311/200l Z.z. v príslušnom znení (ďalej len

"") a zároveň aj judikatúru a právnu prax pracovného práva.

Obvodný úrad v Prešove, sluţobný úrad v rozhodnutí č. 14/2007 zo dňa 01.10. 2007

v odôvodnení uviedol, ţe v súlade s ust. § 40 ods. 2 písm. b) zák. č. 312/200 l Z.z. v stálej

štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký

pomer odvolaním aj z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného

na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej

sluţby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá

alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému

náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému,

ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho

funkčného platu. Vzhľadom na to, ţe v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

ţalobcu boli naplnené všetky jednotlivé podmienky na skončenie štátnozamest-

naneckého pomeru, a to: odvolanie predstaveného, nezaradenie odvolaného predstaveného

na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu,

z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá a sluţobný úrad sa so štátnym zamestnancom

inak nedohodli, ţalovaný mal za to, ţe opätovné opisovanie splnenia jednotlivých podmienok

by bolo nadbytočné.

Stotoţnil sa tieţ s právnym názorom vyjadreným v odbornom článku v časopise

Zo súdnej praxe č. 4/2000, podľa ktorého na splnenie poţiadavky písomnej formy výpovede,

v ktorej musí byť dôvod výpovede uvedený, stačí stručné skutkové uvedenie dôvodu.

Ak so zreteľom na to, čo výpovedi predchádzalo, je medzi účastníkmi skutkovo nepochybné,

čo je dôvodom výpovede, stačí citácia zákona. Mal za to, ţe výpovedný dôvod bol

v rozhodnutí uvedený dostatočne, nakoľko všetky udalosti, ktoré predchádzali vydaniu

rozhodnutia o odvolaní predstaveného a rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého

5

pomeru, boli ţalobcovi známe. Zároveň poukázal na skutočnosť, ţe vykonaným

dokazovaním krajský súd nedospel k správnym skutkovým zisteniam, pretoţe

bezprostredným dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobcom bolo jeho

odvolanie z funkcie predstaveného bez uvedenia dôvodu, o ktorom ţalobca vedomosť

bezpochyby mal. Nakoľko ţalovaný nemal voľné štátnozamestnanecké miesto (aj o tejto

skutočnosti ţalobca vedel), a všetky štátnozamestnanecké miesta aj miesta výkonu práce vo

verejnom záujme mal obsadené, neprichádza do úvahy ani iná dohoda so štátnym

zamestnancom, pretoţe nebolo o čom sa dohodnúť. Podmienkou na skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru je nezaradenie odvolaného predstaveného na

štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu, z dôvodu,

ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá. Poukazovanie ţalovaného na zrušenie krajských úradov

a novú systemizáciu miest na Obvodnom úrade v Prešove, pokladal za poukaz na to, ţe

ţalobca vedel aj o tom, ţe Obvodný úrad v Prešove nemá ţiadne voľné štátnozamestnanecké

miesta. Preto nesúhlasil s tvrdením súdu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru. Aj v prípade, ţe by odvolací súd nepovaţoval prvostupňové

rozhodnutie ţalovaného č. 14/2007 za dostatočne odôvodnené, táto vada bola odstránená

rozhodnutím o odvolaní č. odv. , kde boli okolnosti predchádzajúce skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru popísané dostačujúco.

Vyjadril nesúhlas so záverom Krajského súdu v Prešove, ţe vo výroku rozhodnutia,

č.k. 13/2007 zo dňa 01.10.2007, absentuje citácia právneho predpisu, podľa ktorého bol

ţalobca odvolaný z funkcie predstaveného a túto nezákonnosť ţalovaný v odvolacom konaní

neodstránil, keď tento nedostatok Krajský súd v Prešove označil za vadu konania, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia v zmysle , nakoľko podľa

ţalovaného v tomto prípade nejde o vadu konania, ale o vadu rozhodnutia. Táto vada

rozhodnutia však nie je spôsobilá vyvolať nezákonnosť rozhodnutia a to z dôvodu, ţe postup

Obvodného úradu v Prešove, sluţobného úradu je preukázateľne v súlade so zákonom.

Uvedenie ustanovenia zákona nemá v tomto prípade vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Zároveň poukázal na to, ţe ustanovenie zákona je uvedené v odôvodnení rozhodnutia.

Uviedol tieţ, ţe ţalobca vo svojej ţalobe nenapádal absenciu zákonného ustanovenia.

Ţalovaný zdôraznil, ţe v tomto druhu sporového konania sa dôsledne uplatňuje dispozičná

zásada a zásada koncentrácie konania. Súd zásadne preskúmava napadnuté rozhodnutie len

v rozsahu a z dôvodov, ktoré určí ţalobca vo svojej ţalobe proti nezákonnému rozhodnutiu

6

správneho orgánu, okrem prípadov, keď súd nie je ţalobou a jej dôvodmi viazaný v súlade

so zásadou iudex ne eat ultra petita partium. Poukázal aj na právny názor Najvyššieho

správneho súdu ČR v rozhodnutí č.k.: Azs 9/2003/40 zo dňa 23.10.2003: "V důsledku přísné

dispoziční zásady v řizení o ţalobách proti rozhodnutím správního orgánu musí ţaloba

obsahovat ţalobní body, z nichţ musí být patrno, z jakých skutkových a právních důvodů

povaţuje ţalobce napadené výroky rozhodnutí za nezákonné nebo nicotné." Ţalovaný uviedol,

ţe v zmysle u nás platnej právnej úpravy účastník konania nie je povinný v ţalobe právne

posúdiť dôvod nezákonnosti, ktorý v napadnutom rozhodnutí vidí, je však potrebné, aby

ho v ţalobe uviedol, čo v tomto prípade splnené nebolo. Preto poukázal na nezákonný postup

Krajského súdu v Prešove, keď v konaní svojvoľne vyhľadával dôvody, pre ktoré by bolo

moţné napadnuté rozhodnutia zrušiť. Vyslovil názor, ţe v konaní došlo k vade uvedenej

v ods. l písm. b) , nakoľko ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, keďţe ţalobca vo svojej ţalobe označil za ţalovanú

stranu Obvodný úrad v Prešove. Napadnuté rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého

pomeru sú však vydané Sluţobným úradom Obvodného úradu v Prešove, ako orgánu

oprávneného konať vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa

pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je ţalovaným správny orgán,

ktorý rozhodol v poslednom stupni. V konaní vo veci štátnozamestnaneckého pomeru

ţalobcu bol týmto orgánom Sluţobný úrad Obvodného úradu v Prešove, pričom Obvodný

úrad Prešov je v zmysle o krajských úradoch a obvodných úradoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle neskorších predpisov právnickou osobou,

rozpočtovou organizáciou štátu. V zmysle zákona č. 312/200l Z.z. však nie je nositeľom

oprávnení a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorým je

sluţobný úrad Obvodného úradu Prešov. Z tohto dôvodu podľa ţalovaného Obvodný úrad

Prešov nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Nedostatok pasívnej legitimácie v konaní

je vadou, ktorú mal Krajský súd v Prešove skúmať ex offo aj bez vznesenia námietky

zo strany ţalovaného. Ţalovaný v zmysle zásady iura novit curia námietku nedostatku

pasívnej legitimácie nebol povinný vznášať.

Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako

vecne správny potvrdiť a zároveň ţiadal priznať náhradu trov konania v sume 127,44 €, ktorú

špecifikoval. Odvolanie ţalovaného povaţoval ţalobca za účelové v snahe predĺţiť konanie,

moţno i z dôvodov moţného zosobnenia škôd, ktoré vyplynú z právoplatnosti rozsudku podľa

7

Vyjadril sa, ţe súd prvého stupňa správne zistil, ţe vo výroku

rozhodnutia č.k. 13/2007 zo dňa 1.10.2007, absentuje citácia právneho predpisu, podľa

ktorého bol ţalobca odvolaný z funkcie. Správne je konštatovanie súdu, ţe ţalovaný pochybil

aj pri vydávaní druhostupňového rozhodnutia, č.k. odv. , keď túto nezákonnosť

(citáciu právneho predpisu) neodstránil a nezákonné rozhodnutie potvrdil, pričom ide

skutočne o takú vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia a na ktorú musel súd

prvého stupňa v zmysle povinne prihliadať. Ţalobca súhlasil aj s názorom

súdu prvého stupňa, ţe v druhostupňovom rozhodnutí síce správny orgán uviedol, ţe ku dňu

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemal voľné miesto, ale toto tvrdenie v potrebnom

rozsahu nepreukázal a neodôvodnil. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaný vo vzťahu k tejto

skutočnosti nereagoval na námietky ţalobcu uvedené v odvolaní a vôbec sa s nimi

nevysporiadal. Ţalobca povaţoval za potrebné k tejto otázke uviesť, ţe miesta vedúcich

odborov ţivnostenského podnikania na obvodných úradoch sa nerušili. Svedčí o tom

skutočnosť, ţe po odovzdaní sporných odvolaní bola iná pracovníčka úradu poverená

dočasným vedením odboru ţivnostenského podnikania. Neskôr bola výberovým konaním

do tejto funkcie vymenovaná. Ministerstvo vnútra SR vypísalo výberové konanie na :

"Hlavný radca - predstavený - vedúci odboru

Číslo VK: X., Názov sluţobného úradu: Obvodný úrad v Prešove,

Druh štátnej sluţby a obsadzovaná funkcia: stála štátna sluţba, hlavný radca - predstavený,

Odbor štátnej sluţby: 2.17 vnútro,

Miesto práce: Prešovský kraj, Prešov,

Organizačný útvar: Odbor ţivnostenského podnikania, Obvodného úradu v Prešove

Hlavné úlohy: Koncepčná, systémová a metodická činnosť vo vymedzenom úseku štátnej

správy. Kontrolná, riadiaca a koordinačná činnosť na úseku ţivnostenskej registrácie,

ţivnostenského registra a kontroly. Rozhodovanie v otázkach spadajúcich do rozsahu

kompetencii odboru ţivnostenského podnikania".

Pokiaľ ţalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn.

9/2003/40 zo dňa 23.10.2003, tento je podľa názoru ţalobcu vo vzťahu k rozsudku súdu

prvého stupňa nepouţiteľný. V danom prípade pri vade konania, ktorá má vplyv na

zákonnosť rozhodnutia je povinnosť daná v ustanovení Za odôvodnenú

nepovaţoval ani námietku nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného. V kaţdom prípade ide

o rozhodnutia, ktoré vydal ţalovaný, aj keď nositeľom oprávnenia a povinností vyplývajúcich

8

zo štátnozamestnaneckých vzťahov, je sluţobný úrad Obvodného úradu Prešov. Ţalobca

k predmetnému ešte uvádza, ţe sluţobný úrad Obvodného úradu v Prešove nemoţno oddeliť

od Obvodného úradu v Prešove, nakoľko ide o technickú otázku vnútorného členenia

Obvodného úradu v Prešove ako organizácie a slúţi potrebám Obvodného úradu v Prešove.

Sluţobné úrady bez obvodných úradov nemajú opodstatnenie. Rozhodnutia podpisuje ten istý

prednosta, ktorému podľa jeho pokynov a potrieb pracovníci odborne pripravujú úradné

doklady na podpis. Sluţobný úrad nemá samostatné IČO, právnu subjektivitu, rozpočet

a pod., ale je súčasťou Obvodného úradu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / v spojení s

ods.2 /, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, ţe uvedenému odvolaniu nemoţno priznať úspech. Rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia vety prvej

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. januára 2011 (§ 156 ods.1

a ods.3 ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 125 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe konanie vo veciach štátnozamestnaneckého

pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní ( o správnom konaní), ak tento zákon neustanovuje

inak.

9

Podľa § 32 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozsah

a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci

nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemoţno

povaţovať za skutkovo podloţené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto rozhodol

v danej veci vecne správne, keď rozhodnutia ţalovaného, vrátane prvostupňových rozhodnutí

zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, ţe správne

konanie je vybudované na určitých procesných zásadách, ktorými je ovládané vo všetkých

jeho štádiách. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie je poznávací proces, ktorý smeruje

k zisteniu skutočného stavu, a táto činnosť patrí k ťaţiskovým činnostiam správneho orgánu.

Úplné zistenie podkladov predpokladá vykonanie všetkých dôkazov a šetrení, ktoré majú pre

danú vec význam. V odôvodnení rozhodnutia (§ 47 ods.3 správneho poriadku) musí správny

orgán uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, pred rozhodnutím však musí

ešte posúdiť, ako sa vysporiadal s uplatnenými námietkami, prípadne či ešte nevykoná aj

ďalšie dôkazy, ak sa takýto postup javí ako vhodný, prípadne nevyhnutný. Z odôvodnenia

rozhodnutia musia byť účastníkovi konania známe jednak skutkové okolnosti, z ktorých

správny orgán vychádzal, ako i právne posúdenie veci. Medzi nimi musí byť logický vzťah.

Pri právnom posúdení nestačí iba odkaz na príslušný právny predpis - ako sa ţalovaný mylne

domnieva - ale je ţiaduce, aby sa vyloţil aj obsah právnej normy, aby bol účastníkom zrejmý

vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Preto názor ţalovaného,

prezentovaný v odvolaní ohľadne povinnosti iba aplikovať príslušné ustanovenia zákona

a odvolávanie sa na ich znenie, nie je správny.

Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe je nespornou skutočnosťou, ţe ţalovaný správny

orgán svoje tvrdenie – ţe ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu nemal

voľné miesto – v potrebnom rozsahu nepreukázal a neodôvodnil.

Čo sa týka námietky ţalovaného ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie ţalobcom

označeného ţalovaného správneho orgánu, odvolací súd v tomto smere uvádza, ţe táto

10

námietka je nedôvodná. Z obsahu ţaloby totiţ nesporne vyplýva, ţe ţalovaný sa domáhal

preskúmania zákonnosti horeoznačených rozhodnutí vydaných sluţobným úradom

ţalovaného, ktoré zároveň aj k ţalobe pripojil.

Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil skutkové

a právne závery, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţnil.

Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods.1, 2 potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa veta prvá

v spojení s tak, ţe priznal ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech právo na

náhradu trov konania podľa veta prvá .

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobca si v rámci odvolacieho konania uplatnil

náhradu za jeden úkon právnej sluţby podľa vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len vyhláška)

v znení účinnom v rozhodujúcom období, a to za vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku

vo výške 120,23 € + režijný paušál za rok 2010 = 7,21 €, teda celkom si uplatnil náhradu

trov titulom právneho zastúpenia v sume 127,44 €.

Odvolací súd uplatnené trovy právneho zastúpenia priznal ţalobcovi podľa § 14 ods. 1

písm. c/ v spojení s vyhlášky č. v uplatnenej výške.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová