Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6e2/361941.0cf36a.pdf
PDF · 138.81 KB
No categories available
2Cdo/209/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 209/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávneného : Sociálna
poisťovňa, pobočka Bardejov, Hurbanova č. 6, Bardejov, proti povinnému : G., s.r.o., S.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. L. B., Exekútorský úrad B., o vymoženie pohľadávky
vo výške 499,37 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. Er 1094/1999,
o dovolaní súdneho exekútora JUDr. L. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 30. apríla 2009 sp.zn. 13 CoE 19/2008
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove uznesením z 30. apríla 2009 č.k. 13 CoE 19/2008-39 zmenil
uznesenie Okresného súdu Bardejov z 15. júla 2008 č.k. Er 1094/1999-29 vo výroku
o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi
JUDr. L. B. trovy exekúcie vo výške 33,86 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Vyslovil, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal súdny exekútor JUDr. L. B.
dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzoval z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. a ktoré
odôvodnil tým, že súd svojím rozhodnutím spôsobil škodu na majetku súdneho exekútora ako
tretej osoby, ktorá nie je účastníkom konania vo veci samej a tak ho nepriamo zaviazal
uhradiť časť trov exekúcie. Navrhol zrušiť uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie, zároveň navrhol odložiť právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého
uznesenia.
Oprávnená a povinný sa k podanému dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), alebo uznesenie súdu prvého
stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Podľa
doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide
o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení
§ 239 ods. 3 O.s.p. ako uznesenia, na ktoré sa nevzťahuje § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., je
nepochybné, že prípustnosť dovolania súdneho exekútora z § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm.a/ až g/
O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh,
prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Prípustnosť
dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ
tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237
O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom
zákonnom ustanovení skutočne trpí.
So zreteľom na súdnym exekútorom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia
dovolateľa, že v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Súdny exekútor v podanom dovolaní v skutočnosti však nenamietal relevantné
procesné vady (tzv. zmätočnosti) v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. Jeho námietky, že
súd svojím rozhodnutím spôsobil škodu na jeho majetku ako tretej osoby, ktorá nie je
účastníkom konania vo veci samej a tak ho nepriamo zaviazali uhradiť časť trov exekúcie,
možno považovať skôr za námietku nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle
ustanovenia § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., ku ktorej však dovolací súd môže prihliadnuť len
za podmienky prípustnosti dovolania; nejde ale o postup, ktorým by bola súdnemu
exekútorovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Nakoľko dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p., a keďže je dovolanie súdneho exekútora v danom prípade
vylúčené ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p., dospel k záveru, že ide o opravný prostriedok
smerujúci proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorý dovolaním nemožno napadnúť. Vzhľadom
na to bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Účastníkom náhrada trov v dovolacom konaní nebola priznaná, lebo súdny exekútor
v ňom nemal úspech a oprávnenému ako aj povinnému žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5
O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová