Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/21/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., a. s., N., H., IČO: X.,

zastúpeného Mgr. Ing. I. I., advokátom, H., V. N. T., proti ţalovaným: I. S. – M.. H., M., B.,

zastúpenému JUDr. M. K., advokátom, G., B., II. F. N. M. S., D., B., zastúpenému JUDr. J.

G., advokátom, H., B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných: T., a. s., Š., B.,

IČO: X., zastúpeného JUDr. Ľ. N., advokátom, M.N., B., o určenie neplatnosti právneho

úkonu, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovaného v I. rade proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

-269 zo dňa 29. januára 2009, v znení opravného uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. -276 zo dňa 26. februára 2009 a opravného uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -285 zo dňa 2. apríla 2009, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného v I. rade o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, uznesením č. k. -216 zo

dňa 27. novembra 2008 konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu podľa ,

ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c)

, a vrátil ţalobcovi súdny poplatok v sume 2 800,- Sk v súlade s , zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov.

2

Na odvolanie ţalovaného v II. rade proti výroku prvostupňového rozhodnutia

o náhrade trov konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením č. k.

-269 zo dňa 29. januára 2009, v znení opravného uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. -276 zo dňa 26. februára 2009 a opravného uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -285 zo dňa 2. apríla 2009, zmenil

podľa uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti týkajúcej sa trov

konania, tak, ţe zaviazal ţalobcu zaplatiť ţalovanému v II. rade náhradu trov konania v sume

96,39 eur na účet jeho právneho zástupcu. Zmeňujúce rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca

nevzal späť ţalobu pre správanie sa ţalovaného v II. rade. Jednalo sa o dispozitívny úkon

ţalobcu, v ktorom za dôvod späťvzatia návrhu označil nezáujem vyčkávať na ukončenie

súdneho konania na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , z dôvodu ktorého bolo

konanie v prejednávanej veci na návrh ţalovaného v I. rade prerušené. Uviedol, ţe ţalovaný

v II. rade uplatnený nárok neuznal a ani v priebehu konania inak nespôsobil jeho zánik. Preto

zastavenie konania podľa zavinil ţalobca tým, ţe vzal ţalobu späť. Z toho

dôvodu mu preto vznikla povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré ţalovaný v II. rade účelne

vynaloţil na bránenie práva podľa prvej vety . O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s tak, ţe k ich náhrade

zaviazal neúspešného ţalovaného v II. rade v sume 22,50 eur voči úspešnému ţalobcovi.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný v I. rade dôvodiac,

ţe odvolací súd v zmysle svojím postupom odňal ţalovanému v I. rade

moţnosť konať pred súdom. Podľa jeho názoru došlo k splneniu prípustnosti dovolania podľa

postupom odvolacieho súdu, ktorý napriek riadne podanému odvolaniu

ţalovaného v I. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -216 zo

dňa 27. novembra 2008, sa s týmto nevysporiadal a rozhodol iba o odvolaní ţalovaného v II.

rade. Dovolateľ mal za to, ţe týmto postupom odvolací súd odňal ţalovanému v I. rade

moţnosť domôcť sa svojho práva prostredníctvom riadneho opravného prostriedku, na ktorý

mal nárok. Dovolacím petitom sa domáhal zrušenia uznesenia odvolacieho súdu a vrátenia mu

veci na ďalšie konanie s tým, ţe ţalobcu zaviaţe aj k náhrade trov prvostupňového konania

ţalovaného v I. rade vo výške 391,25 eur, trov odvolacieho konania ţalovaného v I. rade vo

výške 101,93 eur, ako aj trov dovolacieho konania vo výške 127,30 eur na účet právneho

zástupcu ţalovaného v I. rade.

3

K dovolaniu ţalovaného v I. rade sa podaním zo dňa 09. 04. 2009 vyjadril ţalobca.

Z obsahu podania vyplýva nemoţnosť ţalobcu zaujať stanovisko k dovolaniu ţalovaného

v I. rade, pretoţe mu neboli doručené odvolania ţalovaných v I. a II. rade podané proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -216 zo dňa 27. novembra 2008,

a ani dovolaním napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

-269 zo dňa 29. januára 2009.

Ţalovaný v II. rade podal vyjadrenie s dovolaniu dňa 21. 04. 2009. Vyslovil v ňom

názor, ţe ak ţalovaný v I. rade riadne podal odvolanie, a napriek tomu odvolací súd o jeho

odvolaní nerozhodol, je dovolanie ţalovaného v I. rade dôvodné.

Vedľajší účastník na strane ţalovaných sa k dovolaniu ţalovaného v I. rade nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP),

predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky dovolacieho konania. Rozhodujúc vo veci

bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa dospel k záveru, ţe

dovolanie je potrebné odmietnuť podľa v nadväznosti na

ods. 5 veta prvá .

Podľa veta prvá , ustanovenia , ,

a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolací súd pred tým, neţ by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a neţ

by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.

Pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal predovšetkým z ustanovenia § 236

ods. 1 , podľa ktorého dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho

súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Rovnako vychádzal z ustanovenia , v zmysle

ktorého doručený rozsudok, ktorý uţ nemoţno napadnúť odvolaním, je právoplatný, ako aj

4

z nadväzujúceho ustanovenia stanovujúceho, ţe pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, ak Občiansky súdny

poriadok nestanovuje inak. Okamih nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ako ďalšej formy

rozhodnutia, sa spravuje citovaným ustanovením v zmysle

pojednávajúceho o tom, ţe, ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku. Dovolací súd vzal na zreteľ aj , podľa

ktorého uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre

vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkovi ukladá nejaká

povinnosť. Podľa , do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak

ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. v

veta prvá ustanovuje, ţe ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,

doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

Aplikáciou vyššie uvedených ustanovení na danú vec,

dovolací súd zistil, ţe v prejednávanej veci nebolo dovolaním napadnuté uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -269 zo dňa 29. 01. 2009 doručené

všetkým účastníkom konania. Súd prvého stupňa, ktorý mal v zmysle ustanovenia

povinnosť doručiť rozhodnutie o odvolaní účastníkom konania, ho nedoručil všetkým

účastníkom konania. Z pokynu vo veci konajúcej sudkyni prvostupňového súdu adresovaného

kancelárii (č. l. 270) vyplýva, ţe predmetné uznesenie odvolacieho súdu mala kancelária

doručiť všetkým štyrom účastníkom konania, pričom pri pokyne na doručenie ţalobcovi bolo

uvedené, ţe sa má doručiť ţalobcovi osobne, pričom tento bol počas celého konania právne

zastúpený Mgr. Ing. I. I., advokátom so sídlom vo V. N. T., H.. Ţalobca udelil tomuto

advokátovi plnomocenstvo dňa 10. 06. 2002, ktoré je súčasťou spisu a nachádza sa na č. l. 7.

V ňom ho ţalobca splnomocnil na zastupovanie počas celého konania, t. j. aj odvolacieho. Zo

spisového materiálu je zjavné, ţe prvostupňový súd v rámci konania na súde prvého stupňa

rešpektoval citované ustanovenie a doručoval všetky písomnosti právnemu

zástupcovi ţalobcu. Nevedno prečo sa pri doručovaní rozhodnutia o odvolaní (č. l. 269) týmto

zákonným ustanovením neriadil a nedal pokyn na doručenie uvedeného rozhodnutia

odvolacieho súdu právnemu zástupcovi ţalobcu, ale priamo ţalobcovi. Z nedoručenej

zásielky, nesprávne adresovanej ţalobcovi, vyplýva, ţe táto bola orgánom určeným na

doručovanie vrátená dňa 16. 02. 2009 späť súdu prvého stupňa s oznamom, ţe adresát je

neznámy. Prvostupňový súd následne na doručenie rozhodnutia o odvolaní ţalobcovi uplatnil

fikciu doručenia. Stanovenie právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu dňom 17. 02. 2009

5

(č. l. 269) nekorešponduje so zásadou aplikácie fikcie doručenia právnickej osobe podľa § 48

ods. 2 . Podľa tohto ustanovenia, ak nie je moţné doručiť písomnosť právnickej osobe na

adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je

súdu známa, písomnosť sa povaţuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky za

doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom

nedozvie. Keďţe v prípade mylného doručovania zásielky priamo ţalobcovi, ktorý je

právnickou osobou, išlo o doručovanie zásielky určenej do vlastných rúk v zmysle citovaného

ustanovenia v spojení s , malo dôjsť k doručeniu tejto

zásielky ţalobcovi fikciu doručenia v zmysle dňom 19. 02. 2009, t. j. po

troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu (nedoručená zásielka bola súdu vrátená

dňa 16. 02. 2009). Z uvedeného vyplýva, ţe okrem chybného doručovania rozhodnutia

o odvolaní priamo ţalobcovi, namiesto jeho správneho doručovania právnemu zástupcovi

ţalobcu, prvostupňový súd nesprávne stanovil aj deň právoplatnosti tohto rozhodnutia

odvolacieho súdu, keď na doloţke právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačil za deň jeho

právoplatnosti 17. 02. 2009, ktorý však nekorešponduje s dňom doručenia rozhodnutia

o odvolaní poslednému z účastníkov konania (ţalobcovi dňom 19. 02. 2009), ale je zhodný

s dňom doručenia predmetného rozhodnutia odvolacieho súdu právnemu zástupcovi

ţalovaného v I. rade. Dovolací súd poznamenáva, ţe nesprávne vyznačenie dňa právoplatnosti

na uznesení odvolacieho súdu je pre posúdenie danej veci irelevantné, avšak povaţoval na

tomto mieste za dôleţité upozorniť na nenáleţité aplikovanie fikcie doručenia prvostupňovým

súdom.

Súd prvého stupňa teda na doručenie rozhodnutia o odvolaní ţalobcovi uplatnil fikciu

doručenia bez toho, aby vykonal nápravu v doručovaní tým, ţe rozhodnutie znova doručí,

tentokrát správne právnemu zástupcovi ţalobcu v súlade s veta prvá . Týmto

chybným postupom súdu prvého stupňa došlo k účinnému doručeniu dovolaním napadnutého

uznesenia odvolacieho súdu len ţalovanému v I. rade, ţalovanému v II. rade a vedľajšiemu

účastníkovi na strane ţalovaných, čo je zrejmé z doručeniek pripojených v spise k č. l. 270.

Vo vzťahu k ţalobcovi došlo k neúčinnému doručeniu uznesenia odvolacieho súdu kvôli

nesprávnemu postupu pri jeho doručovaní zvolenému prvostupňovým súdom v rozpore

s ustanoveniami upravujúcimi doručovanie. Znamená to, ţe

ţalobcovi, ako jednému zo štyroch účastníkov konania, nebolo doteraz rozhodnutie

odvolacieho súdu účinne doručené. O tom svedčí aj vyjadrenie sa ţalobcu k dovolaniu, kde

upozorňuje na skutočnosť, ţe mu dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nebolo

6

doteraz doručené, a z toho dôvodu nevie zaujať ani stanovisko k dovolaniu podanému

ţalovaným v I. rade proti nemu.

Keďţe v prípade uznesenia odvolacieho súdu (č. l. 269) nedošlo k jeho riadnemu a

zákonnému doručeniu jednému z účastníkov konania (ţalobcovi), nemohlo nadobudnúť

právoplatnosť ( v zmysle ), a tým pádom nie je spôsobilým

rozhodnutím na podanie dovolania podľa , lebo dovolaním moţno napadnúť

len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Je síce pravdou tvrdenie dovolateľa, ţe v dovolaním napadnutom uznesení

odvolacieho súdu rozhodol odvolací súd iba o odvolaní ţalovaného v II. rade, a opomenul

rozhodnúť aj o odvolaní ţalovaného v I. rade (odvolanie pritom tvorí súčasť spisového

materiálu a je zaţurnalizované na č. l. 262 - 264 spolu s jeho prílohami č. l. 265 - 266)

podanému proti výroku prvostupňového rozhodnutia o náhrade trov konania, ale takéto

pochybenie odvolacieho súdu je riešiteľné vydaním dopĺňacieho uznesenia podľa § 166

v nadväznosti na . Odvolací súd by ním vybavil len tú časť predmetu

odvolacieho konania (odvolanie podané ţalovaným v I. rade), o ktorej bol povinný

rozhodnúť, ale ktorú opomenul.

Podľa , ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu

konania, o trovách konania alebo o predbeţnej vykonateľnosti, môţe účastník do pätnástich

dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môţe rozsudok, ktorý nenadobudol

právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Podľa , doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia

obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku,

uznesením návrh zamietne.

Podľa , návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani

vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Konštatujúc, ţe v danom prípade dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je,

pre jeho neprávoplatnosť, podľa prípustné, Najvyšší súd Slovenskej

7

republiky dovolanie ţalovaného v I. rade ako neprípustné odmietol podľa § 218 ods. 1

písm. c) v spojení s veta prvá .

So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací

súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní vzniklo úspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov dovolacieho

konania podľa v spojení s a veta prvá .

Dovolací súd mu napriek tomu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe ţalobca

nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy tohto konania v zmysle § 151 ods. 1

.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.