Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
939/361579.73d951.pdf
PDF · 142.01 KB
No categories available
2Sžf/3/2010
Najvyšší súd 2 Sžf 3/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. N. M., a.s., zastúpeného
JUDr. M. O., advokátom, proti žalovanému: Daňový úrad Martin, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 666/231/26254/09/Sop zo dňa 12. mája 2009,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 20 S 44/2009-35 zo dňa
5. novembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 20 S 44/2009-35 zo dňa 5. novembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline v zmysle ust. § 250d ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku ( ďalej v texte uznesenia iba „O.s.p.“) zastavil konanie vo veci preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 666/231/26254/09/Sop zo dňa 12. mája 2009 o nevyhovení
reklamácii daňového subjektu, z dôvodu toho, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Súd žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení predmetného uznesenia krajský súd uviedol, že z obsahu a charakteru
napádaného rozhodnutia ako aj z právnej úpravy prípustného opravného prostriedku
je zrejmé, že ide o rozhodnutie procesnej povahy a súčasne, že z podanej reklamácie
je zrejmé, že žalobca nesúhlasil a napádal postup správcu dane. Dodal, že reklamácia
je osobitným opravným prostriedkom v štádiu platenia dane, ktorý daňovému subjektu
umožňuje napadnúť také úkony správcu dane, na ktoré nie sú daňovému dlžníkovi vydané
rozhodnutia. Svojím spôsobom po podaní reklamácie dôjde iba k takému procesnému
rozhodnutiu, ktorým sa upravuje procesný postup v priebehu daňového konania
pred správcom dane.
Krajský súd na základe týchto skutočností ako aj citovaných ustanovení O.s.p. dospel
k záveru, že žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia, ktoré nemôže
byť predmetom preskúmania súdom, nakoľko je zo súdneho prieskumu vylúčené na základe
§ 248 O.s.p. Súd pritom pri posudzovaní podmienok konania, za ktorých môže konať, musel
vychádzať z tej skutočnosti, že predmetom preskúmania v danom prípade bolo rozhodnutie
procesné, ktorého výsledky a teda právne účinky nijakým spôsobom nezasiahli do hmotných
práv účastníka konania.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas
odvolanie, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci.
Uviedol, že krajský súd pochybil, keďže novelou O. s. p. – zákonom č. 424/2002 Z. z.
došlo k tej zmene, že zo súdneho preskúmavacieho konania zákon už nevylučuje všetky
procesné rozhodnutia, ale len tie, ktoré sa týkajú výlučne vedenia konania. Zákon
nešpecifikuje, o ktoré z rozhodnutí pri takomto vymedzení ide, preto to, či v danej veci
ide o procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, musí súd starostlivo zvážiť v každom
konkrétnom prípade. Pomôckou pritom môže byť skutočnosť, že procesným rozhodnutím
týkajúcim sa vedenia konania nie je správny orgán viazaný a môže ho zmeniť resp. nahradiť
svojím rozhodnutím bez podania opravného prostriedku účastníkom. Takéto rozhodnutie
teda nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a teda ani nemôže spôsobiť ujmu
na právach účastníkov konania. V danom prípade však o takéto rozhodnutie nejde.
Žalobca taktiež uviedol, že krajský súd absolútne ignoroval, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného svojím obsahom nie je (a ani nemôže byť) rozhodnutím predbežnej povahy
ani procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, keďže žalovaný je napadnutým
rozhodnutím o riadnom opravnom prostriedku (reklamácii) plne viazaný a nemôže toto
právoplatné rozhodnutie zo svojho podnetu zmeniť, zrušiť alebo nahradiť svojím novým
rozhodnutím. V danej veci je rozhodnutie žalovaného síce procesnej povahy, avšak netýka
sa vedenia konania. Predmetné rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím o riadnom opravnom
prostriedku (reklamácii), podanom daňovým subjektom, pričom reklamácia ako riadny
opravný prostriedok, je spôsobilým prostriedkom nápravy proti nezákonnej aplikácii zákona
správcom dane, týkajúcej sa spôsobu platenia dane a započítania daňových pohľadávok voči
daňovému subjektu.
S poukazom na ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“)
žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie sa priamo dotýka jeho práv a postavenia,
nakoľko meritórne rozhodlo o nevyhovení podanej reklamácii (riadnemu opravnému
prostriedku) a vykonaní zápočtu (kompenzácie) daňových pohľadávok a záväzkov.
Napadnuté rozhodnutie tak určuje povinnosti týkajúce sa spôsobu platenia daní. Je zrejmé,
že žalovaný ako správca dane v zmysle ust. § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. žalobcovi
v oznámení o kompenzácii nadmerného odpočtu, oznámil kompenzáciu nadmerného odpočtu
uplatneného za zdaňovacie obdobie január 2009, ktorý bude použitý na kompenzáciu
nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti.
Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie sa tak netýka vedenia konania,
ale autoritatívne spoločnosti žalobcu – daňového subjektu v rámci rozhodnutia o riadnom
opravnom prostriedku, kde sa rozhodlo o právach a povinnostiach žalobcu týkajúcich
sa platenia daní, spôsobu zániku práv a povinností daňového subjektu. Deň započítania
pohľadávok určený daňovým úradom je navyše rozhodným pre určenie výšky sankčného
úroku, ktorý môže daňový úrad následne daňovému subjektu vyrubiť. Napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako také podlieha súdnemu preskúmavaciemu konaniu podľa zákonnej úpravy
účinnej od 1. januára 2004, lebo nie je predbežnej povahy a netýka sa vedenia konania,
ale platenia daní formou zápočtu daňových pohľadávok.
Žalobca zároveň zdôraznil, že započítanie daňových pohľadávok je jeden zo zákonom
určených spôsobov platenia dane, pričom však krajský súd tvrdil, že napadnuté rozhodnutie
sa nijako nedotkne a ani nemôže dotknúť práv žalobcu. Uvedené tvrdenie žalobca považoval
za iluzórne a vo svojej podstate zmätočné, nakoľko platenie daní a spôsob vykonania zápočtu
daňových pohľadávok a záväzkov daňového úradu sa vždy bezprostredne dotýka postavenia
daňového subjektu.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žilina
sp. zn. 1R 1/2009 zo dňa 3. marca 2009, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 45B/2009
dňa 6. marca 2009, bolo začaté reštrukturalizačné konanie žalobcu a následným uznesením
Okresného súdu Žilina sp. zn. 1R 1/2009 zo dňa 2. apríla 2009, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 67B/2009 dňa 7. apríla 2009, bola reštrukturalizácia povolená. Uviedol, že krajský
súd ako aj žalovaný opomenuli, že pohľadávky dlžníka majú z dôvodu reštrukturalizácie
samostatné právne režimy a všetky tzv. staré pohľadávky je žalovaný ako správca dane
povinný uplatniť v reštrukturalizačnom konaní prihláškou. Žalovaný však nezákonne
započítal pohľadávku žalobcu (daňový záväzok) z titulu nadmerného odpočtu DPH
s pohľadávkou z titulu nezaplatenej dane z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 a zákaz
vykonávania kompenzácií voči dlžníkovi nachádzajúcemu sa v reštrukturalizácii vôbec
nerešpektoval.
Ďalej žalobca poukázal na niektoré ustanovenia právnych predpisov v súvislosti
s prihlasovaním a započítavaním pohľadávok v reštrukturalizácii a uviedol, že súd prvého
stupňa neposúdil charakter napadnutého rozhodnutia správne, keď vyslovil, že ide o procesné
rozhodnutie, ktoré je svojou povahou vylúčené z preskúmavania v rámci správneho súdnictva.
Následkom uvedeného nesprávneho posúdenia bolo vydanie nesprávneho zastavujúceho
uznesenia. Zastavenie konania krajským súdom tak spôsobuje nezákonný stav, ktorý
sa zreteľne negatívnym spôsobom dotýka postavenia žalobcu. Uvedené podľa názoru žalobcu
umožňuje žalovanému zjavne svojvoľne a nezákonne započítavať daňové pohľadávky
bez možnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia daňového úradu súdom v rámci správneho
súdnictva.
Záverom žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,
prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p.,
a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušiť podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 21. apríla 2009 bolo
žalobcovi doručené Oznámenie o kompenzácii nadmerného odpočtu, ktorým mu žalovaný
oznámil, že v zmysle § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. nadmerný odpočet vo výške
4 410,44 € uplatneného za zdaňovacie obdobie január 2009, bude použitá na kompenzáciu
daňového nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008, ktorý nebol
zaplatený v lehote splatnosti.
Proti tomuto postupu podal žalobca dňa reklamáciu, v ktorej uviedol, že z dôvodu
procesu reštrukturalizácie nie je možné pohľadávky započítať a žiadal, aby mu bol nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty vrátený.
Rozhodnutím č. 666/231/26254/09/Sop zo dňa 12. mája 2009 žalovaný rozhodol
o podanej reklamácii tak, že jej nevyhovel. S poukazom na jednotlivé ustanovenia zákona
č. 511/1992 Zb. uviedol, že pri kompenzácii nadmerného odpočtu za január 2009 s daňovým
nedoplatkom na dani z príjmov zo závislej činnosti zo rok 2008 postupoval v súlade
so zákonom.
Podľa § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty
alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov,
sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných
daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej
bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej
hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne,
použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach
alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. O vykonaní
kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená
na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň
lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov.
Podľa § 50 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. proti postupu správcu dane pri platení
a evidencii dane môže daňový subjekt podať reklamáciu. Na podmienky a spôsob vybavenia
sa primerane vzťahujú odseky 2 a 3.
Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. námietku musí podať daňový subjekt
písomne alebo ústne do zápisnice do ôsmich dní odo dňa, keď sa o namietaných
skutočnostiach dozvedel. Podaná námietka nemá odkladný účinok, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 50 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane posúdi námietky, rozhodne
o nich a toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Ak námietka smeruje proti postupu
vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho zamestnanca,
rozhodne o námietke orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Proti rozhodnutiu
sa nemožno odvolať.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 248 O.s.p. súdy nepreskúmavajú
a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia
týkajúce sa vedenia konania,
b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb
alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu
povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám
alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu
povolania alebo zamestnania,
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.
Krajský súd pri rozhodovaní o podanej žalobe vychádzal z aplikácie § 248 písm. a/
v spojení s § 250d ods. 3 O.s.p., pričom dospel k záveru, že predmetom preskúmavania
je rozhodnutie procesnej povahy, ktorého výsledky, a teda právne účinky, nezasiahli
do hmotných práv účastníka konania a preto konanie zastavil.
Odvolací súd sa s uvedeným záverom nemohol stotožniť z nasledujúcich dôvodov:
Pri posudzovaní, či rozhodnutie o reklamácii podlieha súdnemu prieskumu je nutné
sa zaoberať povahou úkonu správcu dane, proti ktorému bola reklamácia podaná, skúmajúc
či rozhodnutím o reklamácii v konečnom dôsledku došlo k vzniku, zmene alebo zániku práv
a povinností daňového subjektu alebo či môžu byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti priamo dotknuté.
V zmysle § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., vychádzajúc taktiež zo systematického
zaradenia uvedeného ustanovenia do 6. časti cit. zákona „Platenie daní“, je kompenzácia
spôsobom platenia daní.
Rozhodnutie o reklamácii, podanej proti postupu správcu dane pri platení daní
použitím nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty na kompenzáciu nedoplatku na dani
z príjmov zo závislej činnosti, nemožno považovať za vylúčené zo súdneho prieskumu
Toto rozhodnutie nemá povahu rozhodnutia procesného, ktoré sa týka vedenia
konania. Nebolo rozhodované iba o procesných právach a povinnostiach daňového subjektu,
ale ide o rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku (reklamácii) podanom pri platení daní.
Podstatným znakom pre určenie možnosti súdneho prieskumu nie je hmotná alebo
procesná povaha rozhodnutia, ale jeho konkrétny prejav v právnej sfére daňového subjektu.
Pri kompenzácii vykonanej správcom dane sú nepochybne dotknuté práva daňového subjektu,
keďže dochádza k zmene výšky daňového nedoplatku vyplývajúceho z predpisov hmotného
práva.
Odvolací súd považuje za potrebné, s poukazom na § 79 zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty uviesť, že nárok na vrátenie nadmerného daňového odpočtu
vyplýva priamo zo zákona, po splnení tam uvedených podmienok, nie je podmienený
existenciou rozhodnutia správcu dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžf 21/2009 zo dňa 14. mája 2009). Daňový subjekt musí mať, pri prípadnom
nezákonnom rozhodnutí o reklamácii podanej proti vykonaniu kompenzácie, ktorej faktickým
výsledkom by mohlo byť nevrátenie nadmerného odpočtu, na ktorý vznikol nárok, možnosť
domáhať sa preskúmania takéhoto rozhodnutia na súde v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako aj konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“).
V zmysle judikatúry ESĽP čl. 6 ods. 1 Dohovoru zakotvuje „právo na súd“, ktorého
jedným z aspektov je právo začať konanie pred súdom v občianskoprávnych záležitostiach
(viď rozsudok vo veci Golder v. Spojené kráľovstvo z 21. februára 1975, séria A, č. 18,
str. 18, § 36). Toto právo na súd sa vzťahuje iba na „spory (námietky)“ o „občianskych
právach a záväzkoch“, ktoré sú priznané vnútroštátnym právom. Obsah pojmov „spory
(námietky)“ a „občianske práva a záväzky“ súd ustálil tak, že čl. 6 ods. 1 sa vzťahuje
na všetky konania, ktorého výsledok je rozhodujúci pre súkromné práva a povinnosti,
a to aj v prípade, že konanie sa týka sporu medzi jednotlivcom a orgánom verejnej správy
pri výkone jeho zvrchovanej právomoci; charakter právnej úpravy, ktorá sa na vec vzťahuje
a orgán, ktorý je na konanie príslušný, sú v danej veci sú nepodstatné (rozsudok vo veci
Ringeisen v. Rakúsko z 16. júla 1971, séria A-13, s. 13, § 94).
Pokiaľ ide o námietky žalobcu uvedené v odvolaní, týkajúce sa skutkového stavu
pri vykonaní kompenzácie, tieto budú predmetom posúdenia v konaní pred súdom prvého
stupňa, preto sa nimi odvolací súd nezaoberal.
Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude posúdiť podanú žalobu s ohľadom
na skutkové námietky tam uvedené a vo veci meritórne rozhodnúť.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 246c ods. 1 vety prvej v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 2. februára 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Nikoleta Adamovičová