Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/70/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely

Mederovej, v právnej veci žalobcu: G. S. P., a. s., P., IČO: X., proti žalovanému: J. S. – A.,

R., IČO: X., o zaplatenie 7 055,95 Eur (212 567,42 Kč) s príslušenstvom, na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-38Cb 96/1995-349 zo dňa

1. apríla 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

Z-2-38Cb 96/1995-349 zo dňa 1. apríla 2009 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom konanie v sume 9 338,14 Kč

zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 745,98 Eur (203 229,28 Kč)

s 5%-ným úrokom p. a. od 01. 12. 1994 do zaplatenia a náhradu trov konania 2 225,11 Eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pôvodný žalobca (Č. P., a. s.) sa svojím

podaním domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 212 567,42 Kč

s 5%-ným ročným úrokom od 30. 11. 1994 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh

žalobca odôvodnil tým, že žalovaný prevzal v T., na prepravu zásielku kartónov s obuvou

s tým, že do miesta určenia – M., ju dodal s mankom. Keďže podľa vyhlášky ministerstva

zahraničných vecí č. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej

nákladnej doprave – CMR (ďalej len Dohovor CMR) žalovaný zodpovedá za všetky škody

na zásielke od jej prevzatia do jej vydania príjemcovi, je povinný uhradiť žalobcovi škodu.

Žalobca svoj nárok oprel o ustanovenie (ďalej len ),

podľa ktorého, ak poistený (spoločnosť A., s. r. o.) má proti inému (žalovaný) právo

na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza právo na poistiteľa (žalobcu),

a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Ide o zákonnú cesiu.

Na pojednávaní dňa 15. 10. 1998 žalobca z dôvodu počítacej chyby pri prepočte

z cudzej meny upravil výšku uplatnenej istiny tak, že sa domáha zaplatenia 203 229,28 Kč

a uviedol, že suma uplatňovaná v českých korunách je rovnaká aj v slovenských korunách.

Podaním zo dňa 01. 04. 2009 žalobca preukázal, že na základe rozhodnutia jediného

akcionára vo forme notárskej zápisnice zo dňa 27. 08. 2008 došlo k zlúčeniu obchodných

spoločností a zmene obchodného mena žalobcu tak, ako je uvedené v záhlaví rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že medzi žalobcom

ako poistiteľom a spoločnosťou A., s. r. o., B., ako poisteným bola dňa 28. 07. 1994 uzavretá

Hromadná poistná zmluva č. X. na dobu neurčitú. Všetky zásielky, na ktoré sa Hromadná

zmluva vzťahovala , bolo potrebné prihlásiť k poisteniu jednotlivými prihláškami pred tým,

ako sa začne poistená preprava. Preprava vykonávaná žalovaným, z ktorej nároky sú

predmetom sporu, bola prihlásená k poisteniu prihláškou č. X./94 zo dňa 16. 09. 1994;

z prihlášky je zrejmé, že predmetom poistenia proti všetkým nebezpečenstvám zo skladu

na sklad bolo 830 kartónov koženej obuvi prepravovanej do Moskvy a poistená čiastka je

45 050,-- USD.

Poistený (obchodná spoločnosť A., s. r. o.) si dňa 13. 11. 1994 uplatnil u žalobcu svoj

nárok z Hromadnej poistnej zmluvy na poskytnutie plnenia za škodu, ktorá mu bola

spôsobená na prepravovanej zásielke v sume 7 135,-- USD. Žalobca na základe dokladov

predložených poisteným a po vykonaní príslušných šetrení dňa 20. 11. 1996 poskytol

poistenému poistné plnenie vo výške 7 135,-- USD, čo po prepočítaní kurzom 26,856

Kč/USD podľa kurzového lístka Č. N. B. ku dňu 11. 11. 1996 predstavuje žalovanú sumu

203 229,28 Kč.

Súd prvého stupňa uviedol, že Zmluva o preprave bola bez pochybností uzavretá

medzi spoločnosťou A., s. r. o. a žalovaným, a to na základe Dohovoru CMR, podľa ktorého

dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má

nedostatky, alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy

dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia Dohovoru CMR. Táto skutočnosť je

preukázaná medzinárodným nákladným listom č. CZ 1X. (ďalej len MNL). Žalovaný v riadku

16 svojou pečiatkou a podpisom potvrdil vykonanie prepravy a A., s. r. o., potvrdila svoje

postavenie odosielateľa.

Podľa článku 3 Dohovoru CMR platí, že pri použití tohto Dohovoru zodpovedá

dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných

osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie

za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci

pracovných úloh.

Žalovaný v dokazovaní nepreukázal, že množstvo prepravovaného tovaru nebolo

v čase nakládky v súlade s MNL, a teda platí, že počet kusov prepravovaného tovaru a jeho

značky sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste.

Zodpovednosť prepravcu za škodu na zásielke je koncipovaná ako zodpovednosť

objektívna, teda bez ohľadu na porušenie povinnosti a zavinenie. Podľa článku 17 Dohovoru

CMR dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie,

ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania. Súd mal

za preukázané, že dopravca prevzal zásielku na prepravu v stave a rozsahu deklarovanom

MNL CZ 1X., a že vo vymedzenom čase došlo k čiastočnej strate zásielky, a tým vzniku

škody, čo bolo zistené po vyložení zásielky u príjemcu.

V článku 17 ods. 2 a 4 Dohovoru CMR sú uvedené liberačné dôvody, na základe

ktorých sa môže dopravca zbaviť zodpovednosti. Existenciu liberačného dôvodu musí vždy

preukázať dopravca, ako aj to, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s preukazovaným

liberačným dôvodom.

Žalovaný nepreukázal žiadny z liberačných dôvodov v zmysle Dohovoru CMR, a teda

sa nezbavil zodpovednosti za škodu.

Pri výške poistného plnenia súd prvého stupňa vychádzal z faktúry označenej v MNL,

a nie z faktúry č. 2X./94 predloženej odporcom, ktorá nebola označená v MNL, a v ktorej bol

rukou dopísaný údaj, že suma faktúry č. je 2 252,50 USD.

Podľa článku 23 ods. 1 Dohovoru CMR, ak dopravca má podľa ustanovení Dohovoru

povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta sa náhrada

z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu. Preto súd s poukazom na faktúru

č. zo dňa 16. 09. 1994, zápis v MNL, zápis o škode a kurzový lístok ČNB ohľadom

výšky uplatneného nároku, v celom rozsahu akceptoval návrh žalobcu.

Podľa článku 27 Dohovoru CMR, oprávnený môže požadovať úroky náhrady škody,

pričom tieto úroky vo výške 5% ročne sa počítajú odo dňa zaslania písomnej reklamácie

dopravcovi. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť platiť tieto úroky

od 01. 12. 1994.

O trovách konania súd rozhodol podľa

(ďalej len ).

Proti tomuto rozhodnutiu súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote podľa ust.

odvolanie. V odvolaní namietal, že krajský súd v záhlaví rozsudku

nesprávne označil žalobcu, resp. že zmenu žalobcu sa dozvedel až na základe rozsudku. Ďalej

namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď nemal možnosť v zmysle

článku 48 ods. 2 vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Podľa žalobcu došlo aj k úplne nesprávnej aplikácii príslušných ustanovení

Dohovoru CMR, pričom sa súd nezaoberal ustanoveniami Dohovoru TIR. Na základe týchto

dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. Z-2-38Cb 96/1995 a aby mu vec vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. K námietkam žalovaného uviedol, že súd

bol riadne informovaný, že univerzálnym právnym nástupom zanikajúcej obchodnej

spoločnosti Č. P. – S., a.s., sa stala spoločnosť G. P., a. s., a že následne došlo k zmene

obchodného mena na G. S. P., a. s., pričom túto skutočnosť netreba dokazovať a ani

oznamovať druhému účastníkovi. K odňatiu možnosti konať pred súdom z dôvodu

neprítomnosti žalovaného na pojednávaní dňa 01. 04. 2009, na ktorom bol vyhlásený

napadnutý rozsudok a nemožnosti vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom žalobca

uviedol, že žalovaný sa k návrhu žalobcu opakovane vyjadroval, bol prítomný na viacerých

pojednávaniach a na pojednávanie, konané dňa 01. 04. 2009, sa napriek riadne doručenému

predvolaniu nedostavil, pričom na predmetom pojednávaní žalobca nenavrhol vykonanie

žiadnych dôkazov. K nesprávnemu právnemu posúdeniu – nesprávnej aplikácii ustanovení

Dohovoru CMR s tým, že sa súd nezaoberal ustanoveniami Dohovoru TIR žalobca uviedol,

že žalovaný neuviedol, v čom vidí nesprávnosť aplikácie ustanovení Dohovoru CMR.

Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne

správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s .p.) prejednal

vec podľa ust. O. s .p., a dospel k záveru, že odvolaniu

žalovaného nie je možné vyhovieť.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody ( ). Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym

záverom prvostupňového súdu.

Námietka žalovaného ohľadne nesprávneho označenia resp. postupu súdu pri zmene

žalobcu nie je dôvodná. V priebehu konania dňa 01. 04. 2009 právny nástupca pôvodného

žalobcu –spoločnosť G. S. P., a. s., so sídlom P. IČO: X., oznámil súdu ( č. l. 347) , že

z dôvodu zlúčenia Č. P. – S., a. s. a G. P., a. s., na základe Zmluvy o zlúčení

vo forme notárskej zápisnice č. N , Nz , NCRI s 3x./2008 zo dňa

27. 08. 2008 prešli na neho všetky práva a povinnosti pôvodného žalobcu, dôkazom čoho je

doložený výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa , vložka č:

X./B (č. l.340). K zmene účastníka došlo na základe univerzálnej sukcesie, a preto súd

zo zákona pokračuje v konaní ďalej s hmotnoprávnym nástupcom a nevydáva o tom

uznesenie.

Taktiež námietka žalovaného, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom, je irelevantná. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký

vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť

pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu konania, ktorá by mala

za následok zrušenie rozhodnutia v zmysle , ide najmä vtedy, ak

súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznával.

Z obsahu spisu je nesporné, že súd doručil žalobu žalovanému a žalovaný sa aj

písomne vyjadril k nej, ako aj predloženým návrhom na dôkazy, ako aj k všetkým, ktoré sa

vykonali (č. l. 29, 62, 125, 166, 199, 278,). Súd vo veci nariadil pojednávanie a to dňa:

23. 07. 1998, 17. 09. 1998, 15. 10. 1998, 12. 02. 2002, 09. 04. 2002, 22. 09. 2005,

08. 12. 2005, 12. 01. 2006, 28. 06. 2006, 06. 09. 2006, 27. 09. 2006, 08. 11. 2006,

13. 12. 2006, 24. 01. 2007, 28. 02. 2007, 20. 06. 2007, 12. 09. 2007, 24. 10. 2007,

11. 06. 2008, 30. 07. 2008, 28. 01. 2009, 01. 04. 2009. Na všetky pojednávania bol žalovaný

predvolaný včas a riadne v súlade s ustanovením V prevažnej väčšine

pojednávania boli odročené v dôsledku práceneschopnosti žalovaného alebo za účelom

doplnenia dokazovania. Žalovaný mal možnosť na jednotlivých pojednávaniach, kde bol

prítomný, vyjadriť sa k predloženým listinným dôkazom, ako aj svedeckým výpovediam,

resp. navrhnúť doplnenie dokazovania ( ). Na nariadené pojednávanie, konané

dňa 01. 04. 2009, sa žalovaný nedostavil napriek včasnému a riadnemu doručeniu (viď.

návratka o doručení čl. 336), svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého

dôvodu o odročenie, a preto súd v súlade s ust. prejednal vec v jeho

neprítomnosti. Uvedeným postupom súdu neboli naplnené skutočnosti, zakladajúce

dôvodnosť odvolania v zmysle ust.

Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej

normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu správne určenú,

nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Prvostupňový súd správne na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a aj

ho správne interpretoval, t. j. vyhlášku č. o Dohovore o prepravnej zmluve

v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej CMR). V spornom prípade sa jednalo

o medzinárodnú prepravu tovaru. Podľa Čl. 9 CMR nákladný list je, pokiaľ sa nepreukáže

opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí

zásielky dopravcom. Je nesporné, že žalovaný ako dopravca uzavrel s odosielateľom zásielky

spoločnosťou A., s. r. o., B., prepravnú zmluvu v zmysle Čl. 4 dohovoru (viď. medzinárodný

nákladný list č. l. 2). Dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za

jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej

vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty (Čl. 17 ods. 1 ). Žalovaný svojím podpisom

a odtlačkom pečiatky na nákladnom liste potvrdil prevzatie zásielky bez výhrad v uvedenom

množstve - 830 kartónov obuvi. Nesporne z vykonaného dokazovania vyplýva, že v okamihu

vykládky u príjemcu (M.) prepravovaná zásielka nezodpovedala deklarovanému množstvu na

medzinárodnom nákladnom liste (rozdiel v množstve). Žalovaný ako doprava neuniesol

dôkazne bremeno a nezbavil sa zodpovednosti za čiastočnú stratu zásielky a vzniknutú škodu

v zmysle Čl. 17 ods. 2, 4 CMR.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok ako

vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

Keďže úspešný žalobca si neuplatnil žiadne trovy konania, neboli mu priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Alena P r i e c e l o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová