Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/291/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu B., spol. s r.o., so sídlom

v B., zastúpeného JUDr. J. O., advokátom v B., proti ţalovanému Slovenskej republike –

Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 2. júla 2009 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 2. júla 2009 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 27. marca 2008 č.k. -181

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2 567 893,-- Sk spolu so 7 % ročným

úrokom z omeškania od 11. marca 2006 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh ţalobcu zamietol. Ţalovanému uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania 127 847,-- Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe podanou ţalobou sa ţalobca domáhal náhrady

škody v sume 3 307 155,13 Sk ako ušlého zisku, ktorá mu vznikla neoprávneným zadrţaním

finančných prostriedkov s poukazom na o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V ţalobe

uviedol, ţe na základe protokolu o výsledku daňovej kontroly vydal 23. novembra 1998

správca dane – Daňový úrad Povaţská Bystrica platobný výmer č. X. č.j. X., ktorým vyrubil

ţalobcovi daň z príjmov právnických osôb 6 644 000,-- Sk za zdaňovacie obdobie rok

1994. Platobný výmer bol na odvolanie ţalobcu rozhodnutím Daňového riaditeľstva,

pracoviska T. potvrdený. Na základe ţaloby o preskúmanie zákonnosti správnych orgánov

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 29. októbra 2002 sp. zn. ţalobu

2

zamietol. Na podnet generálneho prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

o mimoriadnom dovolaní rozsudkom z 23. marca 2004 sp. zn. M-Sţdov 28/03, ktorým

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zmenil tak, ţe rozhodnutie daňového

riaditeľstva pre nezákonnosť zrušil s odôvodnením, ţe finančné orgány neboli oprávnené

vyrubiť daň v sume 6 640 000,-- Sk. Správca dane vrátil preplatok na dani ţalobcovi

(6 644 000,-- Sk) na jeho účet 2. júla 2004. Z vykonaného dokazovania mal súd za

preukázané, ţe ţalobcovi bola v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím štátu – jeho

finančného orgánu spôsobená škoda tým, ţe mu na základe rozhodnutia správcu dane ako

štátneho orgánu, za činnosť ktorého zodpovedá ţalovaný, odobral z majetkovej sféry finančné

prostriedky a tieto v období od 30. septembra 1999 do 2. júla 2004 zadrţiaval. V dôsledku

zadrţania finančných prostriedkov ţalovaným tak na strane ţalobcu nemohlo dôjsť k

zväčšeniu (rozmnoţeniu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti ţalobcu dalo

očakávať. Keďţe samotný zákon neustanovuje spôsob výpočtu ušlého zisku, súd prvého

stupňa riešil otázku majetkovej ujmy s ohľadom na konkrétny prípad, na postavenie a spôsob

hospodárenia ţalobcu, na reálne moţnosti investovania voľných finančných prostriedkov

a dosiahnutie zisku, aby sa poškodenému subjektu – ţalobcovi dostalo čo najspravodlivejšej

a najúplnejšej náhrady škody. Z tohto dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie. Znalec

stanovil v znaleckom posudku interval dosiahnuteľného zisku ţalobcu na dolnej hranici

2 243 279,-- Sk a na hornej hranici 2 892 507,-- Sk. V odôvodnení svojho rozhodnutia

okresný súd ďalej uviedol, ţe účastníci konania znalecký posudok nenamietali, rovnako súd

nemal dôvod pochybovať o jeho vecnej správnosti, preto potom vypočítal ušlý zisk ţalobcu

ako priemer hornej a dolnej hranice intervalu dosiahnuteľného zisku. O náhrade trov konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 2. júla 2009

sp. zn. zmenil prvostupňový rozsudok tak, ţe ţalobu zamietol. Rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe ţalobca sa voči ţalovanému domáhal náhrady škody 3 307 155,13 Sk

predstavujúcu ušlý zisk z moţných výnosov z podielových fondov, ktorú sumu by bol

dosiahol, ak by nedošlo k zadrţiavaniu finančných prostriedkov zo strany správcu dane.

Podľa názoru odvolacieho súdu ţalobca nepreukázal, ţe skutočne vykonával také

podnikateľské aktivity, z ktorých ušlý zisk vyvodzoval. Ušlý zisk totiţ nemôţe predstavovať

len tvrdené zmarenie zamýšľaného podnikateľského zámeru, ak nie je plánovaný majetkový

prínos podloţený uţ existujúcimi, či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z nich moţno

usudzovať, ţe k zamýšľanému zisku by skutočne došlo, nebyť škodnej udalosti. Z výpovede

konateľa ţalobcu Ing. R. S. na pojednávaní 26. marca 2007 vyplýva, ţe predtým, ako

ţalobcovi daňový úrad neoprávnene vyrubil daň z príjmu právnických osôb, investovali

finančné prostriedky tak, ţe ich vloţili do zmenkových obchodov prostredníctvom

licentovaného obchodníka. Znalec na odvolacom pojednávaní 2. júla 2009 uviedol, ţe

nepredpokladá, ţe by ţalobca investoval do podielových fondov, ktoré začali vznikať v roku

1998, vzhľadom k tomu, ţe tieto fondy boli málo rizikové a tým sa predpokladali aj niţšie

výnosy. Pokiaľ sa teda ţalobca domáhal ušlého zisku ako sumy moţných výnosov

z podielových fondov, odvolací súd mal za to, ţe ţalobca nepreukázal pravdepodobnosť

ušlého zisku z tejto činnosti, teda vkladov do podielových fondov a jej následných výnosov.

Návrh ţalobcu, ktorého zaťaţuje v danej veci dôkazné bremeno, nebol dostatočne podloţený,

keď nepreukázal, ţe skutočne vykonával také obchody, z ktorých ušlý zisk vyvodzoval.

O trovách konania rozhodol podľa , ods. l a ,

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie a navrhol ho

zmeniť tak, ţe dovolací súd v celom rozsahu potvrdí rozhodnutie prvostupňového súdu.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z Uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V súdnom

konaní bolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, ţe správca dane neoprávnene

zadrţiaval ţalobcovi v rozhodnom období finančné prostriedky, ktorých zhodnotenie bolo

moţné objektívne očakávať, keďţe ţalobca počas rokov 1994 aţ 1998 investoval voľné

finančné zdroje do rôznych finančných produktov (zmeniek, akcií, cenných papierov a pod.).

Za sledované obdobie ţalobca podľa znaleckého posudku dosiahol kladný hospodársky

výsledok v priemere 525 000,-- Sk ročne. Ţalobca mal za to, ţe ak je v súdnom konaní

preukázaný nárok ţalobcu (existencia škody vo forme ušlého zisku bola jednoznačne

preukázaná), súd nemôţe ţalobu zamietnuť s odôvodnením, ţe výpočet ušlého zisku bol

nesprávny, resp. sa s ním nestotoţnil, ale bol povinný určiť výšku nároku podľa svojej úvahy.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe v kaţdom čase ţalobca investoval svoje voľné

finančné zdroje do iných finančných produktov, ktoré boli podľa jeho názoru v tom čase

najprijateľnejšie. V čase neexistencie zaujímavých bankových produktov a transformácie

bánk išlo o investície do zmeniek, akcií, podielových cenných papierov a v čase stabilizácie

bánk po roku 2004 ţalobca investoval do podielových fondov spoločnosti V., a.s.

prostredníctvom sluţby V..

Ţalovaný sa k dovolaniu vyjadril a navrhol ho ako neopodstatnené zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom

ustanovení (t.j., či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či nesprávne obsadeným súdom). Vady v zmysle v dovolaní namietané

neboli a tieto vady v zmysle aţ e/ a dovolacím súdom zistené neboli.

Dovolací súd však zistil existenciu vady konania v zmysle (odňatie

moţnosti účastníka konať pred súdom).

Vady konania vymedzené v sú porušením základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces. Toto právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,

sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004

sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj

nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania zároveň aj

dôvodnosť podaného dovolania podľa

Predmetom konania je náhrada škody ako ušlého zisku, ku ktorej malo dôjsť tým, ţe

ţalovaný neoprávnene zadrţiaval finančné prostriedky ţalobcu, v dôsledku čoho ţalobca tieto

nemohol zhodnotiť. V návrhu na začatie konania ţalobca uviedol, ţe keďţe tieto prostriedky

z dlhodobého hľadiska nepotreboval, bolo moţné preto objektívne predpokladať, ţe by ich

investoval do beţného finančného produktu s dlhšou dobou viazanosti. Takýmto produktom

boli v rozhodnom období aj podielové listy podielových fondov. Okresný súd ţalobe vyhovel

a uviedol, ţe zákon neustanovuje spôsob výpočtu ušlého zisku, preto riešil otázku majetkovej

ujmy s ohľadom na konkrétny prípad, na postavenie a spôsob hospodárenia ţalobcu, na reálne

moţnosti investovania voľných finančných prostriedkov a dosiahnutie zisku. Výšku škody

6

určil v zmysle znaleckého posudku (priemer súm určených znalcom), kde znalec stanovil

v znaleckom posudku interval dosiahnuteľného zisku ţalobcu na dolnej hranici

2 243 279,-- Sk a na hornej hranici 2 892 507,-- Sk. Krajský súd zmenil prvostupňové

rozhodnutie tak, ţe ţalobu zamietol s tým, ţe za takto zisteného skutkového stavu podľa

názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, ţe pri pravidelnom behu okolností, pri svojej

beţnej činnosti by ţalobca nevloţil finančné prostriedky do podielových fondov a preto

pokiaľ sa domáhal ušlého zisku ako sumy moţných výnosov z podielových fondov, odvolací

súd mal za to, ţe ţalobca nepreukázal pravdepodobnosť ušlého zisku z tejto činnosti, teda

vkladov do podielových fondov a jej následných výnosov. Uzavrel, ţe návrh ţalobcu, ktorého

zaťaţuje v danej veci dôkazné bremeno, nie je teda dostatočne podloţený, keď nepreukázal,

ţe skutočne vykonával také obchody, z ktorých ušlý zisk vyvodzoval.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce

skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku

je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

rozhodnutia.

V danom prípade sa odvolací súd nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania pokiaľ ide o náhradu škody

ako ušlého zisku. Odvolací súd sa sústredil len na podielové fondy ako jediný spôsob

moţného investovania finančných prostriedkov ţalobcu a na výpoveď znalca, ktorý pred

odvolacím súdom uviedol, ţe nepredpokladá, ţe by ţalobca investoval do podielových

fondov, pretoţe prostredníctvom nich by ţalobca dosiahol niţšie výnosy, keďţe boli menej

rizikové. Nie je zrejmé, prečo sa odvolací súd inými dostupnými finančnými produktmi

nezaoberal, ţalobca predsa netvrdil, ţe by investoval výhradne do podielových fondov.

Uvedená skutočnosť vyplýva uţ zo samotnej ţaloby, kde uviedol, ţe zadrţané finančné

prostriedky by investoval do beţného finančného produktu s dlhšou dobou viazanosti

a takýmto produktom boli v rozhodnom období aj podielové listy podielových fondov.

Navyše na pojednávaní pred odvolacím súdom 11. júna 2009 ţalobca uviedol, ţe spôsob

výpočtu, ktorý spoločnosť zvolila, a ktorý zvolil znalec v znaleckom posudku, bol určený tak,

aby čo najobjektívnejšie určil výšku tohto ušlého zisku (uvedené aj vo vyjadrení k odvolaniu

na č.l. 208 spisu). Dovolací súd sa stotoţnil s názorom dovolateľa, ţe vyčíslenie škody ako

ušlého zisku na základe investovania do podielových fondov ţalobca pouţil ako modelovú

situáciu za účelom výpočtu ušlého zisku. Do úvahy prichádzali aj iné finančné produkty, napr.

najmenej rizikové termínované vklady ale aj viac rizikové napr. burzové obchody s vyššími

výnosmi. Odvolací súd sa vôbec nevysporiadal ani so závermi znaleckého posudku, kde

znalec vzhľadom na predošlé hospodárenie ţalobcu vyčíslil výšku škody. Jeho rozhodnutie

preto nie je dostatočne odôvodnené.

Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe týmto došlo k porušeniu

základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp.

SR v spojení s a tým aj k naplneniu dovolacieho

dôvodu uvedeného v , ktorý vedie nielen k prípustnosti, ale aj

k dôvodnosti mimoriadneho opravného prostriedku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom na výskyt vady

v zmysle , dovolací súd sa uţ nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými

v dovolaní.

Dovolací súd povaţuje za dôleţité záverom zdôrazniť, ţe v období pred

neoprávneným zadrţaním predmetnej sumy dosahovala spoločnosť (ţalobca) zisk,

zhodnocovala svoj majetok, teda sa dá predpokladať, ţe by zhodnotila aj tieto zadrţané

finančné prostriedky. Nemoţno konštatovať, ţe ak by ţalobca neinvestoval do podielových

fondov, pretoţe tam by dosiahol niţšie výnosy, nezhodnotil by tieto peniaze prostredníctvom

iných finančných produktov. Rovnako dáva dovolací súd odvolaciemu súdu do pozornosti

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová