Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/142/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S. V., bývajúcej v H.,

zastúpenej JUDr. A. D., advokátkou v S., proti žalovanej J. R., bývajúcej v H., zastúpenej

JUDr. R. G., bývajúcou v K., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, vedenej na

Okresnom súde Skalica pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 20. apríla 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z 20. apríla 2010 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Skalica rozsudkom z 21. júla 2009 č.k. -73 určil, že

darovacia zmluva uzavretá 13. júla 2007 u advokátky JUDr. S. K., AK P., vedená pod

číslom S. medzi žalobkyňou, ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou, predmetom

ktorej bola nehnuteľnosť vedená na LV č. X. pre obec a k.ú. H. ako byt č. X. na prízemí

bytového domu súpisné číslo X. na parcelách číslo X., X., X., X. na ulici B. v celosti ako aj

s k bytu prislúchajúcim podielom na spoločných častiach zariadení bytového domu

a podielom v pozemkoch je neplatná. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania

vo výške 653,48 € a to advokátke žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že správanie sa žalovanej voči žalobkyni

možno hodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi a pre tento rozpor je predmetná

darovacia zmluva neplatná. Súd sa pri vyhodnotení dokazovania zaoberal okolnosťami, ktoré

viedli k uzavretiu darovacej zmluvy, postojmi účastníčok a dôvodmi, ktoré k právnemu úkonu

viedli. Účastníčky sa spoznali pri návštevách žalobkyne chorého manžela žalovanej, pri

posedeniach na lavičke pred domom, okolo ktorého chodievala žalovaná z práce. Nemali

bližší priateľský vzťah, žalovaná žalobkyňu nenavštevovala v domácnosti ani jej

neposkytovala pomoc. Žalobkyňa hovorila žalovanej, že sa chodí hlásiť na úrad, „že žije“

2

a nemôže si kúpiť byt, v ktorom býva pre nedostatok finančných prostriedkov, je ochotná ho

darovať za poskytnutie opatery. Vzhľadom na svoj vek (74 rokov) bolo výpoveďou žalobkyne

preukázané, že nebola orientovaná v právnych úkonoch, ktoré urobila, pretože tvrdila, že byt

nekupovala, tento má v nájme a môže ho užívať až do smrti, neskôr uviedla, že žalovaná

za ňu byt kúpila, pretože ona nemala peniaze. Tvrdila, že zmluvu o kúpe bytu nepodpisovala,

no pri nahliadnutí do zmluvy potvrdila, že na zmluve je jej podpis. Dezorientáciu potvrdila aj

svedkyňa Z. L.. Žalobkyňa si nemusela byt kúpiť, ak by platila poplatky, nik by ju z bytu

nevysťahoval. Žalovaná tvrdila, že všetky úkony urobila preto, lebo chcela žalobkyni pomôcť.

Vzhľadom na jej osobu si musela byť vedomá toho, že po zaplatení kúpnej ceny bytu

vo výške 9 132,-- Sk, protihodnoty predkupného práva vo výške 4 740,-- Sk, poplatkov

za overenie podpisov získa prisľúbeným darom od žalobkyne byt v oveľa vyššej trhovej

hodnote. Žalovaná zaplatila kúpnu cenu, hodnotu predkupného práva, súvisiace poplatky bez

akejkoľvek dohody so žalobkyňou, či toto plnenie je pôžičkou, darom alebo iným úkonom.

Pred podaním žaloby žalovaná písomne prostredníctvom zástupkyne informovala žalobkyňu,

že zvažuje možnosť zrušenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na náhradu. Opateru

a starostlivosť žalobkyni žalovaná neposkytovala.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trnave rozsudkom z 20. apríla 2010 sp.zn.

zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietol a uložil žalobkyni

zaplatiť žalovanej sumu 99,X.. € ako náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že pri

určení neplatnosti darovacej zmluvy nie je v danom prípade naliehavý právny záujem, pretože

tento nemôže byť daný tam, kde právna otázka, ktorá má byť vyriešená v konaní o určenie má

len povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá sa môže sama stať

predmetom určovacej žaloby. Ak dôsledkom neplatnosti právneho úkonu smerujúceho

k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má byť podržanie si vlastníckeho práva

na strane prevodcu a na tom nič nemenil uvedenému záveru odporujúci zápis v katastri

nehnuteľností – formálne nasvedčujúci vlastníctvu nadobúdateľa – je vylúčené, aby bol daný

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Odvolací súd uzavrel, že aj

pokiaľ by jestvoval naliehavý právny záujem na takomto určení, predmetná darovacia zmluva

nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, ktorého prípustnosť

odvodzovala z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

Uviedla, že odvolací súd svojím rozhodnutím nesprávne právne posúdil vec. Žalovaná

3

zvažuje možnosť zrušenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za náhradu a tak by sa

mohlo stať, že žalobkyňa príde o svoj domov. Žalovaná dlhodobo neposkytuje opateru

žalobkyni a iba formálne deklaruje snahu poskytovať jej opateru. Žalovaná mala vidinu

rýchleho a jednoduchého nadobudnutia majetku vo forme bytu s tým, že opateru pre

žalobkyňu, k poskytovaniu ktorej sa zaviazala, bude vykonávať viac-menej formálne.

Postupne zmenšovala rozsah činností, ktoré pre žalobkyňu vykonávala, napokon oznámila

žalobkyni, že na ďalší deň nepríde. Žalovaná úmyselne navodila danú situáciu a jediné, čo ju

odrádza od snahy zrušenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, je súdne konanie.

Navrhla dovolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok krajského súdu a určil, že darovacia zmluva

uzavretá medzi účastníčkami tohto konania je neplatná.

Žalovaná navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je

podané opodstatnene.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súd, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích dôvodov v prípadoch uvedených

v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v ,

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , dovolací súd najskôr

pristúpil k skúmaniu vád konania, v zmysle hore uvedeného, i keď ich dovolateľka osobitne

nenamietala. Dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou, vyjadrenou v ustanovení § 237

písm.f/ , nakoľko postupom odvolacieho súdu bola žalobkyni odňatá možnosť konať

pred súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom nešpecifikujem, pod odňatím možnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v rozpore s právnymi predpismi (§ 213

ods. 2 ) a žalobkyni znemožnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom

na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.

V zmysle sa na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa

k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu

č. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii

doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie

posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie

argumentovať a predvídať možné rozhodovanie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu povinnosti opravného súdu.

Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať pred odvolacím

súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania.

Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto

ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.

Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní

a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným

právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti

významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.

Sudcov iný právny názor, než je názor účastníkov konania môže súd účastníkom v priebehu

konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbežným právnym

posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený

predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. To znamená, že inštitút tzv. predbežného

právneho posúdenia veci sa uplatní iba v prípade rozhodovania o veci samej, t.j. o samotnom

uplatňovanom návrhu.

Pokiaľ však bol odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, mal vyzvať účastníka konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia

vyjadril. Keďže tak neurobil, zaťažil konanie vadou v zmysle

V prejednávanej veci odvolací súd zaujal názor, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, konštatoval procesnú neprípustnosť

žaloby v zmysle So zreteľom na priebeh a výsledky konania na súde

prvého stupňa, ktorý sa osobitne nevenoval otázke právneho záujmu na určovacej žalobe

(zrejme považoval naliehavý právny záujem za daný), bolo legitímne očakávanie zo strany

žalobkyne, že v odvolacom konaní budú prerokované len otázky, ktoré viedli súd prvého

stupňa k vyhoveniu žalobe. Tým, že sa odvolací súd prioritne zaoberal otázkou procesnej

prípustnosti žaloby podľa , svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na inom

právnom závere než súd prvého stupňa a tým bolo žalobkyni odňaté právo namietať

správnosť (novozaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil

svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne

neposudzoval, resp. nevyhodnotil v neprospech žalobkyne ani žalovanej, žalobkyňa teda už

pri podávaní riadneho opravného prostriedku nemala možnosť namietať a zdôvodňovať

prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ohľadne vecnej stránky

prípadu, tak ako ju vyhodnotil a právne uzavrel odvolací súd. Žalobkyňa sa v dôsledku toho

k samotným (iným) právnym záverom odvolacieho súdu nemala možnosť vyjadriť a predložiť

prípadne aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa

nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu boli rozhodujúce.

Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil žalobkyni realizáciu jej procesných práv,

svojím postupom zaťažil konanie vadou v zmysle , ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní

a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia.

Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobkyne

uvedenými v dovolaní.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : J. Uhlířová