Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/269/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. A. B., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. M. Š., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ F. s.r.o.

"v likvidácii", so sídlom vo Z., 2/ D. V., bývajúcemu v D., o ochranu osobnosti s návrhom

na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod

sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 3. apríla 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 3. apríla 2008 sp. zn.

v napadnutej časti, v ktorej bol rozsudok Okresného súdu Bratislava IV

z 24. mája 2006 sp. zn. zmenený tak, ţe ţaloba voči ţalovanému v 2. rade

o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 26 555,16 Eur t.j. 800 000,-- Sk bola

zamietnutá a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 24. mája 2006 č.k. -333 uloţil

ţalovaným 1/, 2/ povinnosť zdrţať sa zásahov do práva ţalobcu na ochranu osobnosti,

spočívajúcich v rozširovaní, predaji a ďalšom vydaní publikácie autora D. V. s názvom

„Počestný A. B.", a to v akejkoľvek podobe a jazykovej verzii. Ţalovanému 1/ uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 150 000,-- Sk, a ţalovanému 2/

povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 800 000,-- Sk, všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil

tým, ţe ţalobca sa domáhal uloţenia povinnosti ţalovaným 1/, 2/ zdrţať sa zásahov do práva

ţalobcu na ochranu osobnosti spočívajúcich v akomkoľvek šírení knihy Počestný A. B.,

nenakladať s autorskými právami k tejto knihe a stiahnuť z obchodnej siete a poţičovní

všetky výtlačky. Okrem toho sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy voči ţalovanému 1/

2

v sume 2 000 000,-- Sk a voči ţalovanému 2/ v sume 5 000 000,-- Sk. Súd na základe

vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe ţalovaný 2/ je autorom predmetnej knihy

a ţalovaný 1/ jej vydavateľom. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 24. mája 2005 č.k.

-262 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. októbra

2005 sp. zn. bol ţalovaný 2/ právoplatne odsúdený pre trestný čin ohovárania.

Vo výroku trestného rozsudku bolo konštatované, ţe ţalovaný 2/ ako autor knihy Počestný

A. B. uviedol v knihe nepravdivé údaje, keď ţalobcu označil za zlodeja, klamára,

podvodníka. Ďalej v knihe uviedol, ţe ţalobca vytuneloval spoločnosť P., antidatumoval

dokumenty spoločnosti A., ktorú získal podvodným konaním, naznačil záujem ţalobcu na

odstránení J. D., s tým, ţe Ing. A. B. mal v drţbe a dokonca obchodoval so zmenkami J. D.,

pričom na viacerých miestach kniţnej publikácie uviedol, ţe ţalobca sa dopustil podplácania,

krádeţí nehnuteľností, daňových podvodov, podvodov vo výberových konaniach a pri

privatizáciách, ţe financoval rôzne politické strany v Čechách a na Slovensku a taktieţ

uviedol celý rad ďalších rôznych fabulácií o osobe ţalobcu, čím zneváţil a ohrozil váţnosť

ţalobcu, poškodil jeho občiansku česť, rodinné a obchodné vzťahy ako významného

bezúhonného podnikateľa a občana. Súd ďalej zistil, ţe kniha bola preukázateľne zakúpená

nezanedbateľným mnoţstvom čitateľov v kníhkupectve a ďalšie osoby ju dostali k dispozícii

bezodplatne v Českej republike. Okresný súd Bratislava IV uznesením z 10. októbra 2002

č.k. -16 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 12. novembra

2003 sp. zn. uloţil ţalovaným 1/, 2/ zdrţať sa ďalších zásahov do práva

ţalobcu na ochranu osobnosti, spočívajúcich v rozšírení, predaji a ďalšom vydaní publikácie

„Počestný A. B.“ a to v akejkoľvek podobe a jazykovej verzii, nenakladať s autorskými

právami publikácie, stiahnuť túto publikáciu z obchodnej siete a z miest určených na

vypoţičiavanie slovenských diel. Súd dospel k záveru, ţe vyššie uvedené tvrdenia obsiahnuté

v knihe sú spôsobilé privodiť ţalobcovi ujmu na jeho osobnostných právach. Vychádzajúc

najmä zo skutkového stavu ustáleného v trestnom konaní, z ktorého z úradnej povinnosti

vychádzal, mal za to, ţe predmetné tvrdenia sú tvrdeniami nepravdivými a difamujúceho

charakteru, preto ţalobe čiastočne vyhovel. Pokiaľ ide o stiahnutie publikácie z obchodnej

siete a miest určených na vypoţičiavanie slovesných diel uviedol, ţe splnenie takejto

povinnosti by vyţadovalo spolupričinenie tretích subjektov, ktoré nie sú týmto rozhodnutím

viazané, takýto výrok by bol preto nevykonateľný. Súd musel návrh v tejto časti vzhľadom na

uvedené zamietnuť. Rovnako zamietol návrh aj v časti o uloţenie povinnosti nenakladať

s autorskými právami k predmetnej knihe ako nedôvodný. Súd ďalej zistil okolnosti,

z ktorých je zrejmé, ţe poskytnutie primeraného zadosťučinenia nemôţe efektívne zmierniť

následky zásahu do osobnostných práv, dotknutej osobe treba priznať aj náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch voči obom ţalovaným. Túto sumu určil vo výške

150 000,-- Sk vo vzťahu k ţalovanému 1/ a vo výške 800 000,-- Sk vo vzťahu

k ţalovanému 2/, vo zvyšku návrh zamietol. Zohľadnil pritom podiel ţalovaných na vydaní

a distribúcii knihy, správanie sa ţalovaných po vydaní predbeţného opatrenia. Uviedol, ţe

o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného 2/ rozsudkom z 3. apríla 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti

ţalovaného 2/ zdrţať sa zásahov do práva ţalobcu na ochranu osobnosti spočívajúcich

v rozširovaní, v predaji a v ďalšom vydaní publikácie autora D. V. s názvom „Počestný A.

B.“ a to v akejkoľvek podobe a jazykovej verzii potvrdil. V napadnutej časti týkajúcej sa

povinnosti ţalovaného 2/ zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy zmenil rozsudok okresného

súdu tak, ţe návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe súd prvého stupňa správne

postupoval, keď v zmysle vychádzal zo skutkového stavu zisteného

v trestnom konaní, pretoţe rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, ţe bol spáchaný trestný čin

a kto ho spáchal je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu

súčasne okolnosťami významnými pre rozhodnutie súdu v občianskoprávnom konaní.

Napriek záveru, ţe výroky sú spôsobilé privodiť ţalobcovi ujmu na jeho osobnostných

právach a za tento zásah je ţalovaný povinný niesť zodpovednosť, nebolo v danej veci moţné

priznať ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd môţe priznať náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch iba vtedy, ak je dokazovaním preukázané, ţe osobná ujma je

spojená so zvlášť citeľným zníţením a sťaţením postavenia ţalobcu v kruhu, kde sa

pohybuje. Ţalobca tvrdil, ţe v dôsledku zásahu ţalovaného 2/ do jeho osobnostných práv bola

jeho profesionálna česť a váţnosť úplne spochybnená a hrubým spôsobom pošpinená, bol

zasiahnutý v postavení podnikateľa a obchodného partnera. Ţalobca v tomto smere počas

celého súdneho konania zostal len v rovine tvrdenia. Závery súdu prvého stupňa ohľadne

priznania nemajetkovej ujmy preto nie je moţné brať za dôkazne podloţené. Pri úvahách

o výške prisudzovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd prvého stupňa

nepostupoval správne, ak za kritériá, ktorými odôvodnil priznanie nemajetkovej ujmy

povaţoval „rozdielne správanie kaţdého zo ţalovaných v súvislosti s vydaním a distribúciou

knihy, ako aj rozdielne správanie ţalovaných 1/, 2/ po vydaní predbeţného opatrenia. Pokiaľ

ide o vyjadrenie miery a rozsahu ujmy, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah

vyvolal v rodinnom, pracovnom, spoločenskom a inom prostredí a správanie ţalovaných

po zásahu do osobnostných práv v príčinnej súvislosti s následkami, ktoré ţalobca pociťoval

v tomto prostredí. Mieru závaţností treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe

poznania a vyhodnotenia vyššie spomínanej reakcie. Ţalobca teda nepreukázal jednu

z podmienok pre úspešné uplatnenie práva, pretoţe nepreukázal, ţe došlo k následkom

predpokladaným v .

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca dovolanie v časti výroku, v ktorej bol rozsudok

okresného súdu zmenený tak, ţe ţaloba voči ţalovanému 2/ o zaplatenie náhrady

nemajetkovej ujmy vo výške 26 555,16 Eur (800 000,-- Sk) bola zamietnutá. Navrhol, aby

dovolací súd zrušil v napadnutej časti rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z a jeho dôvodnosť z

ods. 2 písm. b/ a c/ V tejto časti povaţuje rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne

nesprávne, vydané v rozpore so zákonom. Uviedol, ţe podľa ustálenej súdnej praxe ide

o zníţenie dôstojnosti fyzickej osoby jej váţnosti v spoločnosti v značnej miere najmä vtedy,

pokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom na povahu, intenzitu,

opakovanie, trvanie a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a preţíva ako

závaţnú a rovnako by ju tak pociťoval kaţdý, kto by sa na podobnom mieste a v postavení

ocitol ako dotknutá osoba. Z uvedeného vyplýva, ţe miera intenzity zníţenia dôstojnosti

a váţnosti fyzickej osoby v spoločnosti, rozhodujúca pre posúdenie dôvodnosti uplatneného

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch závisí predovšetkým od posúdenia

oprávnenosti pocitov a preţívania dotknutej osoby. Odvolací súd pri právnom posudzovaní

priznaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch evidentne neakceptoval názor

okresného súdu opierajúci sa nielen o vykonané dôkazy, ale aj ustálenú súdnu prax. Bez

akéhokoľvek zdôvodnenia svojho nesúhlasu s právnym odôvodnením prvostupňového

rozhodnutia len všeobecne skonštatoval, ţe závery súdu prvého stupňa ohľadom priznania

nemajetkovej ujmy nie je moţné vziať za dôkazne podloţené. Ţalobcovi vytkol, ţe v konaní

neuniesol dôkazné bremeno potvrdzujúce, ţe jeho osobná ujma bola spojená so zvlášť

citeľným a sťaţením postavenia v kruhu, kde sa pohybuje. Nie je zrejmé, prečo odvolací súd

teda dokazovanie nedoplnil. Zároveň poukázal na a uviedol, ţe odvolací

súd napriek tomu, ţe v tejto časti zmenil prvostupňové rozhodnutie, dokazovanie vôbec

nezopakoval.

Ţalovaní sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je podané opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými

v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná

a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného ţivota účastníkov, alebo v rozsahu povaţovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

Podľa (znenie účinné do 14. októbra 2008) ak tento zákon

neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní

pred súdom prvého stupňa.

Podľa (znenie účinné do 14. októbra 2008) súd vykonáva

dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez

ústneho pojednávania.

Podľa (znenie účinné do 14. októbra 2008) za dôkaz môţu slúţiť všetky

prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok,

správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa (znenie účinné do 14. októbra 2008) odvolací súd rozhodnutie

súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani

na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa (znenie účinné do 14. októbra 2008) odvolací súd je viazaný

skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými

v odsekoch 2 aţ 4.

Podľa (znenie účinné do 14. októbra 2008) ak má odvolací súd

za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového

stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci zopakoval alebo doplnil dokazovanie.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 2 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim

odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti návrhu a jeho

zamietnutiu dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 3. apríla 2008, na ktorom

bolo aj meritórne rozhodnuté, totiţ vyplýva, ţe odvolací súd pojednával v neprítomnosti

ţalobcu, jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti ţalovaných. Pojednávania sa zúčastnil len

právny zástupca ţalovaného 2/. V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť,

ţe podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu

konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia ,

oboznámenie sa s napadnutým rozhodnutím, odvolaním a vyjadrením k nemu ako aj stručné

vyjadrenie právneho zástupcu ţalovaného 2/ o tom, ţe sa pridrţiava podaného odvolania nie

je v ţiadnom prípade zopakovaním dokazovania. Dovolací súd taktieţ podotýka, ţe pokiaľ

na priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ţalobcovi odvolaciemu súdu

nepostačovalo dokazovanie súdu prvého stupňa, mal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre

rozhodnutie vo veci vykonať sám a aţ na základe toho mohol dospieť k meritórnemu

rozhodnutiu vo veci.

Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je tak postihnuté vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej

časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová