Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2a9/361416.184f07.pdf
PDF · 148.16 KB
No categories available
5Sžo/76/2010
Najvyšší súd 5Sžo/76/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Milana Moravu
v právnej veci ţalobcov 1/ M. G., bytom T., a 2/ P. G., bytom T., oboch zastúpených
JUDr. T. S., advokátom sídlom N., proti ţalovanému Krajskému stavebnému úradu
v Trnave, so sídlom Trnava, Kollárova 8, za účasti 1/ M. H., bytom T., 2/ S. H., bytom T.,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. KSÚ-OSP-180/2009/Ma
z 23. februára 2009 a rozhodnutia Stavebného úradu Mesta Trnava č. OSaŢP/30452-
62716/08/Bj, z 08. septembra 2008, na odvolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 10. decembra 2009, č. k. 14S/38/2009-50, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave
z 10. decembra 2009, č. k. 14S/38/2009-50 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou
sa ţalobcovia domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný
zamietol odvolanie ţalobcov a potvrdil rozhodnutie Mesta Trnava o vydaní stavebného
povolenia a povolenia stavby „garáţ, na B. na pozemku č. X. v kat. úz. T.“ pre stavebníkov
M. H. a S. H., ako aj zrušenia tohto prvostupňového rozhodnutia.
Krajský súd tak rozhodol podľa § 244 ods. 1, 2 a 3, § 247 ods. 1, 2 a 3 OSP a § 6
ods. 3 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002, ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu
a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), keď zo ţaloby
a z pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, ţe tomuto konaniu predchádzali
ďalšie stavebné konania - stavebné konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie stavebného
povolenia účastníkom 1/ a 2/ na stavbu rodinného domu, pričom v tomto konaní stavebný
úrad nepovolil stavbu garáţe, nakoľko sa v predloţenej projektovej dokumentácii
nenachádzala, a stavebné konanie, kde stavebný úrad zamietol účastníkom 1/ a 2/ ţiadosť
vo veci vydania stavebného povolenia na zmenu stavby pred dokončením – rodinný dom
– prístavba garáţe k rodinnému domu s odôvodnením, ţe navrhovanou prístavbou garáţe
k rodinnému domu by neboli dodrţané odstupové vzdialenosti rodinných domov, ktoré medzi
sebou vytvárajú voľný priestor podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Spádovaním strechy
rodinného domu s pristavanou garáţou, ako súčasťou domu osadenou aţ po hranicu
so susednou nehnuteľnosťou by bola tieţ narušená pohoda bývania v susednom rodinnom
dome, nakoľko daţďové vody ako aj väčšie mnoţstvo snehu by nebolo moţné odviesť
na vlastnú nehnuteľnosť stavebníkov.
Z administratívneho spisu mal ďalej krajský súd preukázané, ţe aj keď účastníci 1/
a 2/ ohlásili stavebnému úradu samostatnú stavbu – garáţ na pozemku parc. č. X., stavebný
úrad nad rámec zákona (z opatrnosti vzhľadom na uţ dva krát uplatňované námietky
ţalobcov) určil, ţe stavba podlieha stavebnému povoleniu (napriek tomu, ţe postačovalo iba
ohlásenie drobnej stavby). Účastníci 1/ a 2/ predloţili v stavebnom konaní projektovú
dokumentáciu, vypracovanú Ing. arch. V. Č., ktorý uviedol, ţe garáţ bude mať všetky štyri
obvodové múry, pričom na obvodovom múre pri spoločnom oplotení so ţalobcami bude
vybudovaná atika. Z výkresu situácie je zrejmé, ţe garáţ je od spoločnej hranice pozemkov
vzdialená 0,10 m. Účastníci 1/ a 2/ taktieţ predloţili svetlotechnický posudok vypracovaný
Ing. I. K., ktorá uvádza, ţe pre posúdenie bola ako tieniaci objekt zvolená strecha
rozostavaného rodinného domu, nakoľko strecha garáţe je niţšia ako strecha rodinného
domu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe objekt garáţe je svojou strechou zasunutý pod strechu
rodinného domu platí, ţe ani navrhovaná garáţ na pozemku parc. č. X. so strechou vo výške
cca 1,95 m² nad parapetom posudzovaného okna nezníţi preslnenie miestností v susednom
rodinnom dome pod mieru prípustnú.
Krajský súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcov, ţe bolo porušené ustanovenie § 6
ods. 3 veta druhá vyhlášky č. 532/2002 Z. z., nakoľko toto ustanovenie sa týka výlučne
rodinných domov, čo v tomto prípade nie je splnené, pretoţe predmetom tohto konania
je samostatne stojaci objekt – garáţ; toto ustanovenie citovanej vyhlášky preto nebolo
potrebné na účastníkov 1/ a 2/ aplikovať.
Krajský súd mal na základe vyššie uvedeného tieţ za to, ţe ani na ostatné námietky
ţalobcov nebolo moţné prihliadnuť. Pokiaľ ide o ţalobcami spomínané predchádzajúce
stavebné konania, tieto boli právoplatne skončené, nestali sa predmetom súdneho prieskumu
v danej veci, a preto nie je v kompetencii krajského súdu posudzovať ich. Poukázal na to,
ţe predmetom tohto konania je samostatná drobná stavba – garáţ, ku stavbe ktorej mali
účastníci len ohlasovaciu povinnosť, stavebné povolenie teda bolo vydané nad rámec. Krajský
súd mal za to, ţe toto stavebné povolenie bolo vydané v súlade so zákonom, v stavebnom
konaní bolo vykonané dostatočné dokazovanie; ako vyplýva z projektovej dokumentácie,
atika a odvodnenie je riešené.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a neúspešným
ţalobcom nepriznal náhradu trov konania; úspešnému ţalovanému a účastníkom 1/ a 2/
krajský súd náhradu trov konania nepriznal, pretoţe si ich neuplatnili.
Proti tomuto rozsudku podali ţalobcovia v zákonnej lehote odvolanie povaţujúc
rozsudok krajského súdu za úplne nesprávny, pretoţe súd odmietol vo svojom rozhodnutí
zohľadniť naprosto evidentné, doslova ukáţkové obchádzanie zákona pri vydaní rozhodnutia
Stavebného úradu Mesta Trnava č. OsaŢP/30452-62716/08/Bj zo dňa 08.09.2008 a Krajského
stavebného úradu v Trnave, odboru stavebného poriadku, K., KSÚ-OSP-180/2009/Ma zo dňa
23.02.2009. Poukazovali na postup stavebných orgánov pri vydávaní jednotlivých rozhodnutí,
ktoré povaţujú za relevantné z hľadiska posúdenia predmetnej veci, pričom v odvolaní opísali
predchádzajúce stavebné konania a rozhodnutia.
Zotrvali na svojich námietkach, ţe 1/ nebude dodrţaná minimálna vzdialenosť domu
s garáţou (tvoriace jednu vec a jeden stavebný funkčný celok) 2 m od ich pozemku č. X.,
resp. od spoločnej hranice pozemkov; 2/ bude narušená pohoda bývania v ich rodinnom
dome, nakoľko daţďové vody v prípade prívalových daţďov, ako aj väčšieho mnoţstva snehu
by nebolo moţné odviesť na vlastnú nehnuteľnosť stavebníkov (atika na garáţi v tomto smere
nič nerieši, pretoţe zo strechy rodinného domu stavebníkov z výšky 7,12 m okap strechy
rodinného domu stavebníkov nezachytí prívalovú daţďovú vodu a ani väčšie mnoţstvá snehu,
ktorá následne spadne na strechu garáţe v rozsahu jej dĺţky 7,200 m a následne spádom
sa dostane na pozemok ţalobcov. Ak dôjde k upchatiu odvodových rímsových ţľabov
na okape rodinného domu a na atike garáţe – nič nezabráni veľkým prívalom daţďovej vody,
resp. snehu, aby dopadli na pozemok ţalobcov parc. č. X., zároveň tvrdili, ţe voda a sneh
budú padať výlučne na ich pozemok, a to v dôsledku výšky garáţe 4 m a šikmej strechy
so spádom nasmerovaným na ich pozemok; a 3/ nebude zabezpečený dostatočný odstup
medzi ich murovaným plotom a stenou garáţe za účelom umoţnenia údrţby stavieb
a uţívania priestorov medzi stavbami – 35 cm odstup je podľa ţalobcov nedostatočný.
Naďalej vytýkali ţalovanému, ţe si neuvedomil rozhodujúce skutočnosti, ich zásadné
výhrady voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Mesta
Trnava zo dňa 10.09.2008, s ktorými sa ţalobcovia stotoţnili a prevzali ich do odvolania,
sa vôbec nezaoberal.
Opätovne uviedli, ţe rozhodnutie ţalovaného povaţujú za nezákonné a ţiadajú
ho zrušiť z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, d/ a e/ OSP.
Citujúc ustanovenia § 6 ods. 1 - 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., § 120 Občianskeho
zákonníka, § 47 ods. 4, § 70 a § 52 ods. 1, 2, § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“) ako aj ustanovenia § 244 ods. 2 a 3, § 246 ods. 1, § 246a ods. 1, § 247 ods. 1,
§ 249 ods. 1, § 250 ods. 4 a § 250b ods. 1 OSP, mali za to, ţe sa Krajský súd v Trnave
dopustil pochybenia vo viacerých smeroch, a to vyplýva ak zastáva názor, ţe nie je v jeho
kompetencii posudzovať, a teda aj prihliadať a zohľadniť predchádzajúce rozhodnutia, ktoré
boli právoplatne skončené.
Podľa názoru ţalobcov mal správny orgán konanie smerujúce k vydaniu stavebného
povolenia na samostatnú garáţ (ktorá aj tak zostáva prístavbou rodinnému domu) podľa § 30
ods. l písm. i/ správneho poriadku zastaviť, pretoţe v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo
a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
Záverom odvolania uviedli, ţe argumentácia ţalovaných v rade 2 a 3 (?) uvedená v ich
písomnom podaní zo dňa 22.05.2009 s priloţeným záznamom podrobného merania zmien
Ing. L. Š. zo dňa 05.11.2008 je vyslovene zavádzajúca, pretoţe ak je pravdou, čo ţalovaní
tvrdia, ţe základové pásy garáţe sú uţ vytvorené a od existujúceho plotu zabetónované vo
vzdialenosti 25 cm, tak potom sú tieto zabetónované pásy presne na hranici ich pozemkov.
Poukazovali pritom na platný právny stav a doterajšie zamerania napr. geometrický
plán Ing. D. zo dňa 05.12.2002 č. 53/2002, ktorého vyplýva, ţe múr medzi spornými
pozemkami, ktorý oni vybudovali, nie je na právnej hranici medzi pozemkami, ale
je posunutý 25 cm do ich parcely č. X. a X., čo bolo v rámci stavebných konaní a rozhodnutí
zdokumentované.
Ţiadali preto, aby odvolací súd rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave,
odboru stavebného poriadku, Kollárova 8, Trnava KSU–OSP–180/2009/Ma zo dňa
23.02.2009 a rozhodnutie Stavebného úradu Mesta Tmavá č. OSaŢP/30452-62716m/Bj
zo dňa 08.09.2008 zrušil a vrátil vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň ţiadali
priznať náhradu trov celého konania.
V doplnení odvolania došlého Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
18. marca 2010 ţalobcovia poukazovali na nové zameranie svojej parcely, ako aj
na kolaudáciu domu účastníkov konania – stavebníkov v novembri 2008, domnievajúc
sa, ţe sa neprihliada na rovnosť práv zúčastnených strán. Opätovne poukazovali na odsunutie
hranice upozorňujúc na to, ţe stavebné povolenie bolo vydané v súlade so zákonom
o územnom plánovaní a stavebného poriadku len na rodinný dom a parkovacie nekryté státie
v roku 2006.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie uviedol, ţe trvá na svojom
vyjadrení v ţalobe zo dňa 21.04.2009.
Účastníci v prvom a druhom rade sa k odvolaniu ţalobcom písomne vyjadrili tak,
ţe sú veľmi prekvapení, ţe ani rozsudok Krajského súdu v Trnave pod č. 14S/38/2009-50
ţalobcom nestačil na to, aby uţ konečne sa tak dlho trvajúci spor o drobnú stavbu garáţe
ukončil, hoci drobná stavba nepodlieha stavebnému povoleniu, a znova podali to isté
odvolanie ako po prvý krát, opäť samé lţi a neoverené informácie. Uviedli, ţe si nevedia
vysvetliť myslenie ţalobcov, na čo sa ešte odvolávajú, keď jednoznačne stavba garáţe
je v súlade so zákonom, pričom sami ţalobcovia majú postavenú garáţ v rozpore so zákonom,
keď strecha garáţe 11 cm zasahuje do cudzieho pozemku s tým, ţe si zle postavili oplotenie,
strecha spolu prečnieva aţ 36 cm k susednému pozemku, a z toho dôsledku teraz na pozemok
ani nezaprší. Poukázali, ţe uţ ich to stálo veľmi veľa úsilia a „behačiek“ po úradoch s dvoma
malými deťmi na rukách, asi 300 eur, nehovoriac o tom, ţe stavebný materiál na stavbu
garáţe uţ 3 roky sa na ich pozemku znehodnocuje. Dúfali, ţe tento nekonečný spor
sa uţ ukončí a stavbu budú môcť čo najskôr realizovať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov
nemoţno priznať úspech.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých
správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo
pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané
dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu
posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
Stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne
o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického, prípadne stavebno-
technického charakteru, ktoré sú upravené stavebnými predpismi. Pritom môţe dôjsť
aj k vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok s prihliadnutím na ustanovenie § 127
ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ţalovaný podľa tejto zásady postupoval.
Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu, včítane projektovej dokumentácie
a svetlotechnického posudku i najvyšší súd dospel k názoru, ţe ţalovaný sa dostatočne
podrobne vo svojom rozhodnutí vyporiadal s opakovanými námietkami ţalobcov, preto ich
námietky uvedené v ţalobe nemohli uţ obstáť ani v súdnom prvostupňovom konaní
a ani v súdnom konaní odvolacom včítane námietky, ţe od zamietnutia ţiadosti účastníkov
konania rozhodnutím Mesta Trnava z 10. septembra 2007 č. OSaŢP-2861/2007-
64314/2007/Bj na vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby pred dokončením
– rodinný dom - prístavba garáţe k rodinnému domu“ a skutkový stav sa podstatne nezmenil
a ţe v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo, ktorá nemá oporu v obsahu spisového materiálu
a konanie v tejto preskúmavanej veci je konaním odlišným vychádzajúcim z iných
– doplnených podkladov.
Ani poukazovanie na tzv. odstupové vzdialenosti v zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky
č. 532/2002 Z. z. nie je na mieste, nakoľko stavbou garáţe sa tieto nezmenili a tak, ako
uviedol krajský súd, týkajú sa vzdialenosti medzi rodinnými domami. Z obsahu dotknutého
spisového materiálu nevyplynulo, ţe by zo strany stavebníkov objektívne došlo k ohrozeniu,
či obmedzeniu práv ţalobcov ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti a k narušeniu
ich pohody bývania.
Z obsahu dotknutého spisového materiálu, osobitne z projektovej dokumentácie
a pripojených posudkov nevyplynulo, ţe by zo strany stavebníkov stavbou garáţe objektívne
došlo, resp. mohlo dôjsť k ohrozeniu, či obmedzeniu práv ţalobcov (včítane práv
vlastníckych) ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti a k narušeniu ich pohody bývania tak,
ako tvrdia ţalobcovia. Z obsahu spisového materiálu je skôr zrejmé, ţe v preskúmavanej veci
viac ako o stavebno-technický problém, či námietky v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka
išlo o medziľudské vzťahy dvoch susedov.
Odvolanie ţalobcov neobsahuje ţiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa krajský
súd nebol podrobne vyporiadal a ktorými by ţalobcovia boli preukázali konkrétne porušenie
alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv, alebo preukázali, ţe správne orgány v stavebnom
konaní pri vykonávaní a hodnotení dôkazov porušili ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (§ 140 stavebného
zákona). Nesúhlas ţalobcov s právnym názorom súdu, resp. jeho neprijateľnosť pre ţalobcov
nie je v danej veci právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečo zmeniť
na skutkových zisteniach a právnych záveroch krajského súdu.
Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na to, ţe novelami stavebného zákona
(zákonom č. 237/2000 Z. z. a č. 479/2005 Z. z.) boli vymedzené niektoré pojmy pouţívané
v časti stavebný poriadok. Tieto pojmy sú dôleţité predovšetkým pre procesné postupy
v územnom a stavebnom konaní, pretoţe zákon preň pripúšťa osobitné úľavy a postupy.
Pre kategóriu drobných stavieb bola určená veľkosť zastavanej plochy prízemných
aj podzemných stavieb na 25 m² a prípustná výška prízemných drobných stavieb na 5 m.
Pri dodrţaní týchto technických parametrov je aj stavba garáţe podľa novšej úpravy drobnou
stavbou, keďţe bola vyňatá z negatívneho vymedzenia pojmu drobné stavby v odseku 8
§ 139a stavebného zákona.
Stavba garáţe účastníkov konania vykazuje zastavanú plochu 24,48m², preto, v zmysle
zhora uvedeného názor krajského súdu, ţe na stavbu garáţe v danej veci by postačovalo
ohlásenie drobnej stavby, moţno povaţovať za súladný so zákonom. Nakoľko však
s ohľadom na predchádzajúce negatívne rozhodnutie Mesta Trnava z 10. septembra 2007
č. OSaŢP-2861/2007-64314/2007/Bj ohľadom prístavby garáţe k rodinnému domu, ako
aj vzhľadom na narušené medziľudské vzťahy medzi ţalobcami a účastníkmi konania vydanie
stavebného povolenia i na garáţ bolo na mieste.
Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
dospel k záveru, ţe námietky ţalobcov vznesené v odvolaní neobstoja, a preto stotoţniac
sa s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odôvodnení napadnutého
rozsudku, na ktoré zároveň poukazuje, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave podľa
§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobcovia
v odvolacom konaní úspech nemali a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha
a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková