Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/76/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Milana Moravu

v právnej veci ţalobcov 1/ M. G., bytom T., a 2/ P. G., bytom T., oboch zastúpených

JUDr. T. S., advokátom sídlom N., proti ţalovanému Krajskému stavebnému úradu

v Trnave, so sídlom Trnava, Kollárova 8, za účasti 1/ M. H., bytom T., 2/ S. H., bytom T.,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. KSÚ-OSP-180/2009/Ma

z 23. februára 2009 a rozhodnutia Stavebného úradu Mesta Trnava č. OSaŢP/30452-

62716/08/Bj, z 08. septembra 2008, na odvolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 10. decembra 2009, č. k. -50, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 10. decembra 2009, č. k. -50 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j

ods. 1 (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou

sa ţalobcovia domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný

zamietol odvolanie ţalobcov a potvrdil rozhodnutie Mesta Trnava o vydaní stavebného

povolenia a povolenia stavby „garáţ, na B. na pozemku č. X. v kat. úz. T.“ pre stavebníkov

M. H. a S. H., ako aj zrušenia tohto prvostupňového rozhodnutia.

Krajský súd tak rozhodol podľa , a , , a a

ods. 3 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002, ktorou

sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu

a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „“), keď zo ţaloby

a z pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, ţe tomuto konaniu predchádzali

ďalšie stavebné konania - stavebné konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie stavebného

povolenia účastníkom 1/ a 2/ na stavbu rodinného domu, pričom v tomto konaní stavebný

úrad nepovolil stavbu garáţe, nakoľko sa v predloţenej projektovej dokumentácii

nenachádzala, a stavebné konanie, kde stavebný úrad zamietol účastníkom 1/ a 2/ ţiadosť

vo veci vydania stavebného povolenia na zmenu stavby pred dokončením – rodinný dom

– prístavba garáţe k rodinnému domu s odôvodnením, ţe navrhovanou prístavbou garáţe

k rodinnému domu by neboli dodrţané odstupové vzdialenosti rodinných domov, ktoré medzi

sebou vytvárajú voľný priestor podľa vyhlášky č. . Spádovaním strechy

rodinného domu s pristavanou garáţou, ako súčasťou domu osadenou aţ po hranicu

so susednou nehnuteľnosťou by bola tieţ narušená pohoda bývania v susednom rodinnom

dome, nakoľko daţďové vody ako aj väčšie mnoţstvo snehu by nebolo moţné odviesť

na vlastnú nehnuteľnosť stavebníkov.

Z administratívneho spisu mal ďalej krajský súd preukázané, ţe aj keď účastníci 1/

a 2/ ohlásili stavebnému úradu samostatnú stavbu – garáţ na pozemku parc. č. X., stavebný

úrad nad rámec zákona (z opatrnosti vzhľadom na uţ dva krát uplatňované námietky

ţalobcov) určil, ţe stavba podlieha stavebnému povoleniu (napriek tomu, ţe postačovalo iba

ohlásenie drobnej stavby). Účastníci 1/ a 2/ predloţili v stavebnom konaní projektovú

dokumentáciu, vypracovanú Ing. arch. V. Č., ktorý uviedol, ţe garáţ bude mať všetky štyri

obvodové múry, pričom na obvodovom múre pri spoločnom oplotení so ţalobcami bude

vybudovaná atika. Z výkresu situácie je zrejmé, ţe garáţ je od spoločnej hranice pozemkov

vzdialená 0,10 m. Účastníci 1/ a 2/ taktieţ predloţili svetlotechnický posudok vypracovaný

Ing. I. K., ktorá uvádza, ţe pre posúdenie bola ako tieniaci objekt zvolená strecha

rozostavaného rodinného domu, nakoľko strecha garáţe je niţšia ako strecha rodinného

domu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe objekt garáţe je svojou strechou zasunutý pod strechu

rodinného domu platí, ţe ani navrhovaná garáţ na pozemku parc. č. X. so strechou vo výške

cca 1,95 m² nad parapetom posudzovaného okna nezníţi preslnenie miestností v susednom

rodinnom dome pod mieru prípustnú.

Krajský súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcov, ţe bolo porušené ustanovenie § 6

ods. 3 veta druhá vyhlášky č. , nakoľko toto ustanovenie sa týka výlučne

rodinných domov, čo v tomto prípade nie je splnené, pretoţe predmetom tohto konania

je samostatne stojaci objekt – garáţ; toto ustanovenie citovanej vyhlášky preto nebolo

potrebné na účastníkov 1/ a 2/ aplikovať.

Krajský súd mal na základe vyššie uvedeného tieţ za to, ţe ani na ostatné námietky

ţalobcov nebolo moţné prihliadnuť. Pokiaľ ide o ţalobcami spomínané predchádzajúce

stavebné konania, tieto boli právoplatne skončené, nestali sa predmetom súdneho prieskumu

v danej veci, a preto nie je v kompetencii krajského súdu posudzovať ich. Poukázal na to,

ţe predmetom tohto konania je samostatná drobná stavba – garáţ, ku stavbe ktorej mali

účastníci len ohlasovaciu povinnosť, stavebné povolenie teda bolo vydané nad rámec. Krajský

súd mal za to, ţe toto stavebné povolenie bolo vydané v súlade so zákonom, v stavebnom

konaní bolo vykonané dostatočné dokazovanie; ako vyplýva z projektovej dokumentácie,

atika a odvodnenie je riešené.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa a neúspešným

ţalobcom nepriznal náhradu trov konania; úspešnému ţalovanému a účastníkom 1/ a 2/

krajský súd náhradu trov konania nepriznal, pretoţe si ich neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podali ţalobcovia v zákonnej lehote odvolanie povaţujúc

rozsudok krajského súdu za úplne nesprávny, pretoţe súd odmietol vo svojom rozhodnutí

zohľadniť naprosto evidentné, doslova ukáţkové obchádzanie zákona pri vydaní rozhodnutia

Stavebného úradu Mesta Trnava č. OsaŢP/30452-62716/08/Bj zo dňa 08.09.2008 a Krajského

stavebného úradu v Trnave, odboru stavebného poriadku, K., KSÚ-OSP-180/2009/Ma zo dňa

23.02.2009. Poukazovali na postup stavebných orgánov pri vydávaní jednotlivých rozhodnutí,

ktoré povaţujú za relevantné z hľadiska posúdenia predmetnej veci, pričom v odvolaní opísali

predchádzajúce stavebné konania a rozhodnutia.

Zotrvali na svojich námietkach, ţe 1/ nebude dodrţaná minimálna vzdialenosť domu

s garáţou (tvoriace jednu vec a jeden stavebný funkčný celok) 2 m od ich pozemku č. X.,

resp. od spoločnej hranice pozemkov; 2/ bude narušená pohoda bývania v ich rodinnom

dome, nakoľko daţďové vody v prípade prívalových daţďov, ako aj väčšieho mnoţstva snehu

by nebolo moţné odviesť na vlastnú nehnuteľnosť stavebníkov (atika na garáţi v tomto smere

nič nerieši, pretoţe zo strechy rodinného domu stavebníkov z výšky 7,12 m okap strechy

rodinného domu stavebníkov nezachytí prívalovú daţďovú vodu a ani väčšie mnoţstvá snehu,

ktorá následne spadne na strechu garáţe v rozsahu jej dĺţky 7,200 m a následne spádom

sa dostane na pozemok ţalobcov. Ak dôjde k upchatiu odvodových rímsových ţľabov

na okape rodinného domu a na atike garáţe – nič nezabráni veľkým prívalom daţďovej vody,

resp. snehu, aby dopadli na pozemok ţalobcov parc. č. X., zároveň tvrdili, ţe voda a sneh

budú padať výlučne na ich pozemok, a to v dôsledku výšky garáţe 4 m a šikmej strechy

so spádom nasmerovaným na ich pozemok; a 3/ nebude zabezpečený dostatočný odstup

medzi ich murovaným plotom a stenou garáţe za účelom umoţnenia údrţby stavieb

a uţívania priestorov medzi stavbami – 35 cm odstup je podľa ţalobcov nedostatočný.

Naďalej vytýkali ţalovanému, ţe si neuvedomil rozhodujúce skutočnosti, ich zásadné

výhrady voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Mesta

Trnava zo dňa 10.09.2008, s ktorými sa ţalobcovia stotoţnili a prevzali ich do odvolania,

sa vôbec nezaoberal.

Opätovne uviedli, ţe rozhodnutie ţalovaného povaţujú za nezákonné a ţiadajú

ho zrušiť z dôvodov uvedených v , a .

Citujúc ustanovenia - 3 vyhlášky č. , Občianskeho

zákonníka, , a , ,

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“) ako aj ustanovenia § 244 ods. 2 a 3, § 246 ods. 1, § 246a ods. 1, § 247 ods. 1,

, a , mali za to, ţe sa Krajský súd v Trnave

dopustil pochybenia vo viacerých smeroch, a to vyplýva ak zastáva názor, ţe nie je v jeho

kompetencii posudzovať, a teda aj prihliadať a zohľadniť predchádzajúce rozhodnutia, ktoré

boli právoplatne skončené.

Podľa názoru ţalobcov mal správny orgán konanie smerujúce k vydaniu stavebného

povolenia na samostatnú garáţ (ktorá aj tak zostáva prístavbou rodinnému domu) podľa § 30

ods. l písm. i/ správneho poriadku zastaviť, pretoţe v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo

a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

Záverom odvolania uviedli, ţe argumentácia ţalovaných v rade 2 a 3 (?) uvedená v ich

písomnom podaní zo dňa 22.05.2009 s priloţeným záznamom podrobného merania zmien

Ing. L. Š. zo dňa 05.11.2008 je vyslovene zavádzajúca, pretoţe ak je pravdou, čo ţalovaní

tvrdia, ţe základové pásy garáţe sú uţ vytvorené a od existujúceho plotu zabetónované vo

vzdialenosti 25 cm, tak potom sú tieto zabetónované pásy presne na hranici ich pozemkov.

Poukazovali pritom na platný právny stav a doterajšie zamerania napr. geometrický

plán Ing. D. zo dňa 05.12.2002 č. 53/2002, ktorého vyplýva, ţe múr medzi spornými

pozemkami, ktorý oni vybudovali, nie je na právnej hranici medzi pozemkami, ale

je posunutý 25 cm do ich parcely č. X. a X., čo bolo v rámci stavebných konaní a rozhodnutí

zdokumentované.

Ţiadali preto, aby odvolací súd rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave,

odboru stavebného poriadku, Kollárova 8, Trnava KSU–OSP–180/2009/Ma zo dňa

23.02.2009 a rozhodnutie Stavebného úradu Mesta Tmavá č. OSaŢP/30452-62716m/Bj

zo dňa 08.09.2008 zrušil a vrátil vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň ţiadali

priznať náhradu trov celého konania.

V doplnení odvolania došlého Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa

18. marca 2010 ţalobcovia poukazovali na nové zameranie svojej parcely, ako aj

na kolaudáciu domu účastníkov konania – stavebníkov v novembri 2008, domnievajúc

sa, ţe sa neprihliada na rovnosť práv zúčastnených strán. Opätovne poukazovali na odsunutie

hranice upozorňujúc na to, ţe stavebné povolenie bolo vydané v súlade so zákonom

o územnom plánovaní a stavebného poriadku len na rodinný dom a parkovacie nekryté státie

v roku 2006.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie uviedol, ţe trvá na svojom

vyjadrení v ţalobe zo dňa 21.04.2009.

Účastníci v prvom a druhom rade sa k odvolaniu ţalobcom písomne vyjadrili tak,

ţe sú veľmi prekvapení, ţe ani rozsudok Krajského súdu v Trnave pod č. -50

ţalobcom nestačil na to, aby uţ konečne sa tak dlho trvajúci spor o drobnú stavbu garáţe

ukončil, hoci drobná stavba nepodlieha stavebnému povoleniu, a znova podali to isté

odvolanie ako po prvý krát, opäť samé lţi a neoverené informácie. Uviedli, ţe si nevedia

vysvetliť myslenie ţalobcov, na čo sa ešte odvolávajú, keď jednoznačne stavba garáţe

je v súlade so zákonom, pričom sami ţalobcovia majú postavenú garáţ v rozpore so zákonom,

keď strecha garáţe 11 cm zasahuje do cudzieho pozemku s tým, ţe si zle postavili oplotenie,

strecha spolu prečnieva aţ 36 cm k susednému pozemku, a z toho dôsledku teraz na pozemok

ani nezaprší. Poukázali, ţe uţ ich to stálo veľmi veľa úsilia a „behačiek“ po úradoch s dvoma

malými deťmi na rukách, asi 300 eur, nehovoriac o tom, ţe stavebný materiál na stavbu

garáţe uţ 3 roky sa na ich pozemku znehodnocuje. Dúfali, ţe tento nekonečný spor

sa uţ ukončí a stavbu budú môcť čo najskôr realizovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu

a medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá )

bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení

s veta prvá a ), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov

nemoţno priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých

správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané

dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne

o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického, prípadne stavebno-

technického charakteru, ktoré sú upravené stavebnými predpismi. Pritom môţe dôjsť

aj k vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok s prihliadnutím na ustanovenie § 127

ods. 1 .

Ţalovaný podľa tejto zásady postupoval.

Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu, včítane projektovej dokumentácie

a svetlotechnického posudku i najvyšší súd dospel k názoru, ţe ţalovaný sa dostatočne

podrobne vo svojom rozhodnutí vyporiadal s opakovanými námietkami ţalobcov, preto ich

námietky uvedené v ţalobe nemohli uţ obstáť ani v súdnom prvostupňovom konaní

a ani v súdnom konaní odvolacom včítane námietky, ţe od zamietnutia ţiadosti účastníkov

konania rozhodnutím Mesta Trnava z 10. septembra 2007 č. OSaŢP-2861/2007-

64314/2007/Bj na vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby pred dokončením

– rodinný dom - prístavba garáţe k rodinnému domu“ a skutkový stav sa podstatne nezmenil

a ţe v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo, ktorá nemá oporu v obsahu spisového materiálu

a konanie v tejto preskúmavanej veci je konaním odlišným vychádzajúcim z iných

– doplnených podkladov.

Ani poukazovanie na tzv. odstupové vzdialenosti v zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky

č. nie je na mieste, nakoľko stavbou garáţe sa tieto nezmenili a tak, ako

uviedol krajský súd, týkajú sa vzdialenosti medzi rodinnými domami. Z obsahu dotknutého

spisového materiálu nevyplynulo, ţe by zo strany stavebníkov objektívne došlo k ohrozeniu,

či obmedzeniu práv ţalobcov ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti a k narušeniu

ich pohody bývania.

Z obsahu dotknutého spisového materiálu, osobitne z projektovej dokumentácie

a pripojených posudkov nevyplynulo, ţe by zo strany stavebníkov stavbou garáţe objektívne

došlo, resp. mohlo dôjsť k ohrozeniu, či obmedzeniu práv ţalobcov (včítane práv

vlastníckych) ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti a k narušeniu ich pohody bývania tak,

ako tvrdia ţalobcovia. Z obsahu spisového materiálu je skôr zrejmé, ţe v preskúmavanej veci

viac ako o stavebno-technický problém, či námietky v zmysle

išlo o medziľudské vzťahy dvoch susedov.

Odvolanie ţalobcov neobsahuje ţiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa krajský

súd nebol podrobne vyporiadal a ktorými by ţalobcovia boli preukázali konkrétne porušenie

alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv, alebo preukázali, ţe správne orgány v stavebnom

konaní pri vykonávaní a hodnotení dôkazov porušili ustanovenia

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (§ 140 stavebného

zákona). Nesúhlas ţalobcov s právnym názorom súdu, resp. jeho neprijateľnosť pre ţalobcov

nie je v danej veci právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečo zmeniť

na skutkových zisteniach a právnych záveroch krajského súdu.

Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na to, ţe novelami stavebného zákona

( a č. ) boli vymedzené niektoré pojmy pouţívané

v časti stavebný poriadok. Tieto pojmy sú dôleţité predovšetkým pre procesné postupy

v územnom a stavebnom konaní, pretoţe zákon preň pripúšťa osobitné úľavy a postupy.

Pre kategóriu drobných stavieb bola určená veľkosť zastavanej plochy prízemných

aj podzemných stavieb na 25 m² a prípustná výška prízemných drobných stavieb na 5 m.

Pri dodrţaní týchto technických parametrov je aj stavba garáţe podľa novšej úpravy drobnou

stavbou, keďţe bola vyňatá z negatívneho vymedzenia pojmu drobné stavby v odseku 8

§ 139a stavebného zákona.

Stavba garáţe účastníkov konania vykazuje zastavanú plochu 24,48m², preto, v zmysle

zhora uvedeného názor krajského súdu, ţe na stavbu garáţe v danej veci by postačovalo

ohlásenie drobnej stavby, moţno povaţovať za súladný so zákonom. Nakoľko však

s ohľadom na predchádzajúce negatívne rozhodnutie Mesta Trnava z 10. septembra 2007

č. OSaŢP-2861/2007-64314/2007/Bj ohľadom prístavby garáţe k rodinnému domu, ako

aj vzhľadom na narušené medziľudské vzťahy medzi ţalobcami a účastníkmi konania vydanie

stavebného povolenia i na garáţ bolo na mieste.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

dospel k záveru, ţe námietky ţalobcov vznesené v odvolaní neobstoja, a preto stotoţniac

sa s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odôvodnení napadnutého

rozsudku, na ktoré zároveň poukazuje, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave podľa

veta druhá a a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s veta prvá a podľa , nakoľko ţalobcovia

v odvolacom konaní úspech nemali a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha

a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková