Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/108/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ M. B.,

bývajúci vo Z., 2/ M. B., bývajúca vo Z., obaja zastúpení JUDr. P. H., advokátom vo Z., proti

žalovaným : 1/ P., a.s., B., 2/ L. a.s., so sídlom Ž., 3/ M. B., bývajúci v K.D., 4/ L. B.,

bývajúca v K.D., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenej na Okresnom súde

Zvolen pod sp.zn. , o dovolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 12. novembra 2009 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom (v poradí druhým) z 25. júna 2009 č.k.

-457 zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti

dobrovoľnej dražby. Poukázal ohľadne priebehu dražby na svoje odôvodnenie v pôvodnom

rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -295 zo dňa 29. októbra 2007 ako aj

na doplnené dokazovanie po zrušení predmetného rozsudku odvolacím súdom a dospel

k záveru, že znalecký posudok č. X. zo dňa 3.12.2005, v ktorom súdna znalkyňa Ing. D. K.

určila hodnotu bytu, ktorý bol predmetom dražby konanej dňa 20.2.2006 v sume

890 000,-- Sk, že táto hodnota bytu je v kontexte s cenou obvyklou na mieste dražby, keď pri

stanovení hodnoty predmetného bytu bolo vychádzané zo skutočne realizovaných prevodov

bytov v danej lokalite v danom časovom horizonte. Ohľadne žalovanej 4/ L. B. uviedol, že

účasť na dražbe ako dražiteľa a úspech na nej jedného z manželov za súhlasu druhého

manžela má za následok, že predmet dražby sa stáva predmetom ich bezpodielového

spoluvlastníctva. Režim nakladania s vecou patriacou do bezpodielového spoluvlastníctva

upravuje ustanovenie , riešenie nezhôd ustanovenie

, pokiaľ bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. V tomto prípade sa

2

relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu mohla dovolať práve žalovaná 4/, toto

však neurobila, keďže súhlasila s vyššie uvádzaným postupom. Súd nezistil žiadne porušenia

ustanovenia v platnom znení v zmysle , odstránil rozpory,

na ktoré poukázal odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení a návrh žalobcov ako

nedôvodný zamietol.

Na odvolanie žalobcov 1/, 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom

z 12. novembra 2009 č.k. -490 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý správne zistil

skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/, ktorého

prípustnosť odvodzovali z ustanovenia Uviedli, že rozhodnutím

odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa došlo v pomeroch žalobcov

k ujme, ktorá bude odstránená tým, že dovolací súd rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica

č.k. -490 zo dňa 12.11.2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Zvolen

č.k. -457 zo dňa 25.6.2009 v celom rozsahu zruší. Namietali jednak, že

v konaní neboli riadne a dôsledne odstránené rozpory medzi znaleckými posudkami

a odvolací súd bol povinný doplniť dokazovanie v tomto smere, aby odstránil oprávnené

pochybnosti ohľadom všeobecnej hodnoty predmetného bytu. Súd prvého stupňa dôsledne

neskúmal ani procesnú stránku napadnutej dražby, keď žalovaný 3/ nemal žiadne

splnomocnenie od svojej manželky, aby v jej mene robil právne úkony v priebehu napadnutej

dražby s cieľom nadobudnúť predmetný byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

nevypočul ani notárku JUDr. Ľ. C., ktorá vyhotovila notársku zápisnicu, ktorá neobsahuje

všetky skutočnosti, ktoré sú podstatné pre posúdenie hodnovernosti a zákonnosti vykonanej

dražby. Tieto rozpory neodstránil ani odvolací súd. Odvolací súd, tým že neodstránil uvedené

rozpory zopakovaním dokazovania, prípadne doplnením dokazovania, porušil právo

účastníkov na spravodlivý súdny proces, aby účastníci konania mohli až po vydaní samotného

rozhodnutia argumentovať v záujme ochrany svojich zákonných práv. Ak odvolací súd

prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníka konania, ktorého predvolanie nemal vykázané,

odňal tým zastúpenému účastníkovi možnosť konať pred súdom. Odvolací súd nemal pre

konanie na druhom stupni vykázané doručenie predvolania žalobcov ani právneho zástupcu

žalobcov, tak podľa názoru žalobcov odňal žalobcom možnosť konať pred súdom. Na základe

uvedených skutočností žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

3

súdu ako aj prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súčasne navrhli odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalovaní 1/ až 4/ sa k podanému dovolaniu žalobcov nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či ich

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno

napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ). V danom prípade

dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z uvedených

rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie proti

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu prípustné vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

4

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o existencii

niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom,

že v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačne, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Žalobcovia vady konania v zmysle až e/ a nenamietali

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Na námietku dovolateľov, spochybňujúcu správnosť zistenia skutkových záverov

nižších súdov, či nedostatočné zistenie skutkového stavu veci (neboli riadne a dôsledne

odstránené rozpory medzi znaleckými posudkami, súd dôsledne neskúmal ani procesnú

stránku napadnutej dražby, nevypočul notárku JUDr. Ľ. C., ktorá vyhotovila notársku

zápisnicu, hoci žalobcovia v priebehu konania spochybňovali hodnovernosť uvedenej

notárskej zápisnice) – v tomto smere bol Najvyšší súd Slovenskej republiky viazaný ako

rozsahom tak i obsahom podaného dovolania – možno uviesť len to, že v zmysle § 241 ods. 2

dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie

totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na

nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne

domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, tak ani

prieskumom nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je

oprávnený dopĺňať prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,

v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôže dovolací súd už len z tohto dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

K odňatiu možnosti žalobcov pred súdom konať malo podľa ich názoru dôjsť aj tým,

že súdy nevyhoveli nimi podanými návrhmi na vykonanie dokazovania (výsluch

JUDr. Ľ. C., notárky, výsluch Ing. D. K. a Ing. D. K.).

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať

všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ),

a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí

uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993,

v ktorom zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať na následok

neúplnosť skutkových zistení (vedúce k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú

vadu v zmysle K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj

v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod

č. 125/1999, v ktorom uviedol, že nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov nezakladá

prípustnosť dovolania podľa , lebo samo osebe neznamená odňatie

možnosti pred súdom konať. Pri úvahe o tom, ktoré navrhované dôkazy vykoná, súd berie

na zreteľ, preukázaniu ktorej konkrétnej skutkovej okolnosti je dôkaz navrhovaný. Súd

nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu

skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec

aplikovať.

Zo zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 25. júna 2009 je zrejmé

(č.l. 447), že po zákonnom poučení podľa zástupca žalobcov 1/, /

nenavrhol vo veci doplniť dokazovanie. Súdom so zreteľom na to nemožno vytknúť, že

nevyhoveli všetkým návrhom na vykonanie dokazovania. Z týchto dôvodov dospel dovolací

súd k záveru, že nevykonaním navrhovaných dôkazov (žiadne neboli navrhované) nebola

žalobcom odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

Odňatiu možnosti žalobcom pred súdom konať malo podľa ich názoru dôjsť aj tým, že

odvolací súd nenariadil pojednávanie, nepredvolal žalobcov a nezopakoval dokazovanie.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môže

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej

stránke. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Bez

pojednávania nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak :

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Je na úvahe odvolacieho senátu, v ktorých prípadoch to ďalej bude považovať za potrebné.

V zákone nie je možné kauzisticky vypočítať všetky možné situácie, ktoré môžu v súdnej

praxi nastať a práve naopak tým, že sa ponechá otázka nariadenia pojednávania na rozhodnutí

súdu v porovnaní so striktnou normatívnou úpravou, takáto úprava bude v súlade

s materiálnou stránkou právneho štátu. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho

súdu, tento sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj

právnym posúdením veci, čiže nebolo potrebné v danom prípade zopakovať alebo doplniť

dokazovanie. Verejné prejednanie veci bolo na súde prvého stupňa, čiže je tu garantované

právo účastníka na verejné prejednanie veci a ako je zrejmé z obsahu spisu, nie je tu dôležitý

verejný záujem, z dôvodu ktorého by malo byť nariadené odvolacie pojednávanie. Tým, že

odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie, nepredvolal žalobcov v súlade s ustanovením

, svojím postupom a konaním neodňal žalobcom 1/, / konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcov nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní neboli žalobcovia úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovaným 1/ až 4/ ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová

8