Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/7/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. V., bývajúcej v T.,

proti odporcovi Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Kutuzovová č. 8, o 918,48 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.

zn. , o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. augusta 2009 sp. zn.

a rozsudku Okresného súdu Trenčín z 30. marca 2009 č. k. – 90 , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z

25. augusta 2009 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Trenčín z

30. marca 2009 č. k. – 90 a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 30. marca 2009 č. k. – 90 návrh , ktorým

sa navrhovateľka domáhala zaplatenia odstupného, zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť

zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 30, 12 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Uviedol, že navrhovateľka pri skončení pracovného pomeru dohodou ( z dôvodov

uvedených v ku dňu 30. 6. 2004 ) mala nárok na

odstupné podľa vo výške 3- násobku funkčného platu

( odpracovala viac ako 5 rokov ) a podľa Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2004

vo výške 4- násobku funkčného platu. Kolektívna zmluva na roky 2003 – 2004 neupravuje

možnosť vyplatenia ďalšieho odstupného v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou

a ani dohodou sui generis, ale iba v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou . Preto

navrhovateľka mala nárok na odstupné celkove ( len ) vo výške 7 – násobku funkčného

platu. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 25. augusta 2009

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že vzhľadom na dôvod skončenia pracovného

pomeru navrhovateľky u odporcu ( dohodou podľa

z organizačných dôvodov ) vznikol navrhovateľke nárok na odstupné. V čase skončenia

pracovného pomeru ( 30. 6. 2004 ) sa pracovnoprávne vzťahy medzi účastníkmi konania

spravovali o výkone práce vo verejnom záujme. Odmeňovanie

zamestnancov upravoval ( s účinnosťou od 1. 1. 2004 )

o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý zrušil

o verejnej službe. Z ustanovenia tohto zákona vyplýva, že

kolektívna dohoda na rok 2004 a nároky z nej vyplývajúce , sa v roku 2004 uplatňujú podľa

predpisov platných do 31. decembra 2003. Pre kolektívne vyjednávanie podľa právnej úpravy

v platila časť druhá tohto zákona a podľa jeho bola upravená

kolektívna dohoda, ktorá svojím účelom a obsahom zodpovedá kolektívnej zmluve vyššieho

stupňa a uzatvárajú ju zamestnávatelia s odborovým zväzom podľa

o kolektívnom vyjednávaní. V zmysle § 49 ods. 1 písm. e/ v kolektívnej dohode možno

upraviť výšku odstupného presahujúceho dvojnásobok funkčného platu . Ustanovenie § 53

citovaného zákona upravuje kolektívnu zmluvu – analógiu tzv. podnikovej kolektívnej

zmluvy, v ktorej možno upravovať podmienky na poskytovanie platových náležitostí

a ostatné nároky v pracovných vzťahoch len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

kolektívnou dohodou podľa a osobitným predpisom (

o sociálnom fonde ). Navrhovateľka ako zamestnankyňa odporcu vykonávala práce vo

verejnom záujme a skončením pracovného pomeru dohodou ku dňu 30. 6. 2004 z dôvodu

organizačných zmien jej vznikol nárok na odstupné upravené v kolektívnej dohode z

22. októbra 2003 vo výške štvornásobku funkčného platu ( časť II. bod 4 písm. b/ ) , ale aj

zvýšené odstupné upravené v kolektívnej zmluve na roky 2003 – 2004 o trojnásobok

funkčného platu ( časť VI. bod 6 písm. c/ ). Pokiaľ potom odporca vyplatil navrhovateľke

odstupné celkove vo výške 8- násobku funkčného platu, je nárok ňou uplatňovaný na ďalšie

32MCdo 7/2010

odstupné nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

( odporca náhradu trov konania neuplatnil ).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu , ako aj rozsudku súdu prvého stupňa podal na

podnet navrhovateľky mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky .

Navrhol rozsudky súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozsudku

odvolacieho súdu. Konštatoval, že je nesporné, že navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná

13 rokov 2 mesiace a 28 dní a odporca jej v súvislosti so skončením pracovného pomeru

vyplatil odstupné vo výške 8-násobku funkčného platu. Uviedol, že je správny právny záver

odvolacieho súdu, podľa ktorého navrhovateľke patrí odstupné podľa kolektívnej zmluvy aj

podľa kolektívnej dohody, ale nie záver o jeho výške. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho

súdu ani nie je zrejmé, z akých dôvodov pri uznaní nároku navrhovateľky na odstupné podľa

kolektívnej zmluvy aj kolektívnej dohody dospel k záveru, že jej patrí ( len ) vo výške

7- násobku funkčného platu. Poukázal na to, že podľa časti VI. bod 6 písm. e/ kolektívnej

zmluvy na roky 2003 – 2004 uzatvorenej 1. 7. 2003 a upravujúcej podmienky poskytovania

ďalšieho odstupného , odstupné patriace zamestnancovi nad ustanovený rozsah ( odkaz na

) a nad rozsah podľa zákona o verejnej službe , sa pri

skončení pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. a/ alebo

b/ , ak o týchto dôvodoch rozhodla vláda Slovenskej republiky alebo ak

vyplynuli z osobitného zákona, zvyšuje o päťnásobok funkčného platu, ak zamestnanec bol

zamestnaný najmenej 11 rokov , ale menej ako 14 rokov. Podľa čl. II. ods. 4 písm. a b/

kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2004 uzatvorenej 22. októbra 2003

zamestnávateľ vyplatí zamestnancom , s ktorými skončí pracovný pomer z dôvodov

uvedených v a odstupné, a to vo výške najmenej

štyroch funkčných platov, ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa viac ako päť rokov

a rozviaže pracovný pomer dohodou. Teda navrhovateľke vzhľadom na počet odpracovaných

rokov mal odporca vyplatiť odstupné vo výške 9 – násobku funkčného platu .

Účastníci sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a

ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu navrhovateľky (

a 2 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa

v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je

dôvodné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho

dovolania, ale aj v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2

v spojení s ) sa zaoberá vadami uvedenými v a tzv.

inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vady konania uvedené v ustanovení ( ide o prípad nedostatku právomoci

súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným) neboli generálnym

prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky okrem iného namieta , že rozhodnutia

okresného súdu aj krajského súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 243f

ods. 1 písm. c/ ) v otázke rozsahu odstupného , ktoré bol povinný odporca vyplatiť

navrhovateľke pri skončení pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka , ktorá pracovala u odporcu 13 rokov 2 mesiace

a 28 dní ( čl. 26 spisu ) skončila pracovný pomer dohodou k 30. 6. 2004 z dôvodu

organizačných zmien ( pred začatím plynutia výpovednej doby na základe výpovede podľa

doručenej jej 8. 6. 2004 ) a že navrhovateľke patrí

odstupné , ktorého výška bola ale v konaní sporná. Oba súdy nižšieho stupňa dospeli

k záveru, že navrhovateľke patrí odstupné v rozsahu 7 – násobku funkčného platu , i keď

rozdielne posudzovali otázku vzniku nároku na odstupné.

V čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu ( 30. 6. 2004 ) sa

pracovnoprávne vzťahy účastníkov konania spravovali o výkone

práce vo verejnom záujme.

Podľa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri

výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje , ak tento zákon alebo

osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme sú pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby

podľa .

Odmeňovanie týchto zamestnancov upravoval ( s účinnosťou od 1. 1. 2004 ) zákon č.

o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme, ktorý zrušil o verejnej službe priamo z jeho ustanovenia

§ 31 ods. 1 vyplýva, že kolektívna dohoda na rok 2004 a nároky z nej vyplývajúce , sa v roku

2004 uplatňujú podľa predpisov platných do 31. decembra 2003.

Podľa ustanovenia v kolektívnej dohode

možno upraviť výšku odstupného presahujúceho dvojnásobok funkčného platu ( § 76 ods. 2

).

Kolektívnu dohodu vo verejnej službe na rok 2004 uzatvorili 22. októbra 2003

zamestnávatelia v súlade s až k/ o verejnej službe

v znení neskorších predpisov a Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky .

Podľa čl. II. bod 4, a/ zamestnávateľ vyplatí zamestnancom , s ktorými skončí pracovný

pomer z dôvodov uvedených v / a odstupné, a to vo

výške

ab/ najmenej štyroch funkčných platov , ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa viac

ako päť rokov a rozviaže pracovný pomer dohodou.

Podľa , o verejnej službe na zabezpečenie

oprávnených záujmov a potrieb zamestnancov a na zlepšenie podmienok pri vykonávaní

verejnej služby uzatvára zamestnávateľ s príslušným odborovým orgánom kolektívnu zmluvu.

V kolektívnej zmluve možno upravovať podmienky na poskytovanie platových náležitostí

a ostatné nároky v pracovných vzťahoch len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom ,

kolektívnou dohodou podľa a osobitným predpisom (

o sociálnom fonde ) .

Kolektívna zmluva na roky 2003 – 2004 , ktorú uzatvorili Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky a Odborový zväz civilných zamestnancov Armády Slovenskej republiky

upravovala ich vzájomné vzťahy a práva a povinnosti v rozsahu danom

a o verejnej službe v znení neskorších predpisov ( II. časť bod 1 ) .

Vzťahovala sa na zamestnancov vo verejnej službe Ministerstva obrany Slovenskej

republiky a civilný personál v ozbrojených zložkách Slovenskej republiky ( II. časť bod

2. ).

Podľa VI. časti bod 6. „Podmienky poskytovania ďalšieho odstupného“ – odstupné

patriace zamestnancovi nad stanovený rozsah a nad rozsah podľa § 49 ods. 1 zákona

o verejnej službe sa pri skončení pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu uvedeného v

alebo b/ , ak o týchto dôvodoch rozhodla vláda

Slovenskej republiky alebo ak vyplynuli z osobitného zákona , zvyšujú o

e/ päťnásobok funkčného platu , ak zamestnanec bol zamestnaný najmenej 11 rokov , ale

menej ako 14 rokov.

Vychádzajúc z uvedeného možno dospieť k záveru, že kolektívna dohoda na rok 2004

zvýšila nárok navrhovateľky na vyplatenie odstupného podľa

v čl. bod 4a – ab/ vo výške štyroch funkčných platov a kolektívna zmluva na rok 2003 –

2004 zvýšila toto odstupné o ďalšie odstupné ( vzhľadom na dĺžku zamestnania ) vo výške

päťnásobku funkčného platu dosiahnutého u odporcu . Teda navrhovateľka má nárok na

odstupné celkove vo výške deväť funkčných platov. Preto je právne posúdenie veci súdmi

nižších stupňov, ktoré dospeli k záveru, že navrhovateľka má nárok na odstupné ( len ) vo

výške sedem funkčných platov, nesprávne. V porovnaní so súdom prvého stupňa , ktorý

dospel k záveru, že navrhovateľke patrí odstupné vo výške trojnásobku funkčného platu podľa

§ 76 ods. 2 Zákonníka prace a vo výške štvornásobku funkčného platu podľa kolektívnej

dohody , odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľke patrí odstupné podľa kolektívnej

dohody aj podľa kolektívnej zmluvy. V odôvodnení svojho rozhodnutia ale ( v rozpore s

) nevysvetlil , z akých dôvodov pri uznaní nároku navrhovateľky na

odstupné aj podľa kolektívnej zmluvy dospel k záveru o jeho zvýšení ( len ) o trojnásobok

funkčného platu. V takomto rozsahu sa odstupné zvýšilo , ak zamestnanec bol zamestnaný

najmenej 5 rokov , ale menej ako 8 rokov ( VI. časť bod 6 písm. c/ kolektívnej zmluvy ).

Preto je jeho rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť v tomto smere postihnuté tzv. inou vadou

konania ( ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ).

Z uvedeného vyplýva, že generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal

mimoriadne dovolanie podľa v spojení s a ,

keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania

( navrhovateľky ) a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 243b ods. 3 v spojení s § 243i ods.

2 zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky krajského a okresného súdu

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta