Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7nc/4/2011

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. M.Š, bývajúcej v M.,

proti ţalovaným 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v

Bratislave, Ţupné námestie č. 13, 2/ Slovenská republika - Okresný súd Martin, so sídlom v

Martine, E.B. Lukáča č. 2A, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenej na Okresnom

súde Martin pod sp.zn. a na Krajskom súde v Ţiline pod sp.zn. , v

konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Ţiline z prejednávania a rozhodovania veci takto

rozhodol:

Z rozhodovania o tom, či sudcovia Okresného súdu Martin sú vylúčení z prejednávania a

rozhodovania veci, ktorá je na tomto súde vedená pod sp. zn. ,

1. s ú v y l ú č e n í sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. F. P., JUDr. J. B., JUDr.

L. M., JUDr. I. N., JUDr. M. N., JUDr. K. P., Mgr. Z. Š., JUDr. M. B., JUDr. A. G., JUDr. J. K. a

JUDr. D. W..

2. n i e s ú v y l ú č e n í sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. M. U., JUDr. M. J.,

Mgr. F. D., JUDr. R. U., JUDr. Y. D., Mgr. K. B., JUDr. O. B., JUDr. D. C., JUDr. M. C., JUDr.

M. D., Mgr. K. H., JUDr. J. K., JUDr. E. M., JUDr. A. P., JUDr. T. R., Mgr. M. Š., JUDr. G. V.,

JUDr. Erika Č.á, JUDr. J. M., JUDr. E. Š., Mgr. N. T., JUDr. J. U., JUDr. Z. J., JUDr. E. K., JUDr.

P. Polka, JUDr. M. R., JUDr. V. S. a JUDr. V. P..

O d v ô v o d n e n i e

V konaní, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. o náhradu

nemajetkovej ujmy, oznámili sudcovia Okresného súdu Martin, ţe sú u nich dané dôvody,

27

pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci ( a

).

O tom, či sudcovia Okresného súdu Martin sú v tejto veci vylúčení z prejednávania a

rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Ţiline ako súd nadriadený ( ) v

konaní sp.zn. . Pretoţe podľa oznámenia niektorých sudcov Krajského súdu v

Ţiline sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

( a ), bol spis predloţený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline

( ) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov ( ) z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z

prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo k

ich zástupcom moţno mať pochybnosti o nezaujatosti.

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tieţ

vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril

právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť,

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu, charakteru

rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto

prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k

účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie ).

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a

nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( Slovenskej

republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, ţe v určitej právnej veci by mal

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

rozhodovania. Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti

zákonného sudcu, spočíva v snahe zmariť hroziace riziko, ţe by vo veci mohol rozhodovať

zaujatý a nie nestranný sudca.

Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a

straníckosti (nadŕţania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú

vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne,

ţiadnemu z nich nenadŕţal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia

vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na

uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (). Sudcu moţno

vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a

), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva

na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť kaţdému

návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania

veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je

len povinnosť súdu prerokovať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho

47

prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS . ,

).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k

účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia

objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti

sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale

podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj

tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je

poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done"). Nestačí, ţe

sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti

Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych,

organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k

účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho

pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno

usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o

zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne

oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú

také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda

či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z

nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne

závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo

môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako

sudcu nestranného.

57

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť

sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy,

ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený z

prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k veci,

účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle a

nestranne.

V bode 1. výrokovej časti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú

uvedení sudcovia Krajského súdu v Ţiline, ktorí sa vyjadrili tak, ţe majú k ţalobkyni

(sudkyni okresného súdu Martin) bliţší osobný (priateľský) vzťah, pri ktorých dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru o existencii skutočnosti, ktorá je relevantná z

hľadiska , a ktorá ich vylučuje z prejednávania a rozhodovania v danej veci.

V prípade ďalších sudcov Krajského súdu v Ţiline, ktorí vo svojich písomných

vyjadreniach poukázali na (len) kolegiálny vzťah k ţalobkyni a zo vzťahu takejto povahy

vyvodzovali buď existenciu ale i neexistenciu dôvodu vylučujúceho ich z prejednávania a

rozhodovania veci, vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ, ţe vo všeobecnosti sú

vzájomné vzťahy sudcov zaloţené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec ich

vzájomných vzťahov neprekročí tomu zodpovedajúce medze, objektívne nie je daný dôvod

pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Iba skutočnosť, ţe určitá vec sa týka sudcu, ku ktorému

má iný sudca len rýdzo kolegiálny a profesionálny vzťah, sama o sebe nie je dôvodom pre

jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle ods.l Rovnako nie

je daný dôvod pochybovať o nezaujatosti tých sudcov, ktorí vo svojich písomných

oznámeniach nedeklarovali vzťah k účastníkom konania ani k veci.

V prípade sudcov Krajského súdu v Ţiline, ktorí vo svojich písomných vyjadreniach

vyvodzovali svoju zaujatosť z pomeru k prejednávanej veci podaním rovnakej, či obdobnej

ţaloby, alebo uviedli, ţe sa ich predmet sporu týka ako sudcov, vzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky na zreteľ, ţe nestrannosť sudcu nemôţe ohroziť ani vedenie civilnoprávneho

konania medzi sudcom a osobným úradom sudcu. Sudca je v tomto prípade súkromnou

osobou, ktorému zaručuje prístup k súdu a podaním ţaloby len realizuje svoje právo

na súdnu ochranu. Uplatnený nárok je majetkovej povahy a nevybočuje z rámca práva kaţdej

osoby na súdnu ochranu.

Sama skutočnosť, ţe sudca v určitej občianskoprávnej veci dopadajúcej na jeho osobu

a jeho osobné pomery uplatnil podaním ţaloby na súde konkrétny nárok, nevylučuje bez

ďalšieho z prejednávania a rozhodovania veci sudcu určeného rozvrhom práce súdu, ktorý

sám (rovnako ako súkromná osoba) podal (alebo nepodal) obdobnú ţalobu (Stanovisko

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2010,

, obdobne aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

, sp.zn. ).

Za vzťah sudcu k veci, ktorý by zakladal dôvod na jeho vylúčenie podľa § 14 ods.l

, nemoţno povaţovať ani skutočnosť, ţe predmet sporu sa dotýka všetkých sudcov.

Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej sudcom v súvislosti s porušením zásady

rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu je nárokom, o ktorom môţe rozhodnúť len súd v

rámci svojej zákonnej kompetencie; ţiadnemu inému orgánu preto rozhodovanie o ňom

neprislúcha. Predpoklad námietky, ţe má ísť o situáciu, v ktorej pre vzťah k veci nie je v

Slovenskej republike jediný sudca, u ktorého by nechýbali pochybnosti o jeho nezaujatosti

predmetnú vec prejednať a rozhodnúť, predstavuje (znamená) odmietanie poskytnutia

spravodlivosti - denegatio iustitiae, čo je neprípustné.

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe

sudcovia uvedení bode 1. výrokovej časti tohto uznesenia sú vylúčení z prejednávania a

rozhodovania danej veci a sudcovia uvedení v bode 2. výrokovej častiach uznesenia nie sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta