Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
986/364693.fbb1fc.pdf
PDF · 132.64 KB
No categories available
2Cdo/240/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 240/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ R. N., bývajúcej v Š.,
2/ R. V., bývajúcej v Š., 3/ L. B., bývajúcej v Š., 4/ A. N., bývajúceho vo Š., všetci zastúpení
JUDr. G. Z., advokátkou v B., proti ţalovaným 1/ B. H., zomretom X., naposledy bývajúci vo
V., ktorého právnym nástupcom je ţalovaný 2/, 2/ C. H., bývajúcemu v Š., 3/ A.. H.,
bývajúcemu v D., 4/ A. Š., bývajúcej v Š., všetci zastúpení JUDr. M. P., advokátom v B.,
o určenie neplatnosti závetu, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.
4 C 52/1991, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo
6. júla 2010 sp. zn. 9 CoD 64/2009 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu
v Trnave z 8. júla 2010 sp. zn. 9 CoD 64/2009, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 6. júla 2010 sp. zn. 9 CoD 64/2009
v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave z 8. júla 2010 sp. zn.
9 CoD 64/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom (v poradí prvým) z 3. apríla 1991
č.k. 4 C 52/1991-16 ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia neplatnosti závetu
poručiteľa L. V. pojatého do notárskej zápisnice z 30. septembra 1987 pod číslom N X.,
NZ X., zamietol a ţalovaným náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe
poručiteľ bol v čase závetu spôsobilý na právne úkony a závet spĺňa všetky zákonom
poţadované náleţitosti. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 23. augusta 1991 sp. zn. 7 Co 222/1991
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe je
potrebné doplniť dokazovanie, odstrániť procesné vady, vypočuť účastníkov konania,
svedkov a nariadiť znalecké dokazovanie.
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom (v poradí druhým) z 10. decembra 2008 č.k.
4 C 52/1991-729 určil, ţe závet poručiteľa L. V., narodeného X., zomretého X., pojatý do
notárskej zápisnice z 30. septembra 1987 pod číslom N X., NZ X. na bývalom Štátnom
notárstve v D. je neplatný. Ţalovaným 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť náhradu trov konania ţalobcom v sume 185 598,40 Sk k rukám právnej zástupkyne
JUDr. G. Z. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobcovia
sa návrhom domáhali určenia, ţe závet poručiteľa L. V. je neplatný a to z dôvodu jeho
nespôsobilosti na právne úkony ako aj z dôvodu, ţe poručiteľ nepodpísal závet spísaný
formou notárskej zápisnice. V konaní bolo preukázané, ţe nebohý poručiteľ, ktorý bol v
príbuzenskom pomere so ţalobkyňou 1/ R. N., prvýkrát zriadil závet formou notárskej
zápisnice v roku 1982 v prospech ţalobkyne 1/ a jej nebohého manţela. Ţalobkyňa 1/
od 1. júna 1981 do roku 1985 vykonávala opatrovateľskú sluţbu a všestranne sa starala
o nebohého poručiteľa a jeho manţelku. V roku 1985 medzi manţelkou nebohého poručiteľa
a ţalobkyňou 1/ došlo k nezhodám. Napriek tomu, ţe opatrovateľská sluţba ţalobkyne 1/
v roku 1985 bola zrušená, bolo preukázané, ţe ţalobkyňa 1/ k poručiteľovi a jeho manţelke
naďalej chodievala, starala sa o nich aţ do októbra 1986, kedy bola vyhnaná z ich domácnosti
ţalovaným 1/ B. H.. 30. septembra 1987 poručiteľ i jeho manţelka zriadili do notárskej
zápisnice novší závet v prospech ţalovaných – ţalovaného 1/ B. H. a toho času jeho nebohej
manţelky E. H.. Notárska zápisnica bola vyhotovená bývalým štátnym notárom v D. JUDr. L.
K., ktorý ovládal slovenský i maďarský jazyk a bol aj maďarskej národnosti. Súd prvého
stupňa po preskúmaní notárskej zápisnice dospel k záveru, ţe po formálnej stránke notárska
zápisnica obsahujúca závet poručiteľa spĺňa všetky zákonom predpísané náleţitosti.
Vzhľadom na namietané skutočnosti ohľadne neplatnosti závetu z dôvodu nepravosti podpisu
poručiteľa a jeho nespôsobilosti na právne úkony bolo vykonané dokazovanie 2 znaleckými
posudkami z odboru grafológie a 3 znaleckými posudkami z odboru psychiatrie. S poukazom
na záver kontrolného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru Bratislava bolo jednoznačne preukázané, ţe podpis obsiahnutý v notárskej
zápisnici z 30. septembra 1987 sp. zn. N X., NZ X. vyhotovil poručiteľ s tým, ţe krstné meno
vyhotovil vedenou rukou a to s najväčšou pravdepodobnosťou za pomoci svojej manţelky.
Z tohto dôvodu preto nemoţno hovoriť o tom, ţe v notárskej zápisnici sa nachádza
vlastnoručný podpis poručiteľa, keďţe vlastnoručne tam podpísal iba svoje priezvisko.
Na druhej strane z obsahu zápisnice vôbec nevyplýva, ţe by tam bola prítomná nejaká ďalšia
osoba (manţelka), ktorá mala pomáhať pri podpísaní závetu a dokončení jeho podpisu. Tým,
ţe poručiteľ podpis na zápisnici nevyhotovil celkom vlastnoručne, znamená, ţe bol pri
podpísaní tejto listiny pod určitým nátlakom a nemoţno hovoriť o slobode prejavenej vôle.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe poručiteľ so ţalobkyňou 1/ ako príbuznou
mal vţdy dobré vzťahy, nikdy sa nepohádali, medzi nimi po celý čas pretrvával kladný,
pomerne blízky príbuzenský vzťah. I keď duševná porucha u nebohého poručiteľa, aj keď iba
prechodná v čase zriadenia sporného závetu bezpečne preukázaná nebola, vyhodnotiac všetky
dôkazy vykonané v tomto konaní nie je skutočne moţné vylúčiť, ţe nebohý poručiteľ v čase
zriadenia druhého závetu v prospech ţalovaných bol v takom psychickom stave vzhľadom
na vek, prekonané choroby uţ z prechádzajúceho obdobia, na apatiu, v ktorej ţil, keďţe bol
pod určitým dozorom ţalovaných, ţe nevedel presne rozpoznať následky svojho konania
v čase zriadenia sporného závetu. Tieto skutočnosti napriek všetkým jeho zisteným
a diagnostikovaným chorobám však bezpečne preukázané neboli. Súd teda po zhodnotení
všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, ţe závet je
neplatný z dôvodu, ţe nebol vlastnoručne podpísaný nebohým poručiteľom a ďalej, ţe bol
zistený aj nedostatok slobody vôle s poukazom aj na jeho váţny kolísavý zdravotný stav
zistený práve kontrolným znaleckým posudkom psychiatrickej nemocnice P. v P. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovaných 1/ aţ 4/ rozsudkom zo 6. júla 2010
sp. zn. 9 CoD 64/2009 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave z 8. júla
2010 sp. zn. 9 CoD 64/2009 zmenil napadnutý rozsudok tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcom 1/
aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 2/ aţ 4/ náhradu trov konania 4 546,68 € k rukám
ich právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, ţe pod podpisom treba rozumieť také vypísanie mena, ktoré závetca obvykle
pouţíva, vypísanie celého priezviska a mena sa nevyţaduje. Krajský súd uviedol, ţe z obsahu
spisového materiálu vyplynulo, ţe poručiteľ a jeho manţelka mali poskytovanú
opatrovateľskú sluţbu dobrovoľnou opatrovateľkou – ţalobkyňou 1/ od roku 1982 aţ 1985,
ktorá bola aj ich príbuznou a ktorá ich navštevovala. Opatrovateľská sluţba bola v roku 1985
zrušená. Ţalobkyňa 1/ však poskytovala starostlivosť manţelom V. aj naďalej aţ do októbra
1986, kedy bola podľa jej tvrdenia vyhnaná z domácnosti závetcu ţalovaným 1/. Odvtedy sa
so závetcom a jeho manţelkou nestretla, nebola s nimi v kontakte. Následne po roku 1986
začali starostlivosť o poručiteľa a jeho manţelku zabezpečovať ţalovaný 1/ a jeho, toho času
uţ nebohá manţelka E.. 30. septembra 1987 bola pod sp. zn. N X., NZ X. na Štátnom
notárstve v D. spísaná notárska zápisnica JUDr. L. K., štátnym notárom, obsahujúca závet
L. V.. Z notárskej zápisnice vyplýva, ţe totoţnosť závetcu bola zistená z úradného preukazu
s tým, ţe podľa vlastného udania a lekárskeho potvrdenia je spôsobilý na právne úkony
a ţiada spísať závet v zmysle, ţe všetok svoj majetok hnuteľný i nehnuteľný, kdekoľvek sa
nachádzajúci pre prípad smrti zanecháva B. H., narodenému v roku X. a jeho manţelke E.,
rodenej K., narodenej v roku X., s tým, ţe to je jeho posledná vôľa, nemá ţiadnych
neopomenuteľných dedičov a činí tak z dôvodu, ţe závetní dedičia ako susedia sa o neho
a jeho manţelku v ich chorobe starajú a starostlivosť od nich moţno očakávať i v budúcnosti.
Notárska zápisnica bola napísaná, závetcovi prečítaná, do maďarskej reči pretlmočená a po
schválení vlastnoručne podpísaná tak štátnym notárom ako aj závetcom. Pred týmto závetom
poručiteľ zriadil 21. júla 1982 závet takisto formou notárskej zápisnice, a to v prospech
ţalobkyne 1/ a jej toho času nebohého manţela, takisto z dôvodu, ţe sa oňho a jeho manţelku
starali. Odvolací súd mal za to, ţe sporný závet po formálnej stránke spĺňa všetky zákonom
predpokladané náleţitosti pre notársku zápisnicu v súlade s ustanovením § 91 aţ § 96
Notárskeho poriadku. Ďalej mal za to, ţe na sporný závet je potrebné nazerať v prvom rade
ako na závet zriadený formou notárskej zápisnice, ktorú spisoval štátny notár. Nejedná sa teda
o závet spísaný doma v súkromí vlastnou rukou poručiteľa. Navyše treba tieţ zohľadniť
skutočnosť, ţe v ten istý deň bol zriadený u toho istého notára aj závet manţelky poručiteľa
sp. zn. N X., NZ X., ktorým takisto manţelka poručiteľa zanechala všetok svoj majetok
ţalovanému 1/ a jeho manţelke E. z dôvodu, ţe je bezdetná a menovaní susedia sa o ňu a jej
manţela starajú. Poručiteľ sa rozhodol spolu s manţelkou zanechať svoj majetok ţalovaným,
nemoţno toto rozhodnutie povaţovať za unáhlené, ale skôr za rozhodnutie po následnom
zváţení a prejednaní aj s manţelkou. Ohľadne podpisu poručiteľa na spornom závete bolo
vykonané znalecké dokazovanie dvoma znaleckými posudkami. Prvý znalecký posudok
vypracoval znalec z odboru grafológie A.. D., ktorý konštatoval, ţe podpis v notárskych
zápisniciach z 21. júla 1982 N X. a z 30. septembra 1987 N X. vyhotovil poručiteľ. V ďalšom
znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava je
uvedené, ţe sporný podpis obsiahnutý v notárskej zápisnici z 30. septembra 1987 N X.
vyhotovil L. V. s tým, ţe krstné meno vyhotovil vedenou rukou a to s najväčšou
pravdepodobnosťou za pomoci svojej manţelky. Zdravotným stavom poručiteľa je
vysvetliteľný dôvod vyhotovenia krstného mena vedenou rukou. Odvolací súd túto
skutočnosť na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa nepovaţoval za skutočnosť spôsobujúcu
neplatnosť závetu z dôvodu nedostatku slobody vôle. V zmysle platnej judikatúry stačí, ak je
závet podpísaný len priezviskom, nemusí byť podpísaný aj krstným menom. Keď však uţ bol
podpísaný krstným menom vyţaduje sa aj to, aby bolo krstné meno napísané vlastnoručne.
Pomoc tretej osoby pri podpise krstného mena odvolací súd nepovaţoval za skutočnosť
spôsobujúcu neplatnosť závetu. Takisto nepovaţoval za dôvodnú aplikáciu ustanovenia § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd, i keď posúdenie psychického stavu poručiteľa
nebolo predmetom odvolania, mal za to, ţe znalecké dokazovanie i ostatné dokazovanie
vykonané za účelom posúdenia spôsobilosti poručiteľa na právne úkony bolo vykonané
v dostatočnom rozsahu a ţiaden z vykonaných dôkazov jednoznačne nepotvrdil, ţe by
závetca nebol v čase spísania závetu spôsobilý na právne úkony. O trovách konania rozhodol
podľa § 224 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 4/ dovolanie
a navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 238 ods. 1 a § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedli, ţe
odvolacie konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci ako aj to, ţe odvolací súd nesprávne právne vec posúdil. Navyše sa nevysporiadal
so skutočnosťou ohľadne ukončenia opatrovania navrhovateľkou tak, ako to bolo v konaní
preukázané vykonaným dokazovaním. Majú za to, ţe závet nespĺňa všetky náleţitosti, pretoţe
poručiteľ nevidel pre ochorenie oboch očí, a pre ktoré ochorenie sa následne podrobil operácii
jedného oka. Ďalej uviedli, ţe závetca neovládal slovenský jazyk. V danom prípade išlo o 84
ročného starca s váţnymi zdravotnými ťaţkosťami, ktorému zlyhávali základné ţivotné
funkcie, zle sa orientoval. Zdôraznili, ţe prvostupňový súd neodôvodňoval neplatnosť závetu
len tým, ţe podpis závetcu nebol celý napísaný závetcom ale aj tým, ţe závetca neprejavil
slobodnú vôľu, no odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí s právnymi závermi prvostupňového
súdu náleţité nevyporiadal, čím je jeho rozhodnutie nedôsledné a nepreskúmateľné. Odvolací
súd však poukazoval na to, ţe z vykonaných dôkazov (neuviedol ktorých a ani ţalobcovia to
nevedia) vyplýva, ţe závetca cielene spísal závet ako spoločné rozhodnutie jeho a jeho
manţelky o ich spoločnom majetku. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu
ohľadne spôsobilosti závetcu na právne úkony, uviedli, ţe vzhľadom na výpoveď
MUDr. R., ktorá osobne závetcu vyšetrovala je viac ako isté, ţe v tejto otázke bez nariadenia
kontrolného znaleckého dokazovania nie je moţné urobiť jednoznačné závery a vyporiadať sa
aj s námietkami ţalobcov ku kaţdému znaleckému posudku, ktoré zostali bez povšimnutia čo
do hodnotenia skutkového stavu. Navyše aj ţalovaní ţiadali v odvolaní, aby bolo vo veci
vykonané kontrolné znalecké dokazovanie, odvolací súd sa ani s ich argumentáciou
nevysporiadal. Odňatie moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) dovolatelia vidia
v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnené (§ 157 ods. 2 O.s.p.) a bolo
zmenené bez toho, aby odvolací súd zopakoval dokazovanie. Ďalej poukázali na to, ţe keď uţ
odvolací súd bol toho názoru, ţe na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri
doterajšom rozhodovaní nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce – ide
o Notársky poriadok zákon č. 323/1992 Zb. o postupe notára pri spisovaní závetu, súd
nepostupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a nevyzval účastníkov konania, aby sa k moţnému
pouţitiu tohto predpisu vyjadrili (ide o predpis na tento prípad neaplikovateľný). V dobe
zriadenia sporného závetu platil zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred
štátnym notárom – notársky poriadok.
Ţalovaní sa k dovolaniu vyjadrili a navrhli ho ako nedôvodné zamietnuť. Zároveň si
uplatnili právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné, proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako
ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom
ustanovení (t.j., či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom, či nesprávne obsadeným súdom). Dovolatelia vady konania v zmysle § 237 písm. a/
aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietali a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo.
V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú
dovolatelia vidia v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. v jeho
nepreskúmateľnosti.
Skúmanie, či odvolacím súdom bola účastníkovi podľa jeho tvrdení postupom súdu
odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) je zaloţené vţdy na individuálnom
prístupe k prejednávanej veci. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
k prípustnosti dovolania z dôvodu odňatia moţnosti konať pred súdom je bohatá a zahŕňa
rôzne situácie procesného charakteru.
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci
E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania a zároveň aj
dôvodnosť podaného dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Ţalobcovia sa ţalobou domáhali určenia neplatnosti závetu L. V. pojatého do
notárskej zápisnice z 30. septembra 1987 pod číslom N X., NZ X. z dôvodu jeho
nespôsobilosti na právne úkony ako aj z dôvodu, ţe poručiteľ nepodpísal závet spísaný
formou notárskej zápisnice. Okresný súd ţalobe vyhovel vychádzajúc z toho, ţe poručiteľ
podpis na zápisnici nevyhotovil celkom vlastnoručne, pri podpísaní tejto listiny bol pod
určitým nátlakom, nebolo moţné preto hovoriť o slobode prejavenej vôle. Konštatoval, ţe aj
keď duševná porucha u nebohého poručiteľa v čase zriadenia sporného závetu bezpečne
preukázaná nebola, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy nebolo moţné vylúčiť, ţe nebohý
poručiteľ v čase zriadenia druhého závetu v prospech ţalovaných bol v takom psychickom
stave vzhľadom na vek, prekonané choroby uţ z prechádzajúceho obdobia, na apatiu, v ktorej
ţil, keďţe boli pod určitým dozorom ţalovaných, ţe nevedel presne rozpoznať následky
svojho konania v čase zriadenia sporného závetu. Tieto skutočnosti napriek všetkým jeho
zisteným a diagnostikovaným chorobám však bezpečne preukázané neboli. Súd
po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, ţe
závet je neplatný z dôvodu, ţe nebol vlastnoručne podpísaný nebohým poručiteľom a ďalej,
ţe bol zistený aj nedostatok slobody vôle s poukazom aj na jeho váţny kolísavý zdravotný
stav zistený práve kontrolným znaleckým posudkom psychiatrickej nemocnice P.v P. Krajský
súd naopak dospel k záveru, ţe ţaloba je nedôvodná, preto rozsudok okresného súdu zmenil
a ţalobu zamietol. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe závet je
platný a vyjadruje slobodnú vôľu poručiteľa, pretoţe z vykonaných dôkazov vyplýva, ţe
závetca cielene spísal závet ako spoločné rozhodnutie jeho a jeho manţelky. Okrem iného
ešte uviedol, ţe kaţdý môţe prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, ktorú spíše
na ţiadosť účastníka hociktorý notár, pričom postupuje podľa Notárskeho poriadku (zákon č.
323/1992 Zb.). Odvolací súd uzavrel, ţe závet spĺňa všetky zákonom predpokladané
náleţitosti pre notársku zápisnicu v súlade s ustanovením § 91 aţ § 96 Notárskeho poriadku.
Nie je zrejmé, z akého právneho predpisu odvolací súd vychádzal, keďţe na jednej strane
hovorí o zákone č. 323/1992 Zb. (v čase spísania závetu ešte nebol účinný) a na strane druhej
o § 91 a nasl. Notárskeho poriadku (bez uvedenia čísla zákona), zrejme zákona účinného
v čase spísania závetu a to zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym
notárstvom (notársky poriadok), keďţe aplikáciu tohto právneho predpisu okresnému súdu
nevytkol. Pre úplnosť dovolací súd ešte dodáva, ţe aj citácia ustanovenia § 476 ods. 1
Občianskeho zákonníka nie je podľa stavu účinného ku dňu spísania závetu. V tejto časti
treba povaţovať rozhodnutie krajského súdu za nepreskúmateľné.
Pokiaľ ide o ďalšie odôvodnenie, odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne
závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom
konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.,
je nepreskúmateľný.
Okresný súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov (listinné dôkazy, znalecké
posudky, výpoveď svedkov, účastníkov konania) dospel k záveru, ţe závet je neplatný aj
z dôvodu, ţe bol zistený nedostatok slobody vôle s poukazom aj na znalecký posudok
psychiatrickej nemocnice P. v P. („nie je moţné vylúčiť prítomnosť duševnej poruchy“).
Krajský súd len konštatoval, ţe závetca cielene spísal závet ako spoločné rozhodnutie jeho
a jeho manţelky, čo vyjadruje slobodu vôle. Na skutočnosti, ktoré mal súd prvého stupňa za
preukázané, a z ktorých vyvodil nedostatok slobody vôle ako boli napr. dobré vzťahy medzi
poručiteľom a ţalobcami a teda predpoklad nemennosti závetu v prospech ţalobcov ako
aj to, ţe poručiteľ bol pod určitým dozorom ţalovaných a jeho zdravotný stav, odvolací súd
vôbec neprihliadol. Prečo tieto skutočnosti odvolací súd nepovaţoval za dôleţité, resp. prečo
z nich nebolo moţné vyvodiť záver, aký prijal okresný súd, krajský súd neuviedol. Strohé
konštatovanie o cielenom spísaní závetu ako spoločného rozhodnutia poručiteľa a jeho
manţelky bez ďalšieho bliţšieho zdôvodnenia nemoţno povaţovať za dostatočné
odôvodnenie rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie teda odvolací súd neodôvodnil v súlade s poţiadavkami, ktoré
na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale aj
účastníkovi konania, keďţe súd rozhoduje o jeho právnej veci (I. ÚS 241/2007).
Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu
základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. v dôsledku čoho je konanie postihnuté
vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na výskyt vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd sa uţ
nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní a ani vecným prieskumom
rozhodnutia. Len pre úplnosť dovolací súd záverom zdôrazňuje, ţe predpokladom toho, aby
odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom
a na ním zaloţených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom
rozsahu odvolacím súdom nevyhnutým. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je
teda skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe
ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného
prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci. Pre odlišné
hodnotenie dôkazov je potrebné zadováţiť si rovnocenný podklad.
Pretoţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne, Najvyšší súd
Slovenskej republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová