Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
915/364692.2b1666.pdf
PDF · 149.68 KB
No categories available
2Cdo/142/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 142/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S. V., bývajúcej v H.,
zastúpenej JUDr. A. D., advokátkou v S., proti žalovanej J. R., bývajúcej v H., zastúpenej
JUDr. R. G., bývajúcou v K., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, vedenej na
Okresnom súde Skalica pod sp.zn. 1 C 311/2008, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave z 20. apríla 2010 sp.zn. 9 Co 305/2009, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z 20. apríla 2010 sp.zn.
9 Co 305/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Skalica rozsudkom z 21. júla 2009 č.k. 1 C 311/2008-73 určil, že
darovacia zmluva uzavretá 13. júla 2007 u advokátky JUDr. S. K., AK P., vedená pod
číslom S. medzi žalobkyňou, ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou, predmetom
ktorej bola nehnuteľnosť vedená na LV č. X. pre obec a k.ú. H. ako byt č. X. na prízemí
bytového domu súpisné číslo X. na parcelách číslo X., X., X., X. na ulici B. v celosti ako aj
s k bytu prislúchajúcim podielom na spoločných častiach zariadení bytového domu
a podielom v pozemkoch je neplatná. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania
vo výške 653,48 € a to advokátke žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že správanie sa žalovanej voči žalobkyni
možno hodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi a pre tento rozpor je predmetná
darovacia zmluva neplatná. Súd sa pri vyhodnotení dokazovania zaoberal okolnosťami, ktoré
viedli k uzavretiu darovacej zmluvy, postojmi účastníčok a dôvodmi, ktoré k právnemu úkonu
viedli. Účastníčky sa spoznali pri návštevách žalobkyne chorého manžela žalovanej, pri
posedeniach na lavičke pred domom, okolo ktorého chodievala žalovaná z práce. Nemali
bližší priateľský vzťah, žalovaná žalobkyňu nenavštevovala v domácnosti ani jej
neposkytovala pomoc. Žalobkyňa hovorila žalovanej, že sa chodí hlásiť na úrad, „že žije“
a nemôže si kúpiť byt, v ktorom býva pre nedostatok finančných prostriedkov, je ochotná ho
darovať za poskytnutie opatery. Vzhľadom na svoj vek (74 rokov) bolo výpoveďou žalobkyne
preukázané, že nebola orientovaná v právnych úkonoch, ktoré urobila, pretože tvrdila, že byt
nekupovala, tento má v nájme a môže ho užívať až do smrti, neskôr uviedla, že žalovaná
za ňu byt kúpila, pretože ona nemala peniaze. Tvrdila, že zmluvu o kúpe bytu nepodpisovala,
no pri nahliadnutí do zmluvy potvrdila, že na zmluve je jej podpis. Dezorientáciu potvrdila aj
svedkyňa Z. L.. Žalobkyňa si nemusela byt kúpiť, ak by platila poplatky, nik by ju z bytu
nevysťahoval. Žalovaná tvrdila, že všetky úkony urobila preto, lebo chcela žalobkyni pomôcť.
Vzhľadom na jej osobu si musela byť vedomá toho, že po zaplatení kúpnej ceny bytu
vo výške 9 132,-- Sk, protihodnoty predkupného práva vo výške 4 740,-- Sk, poplatkov
za overenie podpisov získa prisľúbeným darom od žalobkyne byt v oveľa vyššej trhovej
hodnote. Žalovaná zaplatila kúpnu cenu, hodnotu predkupného práva, súvisiace poplatky bez
akejkoľvek dohody so žalobkyňou, či toto plnenie je pôžičkou, darom alebo iným úkonom.
Pred podaním žaloby žalovaná písomne prostredníctvom zástupkyne informovala žalobkyňu,
že zvažuje možnosť zrušenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na náhradu. Opateru
a starostlivosť žalobkyni žalovaná neposkytovala.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trnave rozsudkom z 20. apríla 2010 sp.zn.
9 Co 305/2009 zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietol a uložil žalobkyni
zaplatiť žalovanej sumu 99,X.. € ako náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že pri
určení neplatnosti darovacej zmluvy nie je v danom prípade naliehavý právny záujem, pretože
tento nemôže byť daný tam, kde právna otázka, ktorá má byť vyriešená v konaní o určenie má
len povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá sa môže sama stať
predmetom určovacej žaloby. Ak dôsledkom neplatnosti právneho úkonu smerujúceho
k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má byť podržanie si vlastníckeho práva
na strane prevodcu a na tom nič nemenil uvedenému záveru odporujúci zápis v katastri
nehnuteľností – formálne nasvedčujúci vlastníctvu nadobúdateľa – je vylúčené, aby bol daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Odvolací súd uzavrel, že aj
pokiaľ by jestvoval naliehavý právny záujem na takomto určení, predmetná darovacia zmluva
nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, ktorého prípustnosť
odvodzovala z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p.
Uviedla, že odvolací súd svojím rozhodnutím nesprávne právne posúdil vec. Žalovaná
zvažuje možnosť zrušenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za náhradu a tak by sa
mohlo stať, že žalobkyňa príde o svoj domov. Žalovaná dlhodobo neposkytuje opateru
žalobkyni a iba formálne deklaruje snahu poskytovať jej opateru. Žalovaná mala vidinu
rýchleho a jednoduchého nadobudnutia majetku vo forme bytu s tým, že opateru pre
žalobkyňu, k poskytovaniu ktorej sa zaviazala, bude vykonávať viac-menej formálne.
Postupne zmenšovala rozsah činností, ktoré pre žalobkyňu vykonávala, napokon oznámila
žalobkyni, že na ďalší deň nepríde. Žalovaná úmyselne navodila danú situáciu a jediné, čo ju
odrádza od snahy zrušenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, je súdne konanie.
Navrhla dovolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok krajského súdu a určil, že darovacia zmluva
uzavretá medzi účastníčkami tohto konania je neplatná.
Žalovaná navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je
podané opodstatnene.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súd, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242
ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích dôvodov v prípadoch uvedených
v ustanovení § 242 ods. 2 písm.a/ až d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p.,
neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., dovolací súd najskôr
pristúpil k skúmaniu vád konania, v zmysle hore uvedeného, i keď ich dovolateľka osobitne
nenamietala. Dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou, vyjadrenou v ustanovení § 237
písm.f/ O.s.p., nakoľko postupom odvolacieho súdu bola žalobkyni odňatá možnosť konať
pred súdom.
Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové
znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo
v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
Vzhľadom na skutočnosť, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie
možnosti konať pred súdom nešpecifikujem, pod odňatím možnosti konať pred súdom je
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania
realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolací
súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v rozpore s právnymi predpismi (§ 213
ods. 2 O.s.p.) a žalobkyni znemožnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom
na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.
V zmysle § 372p O.s.p. sa na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy
účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
S účinnosťou od 15. októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zákon č. 384/2008 Z.z.)
v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa
k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu
č. 384/2008 Z.z. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých
rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii
doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie
posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie
argumentovať a predvídať možné rozhodovanie súdu.
Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu povinnosti opravného súdu.
Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať pred odvolacím
súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania.
Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto
ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.
Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.
Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní
a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným
právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti
významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.
Sudcov iný právny názor, než je názor účastníkov konania môže súd účastníkom v priebehu
konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbežným právnym
posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený
predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. To znamená, že inštitút tzv. predbežného
právneho posúdenia veci sa uplatní iba v prípade rozhodovania o veci samej, t.j. o samotnom
uplatňovanom návrhu.
Pokiaľ však bol odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, mal vyzvať účastníka konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia
vyjadril. Keďže tak neurobil, zaťažil konanie vadou v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
V prejednávanej veci odvolací súd zaujal názor, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, konštatoval procesnú neprípustnosť
žaloby v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. So zreteľom na priebeh a výsledky konania na súde
prvého stupňa, ktorý sa osobitne nevenoval otázke právneho záujmu na určovacej žalobe
(zrejme považoval naliehavý právny záujem za daný), bolo legitímne očakávanie zo strany
žalobkyne, že v odvolacom konaní budú prerokované len otázky, ktoré viedli súd prvého
stupňa k vyhoveniu žalobe. Tým, že sa odvolací súd prioritne zaoberal otázkou procesnej
prípustnosti žaloby podľa § 80 písm.c/ O.s.p., svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na inom
právnom závere než súd prvého stupňa a tým bolo žalobkyni odňaté právo namietať
správnosť (novozaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil
svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne
neposudzoval, resp. nevyhodnotil v neprospech žalobkyne ani žalovanej, žalobkyňa teda už
pri podávaní riadneho opravného prostriedku nemala možnosť namietať a zdôvodňovať
prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ohľadne vecnej stránky
prípadu, tak ako ju vyhodnotil a právne uzavrel odvolací súd. Žalobkyňa sa v dôsledku toho
k samotným (iným) právnym záverom odvolacieho súdu nemala možnosť vyjadriť a predložiť
prípadne aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa
nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu boli rozhodujúce.
Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil žalobkyni realizáciu jej procesných práv,
svojím postupom zaťažil konanie vadou v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p., ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní
a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia.
Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť
považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobkyne
uvedenými v dovolaní.
Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : J. Uhlířová