Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)93d/361337.9dadc6.pdf
PDF · 159.66 KB
No categories available
5Sžf/17/2010
Najvyšší súd 5Sžf/17/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti M. S., s. r. o., so sídlom H.,
zastúpenej Mgr. O. B., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica 13, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/10916-73513/2009/990268-r zo dňa 23. júla
2009, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/112/2009-78
zo 16. februára 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre,
č. k. 11S/112/2009-78 zo 16. februára 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou
sa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/224/10916-
73513/2009/990268-r zo dňa 23. júla 2009, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne
proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Vráble č. 628/230/108-2081/09/Há
zo dňa 02. apríla 2009. Týmto dodatočným platobným výmerom Daňový úrad Vráble (ďalej
len „správca dane“) vyrubil ţalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2007 v celkovej sume 631,49 eura, z dôvodu porušenia § 47 ods. 1 a 3 v nadväznosti
na § 8, § 49 ods. 7 písm. a/, c/ a d) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), z toho dôvodu, ţe dodal tovar do tretej
krajiny a nepreukázal jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane, keď
neoprávnene odpočítal daň zo sluţby (stravovanie počas školenia) a keď neoprávnene
odpočítal daň, ktorú nezaplatil správcovi dane pri dovoze tovaru.
Krajský súd v Nitre posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom
rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a/, § 47 ods. 1 a 3 zákona o DPH
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu v rozsahu
vymedzenom ţalobou, keď ţalobkyňa napadla rozhodnutie ţalovaného iba v časti, týkajúcej
sa dodania tovaru do tretej krajiny a nepreukázania jednotnej colnej deklarácie, dospel
k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP
tak, ţe ţalobkyni pre jej neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa a ţiadala,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu
zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti
ţalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne ţiadala, aby najvyšší súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe napriek nahradeniu
Šiestej Smernice novou Smernicou Rady 2006/112/ES, by sa táto mala vykladať v súlade
s článkom 411 (2) Smernice Rady 2006/1123/ES v tom zmysle, ţe táto zmena nemá dopad
na platnosť pouţitých odkazov na Šiestu smernicu, pretoţe u relevantných ustanovení
smernice, na ktoré sa ţalobkyňa v ţalobe odvoláva nedošlo k ţiadnej obsahovej zmene,
keďţe k vydaniu novej smernice došlo iba z dôvodu sprehľadnenia znenia Šiestej smernice,
ktorá prešla v priebehu času viacerými zmenami. Namietla, ţe z uvedeného potom vyplýva,
ţe právna argumentácia uvedená v rozsudku Európskeho súdneho dvora (dnes Súdneho dvora
Európskej únie; ďalej aj „ESD“ alebo „SDEÚ“) „Colleé“ sa vzťahuje i na prípad rozhodnutia
napadnutého ţalobou, nakoľko znenie článkov Šiestej Smernice, z ktorých vychádza
rozsudok Colleé, je obsahovo rovnaké, ako znenie článkov Smernice 2006/112/EC (ďalej
aj „Šiesta Smernica“). Preto podľa názoru ţalobkyne nie je ţiaden dôvod, aby sa výklad
uplatnený v rozsudku Colleé neaplikoval i na prípad oslobodenia od dane uvedený
v napadnutom rozhodnutí ţalovaného, ako i Daňového úradu Vráble.
Podľa názoru ţalobkyne, krajský súd pochybil, keď sa v napadnutom rozsudku
stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe rozsudok Colleé rieši inú problematiku spornú medzi
účastníkmi, pretoţe meritom veci v rozsudku Collée bolo to, či si členské štáty EU môţu
v rámci stanovenia podmienok pre uplatňovanie oslobodenia, stanoviť formálne podmienky,
pri nesplnení ktorých môţu odmietnuť oslobodenie pri dodávke, ktorá splnila materiálne
podmienky pre oslobodenie. Z rozhodnutia ESD vyplýva, ţe takáto vnútroštátna úprava ide
nad rámec toho, čo členským štátom Šiesta Smernica umoţňuje. To ţe sa v danom prípade
jednalo o oslobodenie intrakomunitárneho dodania a nie vývozu tovaru, bolo pre meritum
veci podľa názoru ţalobkyne irelevantné. Podstatnou časťou citovaného rozhodnutia pre tento
prípad je totiţ to, ţe plnenia majú byť zdanené s ohľadom na ich objektívne charakteristiky,
teda keď je nesporné, ţe dodávka bola skutočne vykonaná.
Túto svoju argumentáciu ţalobkyňa doplnila aj odvolaním sa na rozsudok nemeckého
„Bundesfinanzhof“ (Spolkový finančný dvor, ďalej len „SFD“) z 28. mája 2009 č. VR 23/08,
v ktorom SFD dospel k záveru, ţe tak intrakomunitárne dodania, ako aj vývozy tovaru,
sú na základe prepravy alebo zaslania tohto tovaru pri dodaní z tuzemska do zahraničia
(územie ES alebo tretích krajín) oslobodené. Reţim oslobodenia pri intrakomunitárnom
dodaní nahradil systém dovozov a vývozov medzi štátmi spoločenstva, t. j. ide o ten istý
reţim, ale v rámci štátov ES, a tak pri intrakomunitárnych dodaniach, ako aj pri vývoze
tovaru sa oslobodenie od dane uplatňuje preukázaním splnenia podmienok pre oslobodenie.
Podľa názoru ţalobkyne, ţalovaný v daňovom konaní nespochybnil uskutočnenie
vývozu tovaru ţalobcom do tretej krajiny, a preto poţadovanie predloţenia JCD ţalovaným
v zmysle § 47 ods. 3 zákona o DPH, ako jediného dôkazu splnenia hmotnoprávnej
podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, t. j. dodania tovaru na územie tretieho
štátu, je obmedzujúcim spôsobom preukazovania splnenia tejto podmienky a v tejto časti
ide zákon o DPH nad rámec Šiestej Smernice, ako aj Smernice a zabraňuje oslobodeniu
od dane s pridanej hodnoty napriek splneniu zákonných predpokladov, keď preukázanie
splnenia hmotnoprávnej podmienky povyšuje nad jej skutočné splnenie.
Ţalobkyňa ďalej uviedla, ţe pokiaľ ide o tvrdenie ţalovaného, týkajúceho sa moţnosti
získania dokladu o vývoze tovaru (tzv. JCD) pri vývoze tovaru v dodatočnej lehote
6 mesiacov na získanie JCD, treba uviesť, ţe získanie tohto dokladu je pri niektorých
vývozoch problematické, resp. nemoţné a tento problém je všeobecný, teda nevyskytuje
sa len u ţalobkyne.
Ţalobkyňa tieţ uviedla, ţe v danom prípade bol tovar dodávaný s podmienkou
EX-WORKS (Incoterms), teda zo závodu (tovar je dodaný v závode predávajúceho
– ţalobkyne dopravcovi/špeditérovi odberateľa). Export je teda v tomto prípade
zabezpečovaný kupujúcim, konkrétne špedičnou firmou zabezpečenou odberateľom
(kupujúcim). Medzi touto špedičnou firmou a predávajúcim (ţalobcom) nie je ţiaden
zmluvný vzťah, a je preto ťaţké získať späť akékoľvek doklady a potvrdenia, a to nielen
z dôvodu neochoty alebo zanedbania povinností niektorej zo strán, ale väčšinou z dôvodu
ich straty, ako to bolo i v prípade, na ktorý sa vzťahuje táto ţaloba.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21. apríla 2010 na odvolanie
ţalobkyne navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe sa v plnom
rozsahu pridrţiava písomného vyjadrenia zo dňa 22.10.2009, ktoré bolo zaslané k ţalobe,
keďţe odvolanie neobsahuje ţiadne nové relevantné skutočnosti, ku ktorým by sa ţalovaný
uţ nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné
priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného
č. I/224/10916-73513/2009/990268 zo dňa 23.07.2009, ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Vráble č. 628/230/108-2081/09/Há zo dňa 02.04.2009,
ktorým bol ţalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 631,49 eura
za zdaňovacie obdobie marec 2007 v tej časti, v ktorej ţalobkyňa dodala tovar do tretej
krajiny a nepreukázala jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane podľa § 47
ods. 3 zákona o DPH.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 47 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý
je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území
tretieho štátu.
Podľa § 47 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý
je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území
tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň
ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci na účely vybavenia,
zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo
akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné pouţitie.
Podľa § 47 ods. 3 zákona o DPH v čase rozhodnom pre posúdenie danej veci
odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov
1 a 2 je platiteľ povinný preukázať písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru
do colného reţimu vývoz, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia
Európskych spoločenstiev, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru. Platiteľ musí mať
k dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz najneskôr
do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom
uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru.
Podľa čl. 131 Smernice, oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 aţ 9
sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva a v súlade
s podmienkami, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho
a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania
akýmkoľvek moţným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneuţitiu dane.
Podľa čl. 146 Šiestej smernice, ktorý sa týka oslobodenia od dane pri vývoze, bod 1
písm. a/ členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru, ktorý je zaslaný alebo prepravený
predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia mimo Spoločenstva;
Podľa čl. 147 ods. 2 druhý pododsek Šiestej Smernice, vývoz sa preukazuje faktúrou
alebo iným dokladom slúţiacim ako faktúra, ktorý potvrdí colný úrad, ktorým tovar opustil
Spoločenstvo.
Z obsahu administratívneho a súdneho spisu mal najvyšší súd za preukázané,
ţe ţalobkyňa sa v rozhodujúcom období zaoberala opracovaním a povrchovou úpravou
kovov a svoje výrobky vyváţala aj do tretích krajín. V rozhodnom období vystavila štyri
faktúry č. 98001978 z 09.03.2007, č. 98002028 z 13.03.2007, č. 98002029 z 13.03.2007
a č. 98002085 z 16.03.2007 za dodávku tovarov pre odberateľov v USA v celkovej hodnote
dane z pridanej hodnoty v sume 8.717,52 Sk. K uvedeným faktúram za dodávky tovarov
do tretích krajín chýbali písomné colné vyhlásenia o prepustení tovaru do colného reţimu
vývoz, v ktorých je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych
spoločenstiev (ďalej len „JCD“), čo je jednou z podmienok oslobodenia od dane pri vývoze
do tretieho štátu stanovený v § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH. Ţalobkyňa tieto JCD pri daňovej
kontrole, ani 23 mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnila oslobodenie
od dane pri vývoze tovaru, nevedela predloţiť.
Najvyšší súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu vyjadrenom v napadnutom
rozsudku v celom rozsahu, nakoľko krajský súd sa podrobne vysporiadal so všetkými
námietkami uvádzanými ţalobkyňou v ţalobe a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje
za potrebné doplniť nasledovné:
Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 47 ods.1 zákona o DPH, platného
v rozhodnom zdaňovacom období, ustanovil hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých
priznáva oslobodenie od dane z pridanej hodnoty tak, ţe oslobodené od dane je dodanie
tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia
na území tretieho štátu.
Súčasne v právnej norme ustanovenej v § 47 ods. 3 zákona o DPH platného
v rozhodnom čase, zákonodarca ustanovuje podmienky, za splnenia ktorých daňovému
subjektu vzniká právo na oslobodenie od dane. V tomto prípade je nevyhnutnou podmienkou
oslobodenia od dane z pridanej hodnoty preukázanie tej skutočnosti, ţe tovar bol vyvezený
mimo územia Spoločenstva, nakoľko len a len vývoz tovaru mimo územia Spoločenstva
je dôvodom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.
Zo samotnej Šiestej Smernice vyplýva, ţe vývoz tovaru je potrebné určitým spôsobom
preukázať a to konkrétne potvrdením faktúry alebo iného relevantného dokladu colným
úradom, ktorým tovar opustil Spoločenstvo. Preto ak zákonodarca priamo v skutkovej
podstate právnej normy (§ 47 ods. 3 zákona o DPH) ustanovuje, ţe odoslanie alebo
prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ
povinný preukázať písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného reţimu
vývoz, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych
spoločenstiev, tzv. dôkaz o vývoze, platiteľ musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie
o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz.
Z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci však vyplýva, ţe ţalobkyňa
správcovi dane nevedela predmetný doklad predloţiť a v priebehu daňovej kontroly a ani
dodatočne v priebehu daňového konania poţadovaný doklad nepredloţila.
Pokiaľ ţalobkyňa v odvolaní tvrdila, ţe správny orgán nespochybňoval vývoz tovaru
do tretej krajiny, toto tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko z protokolu
o miestnom zisťovaní vyplýva iba tá skutočnosť, ţe bola preukázaná preprava tovaru a úhrada
faktúr zahraničnými osobami, t. j. ţe boli predloţené iba účtovné doklady. Vývoz tovaru
zo Spoločenstva však preukázaný nebol a to nielen tým, ţe nebol predloţený JCD, ale ani iný
relevantný doklad o tom, ţe tovar bol vyvezený (napr. rozhodnutie z tretej krajiny, ţe tovar
tam bol preclený, alebo iný vierohodný doklad o tom, ţe tovar vystúpil v tretej krajine).
Odberateľom podpísaná faktúra spolu s výpisom z účtu dodávateľa na preukázanie
týchto skutočností nemôţe postačovať, nakoľko ako bolo uvedené vyššie, ide len o účtovné
doklady platiteľa.
Najvyšší súd súhlasí s námietkami ţalobkyne týkajúcimi sa rozsudku ESD č. C-146/05
„Albert Colleé“ a jeho aktuálnosti v súvislosti s prijatím Šiestej Smernice, a za určitých
okolností aj s jeho aplikovateľnosťou na prípad ako je tento.
Avšak v danom prípade postup správnych orgánov je plne v súlade s týmto
rozsudkom, pretoţe tak rozsudok ESD ako aj rozhodnutie SFD vychádza z predpokladu,
ţe predloţenie určitého konkrétneho formálneho dôkazu môţe byť opomenuté, pokiaľ platiteľ
iným relevantným spôsobom preukáţe, ţe skutočne došlo k naplneniu hmotnoprávnych
podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.
V tejto súvislosti dáva najvyšší súd ţalobkyni do pozornosti, ţe aj v rozsudku
č. VR 23/08 z 28. mája 2009, SFD vyslovil, ţe podnikateľ musí poskytnúť dôkaz vo forme
dokladu (dôkaz o vývoze tovaru) a dôkaz vo forme záznamu (účtovný doklad) a ak splní tieto
dôkazné povinnosti, je oprávnený klasifikovať dodávku ako oslobodenú od dane (bod 15 a 16
rozsudku). S odvolaním sa na rozsudok ESD vo veci Collé ďalej v bode 18 SFD hovorí,
ţe dodávka, ktorá spĺňa materiálne poţiadavky na oslobodenie, je oslobodená od dane,
aj ak daňovník nesplnil určité formálne poţiadavky, pokiaľ porušenie týchto formálnych
poţiadaviek nie je prekáţkou poskytnutia dostatočného dôkazu, ţe materiálne poţiadavky boli
splnené.
Ďalej potom v bode 26. konštatuje, ţe vývozné dodávky celkove, napriek nesplneniu
dôkazných povinností sú oslobodené od dane, ak sa „na základe objektívnej dôkaznej situácie
zistí“, ţe sú splnené predpoklady pre vývoznú dodávku. Za takýto predpoklad však
nepovaţuje predloţenie účtovného dokladu, ktorý ţalobcovia poskytli v konaní pred FS
a s poukazom na to, ţe FS vychádzal z iných princípov (bod 27), a iba s odôvodnením,
ţe ţalobcovia poskytli v konaní pred FS účtovný doklad, vyhlásil, ţe boli splnené
predpoklady pre oslobodenie od dane a vyhovel ţalobe, SFD dospel k záveru, ţe je potrebné
rozsudok FS zrušiť.
V danom prípade, ako uţ bolo uvedené vyššie, je hmotnoprávnym predpokladom
oslobodenia oddane z pridanej hodnoty preukázanie skutočnosti, ţe tovar bol skutočne
vyvezený, pričom v súlade s komunitárnym právom sa táto okolnosť preukazuje dokladom
o vývoze, na ktorom prepustenie z colného reţimu potvrdzuje štátom poverená autorita,
t. j. príslušný colný orgán. Vydaniu JCD predchádza colné konanie, ktoré pozostáva
z viacerých krokov, výsledkom ktorého je JCD potvrdené výstupnou colnicou.
Najvyšší súd pripúšťa, ţe výnimočne môţu nastať okolnosti, keď platiteľ nemôţe
predloţiť poţadovaný JCD formulár, avšak v takom prípade musí predloţiť iný dôkaz
o vývoze tovaru a tým nad všetku pochybnosť preukázať, ţe došlo k naplneniu
hmotnoprávnej podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri vývoze tovaru,
t. j. k samotnému vývozu tovaru. V celom administratívnom konaní ţalobkyňa nezdôvodnila,
prečo nepredloţila poţadované JCD, a to ani v dodatočnej lehote a aţ v odvolaní proti
rozsudku súdu prvého stupňa sa objavila ničím nekonkretizovaná poznámka, ţe tieto doklady
predloţiť nemohla z dôvodu ich straty. Preto sa touto poznámkou v odvolacom konaní
najvyšší súd nezaoberal.
Poţadovanie predloţenia dôkazu o vývoze zo strany daňových orgánov nemôţe byť
povaţované za formalizmus, ktorý je v rozpore so zásadami daňového konania, prípadne ide
nad rámec Smernice, nakoľko porušenie týchto ţalobkyňou označovaných „formálnych“
poţiadaviek je prekáţkou poskytnutia dostatočného dôkazu, ţe materiálne poţiadavky
na oslobodenie od dane boli splnené.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel
k záveru, ţe námietky ţalobkyne vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, a keďţe
v rozhodnutí a postupe ţalovaného ani krajského súdu nezistil iné vady, ktoré by mohli viesť
k zrušeniu rozhodnutia ţalovaného alebo rozsudku prvostupňového súdu, napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Nitre podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 OSP potvrdil.
10 5Sţf/17/2010
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobkyňa v odvolacom
konaní úspech nemala a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha a ani
mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková