Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/123/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobcu Ing. J.

S., bytom N., zastúpeného JUDr. M. Ď., advokátom so sídlom S., proti žalovanému Správe

katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, so sídlom Ružová dolina 27,

Bratislava, za účasti vedľajších účastníkov J. Ž., bytom X.Z. a M. Ž., bytom X.Z., oboch

zastúpených JUDr. O. B., advokátom so sídlom Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného z 26. februára 2008 č. V-35168/98, o odvolaní vedľajších účastníkov

a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. decembra 2009,

č. k. -65, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 17. decembra 2009, č. k. -65

m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“)

preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným

rozhodnutím žalovaný správny orgán rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X., k.ú. R., bytu č. X. v bytovom dome na N., súpis. č. X.,

postavenom na parc. č. X. a X., ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach

a zariadeniach bytového domu a zastavaných pozemkoch v podiele 7251/497142, v prospech

JUDr. A. M. ku 13. marcu 1998 a zároveň zrušil rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho

2

práva do katastra nehnuteľností z 22. mája 2000 č. V-35168/98 (rovnako v prospech JUDr. A.

M.).

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistil, že návrh na vklad podalo Hlavné

mesto SR Bratislava ako predávajúci na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení

záložného práva č. 020580297 uzavretej X.. novembra 1997 s JUDr. A. M. ako kupujúcou

(ďalej „zmluva o prevode vlastníctva k bytu“). Následne Hlavné mesto SR Bratislava

podaním z 02. mája 2000 pod č. ROBaNP 8429-2/2000 Val požiadalo o zastavenie konania

o vklade vlastníckeho práva z tejto zmluvy z dôvodu, že JUDr. A. M. ako účastníčka zmluvy

o prevode vlastníctva k bytu č. X. na N., zomrela. Súčasne Hlavné mesto SR Bratislava

oznámilo, že ak ešte nedošlo k zápisu vlastníckeho práva, odstupuje od zmluvy.

Žalobca podaním z 12. júna 2000 požiadal na Miestnom úrade Bratislava - R.

o prechod práva nájmu k bytu č. X. na N., z titulu, že jeho družka JUDr. A. M., s ktorou

v uvedenom byte žil v spoločnej domácnosti, zomrela a on nie je vlastníkom žiadneho iného

bytu.

Krajský súd tiež poukázal na to, že Okresný úrad Bratislava II., katastrálny odbor,

rozhodnutím z 19. júla 2000 č. V-35168/98 podľa

o správnom konaní („správny poriadok“) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“) povolil obnovu konania o vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva č. 020580297

uzavretej medzi Hlavným mestom SR Bratislavou a JUDr. A. M.. Vklad vlastníckeho práva

k predmetnému bytu bol povolený 22. mája 2000. Ešte 15. mája 2000 bolo Okresnému úradu

Bratislava II, katastrálny odbor, doručené oznámenie o úmrtí JUDr. A. M., ku ktorému došlo

21. marca 2000. Táto nová skutočnosť, majúca podstatný vplyv na rozhodnutie správneho

orgánu, mu nebola v čase rozhodovania známa, pretože oznámenie o nej nebolo pripojené

k spisovému materiálu. Následne rozhodnutím zo 06. septembra 2000 č. V-35168/98 rozhodol

tak, že vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech JUDr. A. M. zamietol.

Dedičské konanie po neb. JUDr. A. M. bolo právoplatne ukončené 14. júla 2005 a ako

dedičia zo zákona boli povolaní otec poručiteľky J. Ž. dedičským podielom 1/3, matka

poručiteľky M. Ž. dedičským podielom 1/3 a žalobca ako spolužijúca osoba s dedičským

podielom 1/3.

Podľa názoru krajského súdu smrťou JUDr. A. M. ako nájomníčky bytu č. X.

v bytovom dome na N. pred tým, než došlo k účinnému prevodu vlastníctva bytu, zaniklo jej

právo nájmu bytu a z tohto dôvodu nevzniklo neb. JUDr. A. M. vlastnícke právo k bytu a ani

jej prípadní dedičia nemohli automaticky vstúpiť do jej práv. V danom prípade sa žalobca stal

nositeľom práva nájmu z titulu prechodu nájmu bytu a sám mohol vo svojom mene uzavrieť

3

novú kúpnu zmluvu s vlastníkom bytu. Krajský súd poukázal ako na ďalšiu závažnú

skutočnosť na to, že predávajúci Hlavné mesto SR Bratislava odstúpilo od zmluvy o prevode

vlastníctva bytu.

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nesprávne

postupoval, keď z dôvodu novelizácie o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon“), konkrétne jeho ustanovenia § 28,

rozhodol, že nebohá JUDr. A. M. mala povolený vklad s právnymi účinkami k 13. marcu

1998 a zároveň bolo zrušené rozhodnutie o povolení vkladu č. V-35168/98 z 22. mája 2000.

Vyslovil, že žalovaný postupoval nesprávne, keď mal za to, že kupujúca JUDr. A. M., ktorá

v čase uzavretia zmluvy bola nájomníčkou prevádzaného bytu, splnila všetky podmienky na

to, aby mohla uvedený byt nadobudnúť do vlastníctva.

K námietke nedostatku pasívnej legitimácie Katastrálneho úradu v Bratislave krajský

súd s poukazom na uviedol, že žalovaným je správny orgán, ktorý

rozhodol v poslednom stupni.

O náhrade trov rozhodol krajský súd podľa a v konaní úspešnému

žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali včas ( ) odvolanie

vedľajší účastníci a žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu v súlade s a zmenil tak, že žalobu

žalobcu zamietne. Namietli, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a je v časti aj nepreskúmateľný, krajský súd navyše neprihliadal k právne

významným skutočnostiam.

Poukázali na to, že zmluva o prevode vlastníctva k bytu medzi kupujúcou JUDr. A. M.

a predávajúcim Hlavným mestom SR Bratislavou bola uzavretá platne, a teda odo dňa jej

uzavretia vznikol medzi kupujúcou a predávajúcim nový právny vzťah založený touto

zmluvou, ktorý smrťou kupujúcej, resp. zánikom nájomného vzťahu, nezanikol. Tento vzťah

nemohol zaniknúť ani odstúpením od zmluvy predávajúcim. Najmä, jednou z podmienok

platného odstúpenia od zmluvy je jeho doručenie do dispozičnej sféry druhého účastníka

zmluvy a vzhľadom k tomu, že JUDr. A. M. bola v čase doručovania odstúpenia viac než

mesiac po smrti, je možnosť platného doručenia odstúpenia vylúčená.

, ktorým bolo ustanovenie

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) doplnené o odsek 5, len reflektoval názor zastávaný právnou teóriou ako aj výkladom

existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe

4

predmetnej zmluvy. Toto ustanovenie bolo neskôr zmenené .

Odo dňa podania návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe úkonu, ktorý spĺňa všetky

náležitosti vyžadované príslušnými právnymi predpismi, nie je možný zánik právnych

vzťahov z dôvodu úmrtia účastníka právneho úkonu. Zákonní dedičia zomrelého kupujúceho

tak majú v súlade s právo vstúpiť do práv kupujúceho.

V odvolaní vedľajší účastníci poukázali na to, že právne účinky vkladu vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností na základe platnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu,

pri návrhu podanom 13. marca 1998, nastali ku dňu podania návrhu, čo vyplývalo nielen

z vtedajšieho právneho stavu, ale najmä zo zákonného ustanovenia § 28 ods. 5 katastrálneho

zákona platného ku dňu rozhodnutia, t. j. k X26. februáru 2008. Žalobca i krajský súd

opomenuli § 79d katastrálneho zákona, v zmysle ktorého „začaté konania o návrhu na vklad

zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru

podľa osobitného predpisu podané do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa posudzujú

a dokončia podľa tohto zákona.

Navyše, žalovaný rozhodoval na základe povolenej obnovy konania o návrhu na vklad

vlastníckeho práva z 13. marca 1998 už s prihliadnutím na § 28 ods. 5 katastrálneho zákona

a na základe toho aj rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech JUDr. A. M.

Podaním doručeným súdu 15. marca 2010 (podaným na pošte 13. marca 2010) podal

proti rozsudku krajského súdu odvolanie žalovaný. Zhodne s vedľajšími účastníkmi navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamieta,

čo odôvodnil poukazom na skutočnosti už uvedené v odvolaní vedľajších účastníkov.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal odvolanie vedľajších účastníkov ako

nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že neuvádzajú vo veci nič nové, chronicky opakujú

argumenty už uvedené v konaní pred krajským súdom. Poukázal na rozpor v argumentácii

vedľajších účastníkov, keď na jednej strane poukazujú na neplatnosť odstúpenia Hlavného

mesta SR Bratislavy od zmluvy s A.M. po smrti menovanej, ale zároveň trvá na tom, že

žalovaný správne rozhodol, keď povolil vklad vlastníckeho práva takisto po smrti JUDr. A.M.

Uviedol, že ku dňu jej smrti (21. marca 2000) došlo k jasnému prechodu práva nájmu na

žalobcu priamo zo zákona.

Domnieva sa, že vedľajší účastníci mylne (predčasne) uvádzajú údaje z novely

katastrálneho , ktorou bol modifikovaný a doplnené aj nové

ustanovenie § 79d, pretože tá v tom čase ešte neexistovala. Novela bola platná

až od 11. júla 2001, účinná od 01. januára 2002, a preto ju nemožno aplikovať na tento

prípad.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a vec preskúmal

na základe a v rozsahu odvolacích dôvodov odvolania vedľajších účastníkov napadnutý

rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že neboli

naplnené zákonné podmienky pre konanie o žalobe žalobcu.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté ( a ).

Rozhodnutie preskúmavané v tomto konaní je rozhodnutie správy katastra

o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, voči ktorému katastrálny zákon

nepripúšťa odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval podľa druhej hlavy

piatej časti ( ).

V zmysle Čl. 46 ods. 1 (ďalej aj „“), ktorého

účelom je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej

ochrany, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde. Právo na prístup k súdnej ochrane však nemá a ani nemôže

mať absolútnu povahu. Toto právo umožňuje každému, aby sa po splnení predpokladov

ustanovených zákonom stal účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd musí osobe (právnickej aj fyzickej) umožniť stať sa účastníkom

konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú.

Z uvedeného výkladu a chápania Čl. 46 ods. 1 vyplýva, že na to, aby sa žalobca

(ale i vedľajší účastníci) stali účastníkmi tohto konania pred súdom v správnom súdnictve,

musia splniť predpoklady ustanovené zákonom. Tieto predpoklady správny súd skúma

predovšetkým z procesného hľadiska, najmä či žaloba v správnom súdnictve bola podaná

včas, oprávnenou osobou a či žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je správny súd

oprávnený a povinný preskúmať.

6

Pre toto konanie vymedzuje okruh účastníkov konania,

tzn. priamo ustanovuje, ktoré subjekty sú legitimované na podanie žaloby a zároveň

aj subjekty, voči ktorým takáto žaloba má smerovať. Žalobcom je fyzická alebo právnická

osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom

správneho orgánu ukrátená na svojich právach, pričom podať žalobu môže aj fyzická alebo

právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako

s účastníkom konať malo ( ).

Jednou z podmienok pre to, aby sa osoba mohla domáhať ochrany proti nezákonnému

rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu prostredníctvom žaloby podľa druhej hlavy

piatej časti teda je, že bola účastníkom správneho konania,

v ktorom bolo predmetné rozhodnutie vydané.

Pojem účastník správneho konania je definovaný jednak v § 14 správneho poriadku

ako ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať

alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo

dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich

právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,

kým sa preukáže opak. V prejednávanej veci ide o osobitný druh správneho konania upravený

katastrálnym zákonom, ktorý obsahuje vlastnú definíciu účastníka vkladového konania. Tým

je výlučne účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo

zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 katastrálneho zákona).

V predmetnej veci je preskúmavaným rozhodnutie odporcu z 26. februára 2008,

ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech JUDr. A. M. na základe zmluvy

o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavrela s predávajúcim Hlavným mestom SR Bratislavou.

Účastníkmi vkladového konania teda boli výlučne tieto dva subjekty, ktoré jediné sú

v medziach ustanovených zákonom oprávnené podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu,

ktorým sa vkladové konanie končí.

Žalobca a ani vedľajší účastníci na strane žalovaného neboli a ani sa nestali účastníkmi

vkladového konania, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie o povolení vkladu.

Postavenie účastníka konania im nemožno prisúdiť ani v prípade, ak im odporca

preskúmavané rozhodnutie doručil. Vychádzajúc z § 31 ods. 6 katastrálneho zákona

rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech JUDr. A.M. nadobudlo

právoplatnosť dňom jeho vyznačenia bez možnosti podať proti nemu opravný prostriedok.

Samo doručenie preskúmavaného rozhodnutia tak plnilo funkciu oznámenia, vo vzťahu

7

k žalobcovi a vedľajším účastníkom nezaložilo žiadne práva alebo povinnosti účastníkom

vkladového konania.

Hoci nie je možné žalobcu a vedľajších účastníkov pokladať za účastníkov

vkladového konania v zmysle § 31 ods. 6 katastrálneho zákona, je namieste konštatovať,

že je predmetným rozhodnutím odporcu dotknutý, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

pristúpil k širšiemu výkladu pojmu v súlade s § 14 Správneho poriadku.

Predmetom konania v danom prípade je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalobcu, ktorým v súlade s ustanovením § 31 ods. 3 a § 28 ods. 5 katastrálneho zákona

povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k bytu č. X. na 7. nadzemnom

podlaží domu súpisné číslo X. na parcelách X., X. s podielom na spoločných častiach

domu, spoločných zariadeniach domu a pozemkoch parcelné číslo X., zastavané plochy

2

a nádvoria o výmere 308 m, parcele číslo X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 308

2

mvo veľkosti 7251/497142 v prospech JUDr. A. M., rod. Ž., rod.č. X., naposledy bytom

N., a vklad záložného práva podľa čl. IX ods. 4 zmluvy v prospech Hlavného mesta SR

Bratislavy s právnymi účinkami ku dňu 13. marcu 1998 a zároveň zrušil rozhodnutie

o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V-35168/98 zo dňa

22. mája 2000.

Predmetné (preskúmavané) rozhodnutie bolo vydané po tom, ako bolo rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave, č. k. -21 zo 16. apríla 2007 právoplatným

07. mája 2007 zrušené rozhodnutie bývalého Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho

odboru V-35168/98 zo 06. septembra 2000 o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho

práva a záložného práva do katastra nehnuteľností pod č. V-35168/98 z 22. mája 2000

z dôvodu úmrtia kupujúcej JUDr. A.M., ku ktorému došlo ešte pred rozhodnutím

správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Žalobca namietal, že nebolo možné uvedeným spôsobom povoliť vklad

vlastníckeho práva k bytu v prospech JUDr. A.M., pretože v dôsledku smrti zaniklo

jej postavenie nájomcu bytu, a teda prestala spĺňať predpoklady na uzavretie zmluvy

o prevode vlastníckeho práva k bytu s predávajúcim Hlavným mestom SR Bratislavou.

Následne, podľa (prechod nájmu) sa on stal

nájomcom bytu a práve jemu vzniklo právo uzavrieť takúto zmluvu. Tiež poukázal na to,

že správny orgán nemal prihliadať na splnenie podmienok v čase podania návrhu na vklad

vlastníckeho práva k bytu (§ 28 ods. 5 katastrálneho zákona v znení účinnom k 26.

8

februáru 2008), ale v čase, kedy o ňom prvý raz rozhodoval, t. j. 22. mája 2000, dva

mesiace po tom, ako JUDr. A.M. zomrela.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie,

ktorého zákonnosť je predmetom tohto konania, bolo vydané 26. februára 2008. Nemožno

preto ignorovať existenciu ustanovení § 79d a § 28 ods. 5 katastrálneho zákona, a to najmä

s ohľadom na požiadavku § 46 správneho poriadku, aby rozhodnutie správneho orgánu

bolo v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V zmysle tejto požiadavky

je správny orgán povinný rozhodovať podľa zákonov a ostatných právnych predpisov

platných a účinných ku dňu vydania rozhodnutia. V prípade, že počas konania dôjde

k zmene právneho predpisu, je správny orgán povinný rešpektovať príslušné prechodné

ustanovenia, a ak ich príslušný zmena či doplnenie právneho predpisu neobsahuje, je preň

záväzná právna norma platná a účinná v čase rozhodovania bez ohľadu na právny stav,

ktorý tu existoval v čase začatia konania. V opačnom prípade by bez zákonného dôvodu

konal a rozhodoval podľa už neúčinných právnych noriem, a teda v rozpore so zákazom

retroaktivity. Preto katastrálny úrad musel pri vydávaní rozhodnutia V-35168/98

z X..februára 2008 prihliadať na ustanovenie § 28 ods. 2 v spojení s § 79d katastrálneho

zákona. Preto nemožno považovať za správny záver krajského súdu ako ani tvrdenie

žalobcu o nemožnosti aplikácie ustanovení § 28 a § 79d katastrálneho zákona v znení

na konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu

v prospech JUDr. A. M.

Odporca teda postupoval správne, keď pri svojom rozhodovaní na vec aplikoval

§ 79d katastrálneho zákona a následne § 28 ods. 5 katastrálneho zákona v znení účinnom

k ňu vydania preskúmavaného rozhodnutia.

Čo sa týka práva JUDr. A. M. na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému

bytu, a teda aj trvania zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, ktorú uzavrela s Hlavným

mestom SR Bratislavou ako nájomníčka tohto bytu v súlade s

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“), Najvyšší

súd Slovenskej republiky poukazuje na , z ktorého

jednoznačne vyplýva, ktoré zmluvy smrťou jedného z účastníkov zanikajú. Pokiaľ ide

o zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, JUDr. A.M. bola vo vzťahu ku kúpnej cene

v postavení dlžníka a vo vzťahu k predmetnému bytu v postavení veriteľa. Ani jedno

z týchto práv nie je v prípade uzavretej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu podľa

viazané výlučne na jej osobu, preto jej úmrtím nezaniká. Na

9

trvanie a platnosť takejto zmluvy nemal vplyv ani prechod nájmu bytu na žalobcu podľa §

706 , a to z dôvodu, že ide o dva samostatné právne vzťahy. V čase

uzavretia zmluvy a v čase podania návrhu na vklad boli splnené všetky zákonom

vyžadované náležitosti na to, aby bol vklad vlastníckeho práva v prospech JUDr. A.

M. povolený. Pre právoplatnosť rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti sa nevyžaduje doručenie rozhodnutia účastníkom konania, táto nastáva zo

zákona dňom vyznačenia rozhodnutia (§ 31 ods. 5 katastrálneho zákona účinného do 31.

decembra 2001).

Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej

zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon

nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu. Jeho

účinnosť nie je podmienená súhlasom druhého účastníka, ani rozhodnutím súdu. Odstúpiť

od zmluvy je možné len vtedy, ak je to v zákone stanovené, alebo účastníkmi dohodnuté

(§ 48 ods. 1 O.z.).

Úmrtie účastníka zmluvy nie je zákonným dôvodom pre odstúpenie. Navyše

vylučuje možnosť, aby sa takýto prejav vôle odstupujúceho účastníka reálne dostal

do dispozičnej sféry zomretého účastníka. Zmyslom požiadavky adresného dôjdenia

odstúpenia do dispozičnej sféry druhého účastníka zmluvy je zabezpečenie možnosti tohto

účastníka brániť sa proti nezákonnému (neplatnému) odstúpeniu od zmluvy. Nemožno

preto, ako sa domnieva žalobca, dávať do jednej roviny možnosť platne odstúpiť

od zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu a možnosť právoplatne rozhodnúť

o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to ani k 22. máju 2000, kedy bolo

vydané prvé rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu

v prospech JUDr. A. M.

Hlavné mesto SR Bratislava ako predávajúci odstúpilo od zmluvy o prevode

vlastníckeho práva k bytu uzavretej s JUDr. A. M. až po jej smrti, a to práve z dôvodu jej

úmrtia. Takéto odstúpenie nemožno vyhodnotiť ako platné, a preto nemožno z neho

vyvodiť riadne zrušenie tejto zmluvy v zmysle .

Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že preskúmavané rozhodnutie žalobcu bolo vydané v súlade so zákonom a nebolo

na mieste jeho zrušenie. Naopak, bol to krajský súd, ktorý na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil a následne i nesprávne vo veci rozhodol.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,

10

že preskúmavané rozhodnutie žalovaného potvrdil ( a

v spojení s ).

O odvolaní žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že je namieste ho ako oneskorene podané odmietnuť ( v spojení s

ods. 1 písm. a/ ). Napadnutý rozsudok krajského súdu bol žalovanému doručený

18. februára 2010, a teda zákonom ustanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania (§ 204

ods. 1 ) uplynula 05. marca 2010 (piatok). Žalovaný podal odvolanie na pošte

12. marca 2010. Jeho odvolanie bolo podané oneskorene, pričom odpustenie zmeškania

lehoty nežiadal.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 250k

ods. 1 a s poukazom na veta prvá , keďže žalobca

v konaní úspešný nebol a vedľajším účastníkom z právo na ich náhradu

neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Jana Baricová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková