Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/145/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Obec D. B.,

zastúpený advokátom JUDr. J. Z. – Š., proti ţalovanému: Obec Č. V., zastúpený advokátom

JUDr. V. O., o vyslovenie neplatnosti listiny o určení súpisného čísla vydanej ţalovaným pod

č. 11/2002 zo dňa 22. novembra 2002 a na určenie povinnosti zdrţať sa konania, konajúc

o odvolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24 S 57/2009-

89 zo dňa 10. februára 2010 v časti výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -89 zo dňa 10.februára 2010 v časti výroku o náhrade trov konania m e n í

tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením č.k. -89 zo dňa

10.februára 2010 zastavil konanie podľa

a ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia uviedol,

ţe listinu o určení súpisného čísla treba povaţovať v zmysle § 244 Občianskeho súdneho

poriadku za rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je moţné preskúmať podľa druhej hlavy

piatej časti . Ţalobou napadnutá listina o určení súpisného

čísla bola vydaná obcou Č. V., okres K., pod č. 11/2002 zo dňa 22.októbra 2002 podľa § 14

2

o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Listinou

bolo určené pre rodinný dom stavebníkov Š. D. s manţelkou A. D. nachádzajúcom sa

v katastrálnom území D. B., súpisné číslo 105. Listina bola doručovaná stavebníkom

a katastrálnemu odboru Okresného úradu v K.. Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetné

rozhodnutie nebolo doručované ţalobcovi. Ţalobca sa o rozhodnutí dozvedel aţ v súvislosti

so zápisom listiny o určení súpisného čísla č. 2/2005 (ktorú vydal ţalobca) na tú istú stavbu,

na ktorú uţ vydal súpisné číslo ţalovaný. Vo veci potom začalo konanie na Správe katastra

v K. o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho zákona (rozhodnutie o oprave chyby – zrušenie

zápisu rozhodnutia č. 11/2002, ktoré však bolo rozhodnutím katastrálneho úradu pod č. Xo

2/2006 zo dňa 4.decembra 2006 zrušené). Vo veci zápisu súpisného čísla v katastri

nehnuteľností zostal stav zapísaný podľa rozhodnutia ţalovaného č. 11/2002 zo dňa

22.októbra 2002. Tento stav zostal aj potom, ako vo veci podal upozornenie okresný

prokurátor vo Zvolene. Vo veci krajský súd zistil, ţe ţaloba ţalobcu bola podaná po trojročnej

lehote od vydania rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nebolo ţalobcovi doručené (§ 250b

ods. 3 ). Rozhodnutie správneho orgánu (listina o určení

súpisného čísla) bolo vydané ţalovaným dňa 22.októbra 2002 a ţaloba ţalobcu bola na

Okresný súd Zvolen doručená 21.februára 2008 (spísaná 8.januára 2008).

Výrok o trovách konania krajský súd odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1

tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania

nepriznal. Ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí. Okrem toho krajský súd uviedol,

ţe ţalovaným je orgán, ktorý by sa mal vedieť v danej veci zastupovať a aj v prípade,

ak by sa prejednávala vecná stránka, tak ţalovaný by zrejme nemohol byť úspešný.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal

ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie krajského súdu vo výroku

o trovách konania zmeniť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 847,42 €. Uviedol,

ţe mal v konaní úspech, nakoľko súd ţalobe nevyhovel a konanie zastavil. Vzhľadom na to,

je toho názoru, ţe mu vznikol nárok na náhradu všetkých účelne vynaloţených trov konania,

ktoré potreboval na bránenie práva proti ţalobcovi. Aj napriek osobitnému charakteru

ustanovenia , ktoré v zásade vylučuje priznanie

náhrady trov konania úspešnému ţalovanému, je podľa názoru ţalovaného zúţený výklad

ustanovenia zo strany krajského súdu

3

nesprávny. Poukázal na zásadu rovnosti účastníkov konania zakotvenú v

Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, § 18 Občianskeho

súdneho poriadku. Ţalovaný je malou obcou, ktorá nedisponuje pracovníkmi

s vysokoškolským právnickým vzdelaním a nemá ani zriadené právne oddelenie. Poukázal

na to, ţe išlo o sporové konanie, ktoré bolo iniciované ţalobným návrhom nesprávne

podaným na Okresný súd Zvolen, hoci išlo o otázku správneho súdnictva podľa druhej hlavy

piatej časti . Poukázal tieţ na ustanovenie

v spojení s prvá veta . Krajský súd v odôvodnení

konštatoval, ţe ţaloba ţalobcu bola podaná po trojročnej lehote od vydania rozhodnutia

správneho orgánu, ktoré nebolo ţalobcovi doručené, čo bolo dôvodom na zastavenie konania.

Je preto nepochybné, ţe zavinenie za súdny spor existuje na strane ţalobcu.

Ţalovaný v odvolaní vyčíslil trovy právneho zastúpenia za osem právnych úkonov

vo výške 847,42 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Konanie sa týkalo dvoch vecí – vyslovenia

neplatnosti právneho úkonu a určenia povinnosti zdrţať sa konania. Vyčíslil ich nasledovne:

1) prevzatie a príprava zastúpenia 26.3.2008 – 72,95 € + reţijný paušál 6,31 €,

2) písomné podanie na súd 26.3.2008 – 72,95 € + reţijný paušál 6,31 €,

3) účasť na pojednávaní nemeritórne 8.9.2008 – 18,24 € + reţijný paušál 6,31 €,

4) rokovanie s protistranou 30.9.2008 – 72,95 € + reţijný paušál 6,31 €,

5) účasť na pojednávaní nemeritórne 19.11.2008 – 18,24 € + reţijný paušál 6,31 €,

6) písomné podanie na súd 21.11.2008 – 72,95 € + reţijný paušál 6,31 €,

7) písomné podanie na súd 30.12.2008 – 72,95 € + reţijný paušál 6,31 €,

8) účasť na pojednávaní pred krajským súdom meritórne 10.2.2010 – 180,35 € +

reţijný paušál 7,21 €,

9) daň z pridanej hodnoty 19% - 34,27 + 76,23 = 110,50 €,

10) náhrada hotových výdavkov právneho zástupcu – 37,83 € (cestovné 6,91 € +

náhrada za opotrebenie vozidla 15,34 € + cestovné Zvolen – D. B. a späť 6,43 € +

náhrada za opotrebenie vozidla 9,15 €),

11) náhrada za stratu času právneho zástupcu 66,13 € podľa § 17 vyhlášky (cesta

právneho zástupcu na rokovanie s protistranou 30.9.2008 zo Zvolena do D. B.

4

a späť, a to za 2 x 1 hodina; cesta právneho zástupcu na pojednávanie 10.2.2010 zo

Zvolena do Banskej Bystrice, a to za 2 x 0,5 hodiny).

Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského

súdu v časti výroku o náhrade trov konania, a dospel k záveru, ţe napadnutý výrok o náhrade

trov konania je potrebné zmeniť a ţiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov

konania. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2

.

Náhrada trov konania v správnom súdnictve je upravená v ustanovení § 250k

a čiastočne aj v . Má povahu špeciálnej právnej

úpravy k všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v tretej časti ,

pri ktorej sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon alebo

ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie).

Podľa ustanovenia ak mal ţalobca

úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú

náhradu trov konania. Môţe tieţ rozhodnúť, ţe sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná,

ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak po zrušení

rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej ţalobe

opäť zrušilo preto, ţe sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom

rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloţí súd

správnemu orgánu, aby ţalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania. Ide o všeobecné

pravidlo priznávania náhrady trov konania v správnom súdnictve.

Podľa ustanovenia aţ do rozhodnutia

súdu môţe ţalobca vziať ţalobu späť; ak ţalovanému medzitým vznikli trovy konania,

rozhodne súd o ich náhrade.

Je nesporné, ţe odsek 1 priamo vylučuje

čo aj len primerané pouţitie , hoci úspešnosť ţalobcu

v konaní sa posudzuje rovnako ako pri pouţití § 142, teda aj súd v správnom súdnictve

posudzuje, či ţalobca mal v konaní úspech celkom alebo sčasti, prípadne či sa vyskytli

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd ţalobcovi náhradu trov konania

neprizná. Ustanovenie však vylučuje, aby súd priznal

náhradu trov konania ţalovanému (orgánu verejnej správy), bez ohľadu na to,

či si ju ţalovaný uplatní alebo nie. Výnimku z tohto všeobecného pravidla predstavuje

, podľa ktorého súd rozhodne o náhrade

trov konania, ktoré vznikli ţalovanému, ale len v prípade, ţe ţalobca zobral ţalobu späť

(môţe tak urobiť aţ do rozhodnutia súdu vo veci) a ţalovanému do späťvzatia ţaloby vznikli

trovy konania. Z tohto ustanovenia nemoţno vyvodiť všeobecnú zásadu, ţe aj ţalovanému

patrí vţdy náhrada trov konania podľa kritéria úspešnosti. Záver vyplývajúci z ustanovenia

nemôţe spochybniť ani ustanovenie

, pretoţe predpoklady uvedené v hypotéze

nemajú spoločné znaky s § 250k ods. 1, ktoré sa viaţu na výsledok, resp. úspech v konaní.

Z citovaného ustanovenia preto vyplýva, ţe náhrada trov konania, ktoré vznikli ţalovanému,

mu môţe byť priznaná len v prípade späťvzatia ţaloby zo strany ţalobcu. Náhrada trov

konania ţalovaného v správnom súdnictve sa teda neviaţe na jeho úspešnosť v konaní.

Ustanovenie prvá veta umoţňuje

primerané (nie rovnaké) pouţitie ustanovení prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho

poriadku v prípadoch, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku.

Význam slova „primerane“ predstavuje hodiaci sa do nejakých okolností, do istého

prostredia; vhodný, príhodný, náleţitý; synonymom je slovo „vhodne“ s významom

vyhovujúc poţiadavkám, spĺňajúc poţiadavky, náleţitým spôsobom. Preto ustanovenia tretej

časti týkajúce sa trov konania sa pouţijú primerane, vhodne,

vyhovujúc poţiadavkám piatej časti a jeho zásade priznávania

náhrady trov konania podľa úspešnosti ţalobcu a v prípade späťvzatia ţaloby ţalobcu

aj ţalovanému.

6

Ustanovenie aţ písm. c/ uvádza

prípady, kedy pre náhradu trov konania nie je výsledok konania rozhodujúci a kedy ani

účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady, v ktorých neplatí zásada

zodpovednosti za výsledok konania.

Na základe uvedeného ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/, ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 prvá veta sa primerane vzťahuje na konanie súdu

v správnom súdnictve. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ ţiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené (bez ohľadu

na dôvod zastavenia konania), nakoľko piata časť neupravuje náhradu trov konania pri jeho

zastavení. Súd v správnom súdnictve bude postupovať podľa ustanovenia § 146 ods. 1

písm. c/ v spojení s prvá veta vtedy, keď zastaví

konanie podľa , t.j. z dôvodu:

1. ak bola ţaloba podaná oneskorene,

2. ak ţalobu podala neoprávnená osoba,

3. ak ţaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania

súdom,

4. ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia

vecnému vybaveniu ţaloby,

5. ak ţalobca nie je zastúpený podľa .

Výnimku však bude tvoriť zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 z dôvodu späťvzatia

ţaloby, kedy súd v správnom súdnictve pri rozhodnutí o trovách konania bude aplikovať

ustanovenie a ţalovanému prizná náhradu trov

konania, ak mu do späťvzatia ţaloby nejaké vznikli (pôjde o vzťah osobitnej úpravy § 250h

ods. 2 vo vzťahu k všeobecnej úprave ).

Ustanovenie § 146 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho

poriadku sa opätovne pouţije primerane (nie rovnako) v podmienkach správneho súdnictva.

Podľa citovaného ustanovenia ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,

ktorý bol podaný oneskorene, je povinný uhradiť trovy odporca. V podmienkach správneho

súdnictva súd preto skúma, či zastavenie konania spôsobil ţalobca alebo ţalovaný.

Ak zastavenie konania spôsobil ţalovaný, súd podľa ustanovení § 146 ods. 2, § 250k ods. 1,

7

prvá veta prizná ţalobcovi náhradu trov

konania. Ak zastavenie konania spôsobil ţalobca, súd podľa rovnakých, v predchádzajúcej

vete citovaných, ustanovení ţalovanému neprizná náhradu

trov konania, ak samozrejme nejde o späťvzatie ţaloby podľa § 250h ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku. Zavinenie moţno posudzovať len z procesného hľadiska, nie z hľadiska

hmotného práva, pretoţe by išlo o posúdenie veci samej (meritórne rozhodnutie).

V predmetnej právnej veci bolo konanie zastavené podľa § 250d ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku z dôvodu oneskoreného podania ţaloby, nie z dôvodu späťvzatia ţaloby.

Správny postup pri rozhodnutí o trovách konania bol preto podľa ustanovenia § 146 ods. 1

písm. c/ v spojení s prvá veta , a nie postup

podľa úspešnosti ţalobcu v konaní ( ), ktorý

zvolil krajský súd. Rovnako hodnotenie prípadnej úspešnosti alebo neúspešnosti ţalovaného

v konaní podľa hmotnoprávneho predpisu zo strany krajského súdu v tomto štádiu konania,

ktoré bolo zastavené z procesných dôvodov, a vzhľadom na názor Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vyslovený v tomto uznesení, je právne irelevantné.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky je aj nárok na náhradu trov konania. Jeho vyjadrením sú ustanovenia § 250k,

, prvá veta , podľa ktorých

odvolací súd postupoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z uvedených dôvodov podľa

ustanovenia v spojení s ,

zmenil rozhodnutie krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania, pretoţe neboli

splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie, a rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené (§ 146 ods. 1

písm. c/ v spojení s prvá veta ) s vylúčením

postupu podľa , pretoţe nedošlo k späťvzatiu

ţaloby.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 211

ods. 2 a ţalobcovi ich náhradu nepriznal, pretoţe si ich

8

neuplatnil ( v spojení s prvá veta )

a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 8. februára 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová