Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 29 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (43)ecd/361577.ffff48.pdf
PDF · 186.49 KB
No categories available
2Sžo/145/2010
Najvyšší súd 2 Sžo 145/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Obec D. B.,
zastúpený advokátom JUDr. J. Z. – Š., proti ţalovanému: Obec Č. V., zastúpený advokátom
JUDr. V. O., o vyslovenie neplatnosti listiny o určení súpisného čísla vydanej ţalovaným pod
č. 11/2002 zo dňa 22. novembra 2002 a na určenie povinnosti zdrţať sa konania, konajúc
o odvolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24 S 57/2009-
89 zo dňa 10. februára 2010 v časti výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 24 S 57/2009-89 zo dňa 10.februára 2010 v časti výroku o náhrade trov konania m e n í
tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením č.k. 24 S 57/2009-89 zo dňa
10.februára 2010 zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
a ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia uviedol,
ţe listinu o určení súpisného čísla treba povaţovať v zmysle § 244 Občianskeho súdneho
poriadku za rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je moţné preskúmať podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ţalobou napadnutá listina o určení súpisného
čísla bola vydaná obcou Č. V., okres K., pod č. 11/2002 zo dňa 22.októbra 2002 podľa § 14
zákona č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Listinou
bolo určené pre rodinný dom stavebníkov Š. D. s manţelkou A. D. nachádzajúcom sa
v katastrálnom území D. B., súpisné číslo 105. Listina bola doručovaná stavebníkom
a katastrálnemu odboru Okresného úradu v K.. Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetné
rozhodnutie nebolo doručované ţalobcovi. Ţalobca sa o rozhodnutí dozvedel aţ v súvislosti
so zápisom listiny o určení súpisného čísla č. 2/2005 (ktorú vydal ţalobca) na tú istú stavbu,
na ktorú uţ vydal súpisné číslo ţalovaný. Vo veci potom začalo konanie na Správe katastra
v K. o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho zákona (rozhodnutie o oprave chyby – zrušenie
zápisu rozhodnutia č. 11/2002, ktoré však bolo rozhodnutím katastrálneho úradu pod č. Xo
2/2006 zo dňa 4.decembra 2006 zrušené). Vo veci zápisu súpisného čísla v katastri
nehnuteľností zostal stav zapísaný podľa rozhodnutia ţalovaného č. 11/2002 zo dňa
22.októbra 2002. Tento stav zostal aj potom, ako vo veci podal upozornenie okresný
prokurátor vo Zvolene. Vo veci krajský súd zistil, ţe ţaloba ţalobcu bola podaná po trojročnej
lehote od vydania rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nebolo ţalobcovi doručené (§ 250b
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Rozhodnutie správneho orgánu (listina o určení
súpisného čísla) bolo vydané ţalovaným dňa 22.októbra 2002 a ţaloba ţalobcu bola na
Okresný súd Zvolen doručená 21.februára 2008 (spísaná 8.januára 2008).
Výrok o trovách konania krajský súd odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania
nepriznal. Ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí. Okrem toho krajský súd uviedol,
ţe ţalovaným je orgán, ktorý by sa mal vedieť v danej veci zastupovať a aj v prípade,
ak by sa prejednávala vecná stránka, tak ţalovaný by zrejme nemohol byť úspešný.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal
ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie krajského súdu vo výroku
o trovách konania zmeniť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 847,42 €. Uviedol,
ţe mal v konaní úspech, nakoľko súd ţalobe nevyhovel a konanie zastavil. Vzhľadom na to,
je toho názoru, ţe mu vznikol nárok na náhradu všetkých účelne vynaloţených trov konania,
ktoré potreboval na bránenie práva proti ţalobcovi. Aj napriek osobitnému charakteru
ustanovenia § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré v zásade vylučuje priznanie
náhrady trov konania úspešnému ţalovanému, je podľa názoru ţalovaného zúţený výklad
ustanovenia § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zo strany krajského súdu
nesprávny. Poukázal na zásadu rovnosti účastníkov konania zakotvenú v čl. 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, § 18 Občianskeho
súdneho poriadku. Ţalovaný je malou obcou, ktorá nedisponuje pracovníkmi
s vysokoškolským právnickým vzdelaním a nemá ani zriadené právne oddelenie. Poukázal
na to, ţe išlo o sporové konanie, ktoré bolo iniciované ţalobným návrhom nesprávne
podaným na Okresný súd Zvolen, hoci išlo o otázku správneho súdnictva podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal tieţ na ustanovenie § 146 ods. 2
v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v odôvodnení
konštatoval, ţe ţaloba ţalobcu bola podaná po trojročnej lehote od vydania rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré nebolo ţalobcovi doručené, čo bolo dôvodom na zastavenie konania.
Je preto nepochybné, ţe zavinenie za súdny spor existuje na strane ţalobcu.
Ţalovaný v odvolaní vyčíslil trovy právneho zastúpenia za osem právnych úkonov
vo výške 847,42 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Konanie sa týkalo dvoch vecí – vyslovenia
neplatnosti právneho úkonu a určenia povinnosti zdrţať sa konania. Vyčíslil ich nasledovne:
1) prevzatie a príprava zastúpenia 26.3.2008 – 72,95 € + reţijný paušál 6,31 €,
2) písomné podanie na súd 26.3.2008 – 72,95 € + reţijný paušál 6,31 €,
3) účasť na pojednávaní nemeritórne 8.9.2008 – 18,24 € + reţijný paušál 6,31 €,
4) rokovanie s protistranou 30.9.2008 – 72,95 € + reţijný paušál 6,31 €,
5) účasť na pojednávaní nemeritórne 19.11.2008 – 18,24 € + reţijný paušál 6,31 €,
6) písomné podanie na súd 21.11.2008 – 72,95 € + reţijný paušál 6,31 €,
7) písomné podanie na súd 30.12.2008 – 72,95 € + reţijný paušál 6,31 €,
8) účasť na pojednávaní pred krajským súdom meritórne 10.2.2010 – 180,35 € +
reţijný paušál 7,21 €,
9) daň z pridanej hodnoty 19% - 34,27 + 76,23 = 110,50 €,
10) náhrada hotových výdavkov právneho zástupcu – 37,83 € (cestovné 6,91 € +
náhrada za opotrebenie vozidla 15,34 € + cestovné Zvolen – D. B. a späť 6,43 € +
náhrada za opotrebenie vozidla 9,15 €),
11) náhrada za stratu času právneho zástupcu 66,13 € podľa § 17 vyhlášky (cesta
právneho zástupcu na rokovanie s protistranou 30.9.2008 zo Zvolena do D. B.
a späť, a to za 2 x 1 hodina; cesta právneho zástupcu na pojednávanie 10.2.2010 zo
Zvolena do Banskej Bystrice, a to za 2 x 0,5 hodiny).
Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského
súdu v časti výroku o náhrade trov konania, a dospel k záveru, ţe napadnutý výrok o náhrade
trov konania je potrebné zmeniť a ţiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov
konania. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2
Náhrada trov konania v správnom súdnictve je upravená v ustanovení § 250k
a čiastočne aj v § 250h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Má povahu špeciálnej právnej
úpravy k všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku,
pri ktorej sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon alebo
ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie).
Podľa ustanovenia § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak mal ţalobca
úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu trov konania. Môţe tieţ rozhodnúť, ţe sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak po zrušení
rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej ţalobe
opäť zrušilo preto, ţe sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom
rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloţí súd
správnemu orgánu, aby ţalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania. Ide o všeobecné
pravidlo priznávania náhrady trov konania v správnom súdnictve.
Podľa ustanovenia § 250h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku aţ do rozhodnutia
súdu môţe ţalobca vziať ţalobu späť; ak ţalovanému medzitým vznikli trovy konania,
rozhodne súd o ich náhrade.
Je nesporné, ţe odsek 1 § 250k Občianskeho súdneho poriadku priamo vylučuje
čo aj len primerané pouţitie § 142 Občianskeho súdneho poriadku, hoci úspešnosť ţalobcu
v konaní sa posudzuje rovnako ako pri pouţití § 142, teda aj súd v správnom súdnictve
posudzuje, či ţalobca mal v konaní úspech celkom alebo sčasti, prípadne či sa vyskytli
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd ţalobcovi náhradu trov konania
neprizná. Ustanovenie § 250k Občianskeho súdneho poriadku však vylučuje, aby súd priznal
náhradu trov konania ţalovanému (orgánu verejnej správy), bez ohľadu na to,
či si ju ţalovaný uplatní alebo nie. Výnimku z tohto všeobecného pravidla predstavuje
§ 250h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd rozhodne o náhrade
trov konania, ktoré vznikli ţalovanému, ale len v prípade, ţe ţalobca zobral ţalobu späť
(môţe tak urobiť aţ do rozhodnutia súdu vo veci) a ţalovanému do späťvzatia ţaloby vznikli
trovy konania. Z tohto ustanovenia nemoţno vyvodiť všeobecnú zásadu, ţe aj ţalovanému
patrí vţdy náhrada trov konania podľa kritéria úspešnosti. Záver vyplývajúci z ustanovenia
§ 250k Občianskeho súdneho poriadku nemôţe spochybniť ani ustanovenie § 250h ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, pretoţe predpoklady uvedené v hypotéze § 250h ods. 2
nemajú spoločné znaky s § 250k ods. 1, ktoré sa viaţu na výsledok, resp. úspech v konaní.
Z citovaného ustanovenia preto vyplýva, ţe náhrada trov konania, ktoré vznikli ţalovanému,
mu môţe byť priznaná len v prípade späťvzatia ţaloby zo strany ţalobcu. Náhrada trov
konania ţalovaného v správnom súdnictve sa teda neviaţe na jeho úspešnosť v konaní.
Ustanovenie § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku umoţňuje
primerané (nie rovnaké) pouţitie ustanovení prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho
poriadku v prípadoch, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku.
Význam slova „primerane“ predstavuje hodiaci sa do nejakých okolností, do istého
prostredia; vhodný, príhodný, náleţitý; synonymom je slovo „vhodne“ s významom
vyhovujúc poţiadavkám, spĺňajúc poţiadavky, náleţitým spôsobom. Preto ustanovenia tretej
časti Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa trov konania sa pouţijú primerane, vhodne,
vyhovujúc poţiadavkám piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a jeho zásade priznávania
náhrady trov konania podľa úspešnosti ţalobcu a v prípade späťvzatia ţaloby ţalobcu
aj ţalovanému.
Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ aţ písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku uvádza
prípady, kedy pre náhradu trov konania nie je výsledok konania rozhodujúci a kedy ani
účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady, v ktorých neplatí zásada
zodpovednosti za výsledok konania.
Na základe uvedeného ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/, ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku sa primerane vzťahuje na konanie súdu
v správnom súdnictve. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ ţiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené (bez ohľadu
na dôvod zastavenia konania), nakoľko piata časť neupravuje náhradu trov konania pri jeho
zastavení. Súd v správnom súdnictve bude postupovať podľa ustanovenia § 146 ods. 1
písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku vtedy, keď zastaví
konanie podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, t.j. z dôvodu:
1. ak bola ţaloba podaná oneskorene,
2. ak ţalobu podala neoprávnená osoba,
3. ak ţaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania
súdom,
4. ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia
vecnému vybaveniu ţaloby,
5. ak ţalobca nie je zastúpený podľa § 250a Občianskeho súdneho poriadku.
Výnimku však bude tvoriť zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 z dôvodu späťvzatia
ţaloby, kedy súd v správnom súdnictve pri rozhodnutí o trovách konania bude aplikovať
ustanovenie § 250h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a ţalovanému prizná náhradu trov
konania, ak mu do späťvzatia ţaloby nejaké vznikli (pôjde o vzťah osobitnej úpravy § 250h
ods. 2 vo vzťahu k všeobecnej úprave § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).
Ustanovenie § 146 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho
poriadku sa opätovne pouţije primerane (nie rovnako) v podmienkach správneho súdnictva.
Podľa citovaného ustanovenia ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný oneskorene, je povinný uhradiť trovy odporca. V podmienkach správneho
súdnictva súd preto skúma, či zastavenie konania spôsobil ţalobca alebo ţalovaný.
Ak zastavenie konania spôsobil ţalovaný, súd podľa ustanovení § 146 ods. 2, § 250k ods. 1,
§ 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku prizná ţalobcovi náhradu trov
konania. Ak zastavenie konania spôsobil ţalobca, súd podľa rovnakých, v predchádzajúcej
vete citovaných, ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ţalovanému neprizná náhradu
trov konania, ak samozrejme nejde o späťvzatie ţaloby podľa § 250h ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Zavinenie moţno posudzovať len z procesného hľadiska, nie z hľadiska
hmotného práva, pretoţe by išlo o posúdenie veci samej (meritórne rozhodnutie).
V predmetnej právnej veci bolo konanie zastavené podľa § 250d ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku z dôvodu oneskoreného podania ţaloby, nie z dôvodu späťvzatia ţaloby.
Správny postup pri rozhodnutí o trovách konania bol preto podľa ustanovenia § 146 ods. 1
písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, a nie postup
podľa úspešnosti ţalobcu v konaní (§ 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), ktorý
zvolil krajský súd. Rovnako hodnotenie prípadnej úspešnosti alebo neúspešnosti ţalovaného
v konaní podľa hmotnoprávneho predpisu zo strany krajského súdu v tomto štádiu konania,
ktoré bolo zastavené z procesných dôvodov, a vzhľadom na názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyslovený v tomto uznesení, je právne irelevantné.
Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky je aj nárok na náhradu trov konania. Jeho vyjadrením sú ustanovenia § 250k,
§ 250h ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých
odvolací súd postupoval.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z uvedených dôvodov podľa
ustanovenia § 220 v spojení s § 246c ods. 1, § 211 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
zmenil rozhodnutie krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania, pretoţe neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie, a rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené (§ 146 ods. 1
písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) s vylúčením
postupu podľa § 250h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretoţe nedošlo k späťvzatiu
ţaloby.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 211
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a ţalobcovi ich náhradu nepriznal, pretoţe si ich
neuplatnil (§ 151 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku)
a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 8. februára 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová