Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
722/375466.99b9b6.pdf
PDF · 138.31 KB
No categories available
2Tost/3/2011
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 3/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Štefana Sekelského
v trestnej veci proti obvinenému Ing. I. P. a spol. pre obzvlášť závažný zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/,
ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 2. februára 2011
v Bratislave sťaţnosť obvineného Ing. I. P. proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo 17. januára 2011,
sp. zn. Tp 39/2009 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť obvineného Ing. I. P. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica uznesením zo 17. januára 2011, sp. zn. Tp 39/2009, podľa § 79
ods. 3 Tr. por. zamietla ţiadosť obvineného Ing. I. P. o prepustenie z väzby
na slobodu a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. neprijala jeho návrh na nahradenie väzby
dohľadom mediačného a probačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote obvinený sťaţnosť, ktorú
prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil.
V sťaţnosti namietal, ţe reálne neexistujú ţiadne konkrétne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., pre ktorý je vo väzbe.
Dôvody, ktorými argumentuje prvostupňový súd sú len všeobecnej povahy.
Na ujmu mu nie je moţné pričítať ani skutočnosť, ktorou argumentuje špecializovaný
trestný súd t.j., ţe je odborníkom na daňovú problematiku. Okrem toho v dôsledku
vyšetrovania vedeného policajnými orgánmi údajná organizovaná skupina uţ bola rozloţená,
osoby, ktoré sa mali podieľať na trestnej činnosti boli obvinené, účty firiem zablokované,
a teda reálne v trestnej činnosti ani nie je moţné pokračovať. Poukázal zároveň
aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Erdem v. Germany, ktorý
podrobil kritike zjavne opakované odôvodňovanie väzby vo viacerých následných väzobných
rozhodnutiach.
Ţiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie
a prepustil ho z väzby na slobodu, prípadne, aby väzbu nahradil dohľadom probačného
a mediačného úradníka.
Na základe takto podanej sťaţnosti najvyšší súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, ţe sťaţnosť obvineného nie je dôvodná.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe obvinený bol vzatý do väzby uznesením sudcu
pre prípravné konanie Okresného súdu Košice II z 21. februára 2009, sp. zn. 0Tp 19/2009,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 9. marca 2009, sp. zn. 7 Tpo 12/2009,
z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. s tým, ţe väzba obvineného začala plynúť
20. februára 2009.
Neskôr, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 2009, sp. zn.
6 Tost 14/2009, boli väzobné dôvody zúţené len na ustanovenie § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
V predmetnej trestnej veci o väzbe obvineného bolo rozhodované uţ viackrát,
naposledy dôvodnosť väzby obvineného bola preskúmavaná v rámci uznesenia sudkyne
pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica z 26. novembra 2010, sp. zn. Tp 39/2009, a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 7. decembra 2010, sp. zn. 5 Tost 38/2010, ktorý rozhodoval o sťaţnosti
obvineného proti predchádzajúcemu uzneseniu, ktorým bola väzba obvineného predĺţená
do 20. marca 2011.
Obsah sťaţnosti obvineného proti uvedenému uzneseniu ako aj proti predchádzajúcim
uzneseniam sudkyne pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu sú prakticky
totoţné.
Aj v práve prejednávanom prípade novou námietkou je len poukaz obvineného
na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci Erdem v. Germany
(rozhodnutie z 5. júla 2001 č. 38321/97). Z obsahu tohto rozhodnutia je zrejmé,
ţe sa vzťahuje na dôvody útekovej väzby a zdôrazňuje zrejmé, ţe samotné dôvodné
podozrenie osoby zo spáchania skutku je dôvodom väzby len po určitý čas a neskôr súd musí
zisťovať a odôvodniť, či ostatné dôvody (závaţnosť skutkov, osoba obvineného a pod.)
odôvodňujú zbavenie obvineného osobnej slobody. K tomu najvyšší súd len dodáva,
ţe uvedená konštrukcia zodpovedala konštrukcii väzby podľa § 67 ods. 2 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 a Trestný poriadok účinný od 1. januára 2006 takýto inštitút uţ ani
nepozná.
Pokiaľ sa týka zostávajúcich námietok obvineného, ktoré uplatnil vo svojej sťaţnosti
a ktoré sa cyklicky opakujú, týmto sa uţ podrobne zaoberala nielen sudkyňa pre prípravné
konanie špecializovaného trestného súdu, ale aj, a to zvlášť podrobne, najvyšší súd v uznesení
zo 7. decembra 2010, sp. zn. 5 Tost 38/2010. Pokiaľ vezmeme do úvahy, ţe obvinený
uţ 21. decembra 2010 poslal ţiadosť o prepustenie z väzby (ktorá je vlastne predmetom tohto
konania) je zrejmé, ţe za tak krátke uplynulé obdobie (sudkyňa pre prípravné konanie
o ţiadosti rozhodla 7. januára 2011) sa na dôvodoch väzby nemohlo nič podstatne zmeniť
a po preskúmaní spisu najvyšší súd zistil, ţe sa ani nezmenilo.
Preto najvyšší súd pokiaľ sa týka dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
môţe v plnom rozsahu poukázať len na celkom konkrétne skutočnosti, ktoré správne uviedol
najvyšší súd uţ v citovanom uznesení.
K uvedenému najvyšší súd len dodáva, reagujúc tak aj na sťaţnostnú námietku
obvineného smerujúcu k tomu, ţe jeho odbornosť v problematike daní je mu konajúcimi
súdmi pričítaná v neprospech, ţe takáto situácia by mohla nastať len vtedy, ak by jeho
vzdelanie bolo posudzované ako dôvod väzby samostatne, izolovane.
V ţiadnom z rozhodnutí konajúcich súdov však takáto konštrukcia nie je obsiahnutá.
Práve naopak vzdelanie a schopnosti obvineného v oblasti daňovej problematiky tvorí len
jeden z konkrétnych dôvodov, ktoré odôvodňujú jeho väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. c/
Tr. por., pretoţe práve tieto schopnosti pretavené do úlohy organizátora trestnej činnosti spolu
s osobnostnými vlastnosťami – zištnosťou, dlhodobým pokračovaním v takejto činnosti
a snahou pokračovať v nej v dôsledku výnosnosti sú tými faktormi, ktoré odôvodňujú,
ţe obvinený by nielen vedel ako, ale aj bol schopný v takejto, resp. obdobnej trestnej činnosti
pokračovať.
Tieto dôvody zároveň sú aj dôvodmi preto, ţe u obvineného nie je moţné nahradiť
väzbu dohľadom mediačného a probačného úradníka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto po preskúmaní veci dospel k záveru,
ţe uznesenie prvostupňového súdu je správne a zákonné a o sťaţnosti obvineného
Ing. I. P. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 2. februára 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová