Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e79/364793.35a213.pdf
PDF · 105.68 KB
No categories available
2Obo/119/2010
Najvyšší súd 2 Obo 119/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. I. J. správca
konkurznej podstaty úpadcu K., a. s., O., IČO: X., proti ţalovanému: 1/ B.P. a. s.
v reštrukturalizácii, O. IČO: X., právne zastúpenému JUDr. Š. K. advokátom, H., 2/ F.,
s. r. o., O., IČO: X. 3/ N., s. r. o., O., IČO: X. a 4/ N. spol. s r. o., O., IČO: X., o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 4. októbra 2010, č. k. 6Cbi/6/2009-90, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4. októbra 2010, č. k. 6Cbi/6/2009-90
p o t v r d z u j e.
Ţalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 04. 10. 2010, č. k. 6Cbi/6/2009-90 návrh
na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
ţalobou, doručenou súdu dňa 22. 12. 2009, ţalobca navrhol určiť neplatnosť prevodu
obchodného podielu spoločnosti N., s. r. o., prevodom B. a. s., na nadobúdateľa N. spol.
s r. o., ako aj ďalšie prevody obchodných podielov, vykonané medzi ţalovanými a určiť, ţe
ţalobca je vlastníkom nehnuteľností, špecifikovaných v petite ţaloby. V ţalobe uviedol, ţe
na majetok úpadcu K., a. s., bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. 05. 1999
vyhlásený konkurz a podľa znaleckého posudku hodnota nehnuteľného majetku bola vo výške
402 475,27 Eur a hodnota hnuteľného majetku bola vo výške 3 272,07 Eur. Úpadca zaloţil
obchodné spoločnosti ţalovaných 1/ aţ 4/, do ktorých vloţil nepeňaţné vklady, ako aj
peňaţné vklady. Dňa 06. 09. 2010 bolo súdu doručené podanie ţalobcu, v ktorom uviedol, ţe
uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2R/6/2010 zo dňa 21. 07. 2010 bola povolená
reštrukturalizácia dlţníka P. a za správcu bol ustanovený JUDr. J. B., PhD. Podľa zákona č.
7/2005 Z. z. účel reštrukturalizácie je moţné dosiahnuť okrem iného aj prevodom majetku
dlţníka, resp. zmenou majetkových práv akcionárov, v dôsledku čoho je obava, ţe bude
odpredaný majetok, ku ktorému sa ţalobca domáha určenia vlastníckeho práva, čím sa
v konečnom dôsledku sťaţí, resp. znemoţní výkon súdneho rozhodnutia. Navrhol preto vydať
predbeţné opatrenie, ktorým súd zakáţe ţalovanému 1/ a správcovi pre reštrukturalizáciu
ţalovaného 1/ odpredať, darovať, zameniť, zaťaţiť alebo inak nakladať s majetkom
a právami, ktoré ţalobca v podaní špecifikoval.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení poukázal na ust. § 113 ods. 3, § 114 ods. 1,
§ 118 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej iba „ZKR“).
Podľa súdu zo znenia uvedených ustanovení vyplýva, ţe aj keby bolo vydané iba uznesenie
o začatí reštrukturalizácie, dlţník, ohľadom ktorého sa začalo reštrukturalizačné konanie,
môţe vykonávať iba beţné právne úkony, týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti, ktorými
nie sú úkony o nakladaní s jeho majetkom. K takýmto úkonom potrebuje súhlas správcu,
ktorý vypracoval posudok k povoleniu reštrukturalizácii. Z uvedeného súd vyvodil, ţe sa
jedná o zákonnú povinnosť ţalovaného 1/ nenakladať so svojím majetkom, a preto mal súd
za to, ţe nie je dôvod na uloţenie uvedenej povinnosti predbeţným opatrením. Pokiaľ uţ súd
povolil reštrukturalizáciu, tak konania vedené proti dlţníkovi, sa povolením reštrukturalizácie
prerušujú. Pokiaľ ide o uloţenie povinnosti správcovi pre reštrukturalizáciu, súd mal za to, ţe
na jeho činnosť dohliada konkurzný súd, a preto mu tento súd ani nemôţe ukladať ţiadne
povinnosti.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd ďalej uviedol, ţe nemá osvedčený základ
nároku ţalobcu, uplatnený v ţalobe o veci samej do takej miery, aby na jeho základe mohol
vydať ţalobcom navrhované predbeţné opatrenie. Ţalobca neplatnosť právnych úkonov
vyvodzuje z tvrdenia, ţe ţalovaní neuhradili odmenu za prevod obchodných podielov, pričom
ţalovaní uvedené tvrdenie rozporujú a ţe vklady spoločníkov pri zakladaní neboli peňaţnými
vkladmi, ako boli označené, ale sa jednalo o nepeňaţné vklady. Na základe takto zisteného
skutkového a právneho stavu súd návrh ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia
zamietol.
Proti uzneseniu podal odvolanie ţalobca a ţiadal jeho zmenu. Uviedol, ţe rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a s jeho odôvodnením nie je moţné sa
stotoţniť. Poukázal na ust. § 130 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého platí, ţe k účinkom začatia
reštrukturalizačného konania patrí, ţe dlţník smie vykonávať len beţné právne úkony, ostatné
podliehajú schváleniu správcom. Avšak právne úkony dlţníka urobené bez súhlasu správcu
zákon nesankcionuje neplatnosťou. Zákon však pripúšťa, ţe v prípade neúspešnej
reštrukturalizácie, ako aj v prípade vyhlásenia konkurzu do jedného roka po jej skončení je
chýbajúci súhlas správcu dôvodom na uplatnenie odporovateľnosti takéhoto právneho úkonu
v rámci konkurzu. Aj preto je podľa ţalobcu dôvodné v danom prípade poskytnúť rýchlu
úpravu pomerov účastníkov formou predbeţného opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku má
len dočasný charakter do skončenia daného súdneho sporu a podľa jeho názoru neovplyvní
podstatným spôsobom priebeh reštrukturalizácie ţalovaného 1/.
Ţalobca má ďalej za to, ţe vzhľadom na predmet tohto sporu (určenie neplatnosti
právnych úkonov) nejde o spor podľa ust. § 118 ods. 4 ZKR, a teda začatie reštrukturalizácie
nebráni ďalšiemu pokračovaniu tohto súdneho sporu. Ţalobca v odvolaní nesúhlasí ani
s názorom súdu, ţe nie je osvedčený základ nároku ţalobcu, uplatnený v ţalobe samej, keďţe
ţalovaní tvrdenie, ţe nebola uhradená odmena za prevod obchodných podielov, rozporujú.
Podľa ţalobcu je pochopiteľné, ţe ţalovaní v rámci svojej obrany nesúhlasia so ţalobným
návrhom a nárok ţalobcu rozporujú. Tvrdenie ţalobcu o neuhradení odmeny za prevod
obchodných podielov je moţné poukázať účtovnou dokumentáciou úpadcu K., a. s., v ktorej
nie sú ţiadne doklady o úhrade týchto odmien, pričom ţalovaní doposiaľ nepredloţili ţiaden
doklad o ich úhrade. Dôvodnosť predloţeného návrhu na vydanie predbeţného opatrenia je
podľa ţalobcu daná aj tým, ţe uţ dochádza k prevodu vlastníckeho práva k parcelám v okolí
ţalovaného, dokonca zástupca záujemcu, spoločnosti S. C. s. r. o., Ing. J. Š. kontaktoval aj
ţalobcu s návrhom na odkúpenie majetku úpadcu. Vzhľadom na uvedené ţalobca navrhuje,
aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, ţe vydá predbeţné opatrenie.
Ţalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe v predmetnej veci
nie je dôvod na nariadenie predbeţného opatrenia, pričom ţalobca ani v odvolaní nepreukázal
dôvodnosť na jeho nariadenie. To, ţe v okolí ţalovaného dochádza k prevodu vlastníckeho
práva, je podľa ţalovaného 1/ pre túto vec bezpredmetné. Rovnako bez súvisu s touto právnou
vecou je podľa ţalovaného 1/ aj to, ţe niekto kontaktoval ţalobcu s návrhom na odkúpenie
majetku úpadcu. Nie je ţiadny dôvod ţalovanému nariaďovať predbeţným opatrením
povinnosť preto, ţe niekto jednal so ţalobcom ohľadom majetku úpadcu. Preto ţalovaný 1/
ţiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212
ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého
uznesenia v medziach dôvodov, uvedených v odvolaní, dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu
nie je dôvodné.
Z podaného odvolania vyplýva, ţe k porušeniu základného práva na súdnu ochranu
a spravodlivý súdny proces napadnutým uznesením prvostupňového súdu došlo tým, ţe súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.
Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je
mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo pouţitie právnej
normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemoţno pouţiť. Vec chápeme širšie, neţ výrok
napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbeţných otázok, otázok ţalovateľnosti
nároku a dodrţiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv
na správnosť rozhodnutia vo veci samej.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, ţe ak by bolo vydané
iba uznesenie o začatí reštrukturalizácie, dlţník, ohľadom ktorého sa začalo reštrukturalizačné
konanie, môţe vykonávať iba beţné právne úkony, týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti,
ktorými nie sú úkony o nakladaní s jeho majetkom. K takýmto úkonom potrebuje súhlas
správcu, ktorý vypracoval posudok k povoleniu reštrukturalizácie. Z uvedeného súd vyvodil,
ţe sa jedná o zákonnú povinnosť ţalovaného 1/ nenakladať so svojím majetkom, a preto mal
súd za to, ţe nie je dôvod na uloţenie uvedenej povinnosti predbeţným opatrením.
Odvolací súd v súvislosti s právnym konštatovaním súdu prvého stupňa zdôrazňuje, ţe
jedným z účinkov zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania je povinnosť
dlţníka obmedziť výkon činnosti len na beţné právne úkony (§ 114 ods. 1 ZKR). Nakladanie
s majetkom obchodnej spoločnosti, resp. prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti
alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote
majetku dlţníka, je z okruhu takých beţných úkonov explicitne vylúčený (§ 10 ZKR). Úkony
uvedené v ust. § 10 ZKR nemoţno vykonať bez súhlasu správcu, ktorý vypracoval
reštrukturalizačný posudok.
Zo spisu odvolací súd ďalej zisťuje, ţe z predloţených listinných dôkazov ţalobca
dostatočne neosvedčil existenciu svojho nároku, ktoré osvedčenie je jednou z podmienok pre
vydanie predbeţného opatrenia. Za dôvodnú obavu povaţuje v danom prípade ţalobca
moţnosť prevodu majetku dlţníka (ţalovaného 1/) v rámci reštrukturalizačného konania i bez
poţadovaného súhlasu správcu, z ktorého dôvodu navrhuje nariadiť predbeţné opatrenie
v poţadovanom rozsahu.
Vzhľadom na uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, predbeţné opatrenie v danom
prípade nie je moţné nariadiť. Účel reštrukturalizácie je moţné dosiahnuť okrem iného aj
prevodom majetku dlţníka, resp. zmenou majetkových práv akcionárov. Na takúto činnosť
dlţníka dohliada správca, ktorý pritom postupuje samostatne. Podľa ust. § 131 ods. 1 prvá
veta ZKR, súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlţníka, správcu
a veriteľských orgánov. V inom ako reštrukturalizačnom konaní súd činnosť dlţníka
(ţalovaného 1/) a správcu nemôţe usmerňovať. Nemôţe mu preto ani predbeţným opatrením
ukladať, aby niečo konal, alebo naopak, aby sa určitého konania zdrţal.
Ţiada sa tieţ uviesť, ţe vzhľadom k uplatnenému ţalobnému petitu, v prípade jeho
úspechu, nemoţno vyvodiť ani ohrozenie práva ţalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie ako vecne správne
podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
V odvolacom konaní nebol ţalobca úspešný a právo na náhradu trov odvolacieho
konania vzniklo ţalovanému 1/ (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.).
Odvolací súd ale ţalovanému 1/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo
v odvolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 27. januára 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová