Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/347/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci ţalobcu: V., s.r.o., B., právne zastúpeného H., s.r.o., S. , proti ţalovanému: Slovenská

obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI Bratislava , Prievozská č. 32, Bratislava, o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. R/0182/01/2007 zo dňa 16.11.2007,

o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -40 zo dňa

12.5.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -40 zo dňa 12.5.2009 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia č. R/0182/01/2007 zo dňa 16.11.2007, ktorým ţalovaný na odvolanie

ţalobcu potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj

č. R/0182/01/2007 zo dňa 26.9.2007 o uloţení pokuty ţalobcovi v sume 15 000 Sk (497,91 €)

pre porušenie o reklame a o zmene a doplnení niektorých

2

zákonov (ďalej len „zákon“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ich náhradu

ţalovanému nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho

orgánu v rozsahu ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe rozhodnutie i postup správneho

orgánu boli v súlade so zákonom.

Krajský súd sa stotoţnil s právnym záverom ţalovaného, ţe v danom prípade došlo

k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 6 zákona a to z dôvodu šírenia reklamy

bez súhlasu príjemcu reklamy. Podľa krajského súdu bola táto skutočnosť ţalobcovi

preukázaná, nakoľko tento nepredloţil súhlas osoby, ktorej v elektronickej podobe zasielal

reklamu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôvodil, ţe tým, ţe sa uţívateľ opätovne

zaregistroval na zasielanie e-novín elektronickou poštou, neznamená, ţe dal súhlas

na zasielanie reklamných e-mailov. Krajský súd tieţ súhlasil s názorom ţalovaného, ţe to,

ţe po registrácii bol uţívateľovi zaslaný e-mail s informáciou, ţe poskytnuté údaje môţu byť

pouţité na marketingový výskum, telesluţby, reklamu a naviazanie obchodov pre existujúce

i budúce produkty, prípadne sluţby alebo médiá v skupine V. neznamená, ţe je moţné

bez uţívateľovho súhlasu zasielať mu elektronickou poštou reklamu.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a ţiadal ho zmeniť

a ţalobe vyhovieť. Namietal predovšetkým porušenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku (ďalej

len „SP“), keď tvrdil, ţe súhlasom uţívateľa disponoval a ţalovanému predloţil aj písomnosti

preukazujúce súhlas spotrebiteľa. Udelenie súhlasu sa podľa ţalobcu uskutočnilo jednak

po prvom telefonickom kontakte operátora callcentra spoločnosti D., a.s. s uţívateľom

Mgr. V. za účelom získania jeho e-mailovej adresy, na ktorú mu bol následne zaslaný

informačný mail oznamujúci účel pouţitia poskytnutých údajov a jednak telefonicky dňa

12.9.2006, kedy spoločnosť D., s.r.o. prostredníctvom operátora uskutočnila hovor do

spoločnosti X., s.r.o. s ponukou e-novín a na základe súhlasu uţívateľa so zasielaním

vybraných e-novín vznikla objednávka. Ţalobca argumentoval, ţe uţívateľ e-mailovej adresy

M. túto adresu poskytol a súhlasil so zasielaním vybraných e-novín a v súlade s poskytnutým

ústnym súhlasom aj súhlasom udeleným pri elektronickej registrácii mu zasielal aj reklamné

e-maily. Ďalej poukazoval na to, ţe 18.10.2006 si uţívateľ elektronickou formou zaregistroval

niekoľko druhov e-novín, dňa 16.2.2007 ţiadal odregistrovanie, pričom táto poţiadavka bola

spracovaná 23.2.2007, no 21.2.2007 si uţívateľ opätovne zaregistroval zasielanie ďalších

3

vybraných druhov e-novín a znovu poskytol súhlas na zasielanie reklamných e-mailov.

Adresa spotrebiteľa bola z databázy ţalobcu odstránená 21.3.2007.

Prvostupňovému správnemu orgánu ţalobca vyčítal, ţe nevyhodnotil všetky

účastníkom predloţené dôkazy a niektoré nevyhodnotil správne, nezaoberal sa predloţeným

čestným prehlásením spoločnosti D., s.r.o. a čestné prehlásenie zamestnancov e-mailového

servisu ţalobcu nebolo správne vyhodnotené, keď ţalovaný konštatoval, ţe v ţiadnom bode

prehlásenia nebolo uvedené, ţe by ţalobca vyţadoval od spotrebiteľa predchádzajúci súhlas,

pričom súhlas spotrebiteľa je obsiahnutý uţ v kroku č. 1 registrácie, kedy sám spotrebiteľ

zadáva svoje údaje aj za účelom pouţitia na reklamu.

Zdôraznil, ţe ţiadny právny predpis neupravuje spôsob vyţiadania súhlasu.

Ţalovanému vytýkal, ţe vychádzal len zo skutočnosti, ţe ţalobca nepredloţil predchádzajúci

písomný súhlas spotrebiteľa vo forme listu alebo osobitného e-mailu ako foriem beţných,

nie však výlučne určených, či zákonom povolených. Ţalovaný nevzal podľa ţalobcu do úvahy

osobitosť automatizovaného softwaru, ktorý nedokáţe rozposielať e-maily

bez predchádzajúcej registrácie spotrebiteľa, ktorej súčasťou je aj súhlas so zasielaním

reklamných e-mailov. Spotrebiteľ sa dobrovoľne zaregistruje u ţalobcu, pretoţe má záujem

dostávať odborné články a informácie z ním zvolených oblastí a s registráciou zároveň

poskytuje súhlas so zasielaním reklamy.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu ţalobcu o splnení si jeho povinnosti

vyplývajúcej z § 3 ods. 6 zákona pokladal za bezpredmetné. Zdôraznil, ţe zákon zakazuje

šírenie reklamy elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu uţívateľa e-mailovej

adresy, ktorý je príjemcom reklamy a túto povinnosť viaţe zákon priamo na šíriteľa reklamy,

ktorý je povinný kontrolnému orgánu predloţiť preukázateľný súhlas osôb, ktorým reklamu

zasiela. Podľa ţalovaného uţívateľom zaslanú objednávku na e-noviny a zaregistrovanie

e-mailovej adresy nie je moţné povaţovať za preukázateľný súhlas uţívateľa e-mailovej

adresy so šírením e-mailovej reklamy. Skutočnosť, ţe po registrácii bol uţívateľovi zaslaný

email s informáciou, ţe poskytnuté údaje môţu byť pouţité aj na reklamu, neznamená,

ţe je moţné bez súhlasu uţívateľa zasielať mu elektronicky reklamu. Nesúhlasil s názorom

ţalobcu, ţe súhlas moţno preukázať akýmkoľvek spôsobom, pretoţe podľa jeho názoru bol

ţalobca povinný predloţiť kontrolnému orgánu preukázateľný súhlas osôb, ktorým zasiela

4

elektronicky reklamu. Tvrdenie ţalobcu, ţe súhlas bol v tomto prípade získaný telefonicky,

povaţoval ţalovaný za účelové.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov

podaného odvolania a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol

bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, ţe rozsudok verejne vyhlásil

dňa 8. februára 2011, po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej

päť dní vopred ( a ).

Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu ţalovaného odvolací

súd zistil, ţe dňa 21.3.2007 bola vykonaná kontrola v spoločnosti V., s.r.o., na základe

podnetu spotrebiteľa Mgr. V. č. 161/2007, zameraná na tvrdené zasielanie nevyţiadanej

reklamy na e-mailovú adresu M. od A. Z inšpekčného záznamu vyplýva, ţe na uvedenú

adresu bola zasielaná prezentácia produktov ţalobcu s cieľom uplatniť sa na trhu a to od

šíriteľa reklamy A., ktorý šíril reklamu v rámci svojej podnikateľskej činnosti a to

bez predchádzajúceho súhlasu uţívateľa, ktorý bol príjemcom reklamy. Na základe týchto

zistení oznámil správny orgán ţalobcovi začatie správne konania vo veci.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. R/0182/01/2007 zo dňa 26.9.2007 uloţil

ţalobcovi pokutu vo výške 15 000 Sk (497,91 €) pre porušenie zákazu šíriť reklamu

elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu uţívateľa, ktorý je príjemcom reklamy,

čím bol porušený § 3 ods. 6 zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe hoci k odvolaniu

súhlasu došlo zo strany spotrebiteľa neštandardným spôsobom, poslaním jednoduchej

e-mailovej správy, „...aj samotné udelenie súhlasu na prijímanie reklamy bolo vykonané

len telefonickým hovorom, ktorého obsah nie je jednoznačne preukázateľný a následne

zaslanie e-mailovej správy s akceptáciou objednávky na zasielanie reklamy“. Konštatoval,

ţe je obvyklé, aby po registrácii uţívateľa adresy elektronickej pošty nasledovalo dodatočné

zaslanie ţiadosti o potvrdenie súhlasu so zasielaním reklamy e-mailom. Za nedôvodné

povaţoval tvrdenie ţalobcu, ţe v čase podnetu si spotrebiteľ opätovne vyţiadal zasielanie

reklamných e-mailov, pretoţe to ţalobca relevantným spôsobom nepreukázal. Skutočnosti,

ţe ţalobca nevyţiadava od spotrebiteľov súhlas so zasielaním reklamy e-mailom vopred

podľa ţalovaného nasvedčuje aj čestné prehlásenie zamestnancov z e-mailového servisu,

5

keď v popise postupu pri registrácii na zasielanie e-novín nebolo v ţiadnom bode uvedené,

ţe by účastník konania vyţadoval predchádzajúci súhlas uţívateľov adries elektronickej

pošty.

Na odvolanie ţalobcu ţalovaný rozhodnutím R/0182/01/2007 zo dňa 16.11.2007

napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Z administratívneho spisu ţalovaného ďalej vyplýva (z čestného prehlásenia

spoločnosti D., a.s. zo dňa 3.7.2007), ţe prvý kontakt so spotrebiteľom bol uskutočnený

21.8.2006 telefonicky a to za účelom získania e-mailovej adresy, pričom počas tohto

telefonátu mal spotrebiteľ dať ústny súhlas k tomu, aby ním uvedená e-mailová adresa bola

zapísaná do softwaru ţalobcu. Následne bol spotrebiteľovi zaslaný e-mail v znení

„...na základe nášho predchádzajúceho telefonátu Vami poskytnuté údaje môţu byť pouţité

na marketingový výskum, telesluţby, reklamu a naviazanie obchodov pre existujúce i budúce

produkty, prípadne sluţby alebo iné médiá v skupine V..... Vaše dáta môţete nechať

kedykoľvek zmeniť alebo vymazať.“ Týmto spôsobom mal byť podľa ţalobca daný súhlas

spotrebiteľa – uţívateľa e-mailovej adresy – so zasielaním reklamy na ním uvedenú

elektronickú adresu.

Uţívateľ elektronickej schránky zaslal ţalobcovi e-mail, ktorý mu bol doručený dňa

16.2.2007, ktorým ţiadal zrušiť zasielanie e-novín, no keďţe tak urobil neštandardným

spôsobom (zaslal e-mail na všeobecnú e-mailovú adresu), k reálnemu zrušeniu jeho

objednávky došlo aţ 23.2.2007. Spotrebiteľ si medzitým (21.2.2007) objednal ďalšie

zasielanie e-novín, čím podľa ţalobcu opätovne udelil súhlas aj na posielanie reklamných

e-mailov.

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve

je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd

prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 10 zákona dozor nad dodrţiavaním tohto zákona vykonávajú

6

a) orgány úradnej kontroly potravín nad reklamou potravín podľa pôsobnosti vymedzenej

v osobitnom predpise, 20)

b) Štátny ústav pre kontrolu liečiv 21) nad reklamou liekov,

c) Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv 21) nad reklamou veterinárnych

liečiv,

d) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného

zdravotníctva 21a) nad reklamou kozmetických výrobkov, potravín na osobitné výţivové

účely vrátane dojčenských prípravkov a následných doplnkových prípravkov, výţivových

doplnkov a spotrebiteľsky balených minerálnych, pramenitých a pitných vôd,

e) Slovenská obchodná inšpekcia nad reklamou tabakových výrobkov a reklamou, nad ktorou

podľa vecnej príslušnosti nevykonávajú dozor orgány uvedené v písmenách a) aţ d).

Podľa § 3 ods. 6 zákona reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým

volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu

ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.

Podľa § 11 ods. 3 zákona orgán dozoru uloţí pokutu do 2 000 000 Sk šíriteľovi

reklamy za porušenie všeobecných poţiadaviek na reklamu podľa § 3 ods. 1 a 3, ods. 4 okrem

písmen d) a e), ods. 6 aţ 8 a poţiadaviek na reklamu niektorých produktov podľa § 5 aţ 7, § 8

ods. 4 a § 9 a drţiteľovi rozhodnutia o registrácii lieku, ktorá je predmetom reklamy,

za porušenie ustanovení § 8 ods. 6, 11, 15, 16, 19 aţ 22 a 24.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby

ţalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v rozsahu

a z dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami

ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého

rozhodnutia ţalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe krajský súd sa zaoberal

všetkými námietkami ţalobcu a pokiaľ dospel k záveru, ţe skutkový stav veci bol v správnom

konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch

povaţoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol

7

ţalobu ţalobcu, povaţovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd ţiadne

pochybenie.

Odvolací súd sa stotoţnil so záverom správnych orgánov, ţe len zaslaním

informačného e-mailu užívateľovi e-mailovej schránky s tým, že ním poskytnuté údaje

môžu byť použité na reklamu a tieto svoje údaje môže kedykoľvek zmeniť alebo

vymazať, nespĺňa v žiadnom prípade náležitosti vopred daného súhlasu so zasielaním

reklamy elektronickou cestou tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 3 ods. 6 zákona,

keďţe ide len o oznámenie, či informovanie spotrebiteľa, avšak bez toho, aby si vyslovene

súhlas na zasielanie reklamy od neho vyţiadal. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe podľa

tohto informačného e-mailu môţe byť na jeho e-mail (uţ) zasielaná reklama s tým, ţe sám

spotrebiteľ má byť tým aktívnym, ktorý, pokiaľ so zasielaním reklamy nebude súhlasiť, môţe

svoje dáta zmazať. Dotknuté zákonné ustanovenie však výslovne poţaduje súhlas uţívateľa

e-mailu daný vopred, teda v inom poradí neţ aký zvolil ţalobca v tejto veci t. j. najprv má

šíriteľ reklamy súhlas vyţiadať a aţ po obdrţaní výslovného súhlasu, môţe týmto spôsobom

reklamu šíriť.

Ak ţalobca tvrdil, ţe spotrebiteľ dal svoj súhlas so zasielaním reklamy

uţ pri telefonickom pohovore s operátorom callcentra dňa 21.8.2006, treba zdôrazniť, ţe túto

skutočnosť ţalobca ničím nepreukázal a nevyplýva ani z čestného prehlásenia spoločnosti D.,

a.s., zo dňa 3.7.2007, na ktoré poukazuje. Z tohto je totiţ zrejmé len to, ţe Mgr. V. dal svoj

súhlas k zapísaniu jeho e-mailovej adresy do softwaru spoločnosti, nie však výslovne

k zasielaniu reklamy. Udelenie súhlasu rovnako nevyplýva ani z prehlásenia spoločnosti

D. s.r.o. zo dňa 3.7.2007. Pritom uţívateľ, ktorý je príjemcom reklamy, musí dať súhlas

na prijímanie reklamy vopred, inak ho šíriteľ reklamy nesmie obťaţovať. O tom, ţe reklamu

zo strany ţalobcu povaţoval spotrebiteľ za obťaţovanie, svedčí i skutočnosť, ţe v predmetnej

veci išlo o šetrenie spotrebiteľského podnetu.

Na tomto závere nemení nič ani zistenie, ţe dotknutý spotrebiteľ netradičnou cestou

ţiadal o zrušenie zasielania e-novín a pred vybavením jeho ţiadosti sa opätovne u ţalobcu

zaregistroval na zasielanie iných e-novín, čím dal podľa názoru ţalobcu znovu svoj súhlas

aj so šírením reklamy na jeho elektronickú adresu. Dôvodom uloţenia pokuty totiţ bola

skutočnosť, ţe spotrebiteľovi bola doručená reklama na jeho e-mail bez ním vopred

udeleného súhlasu.

8

Výškou uloţenej sankcie sa odvolací súd nezaoberal, pretoţe táto nebola namietaná

ţalobcom v ţalobe ani v odvolaní.

S poukazom na správnosť uvedených zistení, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie

správneho orgánu a z ktorých správne vychádzal aj krajský súd pri preskúmaní napadnutého

rozhodnutia ţalovaného, odvolací súd odvolacie námietky ţalobcu, ktoré boli totoţné

s dôvodmi odvolania v správnom konaní, nepovaţoval za dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so skutkovými i právnymi závermi

krajského súdu a keďţe odvolacie námietky ţalobcu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú

správnosť, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

Vzhľadom na to, ţe ţalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, súd mu v súlade

s ustanovením v spojení s právo na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 8. februára 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová