Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/2/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. P., S. Č., S., L., zast.

JUDr. D. K. advokátom, S., Ž. H. proti žalovanému P. D. L.-T., IČO: X., zast. JUDr. J. S.

advokátom, U., Ž. H. o zaplatenie 35 718,84 eur ( 1 076 065,70 Sk) na dovolanie žalobcu

proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. júla 2007 č. k. 2 Obo

122/2007-457 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 26. marca 2007 č.k. 35Cb/59/1998-

427 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 578 409,86 Sk spolu so 17,6 % úrokom

z omeškania odo dňa 02. 02. 1998 až do vyrovnania a nahradiť mu trovy konania 208 595 Sk

na účet právnych zástupcov. V prevyšujúcej časti nároku, ktorý zostal predmetom sporu po

čiastočnom rozhodnutí rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa

18. 12. 1992 žalobu zamietol. V dôvodoch rozsudku uviedol, že v ďalšom konaní sa v rámci

dokazovania zaoberal otázkou, kto obstaral materiál na vykonanie diela v rozsahu podľa

Dohody zo dňa 23. 07. 1997, otázkou ako vznikla cena dohodnutá v čl.IV bod 1 Dohody zo

dňa 23. 07. 1997, ako aj otázkou čo bolo predmetom Dohody o vykonaní stavebného diela zo

dňa 23. 07. 1997 a dospel k záveru, že predmetom Dohody o vykonaní stavebného diela zo

2

dňa 23. 07. 1997 bola „Rekonštrukcia OMD a teľatníka“ podľa vypracovanej projektovej

dokumentácie, že materiál na vykonanie predmetného diela z vlastných finančných zdrojov

zaobstaral objednávateľ, aj keď ho fakticky nakupoval zhotoviteľ a objednávateľ mu

priebežne zakúpený materiál preplácal a že cena uvedená v článku IV. bod 1. Dohody

o vykonaní stavebného diela bola dohodnutá v zmysle § 547 ods.1 Obchod.zák. na základe

rozpočtových nákladov pevnou sumou. Pokiaľ ide o vrátenie nespracovaného materiálu po

zhotovení diela „Rekonštrukcia OMD a teľatníka“ a jeho spracovanie pri zhotovovaní diela

„Prístavba krmoviska“ súd dospel k záveru, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo

vykonal zhotoviteľ pre objednávateľa aj dielo „Prístavba krmoviska“, na ktoré bola podľa

záverov kontrolného znaleckého dokazovania použitá z celkovo zakúpeného materiálu časť

v hodnote 395 678,38 Sk, z toho DPH 73 988,61 Sk, čo znamená, že ak bolo dielo „Prístavba

krmoviska“ zhotovované na základe dohody medzi objednávateľom a zhotoviteľom aj keď

ústnej, tak musel mať objednávateľ vedomosť o tom, že z celkovo zakúpeného materiálu

v hodnote 1 826 506,60 Sk použije zhotoviteľ časť aj na dielo „Prístavba krmoviska“, čo

znamená, že zhotoviteľ mal minimálne konkludentný súhlas na použitie časti celkovo

zaobstaraného materiálu v hodnote 1 826 506,60 Sk na zhotovenie diela „Prístavba

krmoviska“. Na vyriešenie otázky rozsahu materiálu použitého pri zhotovovaní diela

„Rekonštrukcia OMD a teľatníka“ a otázky ceny materiálu použitého pri zhotovovaní diela

podľa Dohody z 23. 07. 1997 nariadil súd znalecké dokazovanie, zo záverov ktorého

znaleckého dokazovania vyplynulo, že v zmysle čl.IV bod 1 Dohody o vykonaní stavebného

diela zo dňa 23. 07. 1997 sa má z ceny diela uvedenej v čl.1 odpočítať len suma

1 308 056,55Sk bez DPH 223 644,41 Sk a nie suma 1 826 506,60 Sk, tak ako to tvrdil

žalovaný. Vo vzťahu k nároku žalobcu uplatneného podľa čl.IV bod 2 veta druhá dohody

o vykonaní stavebného diela súd dospel k záveru, že podľa ust. § 35 ods.2 Obč.zák. je

potrebné právne úkony vykladať v súlade so skutočnou vôľou toho, kto právny úkon urobil,

čo v danom prípade znamená, že aj keď z jazykového vyjadrenia čl.IV bod 2 Dohody

o vykonaní stavebného diela vyplýva, že aj keď objednávateľ zabezpečí dodávku materiálu na

svoje vlastné náklady a z vlastných finančných prostriedkov, tak bude táto dodávka

odpočítaná od priebežnej fakturácie zhotoviteľa, čo však neznamená, že by skutočnou vôľou

zmluvných strán nebola okrem uvedeného zmluvného ujednania aj vôľa, aby v prípade, že

fyzicky zabezpečí zhotoviteľ dodávku materiálu vznikol zhotoviteľovi nárok na určitú

odmenu vo výške 3,5 % a vo výške 2 % zo sumy 1 460 000,- Sk, pretože v opačnom prípade

by druhá veta čl.IV bod 2 bola nelogická a nadbytočná, keďže by odporovala predchádzajúcej

3

vete čl. IV bod 2 dohody o vykonaní stavebného diela. Na základe uvedených skutočností,

v súlade so závermi kontrolného znaleckého posudku súd žalobe čiastočne vyhovel spolu

s nárokom na úrok z omeškania zo sumy 578 409,86 odo dňa 02. 02. 1998 až do zaplatenia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a vychádzal z toho, že

žalobca nebol úspešný v celej čiastke, ktorá zostala predmetom sporu po čiastočnom

rozhodnutí vo veci čiastkovým rozsudkom zo dňa 18. 12. 2002. Keďže však rozhodnutie

v danej veci záviselo od výsledku znaleckého dokazovania rozhodol súd o náhrade trov

konania podľa do výšky prisúdenej čiastky, t.j. do sumy 578 410 Sk,

čomu zodpovedá z celkovo žalobcovi vzniknutých trov konania suma 208 595 Sk.

Na odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti jeho výroku

o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania a vo výroku o trovách konania

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 16. júla 2007 č. k.

-457 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti 17,6 % úroku

z omeškania odo dňa 02. 02. 1998 až do zaplatenia potvrdil. V časti náhrady trov konania

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania

nepriznáva. Odvolací súd zistil, že žalovaný síce vrátil faktúru, avšak nedá sa povedať, že

celkom oprávnene. Zo spisu mal zrejmé, že zo žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie

1 585 256,70 Sk bol žalobcov nárok oprávnený do výšky 509 191 Sk a 578 409,86 Sk.

So zaplatením týchto súm sa žalovaný dostal do omeškania, v tejto výške bola faktúra

oprávnená, a žalobcovi vzniklo podľa § 369 ods.1 Obchod. zák. právo na úrok z omeškania,

pretože nárok vzniká z nezaplatenia akéhokoľvek peňažného záväzku. Rozsudok súdu prvého

stupňa v tejto časti výroku tak ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd tiež konštatoval, že

predmetom rozhodovanej veci je zaplatenie istiny 1 076 065,70 Sk a súd návrhu vyhovel do

výšky 578 409,86 Sk, čiže pomer úspechu a neúspechu je v danej veci rovnaký a úspešné boli

obidve sporové strany. Za nesprávny považoval odvolací súd postup súdu prvého stupňa

podľa Za zodpovedajúce považoval odvolací súd v danom prípade

použitie , t.j. vzhľadom na okolnosti prípadu a pomerne dlhé znalecké

dokazovanie považoval za zodpovedajúce rozdelenie znášania trov konania podľa pomeru

úspešnosti a neúspešnosti v konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že úspešnosť sporových

strán bola približne rovnaká, a preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania, v ktorej časti výroku rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.

4

Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa

v časti výroku o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote dovolanie. Nesúhlasil

s názorom odvolacieho súdu, ktorý o trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu

v konaní. Uviedol, že žalobu podal na zaplatenie čiastky 1 558 256 Sk, o ktorom nároku

krajský súd rozhodol čiastočným rozsudkom 35Cb-59/98-ko-161 z 18.12.2002, ktorým mu

bola priznaná istina 509 191 Sk. Po čiastočnom rozsudku súd prvého stupňa pokračoval

v konaní o zaplatenie čiastky 1 076 065 Sk, z ktorej priznal žalobcovi 578 409 Sk. Celkove

tak priznal súd žalobcovi zo žalobného návrhu 1 087 600 Sk. Žaloba voči žalovanému podľa

súdneho rozhodnutia nebola oprávnená len v čiastke 470 656 Sk, ktorý pomer úspešnosti nie

je pomerom rovnakej úspešnosti. So zreteľom na uvedené má za to, že rozhodnutie

odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vykonaného

dokazovania, a preto navrhuje rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zmeniť.

Žalovaný vo svojom stanovisku k dovolaniu žalovaného považuje rozhodnutie

odvolacieho súdu za vecne aj právne správne a navrhuje, aby dovolací súd dovolanie

zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, dovolanie prejednal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Žalobca dovolaním napadol rozhodnutie odvolacieho súdu v časti o trovách konania,

ktoré svojim charakterom je uznesením a ktoré rozhodnutie vykazuje znaky jedného

z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení Ide o prípady,

kedy dovolanie nie je prípustné. Je pritom právne irelevantné, že rozhodnutie o trovách bolo

začlenené do rozsudku odvolacieho súdu.

5

Nepochybne tak prípustnosť dovolania žalobcu z ust. nemožno vyvodiť.

Pre neprípustnosť dovolania sa dovolací súd nemohol zaoberať vecnou správnosťou

rozhodnutia odvolacieho súdu.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy,

či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale skúmal aj, či konanie nie je postihnuté vadou

vymenovanou v až g)

Jedným z dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle je skutočnosť, že

účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Z toho treba vyvodiť, že ak má ísť o naplnenie predpokladov

prípustnosti dovolania podľa uvedeného zákonného ustanovenia, musí zo strany súdu ísť

o porušenie konkrétneho procesného ustanovenia voči účastníkovi konania, ktorého

bezprostredným následkom bolo odňatie možnosti konať pred súdom.

Podľa v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania, po

predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd doručí odvolanie proti rozhodnutiu ostatným

účastníkom a vyzve ich, aby sa v lehote do desiatich dní od doručenia výzvy k odvolaniu

vyjadrili, ak to považujú za potrebné.

Tiež v zmysle ust. účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho

súdu, súd doručí odvolanie ostatným účastníkom.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd v zmysle uvedeného nepostupoval, keď

žalobcovi nedoručil odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým

porušením procesného ustanovenia zákona odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a teda

vyjadriť sa k podanému odvolaniu žalovaného.

6

Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b

ods.2 zrušil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

za správnosť vyhotovenia: H.