Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/7/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. G., bývajúceho v T.,

zastúpeného JUDr. A. Ţ., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanému RNDr. M. M.,

bývajúcemu v T., zastúpenému JUDr. K. P., advokátom v P., o zaplatenie 3 983,27 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. marca 2010 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

176,47 € na účet JUDr. K. P., advokáta v P., ktorý je vedený v Č., a.s. pobočka P., pod č. X..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 11. novembra 2009 č.k. -75 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 3 983,27 € s príslušenstvom, ktorá podľa

jeho názoru predstavuje bezdôvodné obohatenie ţalovaného získané na úkor ţalobcu; ţalobcu

zaviazal nahradiť ţalovanému trovy konania ( ). Na odvolanie ţalobcu

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 18. marca 2010 sp. zn. rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil ako vecne správny ( ); ţalovanému nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania (, , a ).

Súdy oboch niţších stupňov vychádzali zhodne z toho, ţe ţalobca údajne pod

nátlakom a bez právneho dôvodu zaplatil 14. augusta 2003 ţalovanému 3 983,27 €. Právo

ţalobcu na vrátenie tejto sumy je v kaţdom prípade premlčané, či uţ peniaze v tejto výške

poskytol ţalovanému na základe neplatnej zmluvy o pôţičke z 1. decembra 1997 alebo na

základe platnej dohody o pristúpení k záväzku uzavretej s Ing. M. Š.. Ţalobca mohol svoje

právo na vrátenie tejto sumy uplatniť na súde uţ nasledujúci deň po jej zaplatení, teda 15.

augusta 2003. Od tohto dňa začala plynúť tak subjektívna (dvojročná) premlčacia doba (§ 107

ods. 1 ), ako aj objektívna premlčacia doba, ktorá vzhľadom na

výsledky vykonaného dokazovania, nepreukazujúce úmysel ţalovaného získať bezdôvodné

obohatenie, je trojročná a nie desaťročná ( ). Ţalobca

podal ţalobu na súd (aţ) 25. júla 2008, teda po uplynutí oboch uvedených premlčacích dôb.

Vzhľadom na to, ţe ţalovaný sa dovolal premlčania, ţalobcovi nebolo moţné priznať

premlčané právo ( ).

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 18. marca 2010 sp. zn. napadol

ţalobca dovolaním, ktoré odôvodnil tým, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť pred súdom

konať ( ) a teda „existujú dôvody podania dovolania uvedené v

písm. a/ a c/ , nakoľko napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci“. Uviedol, ţe súdy nepostupovali podľa , nezabezpečili mu

spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov, porušili jeho právo na spravodlivý

súdny proces a zásadu kontradiktórnosti konania. Odvolací súd „sa dopustil zásadného

pochybenia, a teda vady konania, keď v danej veci neaplikoval 10-ročnú premlčaciu dobu

v zmysle , i keď v danej veci sa jedná preukázateľne

o úmyselné bezdôvodné obohatenie“. Vykonaným dokazovaním nebol riadne zistený

skutkový stav, ktorý potom ani nemohol byť správne právne posúdený. Z týchto dôvodov

ţalobca navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a tieţ ním potvrdený rozsudok zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu označil rozsudok odvolacieho súdu za vecne

správny. Uviedol, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ţe došlo

k úmyselnému získaniu majetkového prospechu, v prípade ktorého právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu v desaťročnej premlčacej dobe. Vzhľadom na

to ţiadal dovolanie „zamietnuť“ a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by uţ dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Dovolaním nie je napadnutý ani

potvrdzujúci rozsudok uvedený v Prípustnosť dovolania ţalobcu preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolanie ţalobcu by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu v zmysle tohto

ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na ustanovenie dovolací súd skúmal, či v konaní na

súdoch niţších stupňov nedošlo k vadám uvedeným v Ţalobca vady konania

v zmysle aţ e/ a nenamietal a ţiadna z týchto vád nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľ tvrdí, ţe mu v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup

súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie (uplatnenia) procesných oprávnení

priznaných účastníkovi občianskeho súdneho konania. Dovolací súd zo spisu nezistil, ţe by

v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k takejto procesnej vade.

Z obsahu dovolania ( ) vyplýva, ţe ţalobcom bliţšie nevysvetlená

a nekonkretizovaná argumentácia, ţe súdy nepostupovali podľa , nezabezpečili mu

spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov a porušili jeho právo na spravodlivý

súdny proces a zásadu kontradiktórnosti konania, vecne súvisí s tým, čo na inom mieste

dovolania konkrétne vytýka odvolaciemu súdu tvrdením, ţe sa „dopustil zásadného

pochybenia, a teda vady konania, keď v danej veci neaplikoval 10-ročnú premlčaciu dobu

v zmysle , i keď v danej veci sa jedná preukázateľne

o úmyselné bezdôvodné obohatenie“.

Podstata uvedenej argumentácie dovolateľa v spojení s predmetnou kritikou

rozhodnutia odvolacieho súdu svedčí o tom, ţe ţalobca súdom vytýka viaceré nesprávnosti.

Pokiaľ dovolateľ spochybňuje správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov a z nich

vyvodených skutkových záverov, dovolací súd uvádza, ţe v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by

v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu bol povaţovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nie je

ňou samou znemoţnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania. Dovolateľom

tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môţe prípadne zakladať tzv. inú

vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

); vadu takej povahy ale moţno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní

(o tento prípad v danej veci nejde). Takáto vada sama osebe prípustnosť dovolania nezakladá.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia

zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,

ţe pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky

(viď ) a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

K procesným právam účastníka ale nepatrí, aby bol súdom vykonaný kaţdý dôkaz, ktorý

účastník povaţuje za významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú

vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania ( ods. l ,

). Ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá tým vadu

konania v zmysle (viď R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000); tento jeho

postup môţe prípadne viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj

k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti konať pred súdom.

Súd neodníme účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým, ţe nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Pri hodnotení

dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôleţitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je

obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti

ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie

súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môţe byť prípadne z tohto

dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle Do obsahu základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde

o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993).

Z obsahu dovolania vyplýva tieţ námietka dovolateľa, ţe napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) v otázke premlčania jeho práva. Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na

zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil

správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Ţalobca vychádza z chybného náhľadu na nesprávnosť právneho posúdenia veci ako

na vadu konania. Vadami konania sa ale rozumejú nesprávnosti, nedostatky, chyby alebo

omyly procesnej povahy – nesprávnosti samotného procesu (procedúry) prejednania veci.

Nesprávnosť myšlienkovej činnosti, pri ktorej súd na základe skutkových zistení posudzuje

určitú vec po právnej stránke, t.j. nesprávnosť právneho posúdenia veci ale nie je procesnou

vadou konania. I keď je nesprávne právne posúdenie veci relevantný dovolací dôvod, ktorým

moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (porovnaj tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

).

Pre prípad, ţe dovolateľ namieta aj to, ţe odvolací súd sa v napadnutom rozsudku po

konštatovaní premlčania ţalobou uplatneného práva nezaoberal ďalšími otázkami, dovolací

súd uvádza, ţe s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje otázku

premlčania prednostne (viď R 29/1983); pokiaľ dospeje k záveru, ţe došlo k premlčaniu

uplatneného práva, spravidla sa obmedzí na odôvodnenie svojho právneho názoru o premlčaní

a jeho dôsledkoch. Pokiaľ ţalobca v súvislosti s tým zastáva názor, ţe rozsudok odvolacieho

súdu je v uvedenom zmysle nepreskúmateľný, treba pripomenúť, ţe nepreskúmateľnosť je

judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţovaná nie za vadu konania v zmysle

, ale za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(R 111/1998), ktorá je síce prípustným dovolacím dôvodom ( )

a moţno ju úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní; sama vada tejto povahy ale

prípustnosť dovolania nezakladá.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom prípade je dovolanie

ţalobcu v zmysle procesne neprípustné a ţe jeho prípustnosť nemoţno vyvodiť

ani z

Vzhľadom na vyššie uvedené odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

ţalobcu podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu poţiadal o priznanie náhrady trov

dovolacieho konania a poţadovanú náhradu vyčíslil. Najvyšší súd Slovenskej republiky mu

v súlade s praxou zauţívanou v dovolacom konaní priznal náhradu trov tohto konania vo

výške zodpovedajúcej odmene advokáta za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie

k dovolaniu z 27. októbra 2010 vypracované advokátom, ktorý ho zastupoval uţ na

súdoch niţších stupňov). Vychádzal z § 10 ods. 1 a 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. Ţalovanému

priznal náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 176,47 € [141,09 € (tarifná

odmena) + 7,21 € (1/100 výpočtového základu v zmysle § 16 ods. 3 tejto vyhlášky) + 28,17 €

(19 % DPH)].

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. februára 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková