Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c0b/385335.14590a.pdf
PDF · 106.52 KB
No categories available
1ObdoV/2/2009
Najvyšší súd 1ObdoV/2/2009 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. P., S. Č., S., L., zast.
JUDr. D. K. advokátom, S., Ž. H. proti žalovanému P. D. L.-T., IČO: X., zast. JUDr. J. S.
advokátom, U., Ž. H. o zaplatenie 35 718,84 eur ( 1 076 065,70 Sk) na dovolanie žalobcu
proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. júla 2007 č. k. 2 Obo
122/2007-457 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 26. marca 2007 č.k. 35Cb/59/1998-
427 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 578 409,86 Sk spolu so 17,6 % úrokom
z omeškania odo dňa 02. 02. 1998 až do vyrovnania a nahradiť mu trovy konania 208 595 Sk
na účet právnych zástupcov. V prevyšujúcej časti nároku, ktorý zostal predmetom sporu po
čiastočnom rozhodnutí rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 35Cb 59/98 zo dňa
18. 12. 1992 žalobu zamietol. V dôvodoch rozsudku uviedol, že v ďalšom konaní sa v rámci
dokazovania zaoberal otázkou, kto obstaral materiál na vykonanie diela v rozsahu podľa
Dohody zo dňa 23. 07. 1997, otázkou ako vznikla cena dohodnutá v čl.IV bod 1 Dohody zo
dňa 23. 07. 1997, ako aj otázkou čo bolo predmetom Dohody o vykonaní stavebného diela zo
dňa 23. 07. 1997 a dospel k záveru, že predmetom Dohody o vykonaní stavebného diela zo
dňa 23. 07. 1997 bola „Rekonštrukcia OMD a teľatníka“ podľa vypracovanej projektovej
dokumentácie, že materiál na vykonanie predmetného diela z vlastných finančných zdrojov
zaobstaral objednávateľ, aj keď ho fakticky nakupoval zhotoviteľ a objednávateľ mu
priebežne zakúpený materiál preplácal a že cena uvedená v článku IV. bod 1. Dohody
o vykonaní stavebného diela bola dohodnutá v zmysle § 547 ods.1 Obchod.zák. na základe
rozpočtových nákladov pevnou sumou. Pokiaľ ide o vrátenie nespracovaného materiálu po
zhotovení diela „Rekonštrukcia OMD a teľatníka“ a jeho spracovanie pri zhotovovaní diela
„Prístavba krmoviska“ súd dospel k záveru, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo
vykonal zhotoviteľ pre objednávateľa aj dielo „Prístavba krmoviska“, na ktoré bola podľa
záverov kontrolného znaleckého dokazovania použitá z celkovo zakúpeného materiálu časť
v hodnote 395 678,38 Sk, z toho DPH 73 988,61 Sk, čo znamená, že ak bolo dielo „Prístavba
krmoviska“ zhotovované na základe dohody medzi objednávateľom a zhotoviteľom aj keď
ústnej, tak musel mať objednávateľ vedomosť o tom, že z celkovo zakúpeného materiálu
v hodnote 1 826 506,60 Sk použije zhotoviteľ časť aj na dielo „Prístavba krmoviska“, čo
znamená, že zhotoviteľ mal minimálne konkludentný súhlas na použitie časti celkovo
zaobstaraného materiálu v hodnote 1 826 506,60 Sk na zhotovenie diela „Prístavba
krmoviska“. Na vyriešenie otázky rozsahu materiálu použitého pri zhotovovaní diela
„Rekonštrukcia OMD a teľatníka“ a otázky ceny materiálu použitého pri zhotovovaní diela
podľa Dohody z 23. 07. 1997 nariadil súd znalecké dokazovanie, zo záverov ktorého
znaleckého dokazovania vyplynulo, že v zmysle čl.IV bod 1 Dohody o vykonaní stavebného
diela zo dňa 23. 07. 1997 sa má z ceny diela uvedenej v čl.1 odpočítať len suma
1 308 056,55Sk bez DPH 223 644,41 Sk a nie suma 1 826 506,60 Sk, tak ako to tvrdil
žalovaný. Vo vzťahu k nároku žalobcu uplatneného podľa čl.IV bod 2 veta druhá dohody
o vykonaní stavebného diela súd dospel k záveru, že podľa ust. § 35 ods.2 Obč.zák. je
potrebné právne úkony vykladať v súlade so skutočnou vôľou toho, kto právny úkon urobil,
čo v danom prípade znamená, že aj keď z jazykového vyjadrenia čl.IV bod 2 Dohody
o vykonaní stavebného diela vyplýva, že aj keď objednávateľ zabezpečí dodávku materiálu na
svoje vlastné náklady a z vlastných finančných prostriedkov, tak bude táto dodávka
odpočítaná od priebežnej fakturácie zhotoviteľa, čo však neznamená, že by skutočnou vôľou
zmluvných strán nebola okrem uvedeného zmluvného ujednania aj vôľa, aby v prípade, že
fyzicky zabezpečí zhotoviteľ dodávku materiálu vznikol zhotoviteľovi nárok na určitú
odmenu vo výške 3,5 % a vo výške 2 % zo sumy 1 460 000,- Sk, pretože v opačnom prípade
by druhá veta čl.IV bod 2 bola nelogická a nadbytočná, keďže by odporovala predchádzajúcej
vete čl. IV bod 2 dohody o vykonaní stavebného diela. Na základe uvedených skutočností,
v súlade so závermi kontrolného znaleckého posudku súd žalobe čiastočne vyhovel spolu
s nárokom na úrok z omeškania zo sumy 578 409,86 odo dňa 02. 02. 1998 až do zaplatenia.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 O. s. p. a vychádzal z toho, že
žalobca nebol úspešný v celej čiastke, ktorá zostala predmetom sporu po čiastočnom
rozhodnutí vo veci čiastkovým rozsudkom zo dňa 18. 12. 2002. Keďže však rozhodnutie
v danej veci záviselo od výsledku znaleckého dokazovania rozhodol súd o náhrade trov
konania podľa § 142 ods.3 O. s. p. do výšky prisúdenej čiastky, t.j. do sumy 578 410 Sk,
čomu zodpovedá z celkovo žalobcovi vzniknutých trov konania suma 208 595 Sk.
Na odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti jeho výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania a vo výroku o trovách konania
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 16. júla 2007 č. k.
2Obo 122/2007-457 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti 17,6 % úroku
z omeškania odo dňa 02. 02. 1998 až do zaplatenia potvrdil. V časti náhrady trov konania
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania
nepriznáva. Odvolací súd zistil, že žalovaný síce vrátil faktúru, avšak nedá sa povedať, že
celkom oprávnene. Zo spisu mal zrejmé, že zo žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie
1 585 256,70 Sk bol žalobcov nárok oprávnený do výšky 509 191 Sk a 578 409,86 Sk.
So zaplatením týchto súm sa žalovaný dostal do omeškania, v tejto výške bola faktúra
oprávnená, a žalobcovi vzniklo podľa § 369 ods.1 Obchod. zák. právo na úrok z omeškania,
pretože nárok vzniká z nezaplatenia akéhokoľvek peňažného záväzku. Rozsudok súdu prvého
stupňa v tejto časti výroku tak ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd tiež konštatoval, že
predmetom rozhodovanej veci je zaplatenie istiny 1 076 065,70 Sk a súd návrhu vyhovel do
výšky 578 409,86 Sk, čiže pomer úspechu a neúspechu je v danej veci rovnaký a úspešné boli
obidve sporové strany. Za nesprávny považoval odvolací súd postup súdu prvého stupňa
podľa § 142 ods.3 O. s. p. Za zodpovedajúce považoval odvolací súd v danom prípade
použitie § 142 ods.2 O. s. p., t.j. vzhľadom na okolnosti prípadu a pomerne dlhé znalecké
dokazovanie považoval za zodpovedajúce rozdelenie znášania trov konania podľa pomeru
úspešnosti a neúspešnosti v konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že úspešnosť sporových
strán bola približne rovnaká, a preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, v ktorej časti výroku rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.
Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa
v časti výroku o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote dovolanie. Nesúhlasil
s názorom odvolacieho súdu, ktorý o trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu
v konaní. Uviedol, že žalobu podal na zaplatenie čiastky 1 558 256 Sk, o ktorom nároku
krajský súd rozhodol čiastočným rozsudkom 35Cb-59/98-ko-161 z 18.12.2002, ktorým mu
bola priznaná istina 509 191 Sk. Po čiastočnom rozsudku súd prvého stupňa pokračoval
v konaní o zaplatenie čiastky 1 076 065 Sk, z ktorej priznal žalobcovi 578 409 Sk. Celkove
tak priznal súd žalobcovi zo žalobného návrhu 1 087 600 Sk. Žaloba voči žalovanému podľa
súdneho rozhodnutia nebola oprávnená len v čiastke 470 656 Sk, ktorý pomer úspešnosti nie
je pomerom rovnakej úspešnosti. So zreteľom na uvedené má za to, že rozhodnutie
odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vykonaného
dokazovania, a preto navrhuje rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zmeniť.
Žalovaný vo svojom stanovisku k dovolaniu žalovaného považuje rozhodnutie
odvolacieho súdu za vecne aj právne správne a navrhuje, aby dovolací súd dovolanie
zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.2 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, dovolanie prejednal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.
Podľa § 236 ods.1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Žalobca dovolaním napadol rozhodnutie odvolacieho súdu v časti o trovách konania,
ktoré svojim charakterom je uznesením a ktoré rozhodnutie vykazuje znaky jedného
z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods.3 O. s. p. Ide o prípady,
kedy dovolanie nie je prípustné. Je pritom právne irelevantné, že rozhodnutie o trovách bolo
začlenené do rozsudku odvolacieho súdu.
Nepochybne tak prípustnosť dovolania žalobcu z ust. § 239 O. s. p. nemožno vyvodiť.
Pre neprípustnosť dovolania sa dovolací súd nemohol zaoberať vecnou správnosťou
rozhodnutia odvolacieho súdu.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods.1 O. s. p.) skúmať vždy,
či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale skúmal aj, či konanie nie je postihnuté vadou
vymenovanou v § 237 písm. a) až g) O. s. p.
Jedným z dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. je skutočnosť, že
účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Z toho treba vyvodiť, že ak má ísť o naplnenie predpokladov
prípustnosti dovolania podľa uvedeného zákonného ustanovenia, musí zo strany súdu ísť
o porušenie konkrétneho procesného ustanovenia voči účastníkovi konania, ktorého
bezprostredným následkom bolo odňatie možnosti konať pred súdom.
Podľa § 211 ods.1 O. s. p. v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania, po
predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd doručí odvolanie proti rozhodnutiu ostatným
účastníkom a vyzve ich, aby sa v lehote do desiatich dní od doručenia výzvy k odvolaniu
vyjadrili, ak to považujú za potrebné.
Tiež v zmysle ust. § 209a ods.1 O. s. p. účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho
súdu, súd doručí odvolanie ostatným účastníkom.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd v zmysle uvedeného nepostupoval, keď
žalobcovi nedoručil odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým
porušením procesného ustanovenia zákona odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a teda
vyjadriť sa k podanému odvolaniu žalovaného.
Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b
ods.2 O. s. p. zrušil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
za správnosť vyhotovenia: H.