Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
18c/363244.896649.pdf
PDF · 161.93 KB
No categories available
2MCdo/7/2010
Najvyšší súd 2MCdo 7/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. V., bývajúcej v T.,
proti odporcovi Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Kutuzovová č. 8, o 918,48 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.
zn. 12 C 27/2005, o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. augusta 2009 sp. zn. 17 Co 181/2009
a rozsudku Okresného súdu Trenčín z 30. marca 2009 č. k. 12 C 27/2005 – 90 , takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
25. augusta 2009 sp. zn. 17 Co 181/2009 a rozsudok Okresného súdu Trenčín z
30. marca 2009 č. k. 12 C 27/2005 – 90 a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 30. marca 2009 č. k. 12 C 27/2005 – 90 návrh , ktorým
sa navrhovateľka domáhala zaplatenia odstupného, zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 30, 12 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Uviedol, že navrhovateľka pri skončení pracovného pomeru dohodou ( z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ku dňu 30. 6. 2004 ) mala nárok na
odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce vo výške 3- násobku funkčného platu
( odpracovala viac ako 5 rokov ) a podľa Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2004
vo výške 4- násobku funkčného platu. Kolektívna zmluva na roky 2003 – 2004 neupravuje
možnosť vyplatenia ďalšieho odstupného v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou
a ani dohodou sui generis, ale iba v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou . Preto
navrhovateľka mala nárok na odstupné celkove ( len ) vo výške 7 – násobku funkčného
platu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 25. augusta 2009
sp. zn. 17 Co 181/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že vzhľadom na dôvod skončenia pracovného
pomeru navrhovateľky u odporcu ( dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
z organizačných dôvodov ) vznikol navrhovateľke nárok na odstupné. V čase skončenia
pracovného pomeru ( 30. 6. 2004 ) sa pracovnoprávne vzťahy medzi účastníkmi konania
spravovali zákonom č. 552/2004 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Odmeňovanie
zamestnancov upravoval ( s účinnosťou od 1. 1. 2004 ) zákon č. 553/2003 Z. z.
o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý zrušil
zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe. Z ustanovenia § 31 ods.1 tohto zákona vyplýva, že
kolektívna dohoda na rok 2004 a nároky z nej vyplývajúce , sa v roku 2004 uplatňujú podľa
predpisov platných do 31. decembra 2003. Pre kolektívne vyjednávanie podľa právnej úpravy
v zákone č. 313/2001 Z. z. platila časť druhá tohto zákona a podľa jeho § 49 bola upravená
kolektívna dohoda, ktorá svojím účelom a obsahom zodpovedá kolektívnej zmluve vyššieho
stupňa a uzatvárajú ju zamestnávatelia s odborovým zväzom podľa zákona č. 2/1991 Zb.
o kolektívnom vyjednávaní. V zmysle § 49 ods. 1 písm. e/ v kolektívnej dohode možno
upraviť výšku odstupného presahujúceho dvojnásobok funkčného platu . Ustanovenie § 53
citovaného zákona upravuje kolektívnu zmluvu – analógiu tzv. podnikovej kolektívnej
zmluvy, v ktorej možno upravovať podmienky na poskytovanie platových náležitostí
a ostatné nároky v pracovných vzťahoch len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
kolektívnou dohodou podľa § 49 ods. 1 a osobitným predpisom ( zákon č. 152/1994 Z. z.
o sociálnom fonde ). Navrhovateľka ako zamestnankyňa odporcu vykonávala práce vo
verejnom záujme a skončením pracovného pomeru dohodou ku dňu 30. 6. 2004 z dôvodu
organizačných zmien jej vznikol nárok na odstupné upravené v kolektívnej dohode z
22. októbra 2003 vo výške štvornásobku funkčného platu ( časť II. bod 4 písm. b/ ) , ale aj
zvýšené odstupné upravené v kolektívnej zmluve na roky 2003 – 2004 o trojnásobok
funkčného platu ( časť VI. bod 6 písm. c/ ). Pokiaľ potom odporca vyplatil navrhovateľke
odstupné celkove vo výške 8- násobku funkčného platu, je nárok ňou uplatňovaný na ďalšie
32MCdo 7/2010
odstupné nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
§ 151 ods. 1 O. s. p. ( odporca náhradu trov konania neuplatnil ).
Proti tomuto rozsudku krajského súdu , ako aj rozsudku súdu prvého stupňa podal na
podnet navrhovateľky mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky .
Navrhol rozsudky súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozsudku
odvolacieho súdu. Konštatoval, že je nesporné, že navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná
13 rokov 2 mesiace a 28 dní a odporca jej v súvislosti so skončením pracovného pomeru
vyplatil odstupné vo výške 8-násobku funkčného platu. Uviedol, že je správny právny záver
odvolacieho súdu, podľa ktorého navrhovateľke patrí odstupné podľa kolektívnej zmluvy aj
podľa kolektívnej dohody, ale nie záver o jeho výške. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho
súdu ani nie je zrejmé, z akých dôvodov pri uznaní nároku navrhovateľky na odstupné podľa
kolektívnej zmluvy aj kolektívnej dohody dospel k záveru, že jej patrí ( len ) vo výške
7- násobku funkčného platu. Poukázal na to, že podľa časti VI. bod 6 písm. e/ kolektívnej
zmluvy na roky 2003 – 2004 uzatvorenej 1. 7. 2003 a upravujúcej podmienky poskytovania
ďalšieho odstupného , odstupné patriace zamestnancovi nad ustanovený rozsah ( odkaz na
§ 76 ods. 1 Zákonníka práce ) a nad rozsah podľa § 49 ods. 1 zákona o verejnej službe , sa pri
skončení pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. a/ alebo
b/ Zákonníka práce , ak o týchto dôvodoch rozhodla vláda Slovenskej republiky alebo ak
vyplynuli z osobitného zákona, zvyšuje o päťnásobok funkčného platu, ak zamestnanec bol
zamestnaný najmenej 11 rokov , ale menej ako 14 rokov. Podľa čl. II. ods. 4 písm. a b/
kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2004 uzatvorenej 22. októbra 2003
zamestnávateľ vyplatí zamestnancom , s ktorými skončí pracovný pomer z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákonníka práce odstupné, a to vo výške najmenej
štyroch funkčných platov, ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa viac ako päť rokov
a rozviaže pracovný pomer dohodou. Teda navrhovateľke vzhľadom na počet odpracovaných
rokov mal odporca vyplatiť odstupné vo výške 9 – násobku funkčného platu .
Účastníci sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a
ods. 3 O. s. p. ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky ( § 243g O. s. p. ) na základe podnetu navrhovateľky ( § 243e ods. 1
a 2 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s
§ 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2
O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je
dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c/ rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho
dovolania, ale aj v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2
O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv.
inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O. s. p. ( ide o prípad nedostatku právomoci
súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom, nedostatku riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo
začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným) neboli generálnym
prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky okrem iného namieta , že rozhodnutia
okresného súdu aj krajského súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 243f
ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) v otázke rozsahu odstupného , ktoré bol povinný odporca vyplatiť
navrhovateľke pri skončení pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka , ktorá pracovala u odporcu 13 rokov 2 mesiace
a 28 dní ( čl. 26 spisu ) skončila pracovný pomer dohodou k 30. 6. 2004 z dôvodu
organizačných zmien ( pred začatím plynutia výpovednej doby na základe výpovede podľa
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce doručenej jej 8. 6. 2004 ) a že navrhovateľke patrí
odstupné , ktorého výška bola ale v konaní sporná. Oba súdy nižšieho stupňa dospeli
k záveru, že navrhovateľke patrí odstupné v rozsahu 7 – násobku funkčného platu , i keď
rozdielne posudzovali otázku vzniku nároku na odstupné.
V čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu ( 30. 6. 2004 ) sa
pracovnoprávne vzťahy účastníkov konania spravovali zákonom č. 552/2004 Z. z. o výkone
práce vo verejnom záujme.
Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce , ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme sú pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby
podľa § 3 ods. 1 Zákonníka práce.
Odmeňovanie týchto zamestnancov upravoval ( s účinnosťou od 1. 1. 2004 ) zákon č.
553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme, ktorý zrušil zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe priamo z jeho ustanovenia
§ 31 ods. 1 vyplýva, že kolektívna dohoda na rok 2004 a nároky z nej vyplývajúce , sa v roku
2004 uplatňujú podľa predpisov platných do 31. decembra 2003.
Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. e/ zákona č. 313/2001 Z. z. v kolektívnej dohode
možno upraviť výšku odstupného presahujúceho dvojnásobok funkčného platu ( § 76 ods. 2
Kolektívnu dohodu vo verejnej službe na rok 2004 uzatvorili 22. októbra 2003
zamestnávatelia v súlade s § 1 ods. 1 písm. a/ až k/ zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe
v znení neskorších predpisov a Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky .
Podľa čl. II. bod 4, a/ zamestnávateľ vyplatí zamestnancom , s ktorými skončí pracovný
pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a / a b/ Zákonníka práce odstupné, a to vo
výške
ab/ najmenej štyroch funkčných platov , ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa viac
ako päť rokov a rozviaže pracovný pomer dohodou.
Podľa § 53 ods. 1 , 2 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe na zabezpečenie
oprávnených záujmov a potrieb zamestnancov a na zlepšenie podmienok pri vykonávaní
verejnej služby uzatvára zamestnávateľ s príslušným odborovým orgánom kolektívnu zmluvu.
V kolektívnej zmluve možno upravovať podmienky na poskytovanie platových náležitostí
a ostatné nároky v pracovných vzťahoch len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom ,
kolektívnou dohodou podľa § 49 ods. 1 a osobitným predpisom ( zákon č. 152/1994 Z. z.
o sociálnom fonde ) .
Kolektívna zmluva na roky 2003 – 2004 , ktorú uzatvorili Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky a Odborový zväz civilných zamestnancov Armády Slovenskej republiky
upravovala ich vzájomné vzťahy a práva a povinnosti v rozsahu danom Zákonníkom práce
a zákonom č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov ( II. časť bod 1 ) .
Vzťahovala sa na zamestnancov vo verejnej službe Ministerstva obrany Slovenskej
republiky a civilný personál v ozbrojených zložkách Slovenskej republiky ( II. časť bod
2. ).
Podľa VI. časti bod 6. „Podmienky poskytovania ďalšieho odstupného“ – odstupné
patriace zamestnancovi nad stanovený rozsah a nad rozsah podľa § 49 ods. 1 zákona
o verejnej službe sa pri skončení pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu uvedeného v
§ 63 ods. 1 písm. a/ alebo b/ Zákonníka práce , ak o týchto dôvodoch rozhodla vláda
Slovenskej republiky alebo ak vyplynuli z osobitného zákona , zvyšujú o
e/ päťnásobok funkčného platu , ak zamestnanec bol zamestnaný najmenej 11 rokov , ale
menej ako 14 rokov.
Vychádzajúc z uvedeného možno dospieť k záveru, že kolektívna dohoda na rok 2004
zvýšila nárok navrhovateľky na vyplatenie odstupného podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce
v čl. bod 4a – ab/ vo výške štyroch funkčných platov a kolektívna zmluva na rok 2003 –
2004 zvýšila toto odstupné o ďalšie odstupné ( vzhľadom na dĺžku zamestnania ) vo výške
päťnásobku funkčného platu dosiahnutého u odporcu . Teda navrhovateľka má nárok na
odstupné celkove vo výške deväť funkčných platov. Preto je právne posúdenie veci súdmi
nižších stupňov, ktoré dospeli k záveru, že navrhovateľka má nárok na odstupné ( len ) vo
výške sedem funkčných platov, nesprávne. V porovnaní so súdom prvého stupňa , ktorý
dospel k záveru, že navrhovateľke patrí odstupné vo výške trojnásobku funkčného platu podľa
§ 76 ods. 2 Zákonníka prace a vo výške štvornásobku funkčného platu podľa kolektívnej
dohody , odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľke patrí odstupné podľa kolektívnej
dohody aj podľa kolektívnej zmluvy. V odôvodnení svojho rozhodnutia ale ( v rozpore s
§ 157 ods. 2 O. s. p. ) nevysvetlil , z akých dôvodov pri uznaní nároku navrhovateľky na
odstupné aj podľa kolektívnej zmluvy dospel k záveru o jeho zvýšení ( len ) o trojnásobok
funkčného platu. V takomto rozsahu sa odstupné zvýšilo , ak zamestnanec bol zamestnaný
najmenej 5 rokov , ale menej ako 8 rokov ( VI. časť bod 6 písm. c/ kolektívnej zmluvy ).
Preto je jeho rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť v tomto smere postihnuté tzv. inou vadou
konania ( ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ).
Z uvedeného vyplýva, že generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal
mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. ,
keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania
( navrhovateľky ) a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 243b ods. 3 v spojení s § 243i ods.
2 O. s. p. zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky krajského a okresného súdu
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta