Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
69b/363572.69fba8.pdf
PDF · 121.3 KB
No categories available
5Obo/70/2009
Najvyšší súd 5 Obo 70/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely
Mederovej, v právnej veci žalobcu: G. S. P., a. s., P., IČO: X., proti žalovanému: J. S. – A.,
R., IČO: X., o zaplatenie 7 055,95 Eur (212 567,42 Kč) s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-38Cb 96/1995-349 zo dňa
1. apríla 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
Z-2-38Cb 96/1995-349 zo dňa 1. apríla 2009 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom konanie v sume 9 338,14 Kč
zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 745,98 Eur (203 229,28 Kč)
s 5%-ným úrokom p. a. od 01. 12. 1994 do zaplatenia a náhradu trov konania 2 225,11 Eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pôvodný žalobca (Č. P., a. s.) sa svojím
podaním domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 212 567,42 Kč
s 5%-ným ročným úrokom od 30. 11. 1994 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh
žalobca odôvodnil tým, že žalovaný prevzal v T., na prepravu zásielku kartónov s obuvou
s tým, že do miesta určenia – M., ju dodal s mankom. Keďže podľa vyhlášky ministerstva
zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej
nákladnej doprave – CMR (ďalej len Dohovor CMR) žalovaný zodpovedá za všetky škody
na zásielke od jej prevzatia do jej vydania príjemcovi, je povinný uhradiť žalobcovi škodu.
Žalobca svoj nárok oprel o ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ),
podľa ktorého, ak poistený (spoločnosť A., s. r. o.) má proti inému (žalovaný) právo
na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza právo na poistiteľa (žalobcu),
a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Ide o zákonnú cesiu.
Na pojednávaní dňa 15. 10. 1998 žalobca z dôvodu počítacej chyby pri prepočte
z cudzej meny upravil výšku uplatnenej istiny tak, že sa domáha zaplatenia 203 229,28 Kč
a uviedol, že suma uplatňovaná v českých korunách je rovnaká aj v slovenských korunách.
Podaním zo dňa 01. 04. 2009 žalobca preukázal, že na základe rozhodnutia jediného
akcionára vo forme notárskej zápisnice zo dňa 27. 08. 2008 došlo k zlúčeniu obchodných
spoločností a zmene obchodného mena žalobcu tak, ako je uvedené v záhlaví rozsudku.
Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že medzi žalobcom
ako poistiteľom a spoločnosťou A., s. r. o., B., ako poisteným bola dňa 28. 07. 1994 uzavretá
Hromadná poistná zmluva č. X. na dobu neurčitú. Všetky zásielky, na ktoré sa Hromadná
zmluva vzťahovala , bolo potrebné prihlásiť k poisteniu jednotlivými prihláškami pred tým,
ako sa začne poistená preprava. Preprava vykonávaná žalovaným, z ktorej nároky sú
predmetom sporu, bola prihlásená k poisteniu prihláškou č. X./94 zo dňa 16. 09. 1994;
z prihlášky je zrejmé, že predmetom poistenia proti všetkým nebezpečenstvám zo skladu
na sklad bolo 830 kartónov koženej obuvi prepravovanej do Moskvy a poistená čiastka je
45 050,-- USD.
Poistený (obchodná spoločnosť A., s. r. o.) si dňa 13. 11. 1994 uplatnil u žalobcu svoj
nárok z Hromadnej poistnej zmluvy na poskytnutie plnenia za škodu, ktorá mu bola
spôsobená na prepravovanej zásielke v sume 7 135,-- USD. Žalobca na základe dokladov
predložených poisteným a po vykonaní príslušných šetrení dňa 20. 11. 1996 poskytol
poistenému poistné plnenie vo výške 7 135,-- USD, čo po prepočítaní kurzom 26,856
Kč/USD podľa kurzového lístka Č. N. B. ku dňu 11. 11. 1996 predstavuje žalovanú sumu
203 229,28 Kč.
Súd prvého stupňa uviedol, že Zmluva o preprave bola bez pochybností uzavretá
medzi spoločnosťou A., s. r. o. a žalovaným, a to na základe Dohovoru CMR, podľa ktorého
dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má
nedostatky, alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy
dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia Dohovoru CMR. Táto skutočnosť je
preukázaná medzinárodným nákladným listom č. CZ 1X. (ďalej len MNL). Žalovaný v riadku
16 svojou pečiatkou a podpisom potvrdil vykonanie prepravy a A., s. r. o., potvrdila svoje
postavenie odosielateľa.
Podľa článku 3 Dohovoru CMR platí, že pri použití tohto Dohovoru zodpovedá
dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných
osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie
za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci
pracovných úloh.
Žalovaný v dokazovaní nepreukázal, že množstvo prepravovaného tovaru nebolo
v čase nakládky v súlade s MNL, a teda platí, že počet kusov prepravovaného tovaru a jeho
značky sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste.
Zodpovednosť prepravcu za škodu na zásielke je koncipovaná ako zodpovednosť
objektívna, teda bez ohľadu na porušenie povinnosti a zavinenie. Podľa článku 17 Dohovoru
CMR dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie,
ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania. Súd mal
za preukázané, že dopravca prevzal zásielku na prepravu v stave a rozsahu deklarovanom
MNL CZ 1X., a že vo vymedzenom čase došlo k čiastočnej strate zásielky, a tým vzniku
škody, čo bolo zistené po vyložení zásielky u príjemcu.
V článku 17 ods. 2 a 4 Dohovoru CMR sú uvedené liberačné dôvody, na základe
ktorých sa môže dopravca zbaviť zodpovednosti. Existenciu liberačného dôvodu musí vždy
preukázať dopravca, ako aj to, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s preukazovaným
liberačným dôvodom.
Žalovaný nepreukázal žiadny z liberačných dôvodov v zmysle Dohovoru CMR, a teda
sa nezbavil zodpovednosti za škodu.
Pri výške poistného plnenia súd prvého stupňa vychádzal z faktúry označenej v MNL,
a nie z faktúry č. 2X./94 predloženej odporcom, ktorá nebola označená v MNL, a v ktorej bol
rukou dopísaný údaj, že suma faktúry č. 3X./94 je 2 252,50 USD.
Podľa článku 23 ods. 1 Dohovoru CMR, ak dopravca má podľa ustanovení Dohovoru
povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta sa náhrada
z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu. Preto súd s poukazom na faktúru
č. 3X./94 zo dňa 16. 09. 1994, zápis v MNL, zápis o škode a kurzový lístok ČNB ohľadom
výšky uplatneného nároku, v celom rozsahu akceptoval návrh žalobcu.
Podľa článku 27 Dohovoru CMR, oprávnený môže požadovať úroky náhrady škody,
pričom tieto úroky vo výške 5% ročne sa počítajú odo dňa zaslania písomnej reklamácie
dopravcovi. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť platiť tieto úroky
od 01. 12. 1994.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O. s. p.).
Proti tomuto rozhodnutiu súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote podľa ust.
§ 204 ods. 1 O. s. p. odvolanie. V odvolaní namietal, že krajský súd v záhlaví rozsudku
nesprávne označil žalobcu, resp. že zmenu žalobcu sa dozvedel až na základe rozsudku. Ďalej
namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď nemal možnosť v zmysle
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Podľa žalobcu došlo aj k úplne nesprávnej aplikácii príslušných ustanovení
Dohovoru CMR, pričom sa súd nezaoberal ustanoveniami Dohovoru TIR. Na základe týchto
dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. Z-2-38Cb 96/1995 a aby mu vec vrátil na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. K námietkam žalovaného uviedol, že súd
bol riadne informovaný, že univerzálnym právnym nástupom zanikajúcej obchodnej
spoločnosti Č. P. – S., a.s., sa stala spoločnosť G. P., a. s., a že následne došlo k zmene
obchodného mena na G. S. P., a. s., pričom túto skutočnosť netreba dokazovať a ani
oznamovať druhému účastníkovi. K odňatiu možnosti konať pred súdom z dôvodu
neprítomnosti žalovaného na pojednávaní dňa 01. 04. 2009, na ktorom bol vyhlásený
napadnutý rozsudok a nemožnosti vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom žalobca
uviedol, že žalovaný sa k návrhu žalobcu opakovane vyjadroval, bol prítomný na viacerých
pojednávaniach a na pojednávanie, konané dňa 01. 04. 2009, sa napriek riadne doručenému
predvolaniu nedostavil, pričom na predmetom pojednávaní žalobca nenavrhol vykonanie
žiadnych dôkazov. K nesprávnemu právnemu posúdeniu – nesprávnej aplikácii ustanovení
Dohovoru CMR s tým, že sa súd nezaoberal ustanoveniami Dohovoru TIR žalobca uviedol,
že žalovaný neuviedol, v čom vidí nesprávnosť aplikácie ustanovení Dohovoru CMR.
Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s .p.) prejednal
vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s .p., § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nie je možné vyhovieť.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym
záverom prvostupňového súdu.
Námietka žalovaného ohľadne nesprávneho označenia resp. postupu súdu pri zmene
žalobcu nie je dôvodná. V priebehu konania dňa 01. 04. 2009 právny nástupca pôvodného
žalobcu –spoločnosť G. S. P., a. s., so sídlom P. IČO: X., oznámil súdu ( č. l. 347) , že
z dôvodu zlúčenia Č. P. – S., a. s. a G. P., a. s., na základe Zmluvy o zlúčení
vo forme notárskej zápisnice č. N 1x./2008, Nz 2x./2008, NCRI s 3x./2008 zo dňa
27. 08. 2008 prešli na neho všetky práva a povinnosti pôvodného žalobcu, dôkazom čoho je
doložený výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa , vložka č:
X./B (č. l.340). K zmene účastníka došlo na základe univerzálnej sukcesie, a preto súd
zo zákona pokračuje v konaní ďalej s hmotnoprávnym nástupcom a nevydáva o tom
uznesenie.
Taktiež námietka žalovaného, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, je irelevantná. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký
vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť
pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu konania, ktorá by mala
za následok zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznával.
Z obsahu spisu je nesporné, že súd doručil žalobu žalovanému a žalovaný sa aj
písomne vyjadril k nej, ako aj predloženým návrhom na dôkazy, ako aj k všetkým, ktoré sa
vykonali (č. l. 29, 62, 125, 166, 199, 278,). Súd vo veci nariadil pojednávanie a to dňa:
23. 07. 1998, 17. 09. 1998, 15. 10. 1998, 12. 02. 2002, 09. 04. 2002, 22. 09. 2005,
08. 12. 2005, 12. 01. 2006, 28. 06. 2006, 06. 09. 2006, 27. 09. 2006, 08. 11. 2006,
13. 12. 2006, 24. 01. 2007, 28. 02. 2007, 20. 06. 2007, 12. 09. 2007, 24. 10. 2007,
11. 06. 2008, 30. 07. 2008, 28. 01. 2009, 01. 04. 2009. Na všetky pojednávania bol žalovaný
predvolaný včas a riadne v súlade s ustanovením § 115 ods. 2 O. s. p. V prevažnej väčšine
pojednávania boli odročené v dôsledku práceneschopnosti žalovaného alebo za účelom
doplnenia dokazovania. Žalovaný mal možnosť na jednotlivých pojednávaniach, kde bol
prítomný, vyjadriť sa k predloženým listinným dôkazom, ako aj svedeckým výpovediam,
resp. navrhnúť doplnenie dokazovania (§ 123 O. s. p.). Na nariadené pojednávanie, konané
dňa 01. 04. 2009, sa žalovaný nedostavil napriek včasnému a riadnemu doručeniu (viď.
návratka o doručení čl. 336), svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, a preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v jeho
neprítomnosti. Uvedeným postupom súdu neboli naplnené skutočnosti, zakladajúce
dôvodnosť odvolania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.
Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu správne určenú,
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Prvostupňový súd správne na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a aj
ho správne interpretoval, t. j. vyhlášku č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve
v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej CMR). V spornom prípade sa jednalo
o medzinárodnú prepravu tovaru. Podľa Čl. 9 CMR nákladný list je, pokiaľ sa nepreukáže
opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí
zásielky dopravcom. Je nesporné, že žalovaný ako dopravca uzavrel s odosielateľom zásielky
spoločnosťou A., s. r. o., B., prepravnú zmluvu v zmysle Čl. 4 dohovoru (viď. medzinárodný
nákladný list č. l. 2). Dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za
jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej
vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty (Čl. 17 ods. 1 ). Žalovaný svojím podpisom
a odtlačkom pečiatky na nákladnom liste potvrdil prevzatie zásielky bez výhrad v uvedenom
množstve - 830 kartónov obuvi. Nesporne z vykonaného dokazovania vyplýva, že v okamihu
vykládky u príjemcu (M.) prepravovaná zásielka nezodpovedala deklarovanému množstvu na
medzinárodnom nákladnom liste (rozdiel v množstve). Žalovaný ako doprava neuniesol
dôkazne bremeno a nezbavil sa zodpovednosti za čiastočnú stratu zásielky a vzniknutú škodu
v zmysle Čl. 17 ods. 2, 4 CMR.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p. Keďže úspešný žalobca si neuplatnil žiadne trovy konania, neboli mu priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Alena P r i e c e l o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová