Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/240/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ R. N., bývajúcej v Š.,

2/ R. V., bývajúcej v Š., 3/ L. B., bývajúcej v Š., 4/ A. N., bývajúceho vo Š., všetci zastúpení

JUDr. G. Z., advokátkou v B., proti ţalovaným 1/ B. H., zomretom X., naposledy bývajúci vo

V., ktorého právnym nástupcom je ţalovaný 2/, 2/ C. H., bývajúcemu v Š., 3/ A.. H.,

bývajúcemu v D., 4/ A. Š., bývajúcej v Š., všetci zastúpení JUDr. M. P., advokátom v B.,

o určenie neplatnosti závetu, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo

6. júla 2010 sp. zn. v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Trnave z 8. júla 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 6. júla 2010 sp. zn.

v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave z 8. júla 2010 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom (v poradí prvým) z 3. apríla 1991

č.k. -16 ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia neplatnosti závetu

poručiteľa L. V. pojatého do notárskej zápisnice z 30. septembra 1987 pod číslom N X.,

NZ X., zamietol a ţalovaným náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe

poručiteľ bol v čase závetu spôsobilý na právne úkony a závet spĺňa všetky zákonom

poţadované náleţitosti. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave uznesením z 23. augusta 1991 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe je

2

potrebné doplniť dokazovanie, odstrániť procesné vady, vypočuť účastníkov konania,

svedkov a nariadiť znalecké dokazovanie.

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom (v poradí druhým) z 10. decembra 2008 č.k.

-729 určil, ţe závet poručiteľa L. V., narodeného X., zomretého X., pojatý do

notárskej zápisnice z 30. septembra 1987 pod číslom N X., NZ X. na bývalom Štátnom

notárstve v D. je neplatný. Ţalovaným 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť náhradu trov konania ţalobcom v sume 185 598,40 Sk k rukám právnej zástupkyne

JUDr. G. Z. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobcovia

sa návrhom domáhali určenia, ţe závet poručiteľa L. V. je neplatný a to z dôvodu jeho

nespôsobilosti na právne úkony ako aj z dôvodu, ţe poručiteľ nepodpísal závet spísaný

formou notárskej zápisnice. V konaní bolo preukázané, ţe nebohý poručiteľ, ktorý bol v

príbuzenskom pomere so ţalobkyňou 1/ R. N., prvýkrát zriadil závet formou notárskej

zápisnice v roku 1982 v prospech ţalobkyne 1/ a jej nebohého manţela. Ţalobkyňa 1/

od 1. júna 1981 do roku 1985 vykonávala opatrovateľskú sluţbu a všestranne sa starala

o nebohého poručiteľa a jeho manţelku. V roku 1985 medzi manţelkou nebohého poručiteľa

a ţalobkyňou 1/ došlo k nezhodám. Napriek tomu, ţe opatrovateľská sluţba ţalobkyne 1/

v roku 1985 bola zrušená, bolo preukázané, ţe ţalobkyňa 1/ k poručiteľovi a jeho manţelke

naďalej chodievala, starala sa o nich aţ do októbra 1986, kedy bola vyhnaná z ich domácnosti

ţalovaným 1/ B. H.. 30. septembra 1987 poručiteľ i jeho manţelka zriadili do notárskej

zápisnice novší závet v prospech ţalovaných – ţalovaného 1/ B. H. a toho času jeho nebohej

manţelky E. H.. Notárska zápisnica bola vyhotovená bývalým štátnym notárom v D. JUDr. L.

K., ktorý ovládal slovenský i maďarský jazyk a bol aj maďarskej národnosti. Súd prvého

stupňa po preskúmaní notárskej zápisnice dospel k záveru, ţe po formálnej stránke notárska

zápisnica obsahujúca závet poručiteľa spĺňa všetky zákonom predpísané náleţitosti.

Vzhľadom na namietané skutočnosti ohľadne neplatnosti závetu z dôvodu nepravosti podpisu

poručiteľa a jeho nespôsobilosti na právne úkony bolo vykonané dokazovanie 2 znaleckými

posudkami z odboru grafológie a 3 znaleckými posudkami z odboru psychiatrie. S poukazom

na záver kontrolného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu

Policajného zboru Bratislava bolo jednoznačne preukázané, ţe podpis obsiahnutý v notárskej

zápisnici z 30. septembra 1987 sp. zn. N X., NZ X. vyhotovil poručiteľ s tým, ţe krstné meno

vyhotovil vedenou rukou a to s najväčšou pravdepodobnosťou za pomoci svojej manţelky.

Z tohto dôvodu preto nemoţno hovoriť o tom, ţe v notárskej zápisnici sa nachádza

vlastnoručný podpis poručiteľa, keďţe vlastnoručne tam podpísal iba svoje priezvisko.

Na druhej strane z obsahu zápisnice vôbec nevyplýva, ţe by tam bola prítomná nejaká ďalšia

osoba (manţelka), ktorá mala pomáhať pri podpísaní závetu a dokončení jeho podpisu. Tým,

ţe poručiteľ podpis na zápisnici nevyhotovil celkom vlastnoručne, znamená, ţe bol pri

podpísaní tejto listiny pod určitým nátlakom a nemoţno hovoriť o slobode prejavenej vôle.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe poručiteľ so ţalobkyňou 1/ ako príbuznou

mal vţdy dobré vzťahy, nikdy sa nepohádali, medzi nimi po celý čas pretrvával kladný,

pomerne blízky príbuzenský vzťah. I keď duševná porucha u nebohého poručiteľa, aj keď iba

prechodná v čase zriadenia sporného závetu bezpečne preukázaná nebola, vyhodnotiac všetky

dôkazy vykonané v tomto konaní nie je skutočne moţné vylúčiť, ţe nebohý poručiteľ v čase

zriadenia druhého závetu v prospech ţalovaných bol v takom psychickom stave vzhľadom

na vek, prekonané choroby uţ z prechádzajúceho obdobia, na apatiu, v ktorej ţil, keďţe bol

pod určitým dozorom ţalovaných, ţe nevedel presne rozpoznať následky svojho konania

v čase zriadenia sporného závetu. Tieto skutočnosti napriek všetkým jeho zisteným

a diagnostikovaným chorobám však bezpečne preukázané neboli. Súd teda po zhodnotení

všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, ţe závet je

neplatný z dôvodu, ţe nebol vlastnoručne podpísaný nebohým poručiteľom a ďalej, ţe bol

zistený aj nedostatok slobody vôle s poukazom aj na jeho váţny kolísavý zdravotný stav

zistený práve kontrolným znaleckým posudkom psychiatrickej nemocnice P. v P. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovaných 1/ aţ 4/ rozsudkom zo 6. júla 2010

sp. zn. v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave z 8. júla

2010 sp. zn. zmenil napadnutý rozsudok tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcom 1/

aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 2/ aţ 4/ náhradu trov konania 4 546,68 € k rukám

ich právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe pod podpisom treba rozumieť také vypísanie mena, ktoré závetca obvykle

pouţíva, vypísanie celého priezviska a mena sa nevyţaduje. Krajský súd uviedol, ţe z obsahu

spisového materiálu vyplynulo, ţe poručiteľ a jeho manţelka mali poskytovanú

opatrovateľskú sluţbu dobrovoľnou opatrovateľkou – ţalobkyňou 1/ od roku 1982 aţ 1985,

ktorá bola aj ich príbuznou a ktorá ich navštevovala. Opatrovateľská sluţba bola v roku 1985

zrušená. Ţalobkyňa 1/ však poskytovala starostlivosť manţelom V. aj naďalej aţ do októbra

1986, kedy bola podľa jej tvrdenia vyhnaná z domácnosti závetcu ţalovaným 1/. Odvtedy sa

so závetcom a jeho manţelkou nestretla, nebola s nimi v kontakte. Následne po roku 1986

začali starostlivosť o poručiteľa a jeho manţelku zabezpečovať ţalovaný 1/ a jeho, toho času

uţ nebohá manţelka E.. 30. septembra 1987 bola pod sp. zn. N X., NZ X. na Štátnom

notárstve v D. spísaná notárska zápisnica JUDr. L. K., štátnym notárom, obsahujúca závet

L. V.. Z notárskej zápisnice vyplýva, ţe totoţnosť závetcu bola zistená z úradného preukazu

s tým, ţe podľa vlastného udania a lekárskeho potvrdenia je spôsobilý na právne úkony

a ţiada spísať závet v zmysle, ţe všetok svoj majetok hnuteľný i nehnuteľný, kdekoľvek sa

nachádzajúci pre prípad smrti zanecháva B. H., narodenému v roku X. a jeho manţelke E.,

rodenej K., narodenej v roku X., s tým, ţe to je jeho posledná vôľa, nemá ţiadnych

neopomenuteľných dedičov a činí tak z dôvodu, ţe závetní dedičia ako susedia sa o neho

a jeho manţelku v ich chorobe starajú a starostlivosť od nich moţno očakávať i v budúcnosti.

Notárska zápisnica bola napísaná, závetcovi prečítaná, do maďarskej reči pretlmočená a po

schválení vlastnoručne podpísaná tak štátnym notárom ako aj závetcom. Pred týmto závetom

poručiteľ zriadil 21. júla 1982 závet takisto formou notárskej zápisnice, a to v prospech

ţalobkyne 1/ a jej toho času nebohého manţela, takisto z dôvodu, ţe sa oňho a jeho manţelku

starali. Odvolací súd mal za to, ţe sporný závet po formálnej stránke spĺňa všetky zákonom

predpokladané náleţitosti pre notársku zápisnicu v súlade s ustanovením § 91 aţ § 96

Notárskeho poriadku. Ďalej mal za to, ţe na sporný závet je potrebné nazerať v prvom rade

ako na závet zriadený formou notárskej zápisnice, ktorú spisoval štátny notár. Nejedná sa teda

o závet spísaný doma v súkromí vlastnou rukou poručiteľa. Navyše treba tieţ zohľadniť

skutočnosť, ţe v ten istý deň bol zriadený u toho istého notára aj závet manţelky poručiteľa

sp. zn. N X., NZ X., ktorým takisto manţelka poručiteľa zanechala všetok svoj majetok

ţalovanému 1/ a jeho manţelke E. z dôvodu, ţe je bezdetná a menovaní susedia sa o ňu a jej

manţela starajú. Poručiteľ sa rozhodol spolu s manţelkou zanechať svoj majetok ţalovaným,

nemoţno toto rozhodnutie povaţovať za unáhlené, ale skôr za rozhodnutie po následnom

zváţení a prejednaní aj s manţelkou. Ohľadne podpisu poručiteľa na spornom závete bolo

vykonané znalecké dokazovanie dvoma znaleckými posudkami. Prvý znalecký posudok

vypracoval znalec z odboru grafológie A.. D., ktorý konštatoval, ţe podpis v notárskych

zápisniciach z 21. júla 1982 N X. a z 30. septembra 1987 N X. vyhotovil poručiteľ. V ďalšom

znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava je

uvedené, ţe sporný podpis obsiahnutý v notárskej zápisnici z 30. septembra 1987 N X.

vyhotovil L. V. s tým, ţe krstné meno vyhotovil vedenou rukou a to s najväčšou

pravdepodobnosťou za pomoci svojej manţelky. Zdravotným stavom poručiteľa je

vysvetliteľný dôvod vyhotovenia krstného mena vedenou rukou. Odvolací súd túto

skutočnosť na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa nepovaţoval za skutočnosť spôsobujúcu

neplatnosť závetu z dôvodu nedostatku slobody vôle. V zmysle platnej judikatúry stačí, ak je

5

závet podpísaný len priezviskom, nemusí byť podpísaný aj krstným menom. Keď však uţ bol

podpísaný krstným menom vyţaduje sa aj to, aby bolo krstné meno napísané vlastnoručne.

Pomoc tretej osoby pri podpise krstného mena odvolací súd nepovaţoval za skutočnosť

spôsobujúcu neplatnosť závetu. Takisto nepovaţoval za dôvodnú aplikáciu ustanovenia § 37

ods. 1 . Odvolací súd, i keď posúdenie psychického stavu poručiteľa

nebolo predmetom odvolania, mal za to, ţe znalecké dokazovanie i ostatné dokazovanie

vykonané za účelom posúdenia spôsobilosti poručiteľa na právne úkony bolo vykonané

v dostatočnom rozsahu a ţiaden z vykonaných dôkazov jednoznačne nepotvrdil, ţe by

závetca nebol v čase spísania závetu spôsobilý na právne úkony. O trovách konania rozhodol

podľa a

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 4/ dovolanie

a navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzovali z a Uviedli, ţe

odvolacie konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ako aj to, ţe odvolací súd nesprávne právne vec posúdil. Navyše sa nevysporiadal

so skutočnosťou ohľadne ukončenia opatrovania navrhovateľkou tak, ako to bolo v konaní

preukázané vykonaným dokazovaním. Majú za to, ţe závet nespĺňa všetky náleţitosti, pretoţe

poručiteľ nevidel pre ochorenie oboch očí, a pre ktoré ochorenie sa následne podrobil operácii

jedného oka. Ďalej uviedli, ţe závetca neovládal slovenský jazyk. V danom prípade išlo o 84

ročného starca s váţnymi zdravotnými ťaţkosťami, ktorému zlyhávali základné ţivotné

funkcie, zle sa orientoval. Zdôraznili, ţe prvostupňový súd neodôvodňoval neplatnosť závetu

len tým, ţe podpis závetcu nebol celý napísaný závetcom ale aj tým, ţe závetca neprejavil

slobodnú vôľu, no odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí s právnymi závermi prvostupňového

súdu náleţité nevyporiadal, čím je jeho rozhodnutie nedôsledné a nepreskúmateľné. Odvolací

súd však poukazoval na to, ţe z vykonaných dôkazov (neuviedol ktorých a ani ţalobcovia to

nevedia) vyplýva, ţe závetca cielene spísal závet ako spoločné rozhodnutie jeho a jeho

manţelky o ich spoločnom majetku. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

ohľadne spôsobilosti závetcu na právne úkony, uviedli, ţe vzhľadom na výpoveď

MUDr. R., ktorá osobne závetcu vyšetrovala je viac ako isté, ţe v tejto otázke bez nariadenia

kontrolného znaleckého dokazovania nie je moţné urobiť jednoznačné závery a vyporiadať sa

aj s námietkami ţalobcov ku kaţdému znaleckému posudku, ktoré zostali bez povšimnutia čo

do hodnotenia skutkového stavu. Navyše aj ţalovaní ţiadali v odvolaní, aby bolo vo veci

vykonané kontrolné znalecké dokazovanie, odvolací súd sa ani s ich argumentáciou

6

nevysporiadal. Odňatie moţnosti konať pred súdom ( ) dovolatelia vidia

v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnené ( ) a bolo

zmenené bez toho, aby odvolací súd zopakoval dokazovanie. Ďalej poukázali na to, ţe keď uţ

odvolací súd bol toho názoru, ţe na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri

doterajšom rozhodovaní nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce – ide

o Notársky poriadok o postupe notára pri spisovaní závetu, súd

nepostupoval podľa a nevyzval účastníkov konania, aby sa k moţnému

pouţitiu tohto predpisu vyjadrili (ide o predpis na tento prípad neaplikovateľný). V dobe

zriadenia sporného závetu platil o štátnom notárstve a o konaní pred

štátnym notárom – notársky poriadok.

Ţalovaní sa k dovolaniu vyjadrili a navrhli ho ako nedôvodné zamietnuť. Zároveň si

uplatnili právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné, proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom

ustanovení (t.j., či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či nesprávne obsadeným súdom). Dovolatelia vady konania v zmysle § 237 písm. a/

aţ e/ a g/ nenamietali a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle , ktorú

dovolatelia vidia v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. v jeho

nepreskúmateľnosti.

Skúmanie, či odvolacím súdom bola účastníkovi podľa jeho tvrdení postupom súdu

odňatá moţnosť konať pred súdom ( ) je zaloţené vţdy na individuálnom

prístupe k prejednávanej veci. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

k prípustnosti dovolania z dôvodu odňatia moţnosti konať pred súdom je bohatá a zahŕňa

rôzne situácie procesného charakteru.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania a zároveň aj

dôvodnosť podaného dovolania podľa

Ţalobcovia sa ţalobou domáhali určenia neplatnosti závetu L. V. pojatého do

notárskej zápisnice z 30. septembra 1987 pod číslom N X., NZ X. z dôvodu jeho

nespôsobilosti na právne úkony ako aj z dôvodu, ţe poručiteľ nepodpísal závet spísaný

formou notárskej zápisnice. Okresný súd ţalobe vyhovel vychádzajúc z toho, ţe poručiteľ

podpis na zápisnici nevyhotovil celkom vlastnoručne, pri podpísaní tejto listiny bol pod

určitým nátlakom, nebolo moţné preto hovoriť o slobode prejavenej vôle. Konštatoval, ţe aj

keď duševná porucha u nebohého poručiteľa v čase zriadenia sporného závetu bezpečne

preukázaná nebola, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy nebolo moţné vylúčiť, ţe nebohý

poručiteľ v čase zriadenia druhého závetu v prospech ţalovaných bol v takom psychickom

stave vzhľadom na vek, prekonané choroby uţ z prechádzajúceho obdobia, na apatiu, v ktorej

ţil, keďţe boli pod určitým dozorom ţalovaných, ţe nevedel presne rozpoznať následky

svojho konania v čase zriadenia sporného závetu. Tieto skutočnosti napriek všetkým jeho

zisteným a diagnostikovaným chorobám však bezpečne preukázané neboli. Súd

po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, ţe

závet je neplatný z dôvodu, ţe nebol vlastnoručne podpísaný nebohým poručiteľom a ďalej,

ţe bol zistený aj nedostatok slobody vôle s poukazom aj na jeho váţny kolísavý zdravotný

stav zistený práve kontrolným znaleckým posudkom psychiatrickej nemocnice P.v P. Krajský

súd naopak dospel k záveru, ţe ţaloba je nedôvodná, preto rozsudok okresného súdu zmenil

a ţalobu zamietol. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe závet je

platný a vyjadruje slobodnú vôľu poručiteľa, pretoţe z vykonaných dôkazov vyplýva, ţe

závetca cielene spísal závet ako spoločné rozhodnutie jeho a jeho manţelky. Okrem iného

ešte uviedol, ţe kaţdý môţe prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, ktorú spíše

9

na ţiadosť účastníka hociktorý notár, pričom postupuje podľa Notárskeho poriadku (zákon č.

). Odvolací súd uzavrel, ţe závet spĺňa všetky zákonom predpokladané

náleţitosti pre notársku zápisnicu v súlade s ustanovením § 91 aţ § 96 Notárskeho poriadku.

Nie je zrejmé, z akého právneho predpisu odvolací súd vychádzal, keďţe na jednej strane

hovorí o (v čase spísania závetu ešte nebol účinný) a na strane druhej

o § 91 a nasl. Notárskeho poriadku (bez uvedenia čísla zákona), zrejme zákona účinného

v čase spísania závetu a to o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym

notárstvom (notársky poriadok), keďţe aplikáciu tohto právneho predpisu okresnému súdu

nevytkol. Pre úplnosť dovolací súd ešte dodáva, ţe aj citácia ustanovenia § 476 ods. 1

nie je podľa stavu účinného ku dňu spísania závetu. V tejto časti

treba povaţovať rozhodnutie krajského súdu za nepreskúmateľné.

Pokiaľ ide o ďalšie odôvodnenie, odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho

súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom

konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v ,

je nepreskúmateľný.

Okresný súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov (listinné dôkazy, znalecké

posudky, výpoveď svedkov, účastníkov konania) dospel k záveru, ţe závet je neplatný aj

z dôvodu, ţe bol zistený nedostatok slobody vôle s poukazom aj na znalecký posudok

psychiatrickej nemocnice P. v P. („nie je moţné vylúčiť prítomnosť duševnej poruchy“).

Krajský súd len konštatoval, ţe závetca cielene spísal závet ako spoločné rozhodnutie jeho

a jeho manţelky, čo vyjadruje slobodu vôle. Na skutočnosti, ktoré mal súd prvého stupňa za

preukázané, a z ktorých vyvodil nedostatok slobody vôle ako boli napr. dobré vzťahy medzi

poručiteľom a ţalobcami a teda predpoklad nemennosti závetu v prospech ţalobcov ako

aj to, ţe poručiteľ bol pod určitým dozorom ţalovaných a jeho zdravotný stav, odvolací súd

vôbec neprihliadol. Prečo tieto skutočnosti odvolací súd nepovaţoval za dôleţité, resp. prečo

z nich nebolo moţné vyvodiť záver, aký prijal okresný súd, krajský súd neuviedol. Strohé

konštatovanie o cielenom spísaní závetu ako spoločného rozhodnutia poručiteľa a jeho

10

manţelky bez ďalšieho bliţšieho zdôvodnenia nemoţno povaţovať za dostatočné

odôvodnenie rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie teda odvolací súd neodôvodnil v súlade s poţiadavkami, ktoré

na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia ( ).

Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale aj

účastníkovi konania, keďţe súd rozhoduje o jeho právnej veci ().

Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu

základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp.

SR v spojení s v dôsledku čoho je konanie postihnuté

vadou v zmysle

Vzhľadom na výskyt vady v zmysle , dovolací súd sa uţ

nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní a ani vecným prieskumom

rozhodnutia. Len pre úplnosť dovolací súd záverom zdôrazňuje, ţe predpokladom toho, aby

odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom

a na ním zaloţených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom

rozsahu odvolacím súdom nevyhnutým. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je

teda skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe

ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného

prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci. Pre odlišné

hodnotenie dôkazov je potrebné zadováţiť si rovnocenný podklad.

Pretoţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne, Najvyšší súd

Slovenskej republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1

).

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

11

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová