Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/3/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petera Szaba v trestnej veci

obvineného Ing. M. M., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 prerokoval na neverejnom zasadnutí 27. januára 2011

v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený Ing. M. M., zastúpený obhajcom

JUDr. J. Č. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2010 sp. zn.

a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Ing. M. M.

s a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo 16. februára 2009, sp. zn. ,

bol Ing. M. M. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,

ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (ďalej len Tr. zák.) na skutkovom

základe, že

v presne nezistenom čase od apríla 2002 do júla 2002 v B. na O. uviedol konateľku

spol. E., s. r. o., Z. S. a Ing. I. P. do omylu tým spôsobom, že pod zámienkou zhodnotenia

investovaných finančných prostriedkov nákupom akcií rôznych akciových spoločností, najmä

akcií spol. Západoslovenská energetika, a. s., vylákal od spol. E., s. r. o., v zastúpení

konateľkou spoločnosti Z. S. sumy 2 300 000 Sk (76 346,01 eur)

a 620 000 Sk (20 580,22 eur) a od Ing. I. P. sumu 280 000 Sk, nevyvinul žiadnu činnosť za

účelom realizácie deklarovaného zámeru, uvedené finančné prostriedky na nákup akcií

nepoužil a v dohodnutej lehote do dňa 15. septembra 2002 tieto nevrátil, čím poškodenej

spoločnosti E., s. r. o., spôsobil škodu vo výške 2 920 000 Sk (96 926,24 eur) a poškodenému

Ing. I. P. škodu vo výške 280 000 Sk (9 294,29 eur).

Za to bol odsúdený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák.

na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 a pol (tri a pol) roka.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Súčasne súd zrušil výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Žiar

nad Hronom zo 6. septembra 2004, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť

27. apríla 2005, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce

pokiaľ na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa súd zaviazal obvineného uhradiť poškodenému

Ing. I. P. škodu vo výške 9 294,29 eur (280 000 Sk).

Podľa bola poškodená spoločnosť E., s. r. o., Bratislava

s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal obvinený Ing. M. M.

odvolanie, ktoré odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch

odvolania vytýkal súdu prvého stupňa, že v priebehu trestného konania navrhol dôkazy, ktoré

by mohli potvrdiť jeho obranu, avšak súd jeho návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

Podľa neho vykonaným dokazovaním nebola preukázaná objektívna stránka skutkovej

podstaty žalovaného trestného činu, pretože nebolo preukázané, že poškodená spoločnosť

bola vôbec schopná mu poskytnúť sumu 2,92 milióna Sk. Taktiež nebola naplnená

subjektívna stránka, pretože bol ochotný vrátiť sumu 1,08 milióna Sk. Od poškodeného

Ing. P. žiadne peniaze neprevzal, nespáchal preto trestný čin a domáhal sa oslobodenia,

eventuálne navrhoval zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa s tým, aby

doplnil dokazovanie v zmysle jeho návrhov.

Krajský súd v Bratislave na podklade podaného odvolania rozhodol na verejnom

zasadnutí 19. januára 2010 uznesením sp. zn. , ktorým podľa

odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 19. januára 2010, kedy

vo veci rozhodol krajský súd. Uvedeného dňa obvinený aj nastúpil do výkonu uloženého

trestu.

Odpis rozhodnutia krajského súd bol obvinenému doručený 28. januára 2010 a jeho

obhajcovi 4. februára 2010.

Okresný súd Bratislava III dňa 21. januára 2011 predložil Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dovolanie obvineného Ing. M. M., ktoré podal prostredníctvom

zvoleného obhajcu JUDr. J. Č., ktorý obvineného obhajoval aj v pôvodnom konaní.

Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 28. apríla 2010 a smeruje proti vyššie

citovanému uzneseniu krajského súdu.

V písomných dôvodoch dovolania obvinený uviedol, že dovolanie podáva z dôvodov

, pretože boli porušené jeho práva na obhajobu. Toto porušenie

spočíva v tom, že orgány činné v trestnom konaní vypočúvali svedkov a oboznamovali sa iba

s tými dôkazmi, ktoré svedčili v jeho neprospech. Neoboznámili sa dôkazmi a nevypočuli

svedkov, ktorých výpoveď by objektívne svedčila v jeho prospech. Ním navrhované dôkazy

by potvrdili zlú finančnú situáciu poškodenej spoločnosti, a teda mu nemohla vyplatiť takú

sumu peňazí, ako sa uvádza v obžalobe a rozsudku. Navrhoval aj ďalšie dôkazy, ktoré

by potvrdili jeho obhajobu, avšak súd jeho návrhy zamietol. Vzhľadom k tomu navrhol

vysloviť, že napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon v jeho neprospech, zrušiť tieto

rozhodnutia a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením doručil

rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu

vyjadriť, ktorú možnosť využil iba okresný prokurátor a podaním zo 14. januára 2011 navrhol

dovolanie obvineného podľa odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom

stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

( ). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením

prostredníctvom svojho obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ()

V prvom rade považuje za potrebné najvyšší súd uviesť, že obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

takéhoto dovolacieho dôvodu podľa V prípade, že podané dovolanie

len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania a v skutočnosti

obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, takéto dovolanie treba

odmietnuť podľa

Obvinený Ing. M. M. namietal, že v konaní došlo k zásadnému porušeniu jeho práva

na obhajobu, ktoré porušenie zakladá dovolací dôvod podľa

Obvineným uvádzaný dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu práva

na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe

Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu

obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby.

V posudzovanej veci bolo trestné stíhanie obvineného vedené pre trestný čin, na ktorý bola

stanovená trestná sadzba odňatia slobody od 5 do 12 rokov, pričom začalo ešte za účinnosti

starého v znení neskorších predpisov. Prípady nutnej

obhajoby upravovalo ustanovenie § 36 citovaného zákona. Vzhľadom na trest, ktorý

obvinenému hrozil išlo o prípad nutnej obhajoby podľa Obvinený si zvolil

na plnú moc 31. augusta 2005 obhajcu JUDr. Č., ktorý sa zúčastňoval úkonov prípravného

konania a bol prítomný počas hlavného pojednávania i verejného zasadnutia o odvolaní.

Obhajca obvineného mal teda možnosť počas celého konania kvalifikovane navrhovať,

predkladať a zadovažovať dôkazy slúžiace na obhajobu obvineného.

Okrem toho právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. c/ je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie

procesných práv obvineného a jeho obhajcu ( ) a zákonný postup pri reakcii

orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie tohto práva zo strany obhajoby

obvineného. V prípade, že právo na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1

a ), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu

zaoberať sa takýmto návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu

vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú.

Za porušenie práva na obhajobu v zmysle uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno

považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu

o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa

resp. práva podľa V prípade, že by záver súdu urobený v zmysle

ods. 12 o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude

overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. c/ , odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle

, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania

je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia

skutkového stavu. Napokon najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že rovnaké námietky

uplatňoval obvinený v dôvodoch svojho odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, pričom

s jeho námietkami sa vyrovnal už súd druhého stupňa v odôvodnení svojho uznesenia. V tejto

súvislosti najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený

k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, nie však na revíziu

skutkových zistení urobených súdom prvého a druhého stupňa ani na preskúmavanie nimi

vykonaného dokazovania.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez

preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné

podmienky dovolania podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Ing. M. M. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková