Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d20/384414.f2e7a5.pdf
PDF · 109.62 KB
No categories available
1ObdoV/21/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1ObdoV/21/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., a. s., N., H., IČO: X.,
zastúpeného Mgr. Ing. I. I., advokátom, H., V. N. T., proti ţalovaným: I. S. – M.. H., M., B.,
zastúpenému JUDr. M. K., advokátom, G., B., II. F. N. M. S., D., B., zastúpenému JUDr. J.
G., advokátom, H., B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných: T., a. s., Š., B.,
IČO: X., zastúpeného JUDr. Ľ. N., advokátom, M.N., B., o určenie neplatnosti právneho
úkonu, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Cb/16/1993, o dovolaní
ţalovaného v I. rade proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
6Obo/4/2009-269 zo dňa 29. januára 2009, v znení opravného uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 6Obo/4/2009-276 zo dňa 26. februára 2009 a opravného uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Obo/4/2009-285 zo dňa 2. apríla 2009, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného v I. rade o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, uznesením č. k. 1Cb/16/2003-216 zo
dňa 27. novembra 2008 konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1 OSP,
ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c)
OSP, a vrátil ţalobcovi súdny poplatok v sume 2 800,- Sk v súlade s § 11 ods. 3, 4 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov.
Na odvolanie ţalovaného v II. rade proti výroku prvostupňového rozhodnutia
o náhrade trov konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením č. k.
6Obo/4/2009-269 zo dňa 29. januára 2009, v znení opravného uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 6Obo/4/2009-276 zo dňa 26. februára 2009 a opravného uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Obo/4/2009-285 zo dňa 2. apríla 2009, zmenil
podľa § 220 OSP uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti týkajúcej sa trov
konania, tak, ţe zaviazal ţalobcu zaplatiť ţalovanému v II. rade náhradu trov konania v sume
96,39 eur na účet jeho právneho zástupcu. Zmeňujúce rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca
nevzal späť ţalobu pre správanie sa ţalovaného v II. rade. Jednalo sa o dispozitívny úkon
ţalobcu, v ktorom za dôvod späťvzatia návrhu označil nezáujem vyčkávať na ukončenie
súdneho konania na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 12C/1/2006, z dôvodu ktorého bolo
konanie v prejednávanej veci na návrh ţalovaného v I. rade prerušené. Uviedol, ţe ţalovaný
v II. rade uplatnený nárok neuznal a ani v priebehu konania inak nespôsobil jeho zánik. Preto
zastavenie konania podľa § 96 ods. 1 OSP zavinil ţalobca tým, ţe vzal ţalobu späť. Z toho
dôvodu mu preto vznikla povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré ţalovaný v II. rade účelne
vynaloţil na bránenie práva podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP. O trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, ţe k ich náhrade
zaviazal neúspešného ţalovaného v II. rade v sume 22,50 eur voči úspešnému ţalobcovi.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný v I. rade dôvodiac,
ţe odvolací súd v zmysle § 237 písm. f) OSP svojím postupom odňal ţalovanému v I. rade
moţnosť konať pred súdom. Podľa jeho názoru došlo k splneniu prípustnosti dovolania podľa
§ 237 písm. f) OSP postupom odvolacieho súdu, ktorý napriek riadne podanému odvolaniu
ţalovaného v I. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cb/16/2003-216 zo
dňa 27. novembra 2008, sa s týmto nevysporiadal a rozhodol iba o odvolaní ţalovaného v II.
rade. Dovolateľ mal za to, ţe týmto postupom odvolací súd odňal ţalovanému v I. rade
moţnosť domôcť sa svojho práva prostredníctvom riadneho opravného prostriedku, na ktorý
mal nárok. Dovolacím petitom sa domáhal zrušenia uznesenia odvolacieho súdu a vrátenia mu
veci na ďalšie konanie s tým, ţe ţalobcu zaviaţe aj k náhrade trov prvostupňového konania
ţalovaného v I. rade vo výške 391,25 eur, trov odvolacieho konania ţalovaného v I. rade vo
výške 101,93 eur, ako aj trov dovolacieho konania vo výške 127,30 eur na účet právneho
zástupcu ţalovaného v I. rade.
K dovolaniu ţalovaného v I. rade sa podaním zo dňa 09. 04. 2009 vyjadril ţalobca.
Z obsahu podania vyplýva nemoţnosť ţalobcu zaujať stanovisko k dovolaniu ţalovaného
v I. rade, pretoţe mu neboli doručené odvolania ţalovaných v I. a II. rade podané proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cb/16/2003-216 zo dňa 27. novembra 2008,
a ani dovolaním napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
6Obo/4/2009-269 zo dňa 29. januára 2009.
Ţalovaný v II. rade podal vyjadrenie s dovolaniu dňa 21. 04. 2009. Vyslovil v ňom
názor, ţe ak ţalovaný v I. rade riadne podal odvolanie, a napriek tomu odvolací súd o jeho
odvolaní nerozhodol, je dovolanie ţalovaného v I. rade dôvodné.
Vedľajší účastník na strane ţalovaných sa k dovolaniu ţalovaného v I. rade nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP),
predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky dovolacieho konania. Rozhodujúc vo veci
bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa § 243a ods. 3 OSP dospel k záveru, ţe
dovolanie je potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP v nadväznosti na § 243b
ods. 5 veta prvá OSP.
Podľa § 243b ods. 5 veta prvá OSP, ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225
a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 OSP, dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolací súd pred tým, neţ by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a neţ
by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.
Pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal predovšetkým z ustanovenia § 236
ods. 1 OSP, podľa ktorého dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho
súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Rovnako vychádzal z ustanovenia § 159 ods. 1 OSP, v zmysle
ktorého doručený rozsudok, ktorý uţ nemoţno napadnúť odvolaním, je právoplatný, ako aj
z nadväzujúceho ustanovenia § 211 ods. 2 OSP stanovujúceho, ţe pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, ak Občiansky súdny
poriadok nestanovuje inak. Okamih nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ako ďalšej formy
rozhodnutia, sa spravuje citovaným ustanovením § 159 ods. 1 OSP v zmysle § 167 ods. 2
OSP pojednávajúceho o tom, ţe, ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku. Dovolací súd vzal na zreteľ aj § 168 ods. 2 OSP, podľa
ktorého uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre
vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkovi ukladá nejaká
povinnosť. Podľa § 47 ods. 1 OSP, do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak
ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Občiansky súdny poriadok v § 49 ods. 1
veta prvá OSP ustanovuje, ţe ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.
Aplikáciou vyššie uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku na danú vec,
dovolací súd zistil, ţe v prejednávanej veci nebolo dovolaním napadnuté uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Obo/4/2009-269 zo dňa 29. 01. 2009 doručené
všetkým účastníkom konania. Súd prvého stupňa, ktorý mal v zmysle ustanovenia § 225 OSP
povinnosť doručiť rozhodnutie o odvolaní účastníkom konania, ho nedoručil všetkým
účastníkom konania. Z pokynu vo veci konajúcej sudkyni prvostupňového súdu adresovaného
kancelárii (č. l. 270) vyplýva, ţe predmetné uznesenie odvolacieho súdu mala kancelária
doručiť všetkým štyrom účastníkom konania, pričom pri pokyne na doručenie ţalobcovi bolo
uvedené, ţe sa má doručiť ţalobcovi osobne, pričom tento bol počas celého konania právne
zastúpený Mgr. Ing. I. I., advokátom so sídlom vo V. N. T., H.. Ţalobca udelil tomuto
advokátovi plnomocenstvo dňa 10. 06. 2002, ktoré je súčasťou spisu a nachádza sa na č. l. 7.
V ňom ho ţalobca splnomocnil na zastupovanie počas celého konania, t. j. aj odvolacieho. Zo
spisového materiálu je zjavné, ţe prvostupňový súd v rámci konania na súde prvého stupňa
rešpektoval citované ustanovenie § 49 ods. 1 OSP a doručoval všetky písomnosti právnemu
zástupcovi ţalobcu. Nevedno prečo sa pri doručovaní rozhodnutia o odvolaní (č. l. 269) týmto
zákonným ustanovením neriadil a nedal pokyn na doručenie uvedeného rozhodnutia
odvolacieho súdu právnemu zástupcovi ţalobcu, ale priamo ţalobcovi. Z nedoručenej
zásielky, nesprávne adresovanej ţalobcovi, vyplýva, ţe táto bola orgánom určeným na
doručovanie vrátená dňa 16. 02. 2009 späť súdu prvého stupňa s oznamom, ţe adresát je
neznámy. Prvostupňový súd následne na doručenie rozhodnutia o odvolaní ţalobcovi uplatnil
fikciu doručenia. Stanovenie právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu dňom 17. 02. 2009
(č. l. 269) nekorešponduje so zásadou aplikácie fikcie doručenia právnickej osobe podľa § 48
ods. 2 OSP. Podľa tohto ustanovenia, ak nie je moţné doručiť písomnosť právnickej osobe na
adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je
súdu známa, písomnosť sa povaţuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky za
doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom
nedozvie. Keďţe v prípade mylného doručovania zásielky priamo ţalobcovi, ktorý je
právnickou osobou, išlo o doručovanie zásielky určenej do vlastných rúk v zmysle citovaného
ustanovenia § 47 ods. 1 OSP v spojení s § 168 ods. 2 OSP, malo dôjsť k doručeniu tejto
zásielky ţalobcovi fikciu doručenia v zmysle § 48 ods. 2 OSP dňom 19. 02. 2009, t. j. po
troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu (nedoručená zásielka bola súdu vrátená
dňa 16. 02. 2009). Z uvedeného vyplýva, ţe okrem chybného doručovania rozhodnutia
o odvolaní priamo ţalobcovi, namiesto jeho správneho doručovania právnemu zástupcovi
ţalobcu, prvostupňový súd nesprávne stanovil aj deň právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu, keď na doloţke právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačil za deň jeho
právoplatnosti 17. 02. 2009, ktorý však nekorešponduje s dňom doručenia rozhodnutia
o odvolaní poslednému z účastníkov konania (ţalobcovi dňom 19. 02. 2009), ale je zhodný
s dňom doručenia predmetného rozhodnutia odvolacieho súdu právnemu zástupcovi
ţalovaného v I. rade. Dovolací súd poznamenáva, ţe nesprávne vyznačenie dňa právoplatnosti
na uznesení odvolacieho súdu je pre posúdenie danej veci irelevantné, avšak povaţoval na
tomto mieste za dôleţité upozorniť na nenáleţité aplikovanie fikcie doručenia prvostupňovým
súdom.
Súd prvého stupňa teda na doručenie rozhodnutia o odvolaní ţalobcovi uplatnil fikciu
doručenia bez toho, aby vykonal nápravu v doručovaní tým, ţe rozhodnutie znova doručí,
tentokrát správne právnemu zástupcovi ţalobcu v súlade s § 49 ods. 1 veta prvá OSP. Týmto
chybným postupom súdu prvého stupňa došlo k účinnému doručeniu dovolaním napadnutého
uznesenia odvolacieho súdu len ţalovanému v I. rade, ţalovanému v II. rade a vedľajšiemu
účastníkovi na strane ţalovaných, čo je zrejmé z doručeniek pripojených v spise k č. l. 270.
Vo vzťahu k ţalobcovi došlo k neúčinnému doručeniu uznesenia odvolacieho súdu kvôli
nesprávnemu postupu pri jeho doručovaní zvolenému prvostupňovým súdom v rozpore
s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku upravujúcimi doručovanie. Znamená to, ţe
ţalobcovi, ako jednému zo štyroch účastníkov konania, nebolo doteraz rozhodnutie
odvolacieho súdu účinne doručené. O tom svedčí aj vyjadrenie sa ţalobcu k dovolaniu, kde
upozorňuje na skutočnosť, ţe mu dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nebolo
doteraz doručené, a z toho dôvodu nevie zaujať ani stanovisko k dovolaniu podanému
ţalovaným v I. rade proti nemu.
Keďţe v prípade uznesenia odvolacieho súdu (č. l. 269) nedošlo k jeho riadnemu a
zákonnému doručeniu jednému z účastníkov konania (ţalobcovi), nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť (§ 159 ods. 1 OSP v zmysle § 167 ods. 2 OSP), a tým pádom nie je spôsobilým
rozhodnutím na podanie dovolania podľa § 236 ods. 1 OSP, lebo dovolaním moţno napadnúť
len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Je síce pravdou tvrdenie dovolateľa, ţe v dovolaním napadnutom uznesení
odvolacieho súdu rozhodol odvolací súd iba o odvolaní ţalovaného v II. rade, a opomenul
rozhodnúť aj o odvolaní ţalovaného v I. rade (odvolanie pritom tvorí súčasť spisového
materiálu a je zaţurnalizované na č. l. 262 - 264 spolu s jeho prílohami č. l. 265 - 266)
podanému proti výroku prvostupňového rozhodnutia o náhrade trov konania, ale takéto
pochybenie odvolacieho súdu je riešiteľné vydaním dopĺňacieho uznesenia podľa § 166
v nadväznosti na § 167 ods. 2 OSP. Odvolací súd by ním vybavil len tú časť predmetu
odvolacieho konania (odvolanie podané ţalovaným v I. rade), o ktorej bol povinný
rozhodnúť, ale ktorú opomenul.
Podľa § 166 ods. 1 OSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu
konania, o trovách konania alebo o predbeţnej vykonateľnosti, môţe účastník do pätnástich
dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môţe rozsudok, ktorý nenadobudol
právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Podľa § 166 ods. 2 OSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia
obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku,
uznesením návrh zamietne.
Podľa § 166 ods. 3 OSP, návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani
vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.
Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Konštatujúc, ţe v danom prípade dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je,
pre jeho neprávoplatnosť, podľa § 236 ods. 1 OSP prípustné, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ţalovaného v I. rade ako neprípustné odmietol podľa § 218 ods. 1
písm. c) OSP v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá OSP.
So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací
súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní vzniklo úspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov dovolacieho
konania podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 243b ods. 5 veta prvá OSP.
Dovolací súd mu napriek tomu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe ţalobca
nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy tohto konania v zmysle § 151 ods. 1
OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.