Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/17/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti M. S., s. r. o., so sídlom H.,

zastúpenej Mgr. O. B., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu

Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica 13, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/10916-73513/2009/990268-r zo dňa 23. júla

2009, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. -78

zo 16. februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre,

č. k. -78 zo 16. februára 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j

ods. 1 (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou

sa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/224/10916-

73513/2009/990268-r zo dňa 23. júla 2009, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne

2

proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Vráble č. 628/230/108-2081/09/Há

zo dňa 02. apríla 2009. Týmto dodatočným platobným výmerom Daňový úrad Vráble (ďalej

len „správca dane“) vyrubil ţalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

marec 2007 v celkovej sume 631,49 eura, z dôvodu porušenia § 47 ods. 1 a 3 v nadväznosti

na , , a o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), z toho dôvodu, ţe dodal tovar do tretej

krajiny a nepreukázal jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane, keď

neoprávnene odpočítal daň zo sluţby (stravovanie počas školenia) a keď neoprávnene

odpočítal daň, ktorú nezaplatil správcovi dane pri dovoze tovaru.

Krajský súd v Nitre posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom

rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a/, § 47 ods. 1 a 3 zákona o DPH

a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu v rozsahu

vymedzenom ţalobou, keď ţalobkyňa napadla rozhodnutie ţalovaného iba v časti, týkajúcej

sa dodania tovaru do tretej krajiny a nepreukázania jednotnej colnej deklarácie, dospel

k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia

tak, ţe ţalobkyni pre jej neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa a ţiadala,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu

zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti

ţalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne ţiadala, aby najvyšší súd rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe napriek nahradeniu

Šiestej Smernice novou Smernicou Rady 2006/112/ES, by sa táto mala vykladať v súlade

s článkom 411 (2) Smernice Rady 2006/1123/ES v tom zmysle, ţe táto zmena nemá dopad

na platnosť pouţitých odkazov na Šiestu smernicu, pretoţe u relevantných ustanovení

smernice, na ktoré sa ţalobkyňa v ţalobe odvoláva nedošlo k ţiadnej obsahovej zmene,

keďţe k vydaniu novej smernice došlo iba z dôvodu sprehľadnenia znenia Šiestej smernice,

ktorá prešla v priebehu času viacerými zmenami. Namietla, ţe z uvedeného potom vyplýva,

ţe právna argumentácia uvedená v rozsudku Európskeho súdneho dvora (dnes Súdneho dvora

Európskej únie; ďalej aj „ESD“ alebo „SDEÚ“) „Colleé“ sa vzťahuje i na prípad rozhodnutia

3

napadnutého ţalobou, nakoľko znenie článkov Šiestej Smernice, z ktorých vychádza

rozsudok Colleé, je obsahovo rovnaké, ako znenie článkov Smernice 2006/112/EC (ďalej

aj „Šiesta Smernica“). Preto podľa názoru ţalobkyne nie je ţiaden dôvod, aby sa výklad

uplatnený v rozsudku Colleé neaplikoval i na prípad oslobodenia od dane uvedený

v napadnutom rozhodnutí ţalovaného, ako i Daňového úradu Vráble.

Podľa názoru ţalobkyne, krajský súd pochybil, keď sa v napadnutom rozsudku

stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe rozsudok Colleé rieši inú problematiku spornú medzi

účastníkmi, pretoţe meritom veci v rozsudku Collée bolo to, či si členské štáty EU môţu

v rámci stanovenia podmienok pre uplatňovanie oslobodenia, stanoviť formálne podmienky,

pri nesplnení ktorých môţu odmietnuť oslobodenie pri dodávke, ktorá splnila materiálne

podmienky pre oslobodenie. Z rozhodnutia ESD vyplýva, ţe takáto vnútroštátna úprava ide

nad rámec toho, čo členským štátom Šiesta Smernica umoţňuje. To ţe sa v danom prípade

jednalo o oslobodenie intrakomunitárneho dodania a nie vývozu tovaru, bolo pre meritum

veci podľa názoru ţalobkyne irelevantné. Podstatnou časťou citovaného rozhodnutia pre tento

prípad je totiţ to, ţe plnenia majú byť zdanené s ohľadom na ich objektívne charakteristiky,

teda keď je nesporné, ţe dodávka bola skutočne vykonaná.

Túto svoju argumentáciu ţalobkyňa doplnila aj odvolaním sa na rozsudok nemeckého

„Bundesfinanzhof“ (Spolkový finančný dvor, ďalej len „SFD“) z 28. mája 2009 č. VR 23/08,

v ktorom SFD dospel k záveru, ţe tak intrakomunitárne dodania, ako aj vývozy tovaru,

sú na základe prepravy alebo zaslania tohto tovaru pri dodaní z tuzemska do zahraničia

(územie ES alebo tretích krajín) oslobodené. Reţim oslobodenia pri intrakomunitárnom

dodaní nahradil systém dovozov a vývozov medzi štátmi spoločenstva, t. j. ide o ten istý

reţim, ale v rámci štátov ES, a tak pri intrakomunitárnych dodaniach, ako aj pri vývoze

tovaru sa oslobodenie od dane uplatňuje preukázaním splnenia podmienok pre oslobodenie.

Podľa názoru ţalobkyne, ţalovaný v daňovom konaní nespochybnil uskutočnenie

vývozu tovaru ţalobcom do tretej krajiny, a preto poţadovanie predloţenia JCD ţalovaným

v zmysle § 47 ods. 3 zákona o DPH, ako jediného dôkazu splnenia hmotnoprávnej

podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, t. j. dodania tovaru na územie tretieho

štátu, je obmedzujúcim spôsobom preukazovania splnenia tejto podmienky a v tejto časti

ide zákon o DPH nad rámec Šiestej Smernice, ako aj Smernice a zabraňuje oslobodeniu

4

od dane s pridanej hodnoty napriek splneniu zákonných predpokladov, keď preukázanie

splnenia hmotnoprávnej podmienky povyšuje nad jej skutočné splnenie.

Ţalobkyňa ďalej uviedla, ţe pokiaľ ide o tvrdenie ţalovaného, týkajúceho sa moţnosti

získania dokladu o vývoze tovaru (tzv. JCD) pri vývoze tovaru v dodatočnej lehote

6 mesiacov na získanie JCD, treba uviesť, ţe získanie tohto dokladu je pri niektorých

vývozoch problematické, resp. nemoţné a tento problém je všeobecný, teda nevyskytuje

sa len u ţalobkyne.

Ţalobkyňa tieţ uviedla, ţe v danom prípade bol tovar dodávaný s podmienkou

EX-WORKS (Incoterms), teda zo závodu (tovar je dodaný v závode predávajúceho

– ţalobkyne dopravcovi/špeditérovi odberateľa). Export je teda v tomto prípade

zabezpečovaný kupujúcim, konkrétne špedičnou firmou zabezpečenou odberateľom

(kupujúcim). Medzi touto špedičnou firmou a predávajúcim (ţalobcom) nie je ţiaden

zmluvný vzťah, a je preto ťaţké získať späť akékoľvek doklady a potvrdenia, a to nielen

z dôvodu neochoty alebo zanedbania povinností niektorej zo strán, ale väčšinou z dôvodu

ich straty, ako to bolo i v prípade, na ktorý sa vzťahuje táto ţaloba.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21. apríla 2010 na odvolanie

ţalobkyne navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe sa v plnom

rozsahu pridrţiava písomného vyjadrenia zo dňa 22.10.2009, ktoré bolo zaslané k ţalobe,

keďţe odvolanie neobsahuje ţiadne nové relevantné skutočnosti, ku ktorým by sa ţalovaný

uţ nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací

( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ), odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, ( a v spojení s

ods. 1 veta prvá a ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné

priznať úspech.

5

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného

č. I/224/10916-73513/2009/990268 zo dňa 23.07.2009, ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný

platobný výmer Daňového úradu Vráble č. 628/230/108-2081/09/Há zo dňa 02.04.2009,

ktorým bol ţalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 631,49 eura

za zdaňovacie obdobie marec 2007 v tej časti, v ktorej ţalobkyňa dodala tovar do tretej

krajiny a nepreukázala jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane podľa § 47

ods. 3 zákona o DPH.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa § 47 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý

je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území

tretieho štátu.

Podľa § 47 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý

je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území

tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň

ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci na účely vybavenia,

zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo

akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné pouţitie.

Podľa § 47 ods. 3 zákona o DPH v čase rozhodnom pre posúdenie danej veci

odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov

1 a 2 je platiteľ povinný preukázať písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru

do colného reţimu vývoz, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia

Európskych spoločenstiev, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru. Platiteľ musí mať

k dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz najneskôr

do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom

6

uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru.

Podľa čl. 131 Smernice, oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 aţ 9

sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva a v súlade

s podmienkami, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho

a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania

akýmkoľvek moţným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneuţitiu dane.

Podľa čl. 146 Šiestej smernice, ktorý sa týka oslobodenia od dane pri vývoze, bod 1

písm. a/ členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru, ktorý je zaslaný alebo prepravený

predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia mimo Spoločenstva;

Podľa čl. 147 ods. 2 druhý pododsek Šiestej Smernice, vývoz sa preukazuje faktúrou

alebo iným dokladom slúţiacim ako faktúra, ktorý potvrdí colný úrad, ktorým tovar opustil

Spoločenstvo.

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu mal najvyšší súd za preukázané,

ţe ţalobkyňa sa v rozhodujúcom období zaoberala opracovaním a povrchovou úpravou

kovov a svoje výrobky vyváţala aj do tretích krajín. V rozhodnom období vystavila štyri

faktúry č. 98001978 z 09.03.2007, č. 98002028 z 13.03.2007, č. 98002029 z 13.03.2007

a č. 98002085 z 16.03.2007 za dodávku tovarov pre odberateľov v USA v celkovej hodnote

dane z pridanej hodnoty v sume 8.717,52 Sk. K uvedeným faktúram za dodávky tovarov

do tretích krajín chýbali písomné colné vyhlásenia o prepustení tovaru do colného reţimu

vývoz, v ktorých je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych

spoločenstiev (ďalej len „JCD“), čo je jednou z podmienok oslobodenia od dane pri vývoze

do tretieho štátu stanovený v § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH. Ţalobkyňa tieto JCD pri daňovej

kontrole, ani 23 mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnila oslobodenie

od dane pri vývoze tovaru, nevedela predloţiť.

Najvyšší súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu vyjadrenom v napadnutom

rozsudku v celom rozsahu, nakoľko krajský súd sa podrobne vysporiadal so všetkými

námietkami uvádzanými ţalobkyňou v ţalobe a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje

7

za potrebné doplniť nasledovné:

Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 47 ods.1 zákona o DPH, platného

v rozhodnom zdaňovacom období, ustanovil hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých

priznáva oslobodenie od dane z pridanej hodnoty tak, ţe oslobodené od dane je dodanie

tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia

na území tretieho štátu.

Súčasne v právnej norme ustanovenej v § 47 ods. 3 zákona o DPH platného

v rozhodnom čase, zákonodarca ustanovuje podmienky, za splnenia ktorých daňovému

subjektu vzniká právo na oslobodenie od dane. V tomto prípade je nevyhnutnou podmienkou

oslobodenia od dane z pridanej hodnoty preukázanie tej skutočnosti, ţe tovar bol vyvezený

mimo územia Spoločenstva, nakoľko len a len vývoz tovaru mimo územia Spoločenstva

je dôvodom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

Zo samotnej Šiestej Smernice vyplýva, ţe vývoz tovaru je potrebné určitým spôsobom

preukázať a to konkrétne potvrdením faktúry alebo iného relevantného dokladu colným

úradom, ktorým tovar opustil Spoločenstvo. Preto ak zákonodarca priamo v skutkovej

podstate právnej normy (§ 47 ods. 3 zákona o DPH) ustanovuje, ţe odoslanie alebo

prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ

povinný preukázať písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného reţimu

vývoz, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych

spoločenstiev, tzv. dôkaz o vývoze, platiteľ musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie

o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz.

Z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci však vyplýva, ţe ţalobkyňa

správcovi dane nevedela predmetný doklad predloţiť a v priebehu daňovej kontroly a ani

dodatočne v priebehu daňového konania poţadovaný doklad nepredloţila.

Pokiaľ ţalobkyňa v odvolaní tvrdila, ţe správny orgán nespochybňoval vývoz tovaru

do tretej krajiny, toto tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko z protokolu

o miestnom zisťovaní vyplýva iba tá skutočnosť, ţe bola preukázaná preprava tovaru a úhrada

8

faktúr zahraničnými osobami, t. j. ţe boli predloţené iba účtovné doklady. Vývoz tovaru

zo Spoločenstva však preukázaný nebol a to nielen tým, ţe nebol predloţený JCD, ale ani iný

relevantný doklad o tom, ţe tovar bol vyvezený (napr. rozhodnutie z tretej krajiny, ţe tovar

tam bol preclený, alebo iný vierohodný doklad o tom, ţe tovar vystúpil v tretej krajine).

Odberateľom podpísaná faktúra spolu s výpisom z účtu dodávateľa na preukázanie

týchto skutočností nemôţe postačovať, nakoľko ako bolo uvedené vyššie, ide len o účtovné

doklady platiteľa.

Najvyšší súd súhlasí s námietkami ţalobkyne týkajúcimi sa rozsudku ESD č. C-146/05

„Albert Colleé“ a jeho aktuálnosti v súvislosti s prijatím Šiestej Smernice, a za určitých

okolností aj s jeho aplikovateľnosťou na prípad ako je tento.

Avšak v danom prípade postup správnych orgánov je plne v súlade s týmto

rozsudkom, pretoţe tak rozsudok ESD ako aj rozhodnutie SFD vychádza z predpokladu,

ţe predloţenie určitého konkrétneho formálneho dôkazu môţe byť opomenuté, pokiaľ platiteľ

iným relevantným spôsobom preukáţe, ţe skutočne došlo k naplneniu hmotnoprávnych

podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

V tejto súvislosti dáva najvyšší súd ţalobkyni do pozornosti, ţe aj v rozsudku

č. VR 23/08 z 28. mája 2009, SFD vyslovil, ţe podnikateľ musí poskytnúť dôkaz vo forme

dokladu (dôkaz o vývoze tovaru) a dôkaz vo forme záznamu (účtovný doklad) a ak splní tieto

dôkazné povinnosti, je oprávnený klasifikovať dodávku ako oslobodenú od dane (bod 15 a 16

rozsudku). S odvolaním sa na rozsudok ESD vo veci Collé ďalej v bode 18 SFD hovorí,

ţe dodávka, ktorá spĺňa materiálne poţiadavky na oslobodenie, je oslobodená od dane,

aj ak daňovník nesplnil určité formálne poţiadavky, pokiaľ porušenie týchto formálnych

poţiadaviek nie je prekáţkou poskytnutia dostatočného dôkazu, ţe materiálne poţiadavky boli

splnené.

Ďalej potom v bode 26. konštatuje, ţe vývozné dodávky celkove, napriek nesplneniu

dôkazných povinností sú oslobodené od dane, ak sa „na základe objektívnej dôkaznej situácie

zistí“, ţe sú splnené predpoklady pre vývoznú dodávku. Za takýto predpoklad však

nepovaţuje predloţenie účtovného dokladu, ktorý ţalobcovia poskytli v konaní pred FS

a s poukazom na to, ţe FS vychádzal z iných princípov (bod 27), a iba s odôvodnením,

9

ţe ţalobcovia poskytli v konaní pred FS účtovný doklad, vyhlásil, ţe boli splnené

predpoklady pre oslobodenie od dane a vyhovel ţalobe, SFD dospel k záveru, ţe je potrebné

rozsudok FS zrušiť.

V danom prípade, ako uţ bolo uvedené vyššie, je hmotnoprávnym predpokladom

oslobodenia oddane z pridanej hodnoty preukázanie skutočnosti, ţe tovar bol skutočne

vyvezený, pričom v súlade s komunitárnym právom sa táto okolnosť preukazuje dokladom

o vývoze, na ktorom prepustenie z colného reţimu potvrdzuje štátom poverená autorita,

t. j. príslušný colný orgán. Vydaniu JCD predchádza colné konanie, ktoré pozostáva

z viacerých krokov, výsledkom ktorého je JCD potvrdené výstupnou colnicou.

Najvyšší súd pripúšťa, ţe výnimočne môţu nastať okolnosti, keď platiteľ nemôţe

predloţiť poţadovaný JCD formulár, avšak v takom prípade musí predloţiť iný dôkaz

o vývoze tovaru a tým nad všetku pochybnosť preukázať, ţe došlo k naplneniu

hmotnoprávnej podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri vývoze tovaru,

t. j. k samotnému vývozu tovaru. V celom administratívnom konaní ţalobkyňa nezdôvodnila,

prečo nepredloţila poţadované JCD, a to ani v dodatočnej lehote a aţ v odvolaní proti

rozsudku súdu prvého stupňa sa objavila ničím nekonkretizovaná poznámka, ţe tieto doklady

predloţiť nemohla z dôvodu ich straty. Preto sa touto poznámkou v odvolacom konaní

najvyšší súd nezaoberal.

Poţadovanie predloţenia dôkazu o vývoze zo strany daňových orgánov nemôţe byť

povaţované za formalizmus, ktorý je v rozpore so zásadami daňového konania, prípadne ide

nad rámec Smernice, nakoľko porušenie týchto ţalobkyňou označovaných „formálnych“

poţiadaviek je prekáţkou poskytnutia dostatočného dôkazu, ţe materiálne poţiadavky

na oslobodenie od dane boli splnené.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel

k záveru, ţe námietky ţalobkyne vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, a keďţe

v rozhodnutí a postupe ţalovaného ani krajského súdu nezistil iné vady, ktoré by mohli viesť

k zrušeniu rozhodnutia ţalovaného alebo rozsudku prvostupňového súdu, napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Nitre podľa veta druhá a potvrdil.

10

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s veta prvá a podľa , nakoľko ţalobkyňa v odvolacom

konaní úspech nemala a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha a ani

mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková