Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)2be/361663.12be34.pdf
PDF · 228.69 KB
No categories available
1Sžo/281/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/281/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci ţalobcu: JUDr. RNDr. P. K., bytom A., adresa pre doručovanie: AK, JUDr. P. K., K.,
proti ţalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ţupné námestie
č. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 349/2005-52 SKP
zo dňa 14.6.2006, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S 305/2006-25 zo dňa 14.4.2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S 305/2006-25 zo dňa 14.4.2009 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 349/2005-52 SKP zo dňa 14.6.2006 a rozhodnutie č. 349/2005-52 SKP z 2.1.2006
z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 397,94 € do 10 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
2
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 349/2005-52 SKP zo dňa 14.6.2006 o zamietnutí
rozkladu ţalobcu proti rozhodnutiu č. MS SR 349/2005-52 SKP zo dňa 2.1.2006, ktorým bol
ţalobca vyčiarknutý zo zoznamu správcov konkurznej podstaty v zmysle § 41 zákona
č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“).
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ich náhradu ţalovanému nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe postup a rozhodnutie
ţalovaného boli v súlade so zákonom, keďţe sa preukázalo, ţe ţalobca do termínu 23.11.2005
nepodal prihlášku na skúšku jednému z menovaných vzdelávacích centier, nevykonal
správcovskú skúšku do konca roka 2005 a tým nesplnil jednu z podmienok zákona
o konkurze a vyrovnaní.
Proti rozsudku podal ţalobca odvolanie a ţiadal rozsudok zmeniť, napadnuté
rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
V rozsiahlom odvolaní vysvetlil, ţe odvolanie proti prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu podal v trojmesačnej lehote z dôvodu, ţe doručené rozhodnutie neobsahovalo
ţiadne poučenie. Krajskému súdu vyčítal, ţe nechal bez povšimnutia skutočnosť,
ţe druhostupňové rozhodnutie v rozpore s § 59 ods. 2 SP vôbec neobsahuje konštatovanie,
ţe odvolací orgán potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie. Trval na tom, ţe svoju prihlášku
na správcovskú skúšku podal riadne a včas, keď ju aj so všetkými poţadovanými prílohami
doručil ţalovanému (dňa 24.10.2005), no ţalovaný pochybil, pretoţe ak mal za to, ţe nebol
oprávnený zabezpečovať preskúšanie, mal s prihláškou nakladať v súlade so Správnym
poriadkom a postúpiť ju príslušnej osobe.
Poukázal na to, ţe v čase podania prihlášky ţalovaný nekonal a nebol v stave
poskytnúť mu ţiadne informácie o skúške, hoci termín vyplývajúci zo zákona bol uţ blízko.
V tom čase ţalovaný nepoveril ešte ţiadnu právnickú osobu zabezpečením vykonania skúšok
a zanedbal si povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 7 vyhlášky MS SR č. 291/2005 Z.z. Ţalovaný
3
porušil aj § 18 zákona, § 7 ods. 7 uvedenej vyhlášky, keďţe nevydal vôbec rozhodnutie, hoci
to predpokladá § 37 ods. 2 zákona, ale poverenie realizoval nenáleţitou formou uzatvárania
inominátnych občianskoprávnych či obchodných zmlúv. Poukázal na to, ţe tri zo štyroch
takto poverených subjektov ţalovaného v prvej polovici novembra 2005 informovali
o spôsobe vykonania skúšky bez toho, aby preukázali svoju oprávnenosť na túto činnosť.
Trval na tom, ţe dňa 24.10.2005 sa na skúšku záväzne prihlásil a teda aj preto,
ako aj pre skutočnosť, ţe iný subjekt oprávnený na zabezpečenie správcovskej skúšky
neexistuje, ďalej nepostupoval tak, ako ho ţalovaný vyzval a neprihlásil sa opätovne
na skúšku. Podľa jeho názoru je príslušnosť na zabezpečenie správcovskej skúšky upravená
v § 18 veta druhá v dvoch samostatných rovnocenných alternatívach, pričom je len
na ţalobcovi, ktorú z alternatív si vyberie a on si zvolil ministerstvo, ktoré, pokiaľ sa
pre nejaké dôvody nepovaţovalo za subjekt zabezpečujúci skúšky, malo v zmysle Správneho
poriadku postúpiť ţiadosť príslušnému subjektu a nie poţadovať podanie novej ţiadosti
o vykonanie skúšky. Ak ţalovaný zamýšľal upraviť iný postup pri prijímaní ţiadostí
na skúšky a ich zabezpečovaní, mal tak urobiť podľa § 38 písm. b/ formou všeobecne
záväzného právneho predpisu. Ţalobca uviedol, ţe skúšok sa nezúčastnil, pretoţe sa nekonali
a nezúčastnil sa ani skúšok ministerstvom nezabezpečovaných, pretoţe ţalovaný jeho
prihlášku nepostúpil osobe podľa neho na to príslušnej, ako aj preto, ţe takáto právnická
osoba nebola a doteraz nie je upraveným spôsobom ustanovená. Poukázal tieţ na to,
ţe ţalovaný mu nevrátil listiny pripojené k prihláške na skúšku a preto aj čakal, ţe ţalovaný
svoju chybu napraví a vyzve ho na účasť na vykonanie skúšky, čo sa však nestalo.
Ţalobca ďalej namietal, ţe prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené tak, ţe budilo
dojem rozhodnutia uceleného, v ktorom však chýbalo poučenie o odvolaní, pečiatka a podpis
s uvedením funkcie osoby oprávnenej konať za ţalovaného. Rozhodnutie bolo
nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, jeho odôvodnenie nebolo kompatibilné s výrokom,
nebolo v ňom zmienené, ţe prihlášku ţalobca riadne doručil ţalovanému, ani to, prečo
ţalovaný ţalobcu nepozval na skúšku, prípadne prečo aspoň nenakladal s prihláškou tak,
ako v zmysle Správneho poriadku mal. Absenciu postupu upraveného zákonom nemôţe
podľa ţalobcu relevantne nahradiť list ţalovaného, v ktorom upravoval iný postup
pri skúškach, ako mal byť dodrţaný. Ţalobca namietal tieţ spôsob, akým ţalovaný postupoval
pri zabezpečovaní dôkazu - originálu prvostupňového rozhodnutia, ktoré mu bolo doručené.
4
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť
a rozhodnutia ţalovaného zrušiť a tomuto vrátiť vec na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, ţe rozsudok verejne vyhlásil
dňa 8. februára 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní
vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal
aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd
vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu ako aj
z administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe ţalobca dňa 24.10.2005 podal u ţalovaného
prihlášku na správcovskú skúšku. Na toto podanie reagoval ţalovaný listom č. 349/2005-52
SKP zo dňa 15.11.2005, v ktorom ţalobcovi oznámil, ţe v zmysle § 18 zákona poveril
vykonávaním odbornej prípravy a zabezpečením správcovskej skúšky štyri (v liste
špecifikované) právnické osoby a poučil ho, ţe si má vybrať jednu z uvedených vzdelávacích
inštitúcií a tejto zaslať prihlášku na správcovskú skúšku v stanovenom termíne
t. j. do 23.11.2005. Informovalo ho, ţe centrum navrhne termíny skúšky, tie budú zaslané
na schválenie ministerstvu a následne obratom oznámené príslušnému vzdelávaciemu centru.
Uchádzači budú o termíne oboznámení vybratým vzdelávacím centrom najmenej päť dní
pred jej konaním, s tým, ţe termíny skúšok budú od 1.12.2005 do 20.12.2005, konkrétne
termíny budú po schválení zverejnené na webovej stránke ministerstva, poplatok
za vykonanie skúšky bol ohraničený maximálnou sumou 5 000 Sk vrátane DPH.
5
Ţalovaný rozhodnutím č. 349/2005-52 SKP zo dňa 2.1.2006 vyčiarkol ţalobcu
zo zoznamu správcov s poukazom na ustanovenie § 41 zákona s tým, ţe ţalobca si v zákonnej
lehote nesplnil povinnosť zloţiť správcovskú skúšku do 31.12.2005. Rozhodnutie bolo
doručené ţalobcovi do vlastných rúk dňa 4.1.2006.
Ţalobca napadol toto rozhodnutie rozkladom (podaným osobne v podateľni
ţalovaného dňa 28.3.2006), v trojmesačnej lehote s poukazom na § 54 ods. 3 Správneho
poriadku tvrdiac, ţe v doručenom rozhodnutí chýbalo poučenie o odvolaní a z formálno-
právneho hľadiska neobsahovalo odtlačok okrúhlej pečiatky a podpis a funkciu oprávnenej
osoby v zmysle § 47 ods. 5 Správneho poriadku. Namietal, ţe rozhodnutie je nezrozumiteľné
a nepreskúmateľné, vo výroku nie je uvedené ani ustanovenie právneho predpisu, na základe,
ktorého sa rozhodlo a rovnako odôvodnenie je neúplné a nevysporiadava sa so skutočnosťou,
ţe prihlášku na skúšku riadne doručil dňa 24.10.2005 Ministerstvu spravodlivosti SR.
Poukázal na to, ţe príslušnosť na zabezpečenie správcovskej skúšky upravuje § 18 veta druhá
zákona v dvoch samostatných alternatívach, z ktorých sú obidve rovnocenné, pričom
on postupoval podľa prvej alternatívy. Dodatočným podaním z 31.3.2005 navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť.
O rozklade ţalobcu rozhodla ministerka spravodlivosti rozhodnutím č. 349/2005-52
SKP zo dňa 14.6.2006 tak, ţe rozklad zamietla. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje,
ţe prvostupňové rozhodnutie (doručené 4.1.2006) sa stalo právoplatným dňa 20.1.2006,
nakoľko nebolo napadnuté rozkladom v zákonnej 15 dňovej lehote. Konštatuje sa tieţ,
ţe originál prvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky predpísané náleţitosti a ţalobca
ani napriek výzve ţalovaného nepreukázal svoje tvrdenie, ţe mu bola doručená len prvá
strana predmetného rozhodnutia a preto nebolo preukázané splnenie podmienky pre pouţitie
trojmesačnej lehoty na podanie rozkladu podľa § 54 ods. 3 SP. Z prvostupňového rozhodnutia
bolo zrejmé, ţe k vyčiarknutiu ţalobcu zo zoznamu správcov došlo na základe ustanovenia
§ 41 zákona, v zmysle ktorého kaţdý správca zapísaný do zoznamu správcov podľa § 39
zákona mal povinnosť úspešne zloţiť správcovskú skúšku do 31.12.2005. Ministerstvo
poverilo vykonaním odbornej prípravy a zabezpečením správcovskej skúšky štyri právnické
osoby a je nesporné, ţe toto, ako aj postup pri prihlasovaní sa na skúšky ministerstvo
s dostatočným časovým predstihom zverejnilo na svojej webovej stránke. Napriek faktu,
ţe ţalobca podal prihlášku na skúšku na ministerstvo 24.11.2005 (správne malo byť uvedené
6
24.10.2005), nič to na uvedenom nemení a ţalobca bol okrem informácií na webovej stránke
informovaný aj priamo listom ministerstva zo dňa 15.11.2005. Ďalej z rozhodnutia vyplýva,
ţe v súvislosti s námietkou ţalobcu o existencii dvoch rovnocenných alternatív pri vykonaní
skúšky, výber alternatívy, teda či skúšku zabezpečí ministerstvo alebo ním poverená
právnická osoba, určuje ministerstvo, nie jednotliví správcovia. Ţalobcovi nebola upretá
moţnosť vykonať správcovskú skúšku a je nesporné, ţe ţalobca skúšku v stanovenej lehote
nevykonal.
Podľa § 39 zákona advokát zapísaný do zoznamu správcov vedenom podľa doterajších
predpisov (ďalej len "starý zoznam správcov") sa povaţuje za zapísaného do zoznamu
správcov vedenom podľa tohto zákona (ďalej len "nový zoznam správcov"). Iné osoby
zapísané do starého zoznamu správcov môţu vykonávať správcovskú činnosť podľa
osobitného predpisu len vo veciach, v ktorých boli ustanovené do funkcie pred účinnosťou
tohto zákona.
Podľa § 41 zákona správca zapísaný do nového zoznamu správcov podľa § 39 je
povinný do 31. decembra 2005 úspešne zloţiť správcovskú skúšku podľa tohto zákona;
vykonanie odbornej prípravy sa nevyţaduje. Ak správca správcovskú skúšku podľa tohto
zákona v tejto lehote úspešne nezloţí, ministerstvo správcu bez zbytočného odkladu
vyčiarkne z nového zoznamu správcov.
Podľa § 18 zákona odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie správcov zabezpečuje
ministerstvo prostredníctvom poverenej osoby. Správcovskú skúšku zabezpečuje
ministerstvo alebo ním poverená právnická osoba.
Podľa § 38 písm. b/ zákona všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo, ustanoví podrobnosti o rozsahu, obsahu, forme, termínoch, spôsobe vykonania
a spôsobe preukazovania riadneho vykonania odbornej prípravy na správcovskú skúšku,
správcovskej skúšky, preskúšania správcu a ďalšieho vzdelávania správcov,
Podľa § 7 ods. 8 vyhlášky č. 291/2005 Z. z. O vzdelávacom poriadku správcov
v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie (ďalej len vyhláška) konanie skúšky organizačne
zabezpečuje ministerstvo alebo ním poverený usporiadateľ; poverenie usporiadateľa
7
obsahuje najmä spôsob určovania termínov a miesta konania skúšky, spôsob podávania
a vybavovania prihlášok na skúšku, spôsob tvorby ceny za vykonanie skúšky, spôsob
prizývania skúšobnej komisie a ďalšie podmienky tak, aby sa skúška vykonala riadne
a transparentne. Termíny a miesta konania skúšky a podrobnosti určené v poverení
o organizačnom zabezpečení konania skúšky sa vhodným spôsobom zverejnia na internetovej
stránke ministerstva.
Ustanovenie odseku 8 platí primerane aj v prípade, ak skúšku organizačne zabezpečuje
ministerstvo (ods. 9).
Podľa § 37 ods. 2 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto
zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb
a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. (ods. 1)
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy
príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným
osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (ods. 2)
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá
je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa
správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to,
aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných
osôb. (ods. 3)
8
Podľa § 47 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní
(rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje
v plnom rozsahu. (ods. 1)
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu
pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (ods. 3)
Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo
či sa moţno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde moţno
odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie moţno preskúmať súdom. (ods. 4)
V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal,
dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby.
Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie
oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môţu ustanoviť ďalšie náleţitosti rozhodnutia.
(ods.5)
Podľa § 59 ods. 2 SP ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Podľa čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich
volených zástupcov alebo priamo (ods.1)
Štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon (ods. 2).
Kaţdý môţe konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemoţno nútiť, aby konal
niečo, čo zákon neukladá (ods. 3)
Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný správny orgán nepostupoval v súlade
s vyššie citovanými ustanoveniami.
9
V konaní nebolo sporné, ţe ţalobca podal prihlášku na skúšku spolu s vyţadovanými
dokladmi na ministerstvo uţ dňa 24.10.2005, pričom vychádzal z ustanovenia § 18 zákona,
zo znenia ktorého vyplýva alternatíva v otázke príslušnosti inštitúcie príslušnej
na zabezpečenie správcovskej skúšky. Je zrejmé, ţe v danom prípade formulácia zákonnej
úpravy ale ani vykonávacej vyhlášky v podrobnostiach nedáva adresátom moţnosť
jednoznačnej identifikácie orgánu zabezpečujúceho správcovské skúšky, preto pokiaľ
za daných okolností ţalobca vychádzajúc z takéhoto znenia zákonnej úpravy doručil prihlášku
v primeranom časovom predstihu ţalovanému, nemoţno jeho postupu nič vyčítať.
V situácii, keď právny predpis nedáva jednoznačnú odpoveď na určitú právnu otázku
a túto nebolo moţné vyloţiť ani v systémových súvislostiach s ostatnými predpismi, tak aby
bola rozumne a a spravodlivo zodpovedaná, bolo povinnosťou správneho orgánu, ktorý
si následne ako orgán štátnej správy zodpovedný za agendu „správcov konkurznej podstaty“
osvojil právo určujúceho činiteľa v ďalšom procese organizovania skúšok t. j. výberom
a poverením iných právnických osôb, postupovať v súlade so zásadami „dobrej správy“ tak,
aby uchádzač o vykonanie správcovskej skúšky neutrpel na svojich právach ujmu, najmä
s prihliadnutím na jeho dovtedajší legitímny postup v dobrej viere v podmienkach právneho
štátu zaloţeného na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, ktoré
bránia výkladu a aplikácii nejasných a neurčitých (nejednoznačných) právnych noriem
na ťarchu adresáta právnej normy postupujúceho v dobrej viere.
Napriek tomu, ţe ţalobca vykonal akt prihlásenia sa na skúšku spôsobom
rešpektujúcim podmienky dané zákonom resp. vykonávacou vyhláškou, ţalovaný na tento
jeho úkon neprihliadol a vlastným výkladom totoţného ustanovenia modifikoval podmienky
postupu pri realizácii procesu zabezpečenia skúšky ad hoc spôsobom, ktorý v danom prípade
sťaţil podmienky ţalobcu postupujúceho v dobrej viere aj tým, ţe s poučením v liste
z 15.11.2005 mu nevrátil doklady vyţadované k prihláške na skúšku, prípadne prihlášku spolu
s dokladmi včas nepostúpil poverenej inštitúcii, čím u ţalobcu vyvolal stav časovej tiesne
resp. stav, v ktorom bolo jeho právne postavenie neprehľadné a neisté, čo nepochybne
je v rozpore s princípom „dobrej správy“.
V tejto súvislosti nemoţno opomenúť skutočnosť, ţe verejná správa je sluţbou
verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré
10
východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane
právnej úpravy zaloţenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými
zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to,
ţe slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu
európskeho štandardu všeobecných poţiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej
správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good
Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých
dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady
Európy) a Európskej únie.
Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje najmä na
- Rezolúciu Výboru ministrov č. (77)31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami
správnych orgánov
- Odporúčanie Výboru ministrov č. (80)2 o správnej úvahe
- Odporúčanie Výboru ministrov č. (2007)7 o dobrej verejnej správe,
ktorými Rada Európy prezentuje hodnotový základ spoločný členským krajinám Rady
Európy, vychádzajúci z rešpektu k ľudským právam a slobodám v oblasti rozhodovania
orgánov verejnej správy. Prostredníctvom formulovaných princípov zaloţila Rada Európy
určitý štandard pre kvalitu rozhodovania verejnej správy, predovšetkým po jeho obsahovej
stránke s tým, ţe právnou povahou ide o tzv. soft-law.
Je nepochybné, ţe rešpektovanie aj týchto princípov je kontrolovateľné a rozhodnutia,
úkony a postupy správnych orgánov sú preskúmateľné okrem iných aj z hľadiska plnenia
uvedených zásad najmä zásady legality, ochrany (minimalizácie zásahov do) práv
nadobudnutých v dobrej viere, zákazu zneuţitia správneho uváţenia, zásady predvídateľnosti,
legitímneho očakávania, právnej istoty, zásady rýchlosti a ďalších.
Z hľadiska uvedených zásad nebolo moţné opomenúť, ţe z obsahu pripojeného
administratívneho spisu nevyplýva, ţe ţalovaný, ak dospel pred vydaním rozhodnutia
k predbeţnému záveru o potrebe vyčiarknutia ţalobcu zo zoznamu správcov konkurznej
podstaty, konal v súlade s princípom „dobrej verejnej správy“, ktorého vyjadrením je
aj obsah § 3 ods. 2 Správneho poriadku v súčinnosti so ţalobcom, komunikoval s ním
o „spornej otázke“ a dal mu príleţitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
11
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, prípadne ho poučil, tak aby neutrpel v konaní
ujmu, najmä ak bol v danom prípade obsah právnej úpravy postupu správneho orgánu
nedostatočne inštruktívny a tým viac závislý od výkladu samotného správneho orgánu, hoci
na takýto postup odkazuje aj čl. 14 Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. (2007)7
z 20.6.2007.
V štádiu po vydaní rozhodnutia z 2.1.2006 ţalovanému moţno tieţ vyčítať, ţe pokiaľ
ţalobca v rozklade namietal, ţe prvostupňové rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom
prostriedku, z formálno-právneho hľadiska neobsahuje odtlačok okrúhlej pečiatky ani podpis
a funkciu oprávnenej osoby podľa ustanovenia § 47 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie
je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, bolo jeho povinnosťou odstrániť pochybnosti
o prípadnej existencii administratívneho pochybenia spočívajúceho v tom, ţe ţalobcovi mala
byť doručená len prvá strana rozhodnutia, čo malo spôsobiť vytýkané pochybenia.
Z jeho rozhodnutia naviac vyplýva, ţe postupoval podľa ustanovení o odvolacom
konaní, keď v záhlaví svojho rozhodnutia odkázal na § 59 a 61 SP, hoci v odôvodnení
vychádza zo skutočnosti, ţe rozhodnutie prvého stupňa sa stalo dňom 20.1.2006
právoplatným, potom, čo ho ţalobca v zákonnej lehote nenapadol rozkladom. Ak teda
ţalovaný dospel k takémuto zisteniu, nebolo moţné o takomto podaní ţalobcu postupovať
spôsobom určeným na preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí v inštančnom konaní,
ale toto malo byť povaţované za podnet na uskutočnenie konania príslušného na preskúmanie
právoplatných rozhodnutí. Je zrejmé, ţe sám ţalovaný mal pochybnosti o právnom reţime
konania pri vydaní rozhodnutia zo 14.6.2006, keď vo výroku jeho rozhodnutia absentuje časť
o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, hoci ust. § 59 ods. 2 SP, na ktorý sám odkazuje,
tak ustanovuje. Nevyriešenie pochybnosti o otázke včasnosti podania rozkladu bolo vyvolané
pochybnosťami o obsahu skutočne doručeného prvostupňového rozhodnutia ţalobcovi
z hľadiska jeho úplnosti v zmysle formálno-právnych poţiadaviek podľa § 47 ods. 5
Správneho poriadku, ktoré ţalovaný neodstránil. Preto nebolo moţné posúdiť, či toto
rozhodnutie obsahovalo všetky náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho
poriadku, čo následne vyvoláva pochybnosti o zachovaní práva účastníka správneho konania
poznať dôvody konkrétneho rozhodnutia tak, aby sa mohol v konaní účinne brániť.
Je potrebné pripomenúť, ţe účelom odvolacieho konania je vţdy iba preskúmať rozhodnutie
orgánu prvého stupňa, nie nahrádzať prvostupňové konanie, preto ak v danom prípade
12
ţalovaný argumentoval skutočnosťami v prvostupňovom rozhodnutí neuvedenými, moţno
o zachovaní tohto princípu dôvodne pochybovať, čo nezodpovedá poţiadavkám na zákonný
postup.
Uvedený postup dotknutých správnych orgánov v kumulácii s vytýkanými formálno-
procesnými pochybeniami svedčiacimi o nedostatočnom rešpektovaní princípu dobrej
verejnej správy vyvolalo situáciu, v ktorej právne postavenie ţalobcu bolo neprehľadné
a neisté a podľa názoru odvolacieho súdu tak v dostatočnej miere odôvodňujúce záver
o nezákonnosti postupu ţalovaného v predmetnej veci a nezákonnosti napadnutých
rozhodnutí, čo nevytváralo predpoklady na zamietnutie ţaloby, ale poskytovalo dostatočné
dôvody na ich zrušenie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja
ods. 3 OSP zmenil tak, ţe rozhodnutia ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie..
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, 2 a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalovaného zaviazal
zaplatiť úspešnému ţalobcovi trovy konania v celkovej sume 397,94 €, ktoré pozostávajú
zo zaplatených súdnych poplatkov za ţalobu (10 000 Sk, teda po prepočte na 331,94 €) a za
odvolanie (66 €).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 8. februára 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová