Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5a0/361437.1cfff5.pdf
PDF · 239.85 KB
No categories available
8Sžo/224/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 8Sžo/224/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: Ing. M. D., bytom V. Š., D. 10/8, zastúpeného JUDr. J.
T., advokátkou so sídlom v L., N.. S.. M. č. 39, proti ţalovanému: Obvodný úrad v Prešove,
Sluţobný úrad, Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného
z 28. novembra 2007, č. k. odv 7SÚ/2007 a č.k. odv 8SÚ/2007, na odvolanie ţalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 3S/47/2008-74 z 28. mája 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k.
3S/47/2008-74 z 28. mája 2010, p o t v r d z u j e.
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 127,44 € na účet
právnej zástupkyne ţalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutia ţalovaného z 28.11.2007,
č.k. odv 7SÚ/2007 a č.k. odv 8SÚ/2007, v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami
správneho orgánu z 1.10.2007, č.k. 13/2007 a č.k. 14/2007 podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“) a vec vrátil ţalovanému na
ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe
ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi k rukám jeho právnej zástupkyne trovy
konania vo výške 306,56 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Preskúmavaným rozhodnutím č.k. odv 7SÚ/2007 z 28.11.2007 ţalovaný ako
odvolací orgán podľa § 138 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 312/2001 Z.z.“ alebo „zákon o štátnej sluţbe“)
odvolanie ţalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sluţobného úradu Obvodného
úradu v Prešove, č. k. 13/2007 z 1.10.2007, ktorým bol ţalobca dňom 1.10.2007 odvolaný
z funkcie predstaveného, potvrdil.
Preskúmavaným rozhodnutím č.k. odv 8SÚ/2007 z 28.11.2007 ţalovaný ako
odvolací orgán podľa § 138 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. odvolanie ţalobcu zamietol
a prvostupňové rozhodnutie Sluţobného úradu Obvodného úradu v Prešove, č. k. 14/2007
z 1.10.2007, ktorým bol ţalobca dňom 1.10.2007 odvolaný zo štátnozamestnaneckého
pomeru, potvrdil.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd dospel k záveru, ţe
ţaloba je dôvodná, lebo rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní
správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
Zdôraznil, ţe ţalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 47 ods.1,2,3 správneho poriadku,
v dôsledku čoho sú rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, naviac
rozhodnutie, č.k. 13/2007 z 1.10.2007, trpí vadou majúcou vplyv na zákonnosť rozhodnutia,
pretoţe citácia právneho predpisu, podľa ktorého bol ţalobca odvolaný z funkcie
predstaveného absentuje. Ţalovaný pochybil aj pri vydávaní druhostupňového rozhodnutia
č.k. 7SÚ/2007 z 28.11.2007 o odvolaní ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ak aj napriek
povinnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 138 ods. 5 zák.
č. 312/2001 Z.z.), túto nezákonnosť neodstránil a nezákonné rozhodnutie potvrdil. Aj keď
ţalobca uvedené v ţalobe nenamietal, ide o takú vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť
rozhodnutia, na ktorú bol krajský súd v zmysle § 250i ods.3 O.s.p. povinný prihliadať.
Krajský súd tieţ konštatoval, ţe v rozhodnutí č.k. 7SÚ/2007, sa ţalovaný v potrebnom
rozsahu nevysporiadal ani s odvolacími námietkami ţalobcu, pričom tieto bez náleţitého
odôvodnenia všeobecne vyhodnotil ako také, ktoré neobsahujú konkrétne dôvody vecnej
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Krajský súd zdôraznil, ţe nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov sú aj
rozhodnutia vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, pretoţe nemoţno
z nich zistiť, či boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 31 ods.4 a § 40 ods.2 písm. b/
zák. č. 312/2001 Z.z. pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním. V tomto
smere prvostupňové rozhodnutie, v rámci ktorého správny orgán len citoval § 40 ods.2 písm.
b/ zákona, je absolútne nepreskúmateľné, pričom v druhostupňovom rozhodnutí správny
orgán síce uviedol, ţe ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemal voľné
štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej sluţby a na tej istej funkcii, ale toto
tvrdenie v potrebnom rozsahu nepreukázal a neodôvodnil, vôbec vo vzťahu k tejto skutočnosti
nereagoval na námietky ţalobcu uvedené v odvolaní a vôbec sa nevysporiadal a neuviedol,
či a prečo sa so ţalobcom nedohodol inak.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podané
odvolanie odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f / a a/ O.s.p., pretoţe súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p. Vyslovil nesúhlas s odôvodnením krajského
súdu, pretoţe so ţalobcom vznesenými námietkami sa v odvolacom konaní zaoberal
v potrebnom rozsahu a dostatočne sa s nimi v odôvodnení rozhodnutí v odvolacom konaní
vysporiadal. Nesúhlasil tieţ s názorom súdu, ţe z rozhodnutí ţalovaného nemoţno zistiť,
či boli splnené zákonné podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
odvolaním, pretoţe nepreukázal v potrebnom rozsahu tvrdenie o tom, ţe ku dňu skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru nemal voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom
odbore štátnej sluţby a v tej istej funkcii, nereagoval na námietky ţalobcu a vôbec sa
nevysporiadal a neuviedol, či a prečo sa so ţalobcom nedohodol inak. Podľa názoru
ţalovaného krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to
z nasledujúcich dôvodov. Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru je konaním,
v ktorom sa rozhoduje o vzniku, zmene a skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
Rozhoduje sa teda o vzniku, zmene a zániku právnych vzťahov v oblasti pracovného práva.
Nie je preto moţné pri vydávaní rozhodnutí vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru len
striktné pridrţiavanie sa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len "správny
poriadok"), nakoľko je správny poriadok normou subsidiárnej povahy k zákonu o štátnej
sluţbe. Z toho dôvodu nie je moţné tieto veci oddeliť, nie je moţné, aby aplikácia len normy
správneho práva vyvolávala právne následky v inom právnom odvetví. Ţalovaný zdôraznil,
ţe vznik, zmena a zánik štátnozamestnaneckého pomeru sú významným právnym následkom
pracovného práva, preto nie je moţné pri vydávaní rozhodnutí vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru neprihliadať a neaplikovať tak normy zákona o štátnej sluţbe
ako aj ustanovenia zákona č. 311/200l Z.z. zákonníka práce v príslušnom znení (ďalej len
"zákonník práce") a zároveň aj judikatúru a právnu prax pracovného práva.
Obvodný úrad v Prešove, sluţobný úrad v rozhodnutí č. 14/2007 zo dňa 01.10. 2007
v odôvodnení uviedol, ţe v súlade s ust. § 40 ods. 2 písm. b) zák. č. 312/200 l Z.z. v stálej
štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký
pomer odvolaním aj z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného
na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej
sluţby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá
alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému
náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému,
ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho
funkčného platu. Vzhľadom na to, ţe v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
ţalobcu boli naplnené všetky jednotlivé podmienky na skončenie štátnozamest-
naneckého pomeru, a to: odvolanie predstaveného, nezaradenie odvolaného predstaveného
na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu,
z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá a sluţobný úrad sa so štátnym zamestnancom
inak nedohodli, ţalovaný mal za to, ţe opätovné opisovanie splnenia jednotlivých podmienok
by bolo nadbytočné.
Stotoţnil sa tieţ s právnym názorom vyjadreným v odbornom článku v časopise
Zo súdnej praxe č. 4/2000, podľa ktorého na splnenie poţiadavky písomnej formy výpovede,
v ktorej musí byť dôvod výpovede uvedený, stačí stručné skutkové uvedenie dôvodu.
Ak so zreteľom na to, čo výpovedi predchádzalo, je medzi účastníkmi skutkovo nepochybné,
čo je dôvodom výpovede, stačí citácia zákona. Mal za to, ţe výpovedný dôvod bol
v rozhodnutí uvedený dostatočne, nakoľko všetky udalosti, ktoré predchádzali vydaniu
rozhodnutia o odvolaní predstaveného a rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru, boli ţalobcovi známe. Zároveň poukázal na skutočnosť, ţe vykonaným
dokazovaním krajský súd nedospel k správnym skutkovým zisteniam, pretoţe
bezprostredným dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobcom bolo jeho
odvolanie z funkcie predstaveného bez uvedenia dôvodu, o ktorom ţalobca vedomosť
bezpochyby mal. Nakoľko ţalovaný nemal voľné štátnozamestnanecké miesto (aj o tejto
skutočnosti ţalobca vedel), a všetky štátnozamestnanecké miesta aj miesta výkonu práce vo
verejnom záujme mal obsadené, neprichádza do úvahy ani iná dohoda so štátnym
zamestnancom, pretoţe nebolo o čom sa dohodnúť. Podmienkou na skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru je nezaradenie odvolaného predstaveného na
štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu, z dôvodu,
ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá. Poukazovanie ţalovaného na zrušenie krajských úradov
a novú systemizáciu miest na Obvodnom úrade v Prešove, pokladal za poukaz na to, ţe
ţalobca vedel aj o tom, ţe Obvodný úrad v Prešove nemá ţiadne voľné štátnozamestnanecké
miesta. Preto nesúhlasil s tvrdením súdu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru. Aj v prípade, ţe by odvolací súd nepovaţoval prvostupňové
rozhodnutie ţalovaného č. 14/2007 za dostatočne odôvodnené, táto vada bola odstránená
rozhodnutím o odvolaní č. odv. 8SÚ/2007, kde boli okolnosti predchádzajúce skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru popísané dostačujúco.
Vyjadril nesúhlas so záverom Krajského súdu v Prešove, ţe vo výroku rozhodnutia,
č.k. 13/2007 zo dňa 01.10.2007, absentuje citácia právneho predpisu, podľa ktorého bol
ţalobca odvolaný z funkcie predstaveného a túto nezákonnosť ţalovaný v odvolacom konaní
neodstránil, keď tento nedostatok Krajský súd v Prešove označil za vadu konania, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., nakoľko podľa
ţalovaného v tomto prípade nejde o vadu konania, ale o vadu rozhodnutia. Táto vada
rozhodnutia však nie je spôsobilá vyvolať nezákonnosť rozhodnutia a to z dôvodu, ţe postup
Obvodného úradu v Prešove, sluţobného úradu je preukázateľne v súlade so zákonom.
Uvedenie ustanovenia zákona nemá v tomto prípade vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Zároveň poukázal na to, ţe ustanovenie zákona je uvedené v odôvodnení rozhodnutia.
Uviedol tieţ, ţe ţalobca vo svojej ţalobe nenapádal absenciu zákonného ustanovenia.
Ţalovaný zdôraznil, ţe v tomto druhu sporového konania sa dôsledne uplatňuje dispozičná
zásada a zásada koncentrácie konania. Súd zásadne preskúmava napadnuté rozhodnutie len
v rozsahu a z dôvodov, ktoré určí ţalobca vo svojej ţalobe proti nezákonnému rozhodnutiu
správneho orgánu, okrem prípadov, keď súd nie je ţalobou a jej dôvodmi viazaný v súlade
so zásadou iudex ne eat ultra petita partium. Poukázal aj na právny názor Najvyššieho
správneho súdu ČR v rozhodnutí č.k.: Azs 9/2003/40 zo dňa 23.10.2003: "V důsledku přísné
dispoziční zásady v řizení o ţalobách proti rozhodnutím správního orgánu musí ţaloba
obsahovat ţalobní body, z nichţ musí být patrno, z jakých skutkových a právních důvodů
povaţuje ţalobce napadené výroky rozhodnutí za nezákonné nebo nicotné." Ţalovaný uviedol,
ţe v zmysle u nás platnej právnej úpravy účastník konania nie je povinný v ţalobe právne
posúdiť dôvod nezákonnosti, ktorý v napadnutom rozhodnutí vidí, je však potrebné, aby
ho v ţalobe uviedol, čo v tomto prípade splnené nebolo. Preto poukázal na nezákonný postup
Krajského súdu v Prešove, keď v konaní svojvoľne vyhľadával dôvody, pre ktoré by bolo
moţné napadnuté rozhodnutia zrušiť. Vyslovil názor, ţe v konaní došlo k vade uvedenej
v § 221 ods. l písm. b) O.s.p., nakoľko ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, keďţe ţalobca vo svojej ţalobe označil za ţalovanú
stranu Obvodný úrad v Prešove. Napadnuté rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého
pomeru sú však vydané Sluţobným úradom Obvodného úradu v Prešove, ako orgánu
oprávneného konať vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa § 250 ods. 4 O.s.p.
pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je ţalovaným správny orgán,
ktorý rozhodol v poslednom stupni. V konaní vo veci štátnozamestnaneckého pomeru
ţalobcu bol týmto orgánom Sluţobný úrad Obvodného úradu v Prešove, pričom Obvodný
úrad Prešov je v zmysle zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle neskorších predpisov právnickou osobou,
rozpočtovou organizáciou štátu. V zmysle zákona č. 312/200l Z.z. však nie je nositeľom
oprávnení a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorým je
sluţobný úrad Obvodného úradu Prešov. Z tohto dôvodu podľa ţalovaného Obvodný úrad
Prešov nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Nedostatok pasívnej legitimácie v konaní
je vadou, ktorú mal Krajský súd v Prešove skúmať ex offo aj bez vznesenia námietky
zo strany ţalovaného. Ţalovaný v zmysle zásady iura novit curia námietku nedostatku
pasívnej legitimácie nebol povinný vznášať.
Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdiť a zároveň ţiadal priznať náhradu trov konania v sume 127,44 €, ktorú
špecifikoval. Odvolanie ţalovaného povaţoval ţalobca za účelové v snahe predĺţiť konanie,
moţno i z dôvodov moţného zosobnenia škôd, ktoré vyplynú z právoplatnosti rozsudku podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. Vyjadril sa, ţe súd prvého stupňa správne zistil, ţe vo výroku
rozhodnutia č.k. 13/2007 zo dňa 1.10.2007, absentuje citácia právneho predpisu, podľa
ktorého bol ţalobca odvolaný z funkcie. Správne je konštatovanie súdu, ţe ţalovaný pochybil
aj pri vydávaní druhostupňového rozhodnutia, č.k. odv. 7SÚ/2007, keď túto nezákonnosť
(citáciu právneho predpisu) neodstránil a nezákonné rozhodnutie potvrdil, pričom ide
skutočne o takú vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia a na ktorú musel súd
prvého stupňa v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. povinne prihliadať. Ţalobca súhlasil aj s názorom
súdu prvého stupňa, ţe v druhostupňovom rozhodnutí síce správny orgán uviedol, ţe ku dňu
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemal voľné miesto, ale toto tvrdenie v potrebnom
rozsahu nepreukázal a neodôvodnil. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaný vo vzťahu k tejto
skutočnosti nereagoval na námietky ţalobcu uvedené v odvolaní a vôbec sa s nimi
nevysporiadal. Ţalobca povaţoval za potrebné k tejto otázke uviesť, ţe miesta vedúcich
odborov ţivnostenského podnikania na obvodných úradoch sa nerušili. Svedčí o tom
skutočnosť, ţe po odovzdaní sporných odvolaní bola iná pracovníčka úradu poverená
dočasným vedením odboru ţivnostenského podnikania. Neskôr bola výberovým konaním
do tejto funkcie vymenovaná. Ministerstvo vnútra SR vypísalo výberové konanie na :
"Hlavný radca - predstavený - vedúci odboru
Číslo VK: X., Názov sluţobného úradu: Obvodný úrad v Prešove,
Druh štátnej sluţby a obsadzovaná funkcia: stála štátna sluţba, hlavný radca - predstavený,
Odbor štátnej sluţby: 2.17 vnútro,
Miesto práce: Prešovský kraj, Prešov,
Organizačný útvar: Odbor ţivnostenského podnikania, Obvodného úradu v Prešove
Hlavné úlohy: Koncepčná, systémová a metodická činnosť vo vymedzenom úseku štátnej
správy. Kontrolná, riadiaca a koordinačná činnosť na úseku ţivnostenskej registrácie,
ţivnostenského registra a kontroly. Rozhodovanie v otázkach spadajúcich do rozsahu
kompetencii odboru ţivnostenského podnikania".
Pokiaľ ţalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn.
9/2003/40 zo dňa 23.10.2003, tento je podľa názoru ţalobcu vo vzťahu k rozsudku súdu
prvého stupňa nepouţiteľný. V danom prípade pri vade konania, ktorá má vplyv na
zákonnosť rozhodnutia je povinnosť daná v ustanovení § 250i ods. 3 O.s.p. Za odôvodnenú
nepovaţoval ani námietku nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného. V kaţdom prípade ide
o rozhodnutia, ktoré vydal ţalovaný, aj keď nositeľom oprávnenia a povinností vyplývajúcich
zo štátnozamestnaneckých vzťahov, je sluţobný úrad Obvodného úradu Prešov. Ţalobca
k predmetnému ešte uvádza, ţe sluţobný úrad Obvodného úradu v Prešove nemoţno oddeliť
od Obvodného úradu v Prešove, nakoľko ide o technickú otázku vnútorného členenia
Obvodného úradu v Prešove ako organizácie a slúţi potrebám Obvodného úradu v Prešove.
Sluţobné úrady bez obvodných úradov nemajú opodstatnenie. Rozhodnutia podpisuje ten istý
prednosta, ktorému podľa jeho pokynov a potrieb pracovníci odborne pripravujú úradné
doklady na podpis. Sluţobný úrad nemá samostatné IČO, právnu subjektivitu, rozpočet
a pod., ale je súčasťou Obvodného úradu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s O.s.p. v spojení s § 10
ods.2 O.s.p./, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, ţe uvedenému odvolaniu nemoţno priznať úspech. Rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O.s.p.
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. januára 2011 (§ 156 ods.1
a ods.3 O.s.p.).
Podľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 125 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe konanie vo veciach štátnozamestnaneckého
pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 32 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci
nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemoţno
povaţovať za skutkovo podloţené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto rozhodol
v danej veci vecne správne, keď rozhodnutia ţalovaného, vrátane prvostupňových rozhodnutí
zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, ţe správne
konanie je vybudované na určitých procesných zásadách, ktorými je ovládané vo všetkých
jeho štádiách. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie je poznávací proces, ktorý smeruje
k zisteniu skutočného stavu, a táto činnosť patrí k ťaţiskovým činnostiam správneho orgánu.
Úplné zistenie podkladov predpokladá vykonanie všetkých dôkazov a šetrení, ktoré majú pre
danú vec význam. V odôvodnení rozhodnutia (§ 47 ods.3 správneho poriadku) musí správny
orgán uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, pred rozhodnutím však musí
ešte posúdiť, ako sa vysporiadal s uplatnenými námietkami, prípadne či ešte nevykoná aj
ďalšie dôkazy, ak sa takýto postup javí ako vhodný, prípadne nevyhnutný. Z odôvodnenia
rozhodnutia musia byť účastníkovi konania známe jednak skutkové okolnosti, z ktorých
správny orgán vychádzal, ako i právne posúdenie veci. Medzi nimi musí byť logický vzťah.
Pri právnom posúdení nestačí iba odkaz na príslušný právny predpis - ako sa ţalovaný mylne
domnieva - ale je ţiaduce, aby sa vyloţil aj obsah právnej normy, aby bol účastníkom zrejmý
vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Preto názor ţalovaného,
prezentovaný v odvolaní ohľadne povinnosti iba aplikovať príslušné ustanovenia zákona
a odvolávanie sa na ich znenie, nie je správny.
Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe je nespornou skutočnosťou, ţe ţalovaný správny
orgán svoje tvrdenie – ţe ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu nemal
voľné miesto – v potrebnom rozsahu nepreukázal a neodôvodnil.
Čo sa týka námietky ţalovaného ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie ţalobcom
označeného ţalovaného správneho orgánu, odvolací súd v tomto smere uvádza, ţe táto
námietka je nedôvodná. Z obsahu ţaloby totiţ nesporne vyplýva, ţe ţalovaný sa domáhal
preskúmania zákonnosti horeoznačených rozhodnutí vydaných sluţobným úradom
ţalovaného, ktoré zároveň aj k ţalobe pripojil.
Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil skutkové
a právne závery, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţnil.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods.1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. tak, ţe priznal ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech právo na
náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobca si v rámci odvolacieho konania uplatnil
náhradu za jeden úkon právnej sluţby podľa § 11 ods.1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len vyhláška)
v znení účinnom v rozhodujúcom období, a to za vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku
vo výške 120,23 € + režijný paušál za rok 2010 = 7,21 €, teda celkom si uplatnil náhradu
trov titulom právneho zastúpenia v sume 127,44 €.
Odvolací súd uplatnené trovy právneho zastúpenia priznal ţalobcovi podľa § 14 ods. 1
písm. c/ v spojení s §16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v uplatnenej výške.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová