Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/43/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. S. S.

s. r. o., so sídlom D., IČO: X., právne zastúpený G. & P. A. K., s. r. o., so sídlom K., IČO: X.,

proti ţalovanému: I. B.V., so sídlom M. registračné číslo: X., právne zastúpený N. & N.,

s. r. o., so sídlom E., IČO: X. v konaní o zaplatenie 21 118,50 Eur s príslušenstvom,

o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline č. k. -147

zo dňa 31. augusta 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti uzneseniu Krajského

súdu v Ţiline zo dňa 31. augusta 2010 č. k. -147 o d m i e t a .

Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Dolnom Kubíne uznesením zo dňa 16. apríla 2010 č. k.

-126 námietke ţalovaného na vyslovenie nedostatku právomoci (súdnej

príslušnosti) súdov Slovenskej republiky konať vo veci nevyhovel.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa návrhom podaným na súd prvého

stupňa domáhal zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru na území Slovenskej republiky

s dodacou paritou Incoterms EXW. V danej veci ide o spor s medzinárodným prvkom, keď

ţalovaný je zahraničnou obchodnou spoločnosťou, sídliacou na území štátu, ktorý je

členským štátom Európskej únie. Postupujúc podľa Nariadenia Rady ES č. 44/2001

o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach súd,

ohľadne určenia právomoci súdu, z úradnej povinnosti skúmal len to, či v prejednávanej veci

nie je daná výlučná právomoc iného neţ slovenského súdu a vychádzajúc z čl. 22 nariadenia

zistil, ţe v danom spore nejde o ţiadny z prípadov, kedy by bola daná výlučná právomoc

iného neţ slovenského súdu. Ţalovaný namietol s poukazom na čl. 23 Nariadenia nedostatok

právomoci súdu prvého stupňa konať vo veci skôr, ako by bola zaloţená právomoc tohto súdu

podľa čl. 24 nariadenia, súd sa zaoberal dôvodnosťou námietky ţalovaného a dospel k záveru,

ţe jej nie je moţné vyhovieť. Podľa názoru súdu skutočnosť, ţe navrhovateľ akceptoval

objednávky ţalovaného tým, ţe podľa nich tovar dodal a vyúčtoval, pričom v týchto

objednávkach (č. l. 14, 15 spisu) je uvedené, ţe všetky dotazy, objednávky a zmluvy

podliehajú „Štandardným obchodným podmienkam spoločnosti I.“, nemoţno presvedčivo

uzavrieť, ţe takéto správanie ţalobcu v sebe zahŕňa aj akceptáciu obchodných podmienok

ţalovaného. Za rozhodujúce súd povaţoval uzavretie dohody, ktorú navrhovateľ podpísal dňa

04. 01. 2007 a odporca dňa 28. 12. 2006, ktorá bola uzavretá na obdobie rokov 2007 a 2008

(teda i na obdobie, ktorého sa dotýka predmet sporu a v ktorej si účastníci dohodli mnoţstvo

tovaru, ktoré ţalovaný od ţalobcu v danom období odoberie, taktieţ predajné ceny tovaru,

počty kusov výrobnej série a lehoty medzi zadaním a vybavením objednávky. V takto

uzavretej dohode, ktorú je moţno povaţovať za rámcovú zmluvu, si však účastníci nedohodli

nič ohľadne otázky, ktorý súd bude právomocný (príslušný) na prejednanie sporov, ktoré by

mohli vzniknúť.

Proti tomuto uzneseniu sa odvolal ţalovaný, navrhol uznesenie súdu prvého stupňa

zmeniť a konanie zastaviť a nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

V odvolaní namietol, ţe Nariadenie Rady č. 44/2001 z 22. 12. 2000 podľa článku 23 neurčuje

striktnú formu dohody, ani to, akým spôsobom má byť prejav vôle adresovaný druhej strane

vykonaný. Dokonca ani to, ţe prejavy vôle oboch strán musia byť uskutočnené rovnakým

spôsobom. Účastníci uzavreli dohodu vo forme, ktorá bola v súlade s praxou a zauţívanými

zvyklosťami oboch zmluvných strán. Súd však na zauţívanú formu uzatvárania dohôd medzi

účastníkmi nehľadel a nad rámec legislatívnych noriem sám určil, akou formou by asi mala

byť dohoda o voľbe právomocí medzi účastníkmi dohodnutá. Rámcová zmluva, ktorú súd

v uznesení cituje, nebola zo strany súdu ţalovanému doručená. Ţalovaný sa o jej existencii

dozvedel aţ zo samotného uznesenia súdu, ktoré týmto odvolaním napadol a doručená mu

bola aţ počas lehoty, plynúcej ţalovanému na podanie odvolania proti napadanému

uzneseniu, v uvedenej právnej veci nebolo nikdy nariadené pojednávanie a konanie

prebiehalo výlučne písomnou formou. Konaním súdu, keď nedoručil účastníkovi všetky

dôkazy, konkrétne tzv. rámcovú zmluvu, ktorá bola navyše pre rozhodnutie súdu rozhodujúca,

došlo k odňatiu práva ţalovaného konať pred súdom – vyjadriť sa k predloţenému dôkazu.

Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe

konanie o zaplatenie 21 118,50 Eur s príslušenstvom zastavil. V odôvodnení uznesenia

poukázal na to, ţe ide o spor z medzinárodného práva súkromného, o spor s cudzím prvkom.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008

o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), posudzuje rozhodné právo na zmluvy

uzavreté od 17. decembra 2009, a toto nariadenie nahrádza Rímsky dohovor (Kapitola III čl.

24) a v rozsahu predmetu svojej úpravy a časovej pôsobnosti sa nahrádzajú predmetným

nariadením aj ust. aţ 13 o medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom. Rozhodné právo na zmluvy uzavreté pred 17. 12. 2009 sa naďalej určuje podľa

Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 19. 06. 1980 (konsolidované

znenie U.v. EÚ C 334 zo dňa 13. 12. 2005) takzvaný Rímsky dohovor (ďalej len „Rímsky

dohovor“). V zmysle Kapitoly III čl. 28 Rím I. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky vyplýva

časové uplatňovanie tohto nariadenia, ktoré sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri

2009. Ţalobca odvodzoval zmluvný vzťah so ţalovaným na základe ním predloţených

písomných objednávok zo dňa 04. 10. 2006, z ktorého dátumu v spojení aj s čl. 28 Kapitoly

III Rím I. sa pri ustalovaní rozhodného práva prihliada k Rímskemu dohovoru, ku ktorému

Slovenská republika pristúpila na základe Dohody o pristúpení zo dňa 14. 4. 2005 (oznámenie

č. Ministerstva zahraničných vecí SR o prijatí Dohovoru o pristúpení aj

Slovenskej republiky dňa 14. apríla 2005 k Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné

záväzky, otvorené na podpis v Ríme dňa 19. júna 1980). Ďalej uviedol, ţe vzhľadom

na Oddiel I čl. 1 bod 2 Rímskeho dohovoru voľba súdu stojí právnou úpravou mimo voľby

rozhodného práva, ktorého jednotné pravidlá sú uvedené v Oddieli II. čl. 3 Rímskeho

dohovoru. Spôsob a forma dohody o voľbe súdu mohla byť tak posudzovaná len v zmysle

Nariadenia Rady ES č. 44/2001, a to konkrétne podľa čl. 23 ods. 1. Ţalobca dodal

ţalovanému tovar podľa písomných objednávok č. 4101670, 4101676, 4101677 zo dňa

04. 10. 2006. Išlo o objednávky, ktoré boli vystavené zo strany ţalovaného a ktoré ţalobca

akceptoval úkonom dodania tovaru, ktorého cena tvorila predmet ţaloby. Podľa predloţených

listín, v ktorých boli aj predmetné objednávky, z ich obsahu bol zrejmý nielen druh tovaru,

mnoţstvo, cena, ale aj odkaz na obchodné podmienky, v ktorých bolo uvedené, ţe všetky

dotazy, objednávky a zmluvy podliehajú „Štandardným obchodným podmienkam spoločnosti

I.“, ktoré uţ ţalobca dostal súčasne s tým, ţe platí legislatíva Holandska. Podľa časti

doloţených obchodných podmienok a vykonaného prekladu, z čl. 13 označeného ako

Rozhodné právo a súdna príslušnosť (č. l. 104 spisu) pod bodom 13.2 vyplynulo, ţe všetky

spory vyplývajúce z týchto podmienok alebo v súvislosti s nimi podliehajú výlučne súdnej

právomoci príslušných súdov v Amsterdame v Holandsku. Medzi účastníkmi konania bola

preukázaná dlhodobá obchodná spolupráca. Ţalobca a ţalovaný boli viazaní praxou, ktorú

medzi sebou zaviedli ( a 18 Dohovor o zmluvách o medzinárodnej

kúpe tovaru). Účastníci konania ako zmluvné strany platne uskutočnili dohodu o voľbe

právomoci holandského súdu, súdu v Amsterdame, nebola preto daná právomoc súdov

Slovenskej republiky v predmetnej právnej veci konať.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust.

v súvislosti so zastavením konania na základe zmeny

prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd primáme skúmal podľa , či je

daný dôvod postupu pri rozhodovaní o trovách konania podľa prvej alebo druhej vety ust.

Uviedol, ţe v danej veci nedošlo k zastaveniu konania z dôvodu

späťvzatia ţaloby ţalobcom. Krajský súd bol názoru, ţe nebolo moţné postupovať podľa ust.

prvá a druhá veta Ţalobca neniesol procesné zavinenie na zastavení

konania vzhľadom k tomu, ţe na základe poskytnutých tvrdení zo strany ţalobcu

a ţalovaného, bolo vyhodnotenie podmienky konania v rovine právomoci súdu Slovenskej

republiky vec prejednať a rozhodnúť na posúdení Okresného súdu Dolný Kubín, na ktorom

bola ţaloba ţalobcom podaná a z titulu vyvolaného odvolacieho konania ţalovaným,

podmienku právomoci súdu Slovenskej republiky vo veci konať a rozhodovať vyhodnotil

Krajský súd v Ţiline tak, ţe je tu nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky vo veci

konať a z dôvodu takejto neodstrániteľnej podmienky konania, bolo konanie zastavené. Išlo

o zhodnotenie podmienky konania súdom, preto nebolo moţné postupovať pri rozhodovaní

o trovách konania ani podľa ust. prvá veta

Proti uzneseniu odvolacieho súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal

dovolanie ţalovaný. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec

vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom

na ust. , V dovolaní uviedol, ţe ţalovanému sa

postupom odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom, a to najmä tým, ţe nemal

moţnosť vyjadriť sa k právnym postupom a záverom odvolacieho súdu, nemohol tak účinne

brániť svoje záujmy chránené právom. Z článku 46 SR vyplýva i záruka princípu

dvojinštančného občianskeho súdneho konania. Porušenie tohto princípu vidí v postupe

odvolacieho súdu, ktorý sám rozhodol o trovách konania konečným rozhodnutím, voči

ktorému účastník konania uţ nemal moţnosť podať riadny opravný prostriedok. Druhý stupeň

totiţ v tomto konaní v časti rozhodnutia o trovách konania nevykonával revíziu

prvostupňového rozhodnutia, ale sám primárne vyhodnocoval podmienky pre priznanie

náhrady trov konania, ktorých vyčíslenie bolo ţalovaným predloţené v druhostupňovom

konaní, bez moţnosti ďalšej revízie svojich záverov. Ďalej uviedol, ţe náhrada trov konania je

ovládaná zásadou úspechu vo veci ( ), ktorá je doplnená zásadou

zavinenia. V zmysle právnej teórie aj súdnej praxe zavinenie na strane ţalobcu existuje aj

vtedy, ak podal ţalobu vo veci, ktorá, nepatrí do právomoci súdu. V odbornej literatúre sa

uvádza, ţe dôvodom zmätočnosti ( ) je aj situácia, kedy súd v rozpore

so zákonom neumoţnil účastníkom vyjadriť sa k novým právnym záverom. Odvolací súd

účastníkom neoznámil, ţe je názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie, ktoré pri doterajšom

rozhodovaní súdu prvého stupňa nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce (§ 213

ods. 2 ). Nevyzval ţalovaného, aby sa k moţnému pouţitiu

O .s. p. vyjadril. Ţalovaný teda nemal ţiadnu moţnosť tento svoj nesúhlas vyjadriť. Pokiaľ by

ţalovaný mal vedomosť o tom, ţe súd mieni aplikovať , určite by

sa k tomu vyjadril a nesúhlasil by s takým postupom.

Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného, doručenému právnemu zástupcovi ţalobcu dňa

22. 03. 2010, nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

vec v zmysle ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust.

a dospel k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa ust. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje

ustanovenie a

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Prípustnosť dovolania proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 239

nie je daná.

Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z písm. f/ , podľa ktorého sa

posudzuje odňatie moţnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu. Dovolateľ

odvodzuje odňatie moţnosti konania pred súdom odvolacím, ktorý rozhodol v časti o náhrade

trov konania podľa tvrdenia dovolateľa v rozpore s ust.

Podľa ust. 2) Ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému

pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených dovolateľom

v dovolacom podaní.

Dovolací súd preskúmal procesný postup odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu

náhrady trov konania a zistil, ţe súd prvého stupňa nevyhovel námietke ţalovaného

na vyslovenie nedostatku právomoci (príslušnosti súdu) o veci konať a rozhodnúť. O náhrade

trov konania súd prvého stupňa vzhľadom na obsah procesného rozhodnutia nerozhodol

( ). Na odvolanie ţalovaného proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolací

súd ako súd poslednej inštancie zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe konanie

vo veci samej, t.j. vo veci o zaplatenie 21 118,50 Eur s príslušenstvom, zastavil z dôvodu

vecnej nepríslušnosti súdu (nedostatku právomoci) konať a rozhodnúť vo veci samej

a rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. , keď zistil, ţe

na pouţitie ust. v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky.

Ustanovenie , na ktorého porušenie sa ţalovaný odvoláva,

umoţňuje účastníkovi konania účinnejšiu ochranu jeho záujmov v konaní vo veci samej, t.j.

v konaní o predmete konania, teda vo veci, ktorej vyriešenie je pre účastníkov konania

prioritná a pre ktorú sa samotné konanie vedie. Neslúţi na zabezpečenie iba procesných práv

účastníka, ktoré sú predmetom komplexnej úpravy . Z tohto

dôvodu v zákone je uvedené ustanovenie na vec sa vzťahujúce, pričom pod pojmom vec treba

chápať predmet konania, t.j. vec samu a nie je moţné túto zamieňať za procesný postup

rozhodovania o náhrade trov konania. Pouţitie ustanovení

upravujúce postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie sú pre vec rozhodujúce,

a z tohto dôvodu nie je v zmysle uvedeného ustanovenia potrebné vyzvať

účastníkov, aby sa k nim vyjadrili. Trovy konania určuje súd podľa sadzobníkov a podľa

zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov ( ). Z uvedeného

vyplýva, ţe v konaní o náhrade trov konania sa nevykonáva dokazovanie na zistenie

skutkových okolností vzniku trov konania, preto sa nemôţe odvolací súd odchýliť

od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a odlišne hodnotiť dôkazy, nakoľko

nejde o vecné zisťovanie skutkových okolností, čo predpokladá ust.

Dvojinštantnosť občianskeho súdneho konania ako jeden zo základných princípov

práva na spravodlivý proces sa uplatňuje v konaní na zabezpečenie ochrany práv a právom

chránených záujmov účastníkov konania. V právnej úprave realizácie niektorých procesných

práv sa však dvojinštantnosť konania v zmysle zákonnej úpravy Občianskeho súdneho

procesu nevyţaduje. Takáto úprava konania vyplýva priamo zo zákonnej úpravy v zmysle

, podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj

o trovách konania na súde prvého stupňa.

Z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade nebola splnená

podmienka prípustnosti dovolania v zmysle ust. Taktieţ neboli splnené

podmienky prípustnosti dovolania podľa ust.

Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalovaný dovolaním napadol uznesenie v časti, proti ktorej

dovolanie nie je prípustné, a preto dovolací súd dovolanie ţalovaného podľa § 218 ods. 1

písm. c/ v spojení s prvá veta odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 4, § 224 ods. 1, § 142

ods. 1 tak, ţe v dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, pretoţe v dovolacom konaní ţalobcovi trovy konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová