Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)d73/361346.e410d1.pdf
PDF · 190.42 KB
No categories available
5Sžo/123/2010
Najvyšší súd 5Sžo/123/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobcu Ing. J.
S., bytom N., zastúpeného JUDr. M. Ď., advokátom so sídlom S., proti žalovanému Správe
katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, so sídlom Ružová dolina 27,
Bratislava, za účasti vedľajších účastníkov J. Ž., bytom X.Z. a M. Ž., bytom X.Z., oboch
zastúpených JUDr. O. B., advokátom so sídlom Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 26. februára 2008 č. V-35168/98, o odvolaní vedľajších účastníkov
a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. decembra 2009,
č. k. 1S/44/2008-65, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 17. decembra 2009, č. k. 1S/44/2008-65
m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Odvolanie žalovaného o d m i e t a .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“)
preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným
rozhodnutím žalovaný správny orgán rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X., k.ú. R., bytu č. X. v bytovom dome na N., súpis. č. X.,
postavenom na parc. č. X. a X., ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu a zastavaných pozemkoch v podiele 7251/497142, v prospech
JUDr. A. M. ku 13. marcu 1998 a zároveň zrušil rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností z 22. mája 2000 č. V-35168/98 (rovnako v prospech JUDr. A.
M.).
Z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistil, že návrh na vklad podalo Hlavné
mesto SR Bratislava ako predávajúci na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení
záložného práva č. 020580297 uzavretej X.. novembra 1997 s JUDr. A. M. ako kupujúcou
(ďalej „zmluva o prevode vlastníctva k bytu“). Následne Hlavné mesto SR Bratislava
podaním z 02. mája 2000 pod č. ROBaNP 8429-2/2000 Val požiadalo o zastavenie konania
o vklade vlastníckeho práva z tejto zmluvy z dôvodu, že JUDr. A. M. ako účastníčka zmluvy
o prevode vlastníctva k bytu č. X. na N., zomrela. Súčasne Hlavné mesto SR Bratislava
oznámilo, že ak ešte nedošlo k zápisu vlastníckeho práva, odstupuje od zmluvy.
Žalobca podaním z 12. júna 2000 požiadal na Miestnom úrade Bratislava - R.
o prechod práva nájmu k bytu č. X. na N., z titulu, že jeho družka JUDr. A. M., s ktorou
v uvedenom byte žil v spoločnej domácnosti, zomrela a on nie je vlastníkom žiadneho iného
bytu.
Krajský súd tiež poukázal na to, že Okresný úrad Bratislava II., katastrálny odbor,
rozhodnutím z 19. júla 2000 č. V-35168/98 podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1969 Zb.
o správnom konaní („správny poriadok“) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“) povolil obnovu konania o vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva č. 020580297
uzavretej medzi Hlavným mestom SR Bratislavou a JUDr. A. M.. Vklad vlastníckeho práva
k predmetnému bytu bol povolený 22. mája 2000. Ešte 15. mája 2000 bolo Okresnému úradu
Bratislava II, katastrálny odbor, doručené oznámenie o úmrtí JUDr. A. M., ku ktorému došlo
21. marca 2000. Táto nová skutočnosť, majúca podstatný vplyv na rozhodnutie správneho
orgánu, mu nebola v čase rozhodovania známa, pretože oznámenie o nej nebolo pripojené
k spisovému materiálu. Následne rozhodnutím zo 06. septembra 2000 č. V-35168/98 rozhodol
tak, že vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech JUDr. A. M. zamietol.
Dedičské konanie po neb. JUDr. A. M. bolo právoplatne ukončené 14. júla 2005 a ako
dedičia zo zákona boli povolaní otec poručiteľky J. Ž. dedičským podielom 1/3, matka
poručiteľky M. Ž. dedičským podielom 1/3 a žalobca ako spolužijúca osoba s dedičským
podielom 1/3.
Podľa názoru krajského súdu smrťou JUDr. A. M. ako nájomníčky bytu č. X.
v bytovom dome na N. pred tým, než došlo k účinnému prevodu vlastníctva bytu, zaniklo jej
právo nájmu bytu a z tohto dôvodu nevzniklo neb. JUDr. A. M. vlastnícke právo k bytu a ani
jej prípadní dedičia nemohli automaticky vstúpiť do jej práv. V danom prípade sa žalobca stal
nositeľom práva nájmu z titulu prechodu nájmu bytu a sám mohol vo svojom mene uzavrieť
novú kúpnu zmluvu s vlastníkom bytu. Krajský súd poukázal ako na ďalšiu závažnú
skutočnosť na to, že predávajúci Hlavné mesto SR Bratislava odstúpilo od zmluvy o prevode
vlastníctva bytu.
Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nesprávne
postupoval, keď z dôvodu novelizácie zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon“), konkrétne jeho ustanovenia § 28,
rozhodol, že nebohá JUDr. A. M. mala povolený vklad s právnymi účinkami k 13. marcu
1998 a zároveň bolo zrušené rozhodnutie o povolení vkladu č. V-35168/98 z 22. mája 2000.
Vyslovil, že žalovaný postupoval nesprávne, keď mal za to, že kupujúca JUDr. A. M., ktorá
v čase uzavretia zmluvy bola nájomníčkou prevádzaného bytu, splnila všetky podmienky na
to, aby mohla uvedený byt nadobudnúť do vlastníctva.
K námietke nedostatku pasívnej legitimácie Katastrálneho úradu v Bratislave krajský
súd s poukazom na § 250 ods. 4 O.s.p. uviedol, že žalovaným je správny orgán, ktorý
rozhodol v poslednom stupni.
O náhrade trov rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému
žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali včas (§ 204 ods. 1 OSP) odvolanie
vedľajší účastníci a žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu v súlade s § 205 ods. 2 písm. f/ OSP a § 220 OSP zmenil tak, že žalobu
žalobcu zamietne. Namietli, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a je v časti aj nepreskúmateľný, krajský súd navyše neprihliadal k právne
významným skutočnostiam.
Poukázali na to, že zmluva o prevode vlastníctva k bytu medzi kupujúcou JUDr. A. M.
a predávajúcim Hlavným mestom SR Bratislavou bola uzavretá platne, a teda odo dňa jej
uzavretia vznikol medzi kupujúcou a predávajúcim nový právny vzťah založený touto
zmluvou, ktorý smrťou kupujúcej, resp. zánikom nájomného vzťahu, nezanikol. Tento vzťah
nemohol zaniknúť ani odstúpením od zmluvy predávajúcim. Najmä, jednou z podmienok
platného odstúpenia od zmluvy je jeho doručenie do dispozičnej sféry druhého účastníka
zmluvy a vzhľadom k tomu, že JUDr. A. M. bola v čase doručovania odstúpenia viac než
mesiac po smrti, je možnosť platného doručenia odstúpenia vylúčená.
Zákon č. 255/2001 Z. z., ktorým bolo ustanovenie § 28 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) doplnené o odsek 5, len reflektoval názor zastávaný právnou teóriou ako aj výkladom
existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe
predmetnej zmluvy. Toto ustanovenie bolo neskôr zmenené zákonom č. 419/2002 Z. z..
Odo dňa podania návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe úkonu, ktorý spĺňa všetky
náležitosti vyžadované príslušnými právnymi predpismi, nie je možný zánik právnych
vzťahov z dôvodu úmrtia účastníka právneho úkonu. Zákonní dedičia zomrelého kupujúceho
tak majú v súlade s Občianskym zákonníkom právo vstúpiť do práv kupujúceho.
V odvolaní vedľajší účastníci poukázali na to, že právne účinky vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností na základe platnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu,
pri návrhu podanom 13. marca 1998, nastali ku dňu podania návrhu, čo vyplývalo nielen
z vtedajšieho právneho stavu, ale najmä zo zákonného ustanovenia § 28 ods. 5 katastrálneho
zákona platného ku dňu rozhodnutia, t. j. k X26. februáru 2008. Žalobca i krajský súd
opomenuli § 79d katastrálneho zákona, v zmysle ktorého „začaté konania o návrhu na vklad
zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru
podľa osobitného predpisu podané do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa posudzujú
a dokončia podľa tohto zákona.
Navyše, žalovaný rozhodoval na základe povolenej obnovy konania o návrhu na vklad
vlastníckeho práva z 13. marca 1998 už s prihliadnutím na § 28 ods. 5 katastrálneho zákona
a na základe toho aj rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech JUDr. A. M.
Podaním doručeným súdu 15. marca 2010 (podaným na pošte 13. marca 2010) podal
proti rozsudku krajského súdu odvolanie žalovaný. Zhodne s vedľajšími účastníkmi navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamieta,
čo odôvodnil poukazom na skutočnosti už uvedené v odvolaní vedľajších účastníkov.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal odvolanie vedľajších účastníkov ako
nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že neuvádzajú vo veci nič nové, chronicky opakujú
argumenty už uvedené v konaní pred krajským súdom. Poukázal na rozpor v argumentácii
vedľajších účastníkov, keď na jednej strane poukazujú na neplatnosť odstúpenia Hlavného
mesta SR Bratislavy od zmluvy s A.M. po smrti menovanej, ale zároveň trvá na tom, že
žalovaný správne rozhodol, keď povolil vklad vlastníckeho práva takisto po smrti JUDr. A.M.
Uviedol, že ku dňu jej smrti (21. marca 2000) došlo k jasnému prechodu práva nájmu na
žalobcu priamo zo zákona.
Domnieva sa, že vedľajší účastníci mylne (predčasne) uvádzajú údaje z novely
katastrálneho zákona č. 255/2001 Z. z., ktorou bol modifikovaný § 28 a doplnené aj nové
ustanovenie § 79d, pretože tá v tom čase ešte neexistovala. Novela bola platná
až od 11. júla 2001, účinná od 01. januára 2002, a preto ju nemožno aplikovať na tento
prípad.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a vec preskúmal
na základe a v rozsahu odvolacích dôvodov odvolania vedľajších účastníkov napadnutý
rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že neboli
naplnené zákonné podmienky pre konanie o žalobe žalobcu.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 OSP).
Rozhodnutie preskúmavané v tomto konaní je rozhodnutie správy katastra
o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, voči ktorému katastrálny zákon
nepripúšťa odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 3 OSP).
V zmysle Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), ktorého
účelom je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej
ochrany, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde. Právo na prístup k súdnej ochrane však nemá a ani nemôže
mať absolútnu povahu. Toto právo umožňuje každému, aby sa po splnení predpokladov
ustanovených zákonom stal účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady
ustanovené zákonom, súd musí osobe (právnickej aj fyzickej) umožniť stať sa účastníkom
konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú.
Z uvedeného výkladu a chápania Čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva, že na to, aby sa žalobca
(ale i vedľajší účastníci) stali účastníkmi tohto konania pred súdom v správnom súdnictve,
musia splniť predpoklady ustanovené zákonom. Tieto predpoklady správny súd skúma
predovšetkým z procesného hľadiska, najmä či žaloba v správnom súdnictve bola podaná
včas, oprávnenou osobou a či žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je správny súd
oprávnený a povinný preskúmať.
Pre toto konanie Občiansky súdny poriadok vymedzuje okruh účastníkov konania,
tzn. priamo ustanovuje, ktoré subjekty sú legitimované na podanie žaloby a zároveň
aj subjekty, voči ktorým takáto žaloba má smerovať. Žalobcom je fyzická alebo právnická
osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom
správneho orgánu ukrátená na svojich právach, pričom podať žalobu môže aj fyzická alebo
právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako
s účastníkom konať malo (§ 250 ods. 2 OSP).
Jednou z podmienok pre to, aby sa osoba mohla domáhať ochrany proti nezákonnému
rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu prostredníctvom žaloby podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku teda je, že bola účastníkom správneho konania,
v ktorom bolo predmetné rozhodnutie vydané.
Pojem účastník správneho konania je definovaný jednak v § 14 správneho poriadku
ako ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať
alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak. V prejednávanej veci ide o osobitný druh správneho konania upravený
katastrálnym zákonom, ktorý obsahuje vlastnú definíciu účastníka vkladového konania. Tým
je výlučne účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo
zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 katastrálneho zákona).
V predmetnej veci je preskúmavaným rozhodnutie odporcu z 26. februára 2008,
ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech JUDr. A. M. na základe zmluvy
o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavrela s predávajúcim Hlavným mestom SR Bratislavou.
Účastníkmi vkladového konania teda boli výlučne tieto dva subjekty, ktoré jediné sú
v medziach ustanovených zákonom oprávnené podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu,
ktorým sa vkladové konanie končí.
Žalobca a ani vedľajší účastníci na strane žalovaného neboli a ani sa nestali účastníkmi
vkladového konania, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie o povolení vkladu.
Postavenie účastníka konania im nemožno prisúdiť ani v prípade, ak im odporca
preskúmavané rozhodnutie doručil. Vychádzajúc z § 31 ods. 6 katastrálneho zákona
rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech JUDr. A.M. nadobudlo
právoplatnosť dňom jeho vyznačenia bez možnosti podať proti nemu opravný prostriedok.
Samo doručenie preskúmavaného rozhodnutia tak plnilo funkciu oznámenia, vo vzťahu
k žalobcovi a vedľajším účastníkom nezaložilo žiadne práva alebo povinnosti účastníkom
vkladového konania.
Hoci nie je možné žalobcu a vedľajších účastníkov pokladať za účastníkov
vkladového konania v zmysle § 31 ods. 6 katastrálneho zákona, je namieste konštatovať,
že je predmetným rozhodnutím odporcu dotknutý, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
pristúpil k širšiemu výkladu pojmu v súlade s § 14 Správneho poriadku.
Predmetom konania v danom prípade je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalobcu, ktorým v súlade s ustanovením § 31 ods. 3 a § 28 ods. 5 katastrálneho zákona
povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k bytu č. X. na 7. nadzemnom
podlaží domu súpisné číslo X. na parcelách X., X. s podielom na spoločných častiach
domu, spoločných zariadeniach domu a pozemkoch parcelné číslo X., zastavané plochy
2
a nádvoria o výmere 308 m, parcele číslo X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 308
2
mvo veľkosti 7251/497142 v prospech JUDr. A. M., rod. Ž., rod.č. X., naposledy bytom
N., a vklad záložného práva podľa čl. IX ods. 4 zmluvy v prospech Hlavného mesta SR
Bratislavy s právnymi účinkami ku dňu 13. marcu 1998 a zároveň zrušil rozhodnutie
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V-35168/98 zo dňa
22. mája 2000.
Predmetné (preskúmavané) rozhodnutie bolo vydané po tom, ako bolo rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3Sp/22/2006-21 zo 16. apríla 2007 právoplatným
07. mája 2007 zrušené rozhodnutie bývalého Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho
odboru V-35168/98 zo 06. septembra 2000 o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho
práva a záložného práva do katastra nehnuteľností pod č. V-35168/98 z 22. mája 2000
z dôvodu úmrtia kupujúcej JUDr. A.M., ku ktorému došlo ešte pred rozhodnutím
správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Žalobca namietal, že nebolo možné uvedeným spôsobom povoliť vklad
vlastníckeho práva k bytu v prospech JUDr. A.M., pretože v dôsledku smrti zaniklo
jej postavenie nájomcu bytu, a teda prestala spĺňať predpoklady na uzavretie zmluvy
o prevode vlastníckeho práva k bytu s predávajúcim Hlavným mestom SR Bratislavou.
Následne, podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka (prechod nájmu) sa on stal
nájomcom bytu a práve jemu vzniklo právo uzavrieť takúto zmluvu. Tiež poukázal na to,
že správny orgán nemal prihliadať na splnenie podmienok v čase podania návrhu na vklad
vlastníckeho práva k bytu (§ 28 ods. 5 katastrálneho zákona v znení účinnom k 26.
februáru 2008), ale v čase, kedy o ňom prvý raz rozhodoval, t. j. 22. mája 2000, dva
mesiace po tom, ako JUDr. A.M. zomrela.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie,
ktorého zákonnosť je predmetom tohto konania, bolo vydané 26. februára 2008. Nemožno
preto ignorovať existenciu ustanovení § 79d a § 28 ods. 5 katastrálneho zákona, a to najmä
s ohľadom na požiadavku § 46 správneho poriadku, aby rozhodnutie správneho orgánu
bolo v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V zmysle tejto požiadavky
je správny orgán povinný rozhodovať podľa zákonov a ostatných právnych predpisov
platných a účinných ku dňu vydania rozhodnutia. V prípade, že počas konania dôjde
k zmene právneho predpisu, je správny orgán povinný rešpektovať príslušné prechodné
ustanovenia, a ak ich príslušný zmena či doplnenie právneho predpisu neobsahuje, je preň
záväzná právna norma platná a účinná v čase rozhodovania bez ohľadu na právny stav,
ktorý tu existoval v čase začatia konania. V opačnom prípade by bez zákonného dôvodu
konal a rozhodoval podľa už neúčinných právnych noriem, a teda v rozpore so zákazom
retroaktivity. Preto katastrálny úrad musel pri vydávaní rozhodnutia V-35168/98
z X..februára 2008 prihliadať na ustanovenie § 28 ods. 2 v spojení s § 79d katastrálneho
zákona. Preto nemožno považovať za správny záver krajského súdu ako ani tvrdenie
žalobcu o nemožnosti aplikácie ustanovení § 28 a § 79d katastrálneho zákona v znení
zákona č. 255/2001 Z. z. na konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu
v prospech JUDr. A. M.
Odporca teda postupoval správne, keď pri svojom rozhodovaní na vec aplikoval
§ 79d katastrálneho zákona a následne § 28 ods. 5 katastrálneho zákona v znení účinnom
k ňu vydania preskúmavaného rozhodnutia.
Čo sa týka práva JUDr. A. M. na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému
bytu, a teda aj trvania zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, ktorú uzavrela s Hlavným
mestom SR Bratislavou ako nájomníčka tohto bytu v súlade s § 5 zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), Najvyšší
súd Slovenskej republiky poukazuje na § 579 Občianskeho zákonníka, z ktorého
jednoznačne vyplýva, ktoré zmluvy smrťou jedného z účastníkov zanikajú. Pokiaľ ide
o zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, JUDr. A.M. bola vo vzťahu ku kúpnej cene
v postavení dlžníka a vo vzťahu k predmetnému bytu v postavení veriteľa. Ani jedno
z týchto práv nie je v prípade uzavretej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu podľa
§ 5 zákona č. 182/1993 Z. z. viazané výlučne na jej osobu, preto jej úmrtím nezaniká. Na
trvanie a platnosť takejto zmluvy nemal vplyv ani prechod nájmu bytu na žalobcu podľa §
706 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že ide o dva samostatné právne vzťahy. V čase
uzavretia zmluvy a v čase podania návrhu na vklad boli splnené všetky zákonom
vyžadované náležitosti na to, aby bol vklad vlastníckeho práva v prospech JUDr. A.
M. povolený. Pre právoplatnosť rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti sa nevyžaduje doručenie rozhodnutia účastníkom konania, táto nastáva zo
zákona dňom vyznačenia rozhodnutia (§ 31 ods. 5 katastrálneho zákona účinného do 31.
decembra 2001).
Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej
zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon
nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu. Jeho
účinnosť nie je podmienená súhlasom druhého účastníka, ani rozhodnutím súdu. Odstúpiť
od zmluvy je možné len vtedy, ak je to v zákone stanovené, alebo účastníkmi dohodnuté
(§ 48 ods. 1 O.z.).
Úmrtie účastníka zmluvy nie je zákonným dôvodom pre odstúpenie. Navyše
vylučuje možnosť, aby sa takýto prejav vôle odstupujúceho účastníka reálne dostal
do dispozičnej sféry zomretého účastníka. Zmyslom požiadavky adresného dôjdenia
odstúpenia do dispozičnej sféry druhého účastníka zmluvy je zabezpečenie možnosti tohto
účastníka brániť sa proti nezákonnému (neplatnému) odstúpeniu od zmluvy. Nemožno
preto, ako sa domnieva žalobca, dávať do jednej roviny možnosť platne odstúpiť
od zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu a možnosť právoplatne rozhodnúť
o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to ani k 22. máju 2000, kedy bolo
vydané prvé rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu
v prospech JUDr. A. M.
Hlavné mesto SR Bratislava ako predávajúci odstúpilo od zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k bytu uzavretej s JUDr. A. M. až po jej smrti, a to práve z dôvodu jej
úmrtia. Takéto odstúpenie nemožno vyhodnotiť ako platné, a preto nemožno z neho
vyvodiť riadne zrušenie tejto zmluvy v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že preskúmavané rozhodnutie žalobcu bolo vydané v súlade so zákonom a nebolo
na mieste jeho zrušenie. Naopak, bol to krajský súd, ktorý na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil a následne i nesprávne vo veci rozhodol.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,
že preskúmavané rozhodnutie žalovaného potvrdil (§ 246c ods. 1 a § 250ja ods. 3 OSP
O odvolaní žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že je namieste ho ako oneskorene podané odmietnuť (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 218
ods. 1 písm. a/ OSP). Napadnutý rozsudok krajského súdu bol žalovanému doručený
18. februára 2010, a teda zákonom ustanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania (§ 204
ods. 1 OSP) uplynula 05. marca 2010 (piatok). Žalovaný podal odvolanie na pošte
12. marca 2010. Jeho odvolanie bolo podané oneskorene, pričom odpustenie zmeškania
lehoty nežiadal.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 250k
ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP, keďže žalobca
v konaní úspešný nebol a vedľajším účastníkom z § 250k ods. 1 OSP právo na ich náhradu
neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Jana Baricová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková