Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/256/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C. F. H., a.s.,

zastúpeného advokátom JUDr. J. B., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia,

Ústredný inšpektorát, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného

č. SK/0530/99/08 z 25. septembra 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove č. k. -42 zo dňa 26. mája 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -42 zo dňa 26. mája 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 26. mája 2009, č. k. -42 zamietol

žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu

a rozhodnutia žalovaného č. SK/0530/99/08 z 25. septembra 2008, ako aj rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu – Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie

so sídlom v Prešove z 28. mája 2008, č. 9/0194/07/08, ktorými bola žalobcovi uložená

pokuta vo výške 200 000,- Sk za porušenie povinností predávajúceho stanovených

o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ochrane spotrebiteľa“).

V odôvodnení predmetného rozsudku krajský súd uvádza, že:“... v plnom rozsahu

sa stotožňuje s právnou argumentáciou správnych orgánov a v súvislosti s námietkou

2

žalobcu, že Slovenská obchodná inšpekcia nie je oprávnená posudzovať všeobecné

obchodné podmienky podľa ustanovení Občianskeho a , sa súd

nestotožňuje, pretože takéto oprávnenie jej vyplýva z citovaných ustanovení zákona

č. 250/2007 Z .z. o ochrane spotrebiteľa ale aj podľa o kontrole

vnútorného trhu. Tvrdenie žalobcu vo vzťahu k záverom správnych orgánov,

že ak vo všeobecných obchodných podmienkach uviedol určité právo, ktoré mu podľa

ustanovení prináleží a právo patriace spotrebiteľovi, vyplýva

z ustanovení Občianskeho, resp. , nie je vo všeobecných

obchodných podmienkach uvedené, s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože

ide o uvádzanie nejasných, nepresných, nejednoznačných a nezrozumiteľných údajov

vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi.

Uvádzaním vo všeobecných obchodných podmienkach určitého práva

vyplývajúceho z právneho predpisu pre žalobcu ale pre spotrebiteľa, iba pre žalobcu

je nepochybné, že tým sledoval určitý zámer. Nič mu nebránilo v tom, aby právo plynúce

mu zo zákona vo VOP pre seba vôbec neuvádzal a tvrdenia v žalobe, že tieto body VOP

sú obsolentné, je zavádzajúce a pre posúdenie na účely

aj podľa názoru súdu irelevantné.

Žalobná námietka, že za porušenie zákona bola žalobcovi rozhodnutím zo dňa

30.10.2007, č. P/0232/07 už uložená pokuta v sume 15 000,- Sk a že zrejme ide

o prekážku rozhodnutej veci, je bez akýchkoľvek pochybností nedôvodná, lebo zo strany

žalobcu ide o opakované porušenie zákonných povinností na základe ďalšej kontroly.

Z citovaných rozhodnutí oboch správnych orgánov, obsahu administratívneho

spisu podľa názoru súdu vo veci bol skutkový stav zistený dostatočne, žalobcovi bolo

poskytnuté právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, náležitosti rozhodnutia vrátane

jeho odôvodnenia sú v súlade so o správnom konaní v znení

neskorších predpisov (§ 32, § 33, § 46, § 47). Rozhodnutia sú podľa názoru súdu

dostatočne odôvodnené a žalovaná sa s odvolacími námietkami žalobcu vyporiadala...“.

Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie

a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobcu zamietol.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia

a vrátenia veci krajskému súdu na nové konanie, resp. zmeny napadnutého rozsudku

a vrátenia veci správnym orgánom na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3

Poukázal na to, že prvostupňový súd vydal vo veci rozsiahly rozsudok, ktorým

na stranách 1 až 25 doslovne cituje všetky predchádzajúce vyjadrenia účastníkov.

Na str. 26 až 28 sa nachádzajú citácie relevantných právnych predpisov. Samotné

odôvodnenie rozhodnutia sa nachádza na jeho poslednej strane, kde sa prvostupňový súd

venuje jedinému bodu žaloby, a to otázke, či je porušením práva spotrebiteľa,

ak dodávateľ v zmluvných podmienkach neuvedie také právo spotrebiteľa, ktoré vyplýva

zo zákona, pričom v tejto veci zaujíma podobný názor ako žalovaný.

Ďalej sa súd venoval aj námietke rozsúdenej veci, ktorú neuznal. Iné odôvodnenie

sa podľa názoru žalobcu v rozsudku nenachádza.

Žalobca upozornil na to, že v žalobe napadol všetkých 14 údajných porušení

spotrebiteľských práv, pre ktoré mu žalovaná uložila sankciu, pričom ide o 14 odlišných,

na sebe nezávislých konaní, resp. opomenutí, pri ktorých obe sporové strany uvádzali

samostatné, navzájom nepodmienené právne argumenty.

Zdôraznil, že ústavné právo na preskúmanie správnych rozhodnutí obsahuje

povinnosť súdu preskúmať napadnuté správne konanie v tom rozsahu, v akom

ho žalobca napáda, pričom súd sa s tvrdením žalobu môže a nemusí stotožniť. Vždy

však v rozhodnutí musí uviesť, s ktorým tvrdením sa stotožnil a ktoré tvrdenie považuje

za nesprávne, pričom musí uviesť, akými právnymi úvahami sa pri svojom rozhodnutí

spravoval. Tejto povinnosti sa preskumávajúci súd nemôže zbaviť.

Navyše aj vo všeobecnej rovine musí každé rozhodnutie súdu spĺňať požiadavku

preskúmateľnosti, t.j. z jeho odôvodnenia musí byť neúspešnému žalobcovi jednoznačne

zrejmé, z akých dôvodov súd jeho žalobu zamietol, t.j. v čom je odlišnosť pohľadu súdu

na sporné skutkové a právne otázky. V danom prípade ide podľa názoru žalobcu výlučne

o otázky právne. To je samotnou podstatou preskúmateľnosti rozhodnutia. Túto zásadu

však prvostupňový súd nerešpektoval tým, že neuviedol, z akých dôvodov neuznal

právne argumenty žalobu v 12 z celkovo 14 bodoch napadnutého správneho rozhodnutia.

Z uvedeného dôvodu je podľa názoru žalobcu rozhodnutie prvostupňového súdu

prekvapivé a nepreskúmateľné.

4

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril listom z 25. augusta 2009, v ktorom

žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení

s (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý

rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212

ods. 1 v spojení s veta prvá a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

je dôvodné.

Podľa proti rozsudku súdu podľa a

je prípustné odvolanie.

Podľa ods. 3, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa

žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie

správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak

o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.

Podľa § 246 ods. 1 na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné

krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),

prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu

Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny

5

súdny prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov

jednotlivcov je základným prvkom systému ochrany ľudských práv.

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv

na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá

ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok vykonáva.

Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento

výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený.

Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé

na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd

vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo

akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu musí byť zdôvodnené jasne

a nepochybne.

Rozsudok vynesený súdom musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie rozsudku

musí byť písomné a musí obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené

stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Rozsah tejto povinnosti závisí od povahy rozsudku.

Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen

odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť

v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak ako je uvedené vyššie,

nie je vôbec zrejmé, ktoré skutočnosti považoval krajský súd za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Už vôbec nemožno konštatovať, že odôvodnenie rozsudku je presvedčivé.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu v preskúmavacom konaní

je preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v medziach žaloby,

pričom v danom prípade krajský súd tento prieskum v podstatnej časti vôbec neurobil.

6

Nevysporiadal sa s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, ale v odôvodnení

len uviedol, čoho sa domáhal žalobca, ako sa k veci vyjadril žalovaný a čo bolo

obsahom napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.

Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta,

t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom

a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.

Pri nedostatku právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie

prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje žiadne

relevantné odôvodnenie.

Odvolací súd upozorňuje, že prvostupňový súd nemôže postupovať analogicky

podľa ustanovenia , nakoľko toto sa vzťahuje na odvolacie súdne

konanie, t. j. aj v konaní podľa piatej časti možno toto ustanovenie použiť

len v súvislosti s a , t. j. v konaní o odvolaní proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

To znamená, že pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov sa prvostupňový

súd nemôže bez ďalšieho jednoducho stotožniť s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia

správneho orgánu a v odôvodnení svojho rozsudku iba poukázať na toto rozhodnutie,

nakoľko takýto postup opomína základný význam správneho súdnictva, t. j. súdny

prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Navyše takýto postup neumožňuje žiadne ustanovenie procesného predpisu.

Z ustanovenia vyplýva, že konanie v správnom súdnictve

je v zásade dvojinštančné. Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody,

pre ktoré prvostupňový súd rozhodol vo veci tak ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu

prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov.

Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by vážnym spôsobom zasiahol

do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho de facto obral o možnosť

dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch zákonom.

7

Preto krajský súd pochybil, keď žalobu žalobcu zamietol bez toho,

aby sa v odvolaní svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými podstatnými

námietkami, ktoré v žalobe žalobca uviedol.

Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj nedostatočne

odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá

je garantovaná každému .

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f)

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie, pričom v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu

a rozhodnutia žalovaného, vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách

tohto odvolacieho konania podľa a svoje rozhodnutie aj náležite

odôvodní podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave dňa 1. februára 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová