Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8c0/362014.37eb6d.pdf
PDF · 105.58 KB
No categories available
2Obdo/13/2010
Najvyšší súd 2 Obdo 13/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. B. D. B., P. IČO: X.,
právne zast. JUDr. P. K., advokátkou, K. proti ţalovanému R. B., a. s., N., IČO: X.,
o zaplatenie 1 039,03 Eur (31 301,70 Sk) s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. januára 1999, č. k. 30 Cob 152/98-91, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 10. 02. 1998 č. k. 22Cb 202/95-66
rozhodol tak, ţe ţalobu o zaplatenie 31 301,70 Sk z titulu poplatku z omeškania zamietol
a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 3 322,-- Sk titulom náhrady trov konania.
V odôvodnení uviedol, ţe rozhodnutím Štátnej arbitráţe pre hlavné mesto SR Bratislavu zo
dňa 22. 10. 1990 číslo arb. 4702/90, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. 11. 1990
a vykonateľnosť 06. 12. 1990, bol štátny podnik P. S. B. zaviazaný na povinnosť zaplatiť S.
B. D. v obvode B. istinu 511 465,-- Kčs,- a trovy konania 10 230,-- Kčs, t. j. spolu 521 695,--
Kčs. Predmetom arbitráţneho konania bolo penále podľa § 295 ods. 1 Hosp. zák. v súvislosti
s dokončením objektu č. 202 sídliska D. realizovaného na základe hospodárskej zmluvy č.
2/87-3 zo dňa 22. 12. 1986. Keďţe k úhrade peňaţného plnenia nedošlo, ţalobca listom zo
dňa 29. 12. 1994 vyúčtoval ţalovanému poplatok z omeškania 0,05% denne za obdobie
od 01. 09. 1994 do 29. 12. 1994, t. j. 120 dní v celkovej sume 31 301,70 Kčs. Ţalovaný nárok
uplatnený ţalobou neuznal s tým, ţe namietal nedostatok pasívnej legitimácie v konaní. Súdu
predloţil dohodu o postúpení všetkých práv a povinností z hospodárskej zmluvy č. 2/87-3
na C. štátny podnik B., ktorú dňa 28. 03. 1991 riadne potvrdili Delimitačná skupina
zaniknutého štátneho podniku P. S. B., C. štátny podnik B., K.-I. štátny podnik pre
inţiniersku a projektovú činnosť B., G. I.. B. a S. B. D. v obvode B. Súčasne ţalovaný
predloţil súdu Rozhodnutie č. 6/1990 riaditeľa štátneho podniku P. S. B. zo dňa 15. 05. 1990
a prílohu k nemu, z ktorých je zrejmé, ţe nositeľstvo vyššieho dodávateľstva S. D. II. bolo
stanovené na odštepný závod 3, z ktorého štátneho podniku P. S. B. rozdelením, vznikol
samostatný právny subjekt C. štátny podnik B. Po vyhodnotení výsledkov dokazovania súd
uznal skutkovú i právnu opodstatnenosť námietky ţalovaného, a preto ţalobu v celom rozsahu
zamietol.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom
zo dňa 27. 01. 1999 č. k. 30 Cob 152/98-91 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe
ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 31 301,70 Sk istiny a na náhradu trov konania sumu
614,-- Sk k rukám právnej zástupkyne ţalobcu. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe
predloţených listinných dôkazov, ako i z priebehu konania odvolací súd zistil, ţe bývalá
Štátna arbitráţ pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím č. arb. 4702/1990 uloţila býv. š.
p. P. S. B. povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 511 465,-- Sk a 10 230,-- Sk. Rozhodnutie
nadobudlo vykonateľnosť 06. 12. 1990. Za meškanie so splnením vykonateľného arbitráţneho
rozhodnutia znejúceho na peňaţné plnenie, si ţalobca právom uplatnil nárok na zaplatenie
poplatku z omeškania podľa § 378 ods. 1 Hosp. zák. Poplatok z omeškania si ţalobca uplatnil
za čas od 01. 09. 1994 do 29. 12. 1994. Predmetom priznanej istiny v arbitráţnom rozhodnutí
bolo penále za meškanie s dokončením objektu 202 stavby OS D. 2. stavba - K. V. B., ktorú
stavbu realizoval na základe uzavretej zmluvy č. 2/87-3 závod 1 bývalých š.p. P. S..
Rozhodnutím zakladateľa Ministerstva výstavby a stavebníctva SR č.
321-1383/1990 z 27. 12. 1990 bol š.p. P. S. B. rozdelený a k 01. 01. 1991 bol i jeho odštepné
závody začlenené do novozaloţených štátnych podnikov. Odštepný závod 1 bol začlenený
do š. p. R. B. (neskôr a. s.). Podľa rozhodnutia zakladateľa novoza1oţené štátne podniky ako
právni nástupcovia, preberajú majetok a vstupujú do práv a záväzkov tých vnútorných
organizačných jednotiek zaniknutého štátneho podniku, ktoré boli do nich začlenené. V bode
III. citovaného rozhodnutia bolo uloţené býv. štátnemu podniku vytvoriť delimitačnú komisiu
a vysporiadať všetok majetok a práva a záväzky. Táto delimitácia však mala byť vykonaná
v súlade s rozhodnutím zakladateľa o prechode práv a záväzkov. Nemoţno preto prisvedčiť
názoru ţalovaného, ţe v danej veci nemá pasívnu legitimáciu, pretoţe neprevzal práva
a záväzky zo zmluvy č. 2/87-3. Práva a záväzky prešli na ţalovaného priamo na základe
rozhodnutia zakladateľa. Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa pochybil, keď
rozhodol, ţe ţalovaný nie je pasívne legitimovaný, a to na základe dohody z 28. 03. 1991
o postúpení práv a povinností zo zmluvy č. 2/87-3. Podľa ustanovenia § 128 ods. 1 Hosp.
zák., ak to nevylučuje právny predpis, dohoda organizácií, alebo povaha záväzku, môţu sa
práva zo záväzku postúpiť dohodou na inú organizáciu. Podľa ods. 2 cit. ust. povinnosť
zo záväzku môţe dohodou prevziať iná organizácia len so súhlasom oprávnenej organizácie.
Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia, práva zo záväzku môţe postúpiť len ten, kto je
nositeľom tohto práva (oprávnená organizácia). Dohodu o postúpení práv v danom prípade by
musel uzavrieť ţalovaný. Ţalovaný však nie je účastníkom tejto dohody, a preto táto je právne
neúčinná. Odvolací súd mal nesporne preukázané, a to zápisnicou o odovzdaní a prevzatí
objektu 202 stavby OS D. 2. stavba, ţe tento objekt realizoval závod 1 býv. š. p. P. S. B. Z
uvedeného vyplýva, ţe povinnosť splniť vykonateľné arbitráţne rozhodnutie č. arb.
4702/1990, znejúce na peňaţné plnenie, prešla na ţalovaného. Keďţe tento v lehote nesplnil
túto povinnosť, ţalobca si právom uplatnil nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,05%
z dlţnej sumy za kaţdý deň omeškania, a preto odvolací súd v súlade s § 378 ods. 1 Hosp.
zák. zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu.
Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonom stanovenej lehote dovolanie
a ţiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Na odôvodnenie ţalovaný uviedol, ţe
Krajský súd v Bratislave pri rozhodovaní v predmetnej veci nesprávne posúdil vec a prijal
nesprávny právny názor. Svoje rozhodnutie odôvodnil rozhodnutím ministra MVS SR č.
321-1383/90 z 27. 12. 1990 a zápisnicou z odovzdania a prevzatia objektu DD 202. Neprijal
pri rozhodovaní iné materiály predloţené ţalovaným, najmä rozhodnutie riaditeľa štátneho
podniku P. S., š. p., B., č. 6/1990 vydané v súlade s § 10 zákona č. 11/1990 Zb. o štátnom
podniku. V tomto rozhodnutí zo dňa 15. 05. 1990, t. j. pred rozdelením š. p. všetky práva
a záväzky, týkajúce sa stavby D. II. a vyplývajúce z hospodárskej zmluvy č. 2/87-3 z 22. 12.
1986, prešli s účinnosťou k 15. 05. 1990 na závod 3 – C., š. p. Prechod práv a záväzkov sa
neobmedzil na časti stavieb – záväzkov, ale týkal sa celej stavby D. II. a celej hospodárskej
zmluvy č. 2/87-3. K samotnému odovzdávaniu a preberaniu objektu 202 S. D. II. ešte
ţalovaný podotkol, ţe právnym subjektom, ktorý uzatvoril hosp. zmluvu č. 2/87-3, nie je
závod 1 P., š. p., B. a tento závod taktieţ nie je odovzdávajúcim subjektom zhotovenej
dodávky, ale týmto je P. S., š. p., B.. Krajský súd v Bratislave podľa ţalovaného nesprávne
zhodnotil „Dohodu o postúpení práv a povinností z hospodárskej zmluvy č. 2/87-3 z 22. 12.
1996 na stavbe D. II.“ z 28. 03. 1991 uzatvorenú medzi všetkými zainteresovanými
účastníkmi zmluvy. Táto zmluva podporne konštatovala jestvujúci právny stav, prejav vôle
bol jasný a jednoznačný, ale nie taký, ako to uvádza napadnutý rozsudok. Krajský súd
v Bratislave v napadnutom rozhodnutí ďalej nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, uvedený v rozhodnutiach 3 Obo 61/96, 3 Obo 67/96, na ktoré
rozhodnutia ţalovaný poukázal.
Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) z výpisu
z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. zistil, ţe ţalovaný bol dňa 30. 11. 2010
vymazaný z obchodného registra ex offo. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
08. 09. 2009 č. k. 4K 67/2000-1511, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 10. 2009 súd
zrušil konkurz na majetok úpadcu R. B., a. s., N., IČO: X., vyhlásený uznesením zo dňa
12. 06. 2000 pod č. k. 4K 67/2000-208 po splnení rozvrhového uznesenia. Uznesením
Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 27. 09. 2010, č. k. 33Exre/2388/2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 25. 10. 2010 súd rozhodol o výmaze spoločnosti z obchodného registra.
Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva
a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O. s. p.).
Podľa ust. § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd
pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
V danom prípade ţalovaný počas dovolacieho konania zanikol bez právneho nástupcu,
a preto dovolací súd podľa § 107 ods. 4 v spojení s ust. § 243c O. s. p. dovolacie konanie
zastavil.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust.
§ 243b ods. 4 O. s. p., ktorým sa toto dovolacie konanie spravuje, v spojení s § 224 ods. 1
a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, ţe ţiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 27. januára 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová