Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
514/364783.959082.pdf
PDF · 138.09 KB
No categories available
2Obo/64/2010
Najvyšší súd 2 Obo 64/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky
senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Jany
Hullovej, v právnej veci navrhovateľa L. P., nar. X., bytom K., právne zast. JUDr. V. K.,
advokátkou, so sídlom K.Š. proti odporcovi T., a. s., so sídlom M. IČO: X., právne zast. L.
F. A., s. r. o., so sídlom K. IČO: X., o vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 1 547,45 €
s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
13. apríla 2010, č. k. 9 Cb 2/2008-76, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. apríla 2010, č. k. 9Cb 2/2008-76
p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 78,58
Eur na účet jeho právnej zástupkyne.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 1 547,45 Eur s 10% úrokom od 18. 09. 2003 do zaplatenia a trovami
konania v sume 517,68 Eur na účet jeho právnej zástupkyne, všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti konanie zastavil.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ pracoval u právneho predchodcu
odporcu T., V. D., K., na základe pracovnej zmluvy, pričom zároveň bol aj členom družstva.
Dňa 27. 09. 2001 právny predchodca odporcu uzavrel s navrhovateľom dohodu o rozviazaní
pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Aj členský pomer navrhovateľa u právneho
predchodcu odporcu zanikol dohodou, a to k 01. 10. 2001, o čom svedčí záznam z pohovoru
členov a pracovníkov družstva, ktorý bol podpísaný oboma účastníkmi. Z tohto listinného
dôkazu vyplýva, že družstva nemohlo navrhovateľa ďalej zamestnávať, čím sa pre družstvo
stal nadbytočným, a preto ukončilo jeho členský pomer, súčasťou ktorého bol pracovný
vzťah. Skutočnosť, že členstvo navrhovateľa u právneho predchodcu odporcu zaniklo,
potvrdzuje aj stanovisko právneho predchodcu odporcu v odpore proti platobnému rozkazu,
ako aj výsledky dokazovania v iných súdnych konaniach, v ktorých boli navrhovateľmi
pracovníci a zároveň členovia družstva, ktorých členstvo a pracovný pomer skončil
u právneho predchodcu odporcu k tomu istému termínu. Skončenie členstva navrhovateľa
v družstve bolo v súlade s článkom 6 ods. 1 stanov družstva, pretože pri zániku pracovného
vzťahu a zániku členstva navrhovateľa nebolo dohodnuté inak. Keďže členstvo navrhovateľa
zaniklo za trvania družstva, navrhovateľovi podľa ust. § 233 a § 234 Obch. zákonníka vzniklo
právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu v peniazoch, keďže jeho členský vklad nespočíval
vo vklade nehnuteľnosti. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na článok 14 stanov odporcu,
platných ku dňu zániku členstva navrhovateľa, z ktorého vyplýva, že majetkové vyporiadanie
člena v družstve pozostáva z vyrovnacieho podielu a z vrátenia ďalšieho peňažného alebo
nepeňažného členského vkladu, pričom základom pre výpočet vyrovnacieho podielu je čisté
obchodné imanie družstva k 31. 12. po schválení ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom
členstvo zaniklo. Podľa článku 15 stanov vyrovnací podiel je splatný do 3 rokov
od schválenia ročnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Táto lehota sa skracuje
na jeden rok, ak člen družstva ukončil svoje členstvo z dôvodu odchodu do starobného alebo
invalidného dôchodku, alebo ak členský pomer, súčasťou ktorého je pracovný vzťah
v družstve, zanikol podľa ust. § 46 ods. 1 písm. a/, b/, c/ ZP, resp. dohodou z tých istých
dôvodov, ako aj výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. d/ ZP alebo zánikom družstva. Súd
prvého stupňa poukázal na to, že výška vyrovnacieho podielu vzhľadom na znalecký posudok
znalkyne Ing. E. Š. nebola medzi účastníkmi sporná a predstavuje sumu 1 547,45 Eur. Podľa
stanov družstva navrhovateľovi vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu jeden rok
od schválenia ročnej účtovnej závierky za rok 2001. Táto bola schválená výročnou členskou
schôdzou právneho predchodcu odporcu dňa 17. 09. 2002 a tento bol preto povinný vyplatiť
navrhovateľovi vyrovnací podiel do 17. 09. 2003. Keďže odporca, resp. jeho právny
predchodca tak neurobil, súd prvého stupňa zaviazal k splneniu tejto povinnosti odporcu
rozsudkom, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 547,45 Eur
s 10% úrokom od 18. 09. 2003 do zaplatenia (podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka
vo výške o 1% vyššej, než boli úroky, za ktoré banky poskytovali úvery, keďže iná dohoda
ohľadne úrokov z omeškania uzavretá nebola).
Navrhovateľ sa domáhal pôvodne zaplatenia sumy 100 000,-- Sk s príslušenstvom,
pričom podaním doručeným súdu dňa 24. 01. 2008 (založené v spise na č. l. 39) upravil petit
návrhu na zaplatenie sumy 47 221,-- Sk s 10% úrokom od 18. 09. 2003 do zaplatenia
a vo zvyšnej uplatnenej časti vzal návrh na začatie konania späť. S poukazom na čiastočné
späťvzatie návrhu a ust. § 96 O. s. p. súd prvého stupňa zastavil konanie v prevyšujúcej časti,
v ktorej navrhovateľ vzal návrh čiastočne späť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi ako
úspešnému účastníkovi v konaní priznal náhradu trov konania za 4 úkony po 71,37 Eur a dva
úkony 17,88 Eur, režijný paušál 30,47 Eur a súdny poplatok 165,97 Eur, t. j celkom v sume
517,68 Eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to vyhovujúcemu výroku, podal odporca
v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že členstvo navrhovateľa zaniklo
u odporcu dohodou (ust. § 231 ods. 1 Obch. zák.). Poukázal na to, že z článku 5 stanov
vyplýva, že v družstve mohli existovať dva druhy členstva fyzických osôb, a to i) členstvo
podmienené pracovným vzťahom k družstvu a ii) členstvo nepodmienené pracovným
vzťahom k družstvu. V ust. § 231 Obch. zák. je taxatívne vymedzený rozsah dôvodov zániku
členstva v družstve (písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu
na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena,
zánikom družstva a u fyzickej osoby smrťou člena). Zákonom určené spôsoby zániku členstva
nemôžu byť rozšírené ďalšími dôvodmi uvádzanými v stanovách, ktoré môžu obsahovať iba
podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku tak, ako je uvedené v ust.
§ 227 ods. 5 Obch. zákonníka; ide však iba o konkretizáciu ustanovení zákona vzhľadom
na potreby a podmienky činnosti jednotlivých družstiev. Odvolal sa na svoje vyjadrenie
zo dňa 12. 02. 2010, v ktorom poukázal na argumentáciu JUDr. T. Dvořáka, PhD.
(„Družstevní právo“, strana 85), ktorý k tejto problematike uviedol, že „pokiaľ Obchodný
zákonník stanovuje spôsoby zániku členstva kogentným spôsobom, nemôžu stanovy určiť iné
spôsoby zániku členstva, teda nie je možná úprava – zánikom pracovného vzťahu člena
k družstvu nezaniká jeho členstvo (R SR 57/1996)“. Len zo skutočnosti, že navrhovateľ ako
člen družstva má (mal) k družstvu aj pracovný vzťah, nemožno vyvodiť jednoznačný záver
o druhu členstva navrhovateľa v družstve. Sporným v tejto súvislosti je, či je možné, aby
stanovy diferencovali medzi členmi v tom zmysle, že u niektorých bude podmienkou vzniku
členstva pracovný vzťah k družstvu a u iných nie. Odporca má za to, že stanovy družstva
jednoznačne členstvo v družstve nepodmieňovali vznikom pracovného vzťahu k družstvu,
a teda pre daný prípad neplatí, že členstvo v družstve zaniká dňom zániku pracovného vzťahu
(t. j. nie je možná aplikácia § 227 ods. 3 Obchodného zákonníka, že „ak podľa stanov je
podmienkou členstva pracovný vzťah člena k družstvu a ak zo stanov nevyplýva niečo iné,
vzniká členstvo dňom, ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného vzťahu a zaniká dňom
zániku pracovného vzťahu člena k D.“). Podľa jeho názoru členstvo navrhovateľa v družstve
naďalej trvá, nakoľko nebolo preukázané, že k jeho zániku došlo niektorým
zo spôsobov uvedených v § 231 Obch. zákonníka, a preto navrhovateľovi nemohol vzniknúť
ani nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Skutočnosti, uvádzané právnou zástupkyňou
navrhovateľa, že navrhovateľ nebol pozývaný na členské schôdze, bol mu vyplatený členský
vklad, majetkový podiel z transformácie, bolo prijaté rozhodnutie predstavenstva družstva,
ktorým predstavenstvo schválilo ukončenie členstva navrhovateľa v družstve, nie je možné
považovať za rozhodujúce pre sledovanú kauzu, ak je možné sa domnievať, že z dôvodov
objektívnych alebo subjektívnych mohli byť vykonávané/realizované v rozpore so zákonom,
stanovami, v rozpore so záujmami družstva, či niektorých jeho členov. Ďalej uviedol, že
navrhovateľ spája ukončenie pracovného pomeru s účinkami zániku členstva v družstve, čo
vyplýva aj z textu jeho návrhu, kde uvádza, že pracoval u odporcu T. V. D., K., na základe
pracovnej zmluvy, aj ako člen družstva. Dňa 30. 09. 2001 skončil pracovný pomer dohodou
pre organizačné zmeny, na dôkaz čoho predložil doklad o ukončení členstva zo dňa
30. 09. 2001, t. j. navrhovateľ hovorí o ukončení pracovného vzťahu, pričom predložil dôkaz,
ktorý nazýva doklad o ukončení členstva, z čoho jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ
nerozlišuje medzi úkonom smerujúcim k ukončeniu pracovného pomeru a úkonom
smerujúcim k zániku členstva. V tomto prípade neobstojí odvolávka na úpravu obsiahnutú
v § 227 ods. 3 Obch. zákonníka, nakoľko v tomto prípade členstvo v družstvse vzniklo skôr a
nezávisle od vzniku pracovného pomeru k družstvu.
K odvolaniu odporcu zaslal navrhovateľ písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho
konania za písomné vyjadrenie k odvolaniu v sume 78,58 Eur. Poukázal na to, že odporca
v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti oproti tým, ktoré vyhodnotil už súd prvého
stupňa, pričom jeho odvolanie je opakovaním názoru odporcu, ktorý sa nestotožnil
so závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa. Poukázal na výklad k ustanoveniam
Obchodného zákonníka o zániku členstva v družstve prof. JUDr. Oľgy Ovečkovej, DrSc.
a kolektívu: Obchodný zákonník, komentár, vydavateľstvo IURA EDITION z roku 2005, a to
k § 23, z ktorého vyplýva, že „ak je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah,
členstvo sa skončí dňom zániku pracovného vzťahu (§ 227 ods. 3)“. Uvedené ustanovenie
upravuje špecifický prípad skončenia členstva zánikom pracovného pomeru. To znamená, že
ak družstvo v stanovách uviedlo, že (v súlade so zákonom) zánikom pracovného pomeru
zaniká aj členstvo v družstve, je zrejmé, že aj družstvo aj člen družstva sa chce takýmto
ustanovením riadiť. Rozhodnutie R SR 57/1996 je v rozpore s ustanovením § 231 Obch. zák.,
v rozpore s § 227 ods. 3 Obch. zákonníka a v príkrom rozpore s komentárom k § 227 a § 231
Obch. zákonníka. Aj bez tohto výkladu komentára by súd nebol viazaný rozhodnutím R SR
57/1996, pretože bolo vydané v inej právnej veci a riešilo problém v stavebnom bytovom
družstve, kde pracovný pomer, ale tiež členstvo malo iný charakter, inú náplň a iný účel, než
je pracovný pomer a členstvo v družstve., ktoré bolo právnym predchodcom odporcu.
Členstvo navrhovateľa v družstve sa skončilo skončením jeho pracovného pomeru, dôkazom
čoho je aj skutočnosť, že družstvo vyplatilo navrhovateľovi členský vklad a majetkový podiel
z transformácie. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že členstvo v družstve zánikom
pracovného pomeru nezaniká. Naopak, obe strany vyjadrili vôľu skončiť členstvo
so skončením pracovného pomeru, dôkazom čoho sú aj viacnásobné vyhlásenia právneho
predchodcu odporcu, že členský pomer navrhovateľa sa skončil v roku 2001 (list – odpoveď
na žiadosť o vyplatenie vyrovnacieho podielu, adresovaný právnej zástupkyni navrhovateľa),
vyjadrenie pracovníka družstva Ing. P., ktorý v mene družstva vyhotovil výpočet
vyrovnacieho podielu v zápornej sume 38 532,-- Sk, pričom vychádzal z dátumu skončenia
členstva navrhovateľa v roku 2001, ďalej dohoda o rozviazaní pracovného pomeru, záznam
z rokovania predstavenstva družstva a uznesenie o ukončení členstva, záznam z pohovoru
členov a pracovníkov družstva (ktoré sú založené v spise). Ďalej uviedol, že odporca
od podania návrhu v r. 2003 nenamietal, že by členstvo navrhovateľa nezaniklo, naopak,
viackrát to ústne aj písomne potvrdil, pričom obidve strany konali tak, že členstvo
navrhovateľa zaniklo, o čom svedčí napríklad aj to, že navrhovateľa nikto nepozýval
na členské schôdze a ani on sám sa v tomto smere nedomáhal svojich práv. Zo záznamu
z pohovoru členov a pracovníkov družstva (ktorý je založený v spise) je podľa názoru
navrhovateľa zrejmé, že navrhovateľ skončil členský pomer aj pracovný vzťah ku dňu
01. 10. 2001.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v medziach
podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust.
§ 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.
Predmetom sporu je navrhovateľom uplatnené právo na zaplatenie vyrovnacieho
podielu v sume 1 547,45 Eur s príslušenstvom.
Sporným medzi účastníkmi konania je, či členstvo navrhovateľa v družstve (právny
predchodca odporcu) bolo alebo nebolo ukončené v roku 2001 a v nadväznosti na to, či
navrhovateľovi vzniklo alebo nevzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu
v žalovanej sume s príslušenstvom.
Tvrdenia účastníkov konania ohľadne vyššie uvedenej skutočnosti sú rozporné.
Navrhovateľ tvrdí, že jeho členstvo bolo ukončené v družstve v r. 2001 a odporca tvrdí, že
členstvo navrhovateľa naďalej trvá, pretože nebolo ukončené niektorým zo spôsobov
uvedených v ust. § 231 Obch. zákonníka, a preto mu nevzniklo ani právo na vyplatenie
vyrovnacieho podielu.
V spise na č. l. 69 je založený písomný záznam z pohovoru členov a pracovníkov
družstva. Z jeho obsahu vyplýva, že výsledkom pohovoru medzi navrhovateľom a družstvom,
bola vzájomná dohoda o ukončení členského pomeru navrhovateľa, súčasťou ktorého je
pracovný vzťah podľa § 46 ods. 1 písm. c/ ZP vzhľadom ku skutočnosti, že družstvo nemôže
menovaného ďalej zamestnávať v rámci družstva, čím sa pre družstvo stal nadbytočným.
Z ďalšieho odseku, ktorý nadväzuje na predchádzajúci odsek, vyplýva ukončenie členského
pomeru, ako aj pracovného pomeru z toho istého dôvodu, a to k 01. 10. 2001. Tento záznam
z hľadiska jeho obsahu možno považovať za dohodu o ukončení členského pomeru
navrhovateľa v družstve podľa ust. § 231 ods. 1 Obch. zákonníka v znení platnom a účinnom
do 31. 12. 2001, pričom na znak súhlasu s jeho obsahom ho jeho účastníci podpísali. Zároveň
táto listina preukazuje, že súčasťou členského pomeru navrhovateľa k družstvu bol jeho
pracovný vzťah, čo vyplýva aj z písomnej dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa
27. 09. 2001 (založená v spise na č. l. 57). Skutočnosť, či súčasťou členského pomeru
navrhovateľa bol alebo nebol aj jeho pracovný vzťah k družstvu, však nie je až tak právne
relevantná pre to, či navrhovateľovi vzniklo alebo nevzniklo právo na vyplatenie
vyrovnacieho podielu, keďže právne relevantnou skutočnosťou preto je posúdenie zániku
členstva navrhovateľa v družstve, k čomu v predmetnom prípade došlo na základe vzájomnej
písomnej dohody medzi členom (navrhovateľ) a družstvo (právny predchodca odporcu)
v súlade s ust. § 231 ods. 1 Obch. zákonníka, a to za trvania družstva (ust. § 233 ods. 1 Obch.
zákonníka), v dôsledku čoho navrhovateľovi vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu podľa článkov 13, 14 a článku 15 bodu 1 stanov družstva platných v čase zániku
členstva navrhovateľa v družstve, úprava ktorá korešponduje s ustanovením § 233 Obch.
zákonníka, odseky 2 až 4 ktorého sú dispozitívne, pretože z odseku 5 citovaného ustanovenia
vyplýva, že sa použijú len pokiaľ stanovy neurčujú inak. V posudzovanom prípade stanovy
upravujú vyrovnací podiel (v akej forme sa poskytuje, spôsob jeho výpočtu, jeho splatnosť,
atď.) vo vyššie citovaných článkoch 13, 14 a 15 stanov.
Skutočnosť, že členský pomer navrhovateľ ukončil v družstve, svedčia aj ďalšie
listinné dôkazy, ktoré sú založené v spise, ako napr. odpoveď družstva zo dňa 18. 09. 2002
na žiadosť navrhovateľa o vyplatenie vyrovnacieho podielu (založená v spise na č. l. 2a),
ďalej listina (založená v spise na č. l. 2b) pod označením „výpočet vyrovnávacích podielov
za rok 2001 pre odchádzajúcich členov podľa platných stanov družstva zo dňa 18. 09. 2002,
ako aj listina (založená v spise na č. l. 2c) pod označením „výpočet vyrovnávacieho podielu“
zo dňa 18. 9. 2002, z obsahu ktorých tiež vyplýva, že členstvo navrhovateľa v družstve
zaniklo v r. 2001, pričom družstvo nevyplatilo navrhovateľovi vyrovnací podiel s poukazom
na to, že jeho vyrovnací podiel dosiahol zápornú hodnotu – 38 532,-- Sk. Právny predchodca
odporcu aj v odpore podanom na súde dňa 08. 08. 2003 (založený v spise na č. l. 7) uviedol,
že členstvo navrhovateľovi v družstve zaniklo v r. 2001, zároveň však uviedol, že za účelom
posúdenia tohto prípadu odporca spracoval a predložil presný výpočet vyrovnacieho podielu,
pričom základňou pre jeho výpočet je čisté obchodné imanie družstva k 31. 12. 2001
po schválení ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvom zaniklo (ročná účtovná
závierka bola schválená dňa 17. 09. 2002).
Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v medziach vymedzených
odporcom ako odvolateľom v jeho písomnom odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky
dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vyhodnotení dôkazov založených v spise, a to
jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím aj na vyjadrenia účastníkov počas
celého súdneho konania, dospel k správnemu záveru, že členstvo navrhovateľa v družstve
zaniklo písomnou dohodou v súlade s ust. § 231 ods. 1 Obch. zákonníka za trvania družstva,
v dôsledku čoho navrhovateľovi vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu podľa
článkov 13, 14 a 15 stanov družstva. Keďže odporca, resp. družstvo ako jeho právny
predchodca vyrovnací podiel v žalovanej sume s príslušenstvom navrhovateľovi dobrovoľne
nevyplatil, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď k splneniu tejto povinnosti, t. j.
zaplateniu sumy 1 547,45 € s príslušenstvom zaviazal odporcu napadnutým rozsudkom.
Uplatnená pohľadávka navrhovateľa s príslušenstvom čo do výšky nebola zo strany odporcu
spochybnená, preto odvolací súd sa nezaoberal preskúmaním jej výšky.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav, z ktorého
aj vyvodil správny právny záver, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom navrhovateľ, preto mu odvolací súd
priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p., a to za 1 úkon právnej služby – vyjadrenie k odvolaniu odporcu (doručené súdu dňa
17. 06. 2010) v sume 71,37 Eur a režijný paušál v sume 7,21 Eur podľa ust. § 14 ods.1 písm.
c/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách A. o poskytovaní
právnych služieb.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie prípustné podať odvolanie.
V Bratislave dňa 27. januára 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová