Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/331/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : F. K. – P.,

zastúpený JUDr. M. V., CSc., advokátom v B., proti ţalovaným : 1/ Ž., K., B., 2/ Slovenská

republika – zastúpená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky, Nám. Slobody č. 6, Bratislava, o určenie, že výhybky sú súčasťou železničnej

vlečky vo vlastníctve žalobcu, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. septembra 2009 sp.zn. 9 Co

20/2009

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 8. septembra 2009 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom (v poradí druhým) z 19. decembra 2008 č.k.

-395 zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal určenia, ţe výhybka č. 8,

ktorou odbočuje vlečková spojovacia koľaj č. 101b zo staničnej dopravnej koľaje č. 2

v ţelezničnej stanici Š., okres P., ako aj výhybka č. 2, ktorou odbočuje vlečková spojovacia

koľaj č. 101a zo staničnej dopravnej koľaje č. 2a v ţelezničnej stanici Š., okres P., sú

súčasťou ţelezničnej vlečky vo vlastníctve ţalobcu F. K. – P.. V odôvodnení uviedol, ţe pri

nezmenenom skutkovom stave je právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom,

ţe sporné výhybky č. 2 a č. 8 sú súčasťou staničných dopravných koľají č. 2 a 2a

v ţelezničnej stanici Š., okres P. záväzný aj pre rozhodnutie tohto súdu. Vzhľadom na túto

skutočnosť preto ani podrobne nehodnotil dokazovanie, ktoré bolo vykonané do vrátenia

spisu odvolacím súdom, hoci sa plne stotoţňuje so závermi a odôvodnením rozhodnutia

Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.6.2006 sp.zn. a zaoberal sa vlastne hlavne

skutočnosťou, či došlo k takej zmene skutkového stavu, ktorá by oprávňovala k tomu, ţe by

2

nebol viazaný rozhodnutiami nadriadených súdov. Avšak keďţe k takejto situácii nedošlo,

ţalobu zamietol.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 8. septembra 2009 č.k.

-418 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci

samej, ktorou bola ţaloba zamietnutá, vo výroku o náhrade trov vo vzťahu medzi ţalobcom

a ţalovaným 1/, ako aj vo výroku o náhrade trov štátu s tým, ţe povinnosti ţalobcu nahradiť

štátu 2 409,-- Sk zodpovedá suma 76,96 €. Pripustil voči tomuto rozsudku dovolanie.

Nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia odvolací

súd uviedol, ţe v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vysloveným v rozsudku č.k. , -299 zo dňa 27.11.2007 je treba

konštatovať, ţe definíciu výhybky obsahuje aj slovník slovenského jazyka, kde výhybka sa

definuje „ako mechanizmus umoţňujúci prechod vlaku, električky, vozňa a pod. na inú koľaj

bez prerušenia chodu“. Výhybka je teda zariadenie na presmerovanie ţelezničného

dopravného prostriedku na inú koľaj, je súčasťou koľaje jednak z terminologického

vyjadrenia úzko spojeného s hospodárskym určením a funkčnosťou veci. Výhybka ako súčasť

veci je len súčiastkou, ktorá bez hlavnej veci nemá ţiadne účelové a funkčné určenie, a teda

sama osebe nemá úţitkovú hodnotu. Z predmetu sporu jednoznačne vyplýva záver, ţe je

potrebné vyriešiť otázku, či výhybky, ktorého vlastníctva sa domáha ţalobca, sú súčasťou

celoštátnej dráhy alebo súčasťou vlečky. Na základe stavebného povolenia z 21.3.1973

vydaného Č., kolaudačného rozhodnutia o odovzdaní a prevzatí dokončenej stavby z

8.5.1974 ako aj rozhodnutia o uvedení do prevádzky z 25.3.1975, boli sporné výhybky č. 8

a č. 2 vloţené do staničnej dopravnej koľaje č. 2 v ţelezničnej stanici Š., okres P.

a do staničnej dopravnej koľaje č. 2a v ţelezničnej stanici Š., okres P.. Stali sa súčasťou

dopravnej koľaje č. 2 a č. 2a v ţelezničnej stanici Š.. Ako súčasť koľají nie sú spôsobilé byť

samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Nemoţno ich preto nadobudnúť, či

scudziť bez veci hlavnej. Takáto súčasť veci nemôţe byť opodstatnene ţalovaná na súde

ţalobou na určenie vlastníckeho práva k nej. Na súde môţe byť úspešne podaná len ţaloba na

určenie, ţe konkrétne označená poloţka tvorí súčasť veci hlavnej a ako taká je vlastníctvom

konkrétneho subjektu. Vlastníctvo súčasti nadobúda vlastník veci a to aj vtedy, keď náklady

na zabudovanie, či obstaranie tejto súčasti veci vynaloţila iná osoba. Právny reţim vlastníctva

sa riadi príslušnými ustanoveniami , a nie vyhláškami Ministerstva

dopravy, resp. vlečkárskymi zmluvami. Ţalobca odôvodňuje svoje vlastnícke právo

3

k výhybkám na základe „záznamu o prevzatí veci“, (nie zápisnicou o draţbe), pričom

vlastníctvo sa môţe nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,

rozhodnutím štátneho orgánu, zo zákona a na základe iných skutočností

ustanovených zo dňa 26.4.1996 vyplýva, ţe

predmetom draţby bola koľajová doprava zahrňujúca garáţ lokomotív, kompletné koľaje

a pozemky parc. č. X., X. a X.. Z tejto zápisnice nie je zistiteľný obsah pojmu kompletné

koľaje. Vychádzajúc zo skôr uvedených záverov dovolacieho súdu, ţe výhybky č. 2 a č. 8

tvoria súčasť celoštátnej dopravnej cesty ţelezničná trať S. – P., u ktorej vylučoval

privatizáciu , , potom predmetom draţby

nemohli byť predmetné odbočné výhybky č. 2 a č. 8. Vychádzajúc z týchto právnych názorov

dovolacieho súdu, ktorými je viazaný aj odvolací súd, rozhodol súd prvého stupňa správne,

keď podanú ţalobu zamietol. V súlade s však pripustil proti svojmu

rozsudku dovolanie, pretoţe podľa názoru odvolacieho súdu ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Predmetom dovolania by malo byť vyriešenie otázky, či

oddelením odbočnej výhybky sa zmarí uţívanie dopravnej koľaje celoštátnej dráhy alebo

uţívanie ţelezničnej vlečky, za účelom sfunkčnenia ktorej bola táto výhybka zriadená a teda

či výhybka je súčasťou staničnej dopravnej koľaje celoštátnej dráhy, alebo je súčasťou

ţelezničnej vlečky, za účelom skončenia ktorej bola takáto výhybka zriadená. Súčasťou

takejto odbornej otázky by malo byť aj zaujatie stanoviska, či pri posudzovaní obsahu draţby

uskutočnenej dňa 26.4.1996 môţe byť aplikované ustanovenie § 10 ods. 3 písm.a/, e/

, ktorý nadobudol účinnosť aţ 12.10.1999.

Proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej ako aj proti výroku o trovách štátu

a trovách konania podal dovolanie ţalobca, ktorý prípustnosť odvodzoval z ustanovenia § 238

ods. 3 a dôvodnosť z ustanovenia Navrhol v zmysle

ustanovenia veta druhá rozsudkom zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu

tak, ţe zruší rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola ţaloba vo veci zamietnutá

a určí, ţe výhybka č. 8, ktorou odbočuje vlečková spojovacia koľaj č. 101b zo staničnej

dopravnej koľaje č. 2 v ţelezničnej stanici Š., okres P. ako aj výhybka č. 2, ktorou odbočuje

vlečková spojovacia koľaj č. 101a zo staničnej dopravnej koľaje č. 2a v ţelezničnej

stanici Š., okres P., sú súčasťou ţelezničnej vlečky vo vlastníctve ţalobcu.

Namietal, ţe prvostupňový ako aj odvolací súd jedinú ničím neodôvodnenú vetu

z rozhodnutia dovolacieho súdu povaţovali za záväzný právny názor a rozhodli sa takýto

právny názor rešpektovať napriek tomu, ţe došli k jednoznačnému presvedčeniu, ţe jeho

rešpektovanie pôjde k výsledku, ktorý nebude spravodlivý a zákonný, a ktorý bude v rozpore

so zmyslom občianskeho súdneho konania a bude mať za následok porušenie práv

a oprávnených záujmov účastníka, čím sa občianske súdne konanie v danej veci nestane

zárukou zákonnosti a nebude slúţiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Takýmto postupom,

ktorého základom bolo nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúcej v posúdení náhodne

vyslovenej a ničím neodôvodnenej vety v rozhodnutí dovolacieho súdu ako by išlo

o vyslovenie záväzného právneho názoru, odvolací súd aj prvostupňový súd porušili zákon.

Niet pochýb, ţe rešpektovanie zjavne arbitrárneho právneho názoru dovolacieho súdu

o aplikovaní v neplatnom znení na draţbu, v ktorej ţalobca nadobudol

kompletné ţelezničné vlečky by malo za následok porušenie ústavných práv ţalobcu

na spravodlivé súdne konanie. Rovnaký následok by malo aj zotrvanie na stanovisku, ţe

konštatovanie dovolacieho súdu, ţe boli sporné výhybky č. 8 a č. 2 vloţené do staničnej

dopravnej koľaje č. 2 v ţelezničnej stanici Š., okres P. a do staničnej dopravnej koľaje č. 2a

v ţelezničnej stanici Š., okres P. a stali sa súčasťou dopravných koľají č. 2 a č. 2a

v ţelezničnej stanici Š., nielen konštatovaním technického charakteru, ale ţe ním bol

vyslovený záväzný právny názor dovolacieho súdu. V podaní z 19. januára 2010

pomenovanom ako doplnenie dovolania ţalobca uviedol, ţe za dôleţitú pre toto

rozhodnutie povaţuje skutočnosť, ţe zákonodarca formou zákona (§ 28 ods. 5 zákona o

dráhach a o zmene a doplnení niektorých ) nepriamo, ale

jednoznačne vyjadril, ţe odbočkové výhybky vlečky na zaústení vlečky do ţelezničnej

trate vo všeobecnosti nie sú súčasťou ţelezničnej trate, nie sú vo vlastníctve vlastníka

ţelezničnej trate, ale sú vo vlastníctve vlastníka vlečky, ktorej sú teda súčasťou.

Ţalovaný 2/ navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa

a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe

dovolanie je opodstatnené.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie zaloţiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, ţe toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. Moţnosť zaloţiť prípustnosť dovolania neznamená, ţe by odvolací súd

bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne – zákon jeho voľnú úvahu

ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. Procesná moţnosť

odvolacieho súdu zaloţiť prípustnosť dovolania nesmie ani v tomto rámci právnej zásadnosti

rozhodnutia viesť k prenášaniu ťaţiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací.

Odvolací súd sám sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj

myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré

zaujal. Odvolací súd nemôţe odôvodniť pripustenie dovolania „pretoţe podľa názoru

odvolacieho súdu ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu“; takéto

odôvodnenie je na úkor presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej,

pretoţe by ho bolo moţné povaţovať za znak toho, ţe odvolací súd si nie je istý správnosťou

svojich právnych záverov, či svojho právneho posúdenia veci a spolieha sa, ţe príslušné

právne závery vysloví dovolací súd. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd

pripustil proti rozsudku dovolanie, má v tomto prípade osobitný význam, nakoľko ak je

dovolanie prípustné podľa , dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie

odvolacieho súdu výlučne len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

(iné dovolacie dôvody nemôţe pouţiť) a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre

ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho posudzovania môţu byť potom len

právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený

procesnými prostriedkami ( veta druhá )] súvisiace s posúdením, či

napadnuté rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania,

odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený

skutkový stav pouţil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.

V nadväznosti na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu k

a k spôsobu vymedzenia dovolacej otázky („v danej veci sa podľa názoru odvolacieho súdu

riešia otázky zásadného právneho významu“) dovolací súd dospel k záveru, ţe spôsob, akým

odvolací súd vymedzil právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, trpí tzv. inou vadou

konania v zmysle veta druhá Keďţe zákon dáva oprávnenie odvolaciemu

6

súdu pripustiť dovolanie proti svojmu rozsudku len výnimočne a za predpokladu, ţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd musí v odôvodnení

svojho rozhodnutia jasne uviesť, ţe vyslovil prípustnosť dovolania pre zásadný právny

význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky, resp. konkrétnych právnych otázok. Ako uţ

uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 28. februára 2001 sp.zn.

(viď R 6/2004) v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti

a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých dôvodov,

z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, povaţoval za správny ten, z ktorého pri

posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba

povaţovať za inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd prihliadnuť v zmysle § 242

ods. 1 veta druhá z úradnej moci.

Vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania odvolacím súdom (viď uvedené vyššie),

nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami; nie je totiţ riadne, jasne a zrozumiteľne

odôvodnené. Vymedzenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil dovolanie, odvolací súd

nijako neodôvodnil, nevyplýva z neho, čo a prečo povaţuje z hľadiska predmetu konania

za právnu otázku zásadného právneho významu.

Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe o rozhodnutie odvolacieho súdu

po právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu

otázku, ktorá má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov

vôbec (majúci všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a zároveň

vtedy, ak mala posudzovaná otázka zásadný význam pre rozhodnutie v konkrétne

prejednávanej veci. Potom platí, ţe zásadný právny význam nemá posúdenie takej právnej

otázky, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola určujúca. Zásadný význam právnej otázky,

v ktorej odvolací súd pripustil dovolanie preto nemôţe existovať mimo právny rámec,

podstatný pre rozhodnutie súdu v konkrétnej veci.

So zreteľom na uvedené dovolaciemu súdu nezostalo nič iné, ako zrušiť napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu podľa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vzhľadom na výskyt inej vady konania v zmysle , nemohol dovolací súd

pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová