Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/281/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci ţalobcu: JUDr. RNDr. P. K., bytom A., adresa pre doručovanie: AK, JUDr. P. K., K.,

proti ţalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ţupné námestie

č. 13, Bratislava, o preskúmanie -52 SKP

zo dňa 14.6.2006, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -25 zo dňa 14.4.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -25 zo dňa 14.4.2009 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. 349/2005-52 SKP zo dňa 14.6.2006 a rozhodnutie č. 349/2005-52 SKP z 2.1.2006

z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 397,94 € do 10 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu o preskúmanie

-52 SKP zo dňa 14.6.2006 o zamietnutí

rozkladu ţalobcu proti rozhodnutiu č. MS SR 349/2005-52 SKP zo dňa 2.1.2006, ktorým bol

ţalobca vyčiarknutý zo zoznamu správcov konkurznej podstaty v zmysle § 41 zákona

č. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ich náhradu ţalovanému nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe postup a rozhodnutie

ţalovaného boli v súlade so , keďţe sa preukázalo, ţe ţalobca do termínu 23.11.2005

nepodal prihlášku na skúšku jednému z menovaných vzdelávacích centier, nevykonal

správcovskú skúšku do konca roka 2005 a tým nesplnil jednu z podmienok

o konkurze a vyrovnaní.

Proti rozsudku podal ţalobca odvolanie a ţiadal rozsudok zmeniť, napadnuté

rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

V rozsiahlom odvolaní vysvetlil, ţe odvolanie proti prvostupňovému správnemu

rozhodnutiu podal v trojmesačnej lehote z dôvodu, ţe doručené rozhodnutie neobsahovalo

ţiadne poučenie. Krajskému súdu vyčítal, ţe nechal bez povšimnutia skutočnosť,

ţe druhostupňové rozhodnutie v rozpore s § 59 ods. 2 SP vôbec neobsahuje konštatovanie,

ţe odvolací orgán potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie. Trval na tom, ţe svoju prihlášku

na správcovskú skúšku podal riadne a včas, keď ju aj so všetkými poţadovanými prílohami

doručil ţalovanému (dňa 24.10.2005), no ţalovaný pochybil, pretoţe ak mal za to, ţe nebol

oprávnený zabezpečovať preskúšanie, mal s prihláškou nakladať v súlade so Správnym

poriadkom a postúpiť ju príslušnej osobe.

Poukázal na to, ţe v čase podania prihlášky ţalovaný nekonal a nebol v stave

poskytnúť mu ţiadne informácie o skúške, hoci termín vyplývajúci zo bol uţ blízko.

V tom čase ţalovaný nepoveril ešte ţiadnu právnickú osobu zabezpečením vykonania skúšok

a zanedbal si povinnosti vyplývajúce z vyhlášky MS SR č. Ţalovaný

3

porušil aj , uvedenej vyhlášky, keďţe nevydal vôbec rozhodnutie, hoci

to predpokladá , ale poverenie realizoval nenáleţitou formou uzatvárania

inominátnych občianskoprávnych či obchodných zmlúv. Poukázal na to, ţe tri zo štyroch

takto poverených subjektov ţalovaného v prvej polovici novembra 2005 informovali

o spôsobe vykonania skúšky bez toho, aby preukázali svoju oprávnenosť na túto činnosť.

Trval na tom, ţe dňa 24.10.2005 sa na skúšku záväzne prihlásil a teda aj preto,

ako aj pre skutočnosť, ţe iný subjekt oprávnený na zabezpečenie správcovskej skúšky

neexistuje, ďalej nepostupoval tak, ako ho ţalovaný vyzval a neprihlásil sa opätovne

na skúšku. Podľa jeho názoru je príslušnosť na zabezpečenie správcovskej skúšky upravená

v § 18 veta druhá v dvoch samostatných rovnocenných alternatívach, pričom je len

na ţalobcovi, ktorú z alternatív si vyberie a on si zvolil ministerstvo, ktoré, pokiaľ sa

pre nejaké dôvody nepovaţovalo za subjekt zabezpečujúci skúšky, malo v zmysle Správneho

poriadku postúpiť ţiadosť príslušnému subjektu a nie poţadovať podanie novej ţiadosti

o vykonanie skúšky. Ak ţalovaný zamýšľal upraviť iný postup pri prijímaní ţiadostí

na skúšky a ich zabezpečovaní, mal tak urobiť podľa § 38 písm. b/ formou všeobecne

záväzného právneho predpisu. Ţalobca uviedol, ţe skúšok sa nezúčastnil, pretoţe sa nekonali

a nezúčastnil sa ani skúšok ministerstvom nezabezpečovaných, pretoţe ţalovaný jeho

prihlášku nepostúpil osobe podľa neho na to príslušnej, ako aj preto, ţe takáto právnická

osoba nebola a doteraz nie je upraveným spôsobom ustanovená. Poukázal tieţ na to,

ţe ţalovaný mu nevrátil listiny pripojené k prihláške na skúšku a preto aj čakal, ţe ţalovaný

svoju chybu napraví a vyzve ho na účasť na vykonanie skúšky, čo sa však nestalo.

Ţalobca ďalej namietal, ţe prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené tak, ţe budilo

dojem rozhodnutia uceleného, v ktorom však chýbalo poučenie o odvolaní, pečiatka a podpis

s uvedením funkcie osoby oprávnenej konať za ţalovaného. Rozhodnutie bolo

nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, jeho odôvodnenie nebolo kompatibilné s výrokom,

nebolo v ňom zmienené, ţe prihlášku ţalobca riadne doručil ţalovanému, ani to, prečo

ţalovaný ţalobcu nepozval na skúšku, prípadne prečo aspoň nenakladal s prihláškou tak,

ako v zmysle Správneho poriadku mal. Absenciu postupu upraveného nemôţe

podľa ţalobcu relevantne nahradiť list ţalovaného, v ktorom upravoval iný postup

pri skúškach, ako mal byť dodrţaný. Ţalobca namietal tieţ spôsob, akým ţalovaný postupoval

pri zabezpečovaní dôkazu - originálu prvostupňového rozhodnutia, ktoré mu bolo doručené.

4

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov

podaného odvolania a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť

a rozhodnutia ţalovaného zrušiť a tomuto vrátiť vec na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol

bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, ţe rozsudok verejne vyhlásil

dňa 8. februára 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní

vopred ( a ).

Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd

vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného

rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu ako aj

z administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe ţalobca dňa 24.10.2005 podal u ţalovaného

prihlášku na správcovskú skúšku. Na toto podanie reagoval ţalovaný listom č. 349/2005-52

SKP zo dňa 15.11.2005, v ktorom ţalobcovi oznámil, ţe v zmysle poveril

vykonávaním odbornej prípravy a zabezpečením správcovskej skúšky štyri (v liste

špecifikované) právnické osoby a poučil ho, ţe si má vybrať jednu z uvedených vzdelávacích

inštitúcií a tejto zaslať prihlášku na správcovskú skúšku v stanovenom termíne

t. j. do 23.11.2005. Informovalo ho, ţe centrum navrhne termíny skúšky, tie budú zaslané

na schválenie ministerstvu a následne obratom oznámené príslušnému vzdelávaciemu centru.

Uchádzači budú o termíne oboznámení vybratým vzdelávacím centrom najmenej päť dní

pred jej konaním, s tým, ţe termíny skúšok budú od 1.12.2005 do 20.12.2005, konkrétne

termíny budú po schválení zverejnené na webovej stránke ministerstva, poplatok

za vykonanie skúšky bol ohraničený maximálnou sumou 5 000 Sk vrátane DPH.

5

Ţalovaný rozhodnutím č. 349/2005-52 SKP zo dňa 2.1.2006 vyčiarkol ţalobcu

zo zoznamu správcov s poukazom na ustanovenie s tým, ţe ţalobca si v zákonnej

lehote nesplnil povinnosť zloţiť správcovskú skúšku do 31.12.2005. Rozhodnutie bolo

doručené ţalobcovi do vlastných rúk dňa 4.1.2006.

Ţalobca napadol toto rozhodnutie rozkladom (podaným osobne v podateľni

ţalovaného dňa 28.3.2006), v trojmesačnej lehote s poukazom na § 54 ods. 3 Správneho

poriadku tvrdiac, ţe v doručenom rozhodnutí chýbalo poučenie o odvolaní a z formálno-

právneho hľadiska neobsahovalo odtlačok okrúhlej pečiatky a podpis a funkciu oprávnenej

osoby v zmysle § 47 ods. 5 Správneho poriadku. Namietal, ţe rozhodnutie je nezrozumiteľné

a nepreskúmateľné, vo výroku nie je uvedené ani ustanovenie právneho predpisu, na základe,

ktorého sa rozhodlo a rovnako odôvodnenie je neúplné a nevysporiadava sa so skutočnosťou,

ţe prihlášku na skúšku riadne doručil dňa 24.10.2005 Ministerstvu spravodlivosti SR.

Poukázal na to, ţe príslušnosť na zabezpečenie správcovskej skúšky upravuje § 18 veta druhá

v dvoch samostatných alternatívach, z ktorých sú obidve rovnocenné, pričom

on postupoval podľa prvej alternatívy. Dodatočným podaním z 31.3.2005 navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť.

O rozklade ţalobcu rozhodla ministerka spravodlivosti rozhodnutím č. 349/2005-52

SKP zo dňa 14.6.2006 tak, ţe rozklad zamietla. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje,

ţe prvostupňové rozhodnutie (doručené 4.1.2006) sa stalo právoplatným dňa 20.1.2006,

nakoľko nebolo napadnuté rozkladom v zákonnej 15 dňovej lehote. Konštatuje sa tieţ,

ţe originál prvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky predpísané náleţitosti a ţalobca

ani napriek výzve ţalovaného nepreukázal svoje tvrdenie, ţe mu bola doručená len prvá

strana predmetného rozhodnutia a preto nebolo preukázané splnenie podmienky pre pouţitie

trojmesačnej lehoty na podanie rozkladu podľa § 54 ods. 3 SP. Z prvostupňového rozhodnutia

bolo zrejmé, ţe k vyčiarknutiu ţalobcu zo zoznamu správcov došlo na základe ustanovenia

, v zmysle ktorého kaţdý správca zapísaný do zoznamu správcov podľa

mal povinnosť úspešne zloţiť správcovskú skúšku do 31.12.2005. Ministerstvo

poverilo vykonaním odbornej prípravy a zabezpečením správcovskej skúšky štyri právnické

osoby a je nesporné, ţe toto, ako aj postup pri prihlasovaní sa na skúšky ministerstvo

s dostatočným časovým predstihom zverejnilo na svojej webovej stránke. Napriek faktu,

ţe ţalobca podal prihlášku na skúšku na ministerstvo 24.11.2005 (správne malo byť uvedené

6

24.10.2005), nič to na uvedenom nemení a ţalobca bol okrem informácií na webovej stránke

informovaný aj priamo listom ministerstva zo dňa 15.11.2005. Ďalej z rozhodnutia vyplýva,

ţe v súvislosti s námietkou ţalobcu o existencii dvoch rovnocenných alternatív pri vykonaní

skúšky, výber alternatívy, teda či skúšku zabezpečí ministerstvo alebo ním poverená

právnická osoba, určuje ministerstvo, nie jednotliví správcovia. Ţalobcovi nebola upretá

moţnosť vykonať správcovskú skúšku a je nesporné, ţe ţalobca skúšku v stanovenej lehote

nevykonal.

Podľa advokát zapísaný do zoznamu správcov vedenom podľa doterajších

predpisov (ďalej len "starý zoznam správcov") sa povaţuje za zapísaného do zoznamu

správcov vedenom podľa tohto (ďalej len "nový zoznam správcov"). Iné osoby

zapísané do starého zoznamu správcov môţu vykonávať správcovskú činnosť podľa

osobitného predpisu len vo veciach, v ktorých boli ustanovené do funkcie pred účinnosťou

tohto .

Podľa správca zapísaný do nového zoznamu správcov podľa je

povinný do 31. decembra 2005 úspešne zloţiť správcovskú skúšku podľa tohto ;

vykonanie odbornej prípravy sa nevyţaduje. Ak správca správcovskú skúšku podľa tohto

v tejto lehote úspešne nezloţí, ministerstvo správcu bez zbytočného odkladu

vyčiarkne z nového zoznamu správcov.

Podľa odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie správcov zabezpečuje

ministerstvo prostredníctvom poverenej osoby. Správcovskú skúšku zabezpečuje

ministerstvo alebo ním poverená právnická osoba.

Podľa všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá

ministerstvo, ustanoví podrobnosti o rozsahu, obsahu, forme, termínoch, spôsobe vykonania

a spôsobe preukazovania riadneho vykonania odbornej prípravy na správcovskú skúšku,

správcovskej skúšky, preskúšania správcu a ďalšieho vzdelávania správcov,

Podľa vyhlášky č. O vzdelávacom poriadku správcov

v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie (ďalej len vyhláška) konanie skúšky organizačne

zabezpečuje ministerstvo alebo ním poverený usporiadateľ; poverenie usporiadateľa

7

obsahuje najmä spôsob určovania termínov a miesta konania skúšky, spôsob podávania

a vybavovania prihlášok na skúšku, spôsob tvorby ceny za vykonanie skúšky, spôsob

prizývania skúšobnej komisie a ďalšie podmienky tak, aby sa skúška vykonala riadne

a transparentne. Termíny a miesta konania skúšky a podrobnosti určené v poverení

o organizačnom zabezpečení konania skúšky sa vhodným spôsobom zverejnia na internetovej

stránke ministerstva.

Ustanovenie odseku 8 platí primerane aj v prípade, ak skúšku organizačne zabezpečuje

ministerstvo (ods. 9).

Podľa ak tento neustanovuje inak, na konanie podľa tohto

sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa o správnom konaní (Správny poriadok) správne

orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné

chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb

a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. (ods. 1)

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi

konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy

príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným

osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,

aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (ods. 2)

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá

je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie

prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa

správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to,

aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných

osôb. (ods. 3)

8

Podľa § 47 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní

(rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje

v plnom rozsahu. (ods. 1)

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu

pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi

a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (ods. 3)

Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo

či sa moţno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde moţno

odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie moţno preskúmať súdom. (ods. 4)

V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal,

dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby.

Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie

oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môţu ustanoviť ďalšie náleţitosti rozhodnutia.

(ods.5)

Podľa § 59 ods. 2 SP ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo

zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa č.

Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich

volených zástupcov alebo priamo (ods.1)

Štátne orgány môţu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a

spôsobom, ktorý ustanoví (ods. 2).

Kaţdý môţe konať, čo nie je zakázané, a nikoho nemoţno nútiť, aby konal

niečo, čo neukladá (ods. 3)

Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný správny orgán nepostupoval v súlade

s vyššie citovanými ustanoveniami.

9

V konaní nebolo sporné, ţe ţalobca podal prihlášku na skúšku spolu s vyţadovanými

dokladmi na ministerstvo uţ dňa 24.10.2005, pričom vychádzal z ustanovenia ,

zo znenia ktorého vyplýva alternatíva v otázke príslušnosti inštitúcie príslušnej

na zabezpečenie správcovskej skúšky. Je zrejmé, ţe v danom prípade formulácia zákonnej

úpravy ale ani vykonávacej vyhlášky v podrobnostiach nedáva adresátom moţnosť

jednoznačnej identifikácie orgánu zabezpečujúceho správcovské skúšky, preto pokiaľ

za daných okolností ţalobca vychádzajúc z takéhoto znenia zákonnej úpravy doručil prihlášku

v primeranom časovom predstihu ţalovanému, nemoţno jeho postupu nič vyčítať.

V situácii, keď právny predpis nedáva jednoznačnú odpoveď na určitú právnu otázku

a túto nebolo moţné vyloţiť ani v systémových súvislostiach s ostatnými predpismi, tak aby

bola rozumne a a spravodlivo zodpovedaná, bolo povinnosťou správneho orgánu, ktorý

si následne ako orgán štátnej správy zodpovedný za agendu „správcov konkurznej podstaty“

osvojil právo určujúceho činiteľa v ďalšom procese organizovania skúšok t. j. výberom

a poverením iných právnických osôb, postupovať v súlade so zásadami „dobrej správy“ tak,

aby uchádzač o vykonanie správcovskej skúšky neutrpel na svojich právach ujmu, najmä

s prihliadnutím na jeho dovtedajší legitímny postup v dobrej viere v podmienkach právneho

štátu zaloţeného na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, ktoré

bránia výkladu a aplikácii nejasných a neurčitých (nejednoznačných) právnych noriem

na ťarchu adresáta právnej normy postupujúceho v dobrej viere.

Napriek tomu, ţe ţalobca vykonal akt prihlásenia sa na skúšku spôsobom

rešpektujúcim podmienky dané resp. vykonávacou vyhláškou, ţalovaný na tento

jeho úkon neprihliadol a vlastným výkladom totoţného ustanovenia modifikoval podmienky

postupu pri realizácii procesu zabezpečenia skúšky ad hoc spôsobom, ktorý v danom prípade

sťaţil podmienky ţalobcu postupujúceho v dobrej viere aj tým, ţe s poučením v liste

z 15.11.2005 mu nevrátil doklady vyţadované k prihláške na skúšku, prípadne prihlášku spolu

s dokladmi včas nepostúpil poverenej inštitúcii, čím u ţalobcu vyvolal stav časovej tiesne

resp. stav, v ktorom bolo jeho právne postavenie neprehľadné a neisté, čo nepochybne

je v rozpore s princípom „dobrej správy“.

V tejto súvislosti nemoţno opomenúť skutočnosť, ţe verejná správa je sluţbou

verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré

10

východiskom je systém prameňov práva predovšetkým (najmä ) a (vrátane

právnej úpravy zaloţenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými

zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to,

ţe slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu

európskeho štandardu všeobecných poţiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej

správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good

Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých

dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady

Európy) a Európskej únie.

Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje najmä na

- Rezolúciu Výboru ministrov č. (77)31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami

správnych orgánov

- Odporúčanie Výboru ministrov č. (80)2 o správnej úvahe

- Odporúčanie Výboru ministrov č. (2007)7 o dobrej verejnej správe,

ktorými Rada Európy prezentuje hodnotový základ spoločný členským krajinám Rady

Európy, vychádzajúci z rešpektu k ľudským právam a slobodám v oblasti rozhodovania

orgánov verejnej správy. Prostredníctvom formulovaných princípov zaloţila Rada Európy

určitý štandard pre kvalitu rozhodovania verejnej správy, predovšetkým po jeho obsahovej

stránke s tým, ţe právnou povahou ide o tzv. soft-law.

Je nepochybné, ţe rešpektovanie aj týchto princípov je kontrolovateľné a rozhodnutia,

úkony a postupy správnych orgánov sú preskúmateľné okrem iných aj z hľadiska plnenia

uvedených zásad najmä zásady legality, ochrany (minimalizácie zásahov do) práv

nadobudnutých v dobrej viere, zákazu zneuţitia správneho uváţenia, zásady predvídateľnosti,

legitímneho očakávania, právnej istoty, zásady rýchlosti a ďalších.

Z hľadiska uvedených zásad nebolo moţné opomenúť, ţe z obsahu pripojeného

administratívneho spisu nevyplýva, ţe ţalovaný, ak dospel pred vydaním rozhodnutia

k predbeţnému záveru o potrebe vyčiarknutia ţalobcu zo zoznamu správcov konkurznej

podstaty, konal v súlade s princípom „dobrej verejnej správy“, ktorého vyjadrením je

aj obsah § 3 ods. 2 Správneho poriadku v súčinnosti so ţalobcom, komunikoval s ním

o „spornej otázke“ a dal mu príleţitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať,

11

najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, prípadne ho poučil, tak aby neutrpel v konaní

ujmu, najmä ak bol v danom prípade obsah právnej úpravy postupu správneho orgánu

nedostatočne inštruktívny a tým viac závislý od výkladu samotného správneho orgánu, hoci

na takýto postup odkazuje aj čl. 14 Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. (2007)7

z 20.6.2007.

V štádiu po vydaní rozhodnutia z 2.1.2006 ţalovanému moţno tieţ vyčítať, ţe pokiaľ

ţalobca v rozklade namietal, ţe prvostupňové rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom

prostriedku, z formálno-právneho hľadiska neobsahuje odtlačok okrúhlej pečiatky ani podpis

a funkciu oprávnenej osoby podľa ustanovenia § 47 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie

je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, bolo jeho povinnosťou odstrániť pochybnosti

o prípadnej existencii administratívneho pochybenia spočívajúceho v tom, ţe ţalobcovi mala

byť doručená len prvá strana rozhodnutia, čo malo spôsobiť vytýkané pochybenia.

Z jeho rozhodnutia naviac vyplýva, ţe postupoval podľa ustanovení o odvolacom

konaní, keď v záhlaví svojho rozhodnutia odkázal na § 59 a 61 SP, hoci v odôvodnení

vychádza zo skutočnosti, ţe rozhodnutie prvého stupňa sa stalo dňom 20.1.2006

právoplatným, potom, čo ho ţalobca v zákonnej lehote nenapadol rozkladom. Ak teda

ţalovaný dospel k takémuto zisteniu, nebolo moţné o takomto podaní ţalobcu postupovať

spôsobom určeným na preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí v inštančnom konaní,

ale toto malo byť povaţované za podnet na uskutočnenie konania príslušného na preskúmanie

právoplatných rozhodnutí. Je zrejmé, ţe sám ţalovaný mal pochybnosti o právnom reţime

konania pri vydaní rozhodnutia zo 14.6.2006, keď vo výroku jeho rozhodnutia absentuje časť

o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, hoci ust. § 59 ods. 2 SP, na ktorý sám odkazuje,

tak ustanovuje. Nevyriešenie pochybnosti o otázke včasnosti podania rozkladu bolo vyvolané

pochybnosťami o obsahu skutočne doručeného prvostupňového rozhodnutia ţalobcovi

z hľadiska jeho úplnosti v zmysle formálno-právnych poţiadaviek podľa § 47 ods. 5

Správneho poriadku, ktoré ţalovaný neodstránil. Preto nebolo moţné posúdiť, či toto

rozhodnutie obsahovalo všetky náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho

poriadku, čo následne vyvoláva pochybnosti o zachovaní práva účastníka správneho konania

poznať dôvody konkrétneho rozhodnutia tak, aby sa mohol v konaní účinne brániť.

Je potrebné pripomenúť, ţe účelom odvolacieho konania je vţdy iba preskúmať rozhodnutie

orgánu prvého stupňa, nie nahrádzať prvostupňové konanie, preto ak v danom prípade

12

ţalovaný argumentoval skutočnosťami v prvostupňovom rozhodnutí neuvedenými, moţno

o zachovaní tohto princípu dôvodne pochybovať, čo nezodpovedá poţiadavkám na zákonný

postup.

Uvedený postup dotknutých správnych orgánov v kumulácii s vytýkanými formálno-

procesnými pochybeniami svedčiacimi o nedostatočnom rešpektovaní princípu dobrej

verejnej správy vyvolalo situáciu, v ktorej právne postavenie ţalobcu bolo neprehľadné

a neisté a podľa názoru odvolacieho súdu tak v dostatočnej miere odôvodňujúce záver

o nezákonnosti postupu ţalovaného v predmetnej veci a nezákonnosti napadnutých

rozhodnutí, čo nevytváralo predpoklady na zamietnutie ţaloby, ale poskytovalo dostatočné

dôvody na ich zrušenie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja

ods. 3 zmenil tak, ţe rozhodnutia ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie..

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s , a tak, ţe ţalovaného zaviazal

zaplatiť úspešnému ţalobcovi trovy konania v celkovej sume 397,94 €, ktoré pozostávajú

zo zaplatených súdnych poplatkov za ţalobu (10 000 Sk, teda po prepočte na 331,94 €) a za

odvolanie (66 €).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 8. februára 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová