Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)90e/361341.8928b5.pdf
PDF · 125.81 KB
No categories available
1Sžo/347/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/347/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci ţalobcu: V., s.r.o., B., právne zastúpeného H., s.r.o., S. , proti ţalovanému: Slovenská
obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI Bratislava , Prievozská č. 32, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. R/0182/01/2007 zo dňa 16.11.2007,
o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 12/2008-40 zo dňa
12.5.2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3S 12/2008-40 zo dňa 12.5.2009 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. R/0182/01/2007 zo dňa 16.11.2007, ktorým ţalovaný na odvolanie
ţalobcu potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj
č. R/0182/01/2007 zo dňa 26.9.2007 o uloţení pokuty ţalobcovi v sume 15 000 Sk (497,91 €)
pre porušenie § 3 ods. 6 zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých
2
zákonov (ďalej len „zákon“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ich náhradu
ţalovanému nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v rozsahu ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe rozhodnutie i postup správneho
orgánu boli v súlade so zákonom.
Krajský súd sa stotoţnil s právnym záverom ţalovaného, ţe v danom prípade došlo
k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 6 zákona a to z dôvodu šírenia reklamy
bez súhlasu príjemcu reklamy. Podľa krajského súdu bola táto skutočnosť ţalobcovi
preukázaná, nakoľko tento nepredloţil súhlas osoby, ktorej v elektronickej podobe zasielal
reklamu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôvodil, ţe tým, ţe sa uţívateľ opätovne
zaregistroval na zasielanie e-novín elektronickou poštou, neznamená, ţe dal súhlas
na zasielanie reklamných e-mailov. Krajský súd tieţ súhlasil s názorom ţalovaného, ţe to,
ţe po registrácii bol uţívateľovi zaslaný e-mail s informáciou, ţe poskytnuté údaje môţu byť
pouţité na marketingový výskum, telesluţby, reklamu a naviazanie obchodov pre existujúce
i budúce produkty, prípadne sluţby alebo médiá v skupine V. neznamená, ţe je moţné
bez uţívateľovho súhlasu zasielať mu elektronickou poštou reklamu.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a ţiadal ho zmeniť
a ţalobe vyhovieť. Namietal predovšetkým porušenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku (ďalej
len „SP“), keď tvrdil, ţe súhlasom uţívateľa disponoval a ţalovanému predloţil aj písomnosti
preukazujúce súhlas spotrebiteľa. Udelenie súhlasu sa podľa ţalobcu uskutočnilo jednak
po prvom telefonickom kontakte operátora callcentra spoločnosti D., a.s. s uţívateľom
Mgr. V. za účelom získania jeho e-mailovej adresy, na ktorú mu bol následne zaslaný
informačný mail oznamujúci účel pouţitia poskytnutých údajov a jednak telefonicky dňa
12.9.2006, kedy spoločnosť D., s.r.o. prostredníctvom operátora uskutočnila hovor do
spoločnosti X., s.r.o. s ponukou e-novín a na základe súhlasu uţívateľa so zasielaním
vybraných e-novín vznikla objednávka. Ţalobca argumentoval, ţe uţívateľ e-mailovej adresy
M. túto adresu poskytol a súhlasil so zasielaním vybraných e-novín a v súlade s poskytnutým
ústnym súhlasom aj súhlasom udeleným pri elektronickej registrácii mu zasielal aj reklamné
e-maily. Ďalej poukazoval na to, ţe 18.10.2006 si uţívateľ elektronickou formou zaregistroval
niekoľko druhov e-novín, dňa 16.2.2007 ţiadal odregistrovanie, pričom táto poţiadavka bola
spracovaná 23.2.2007, no 21.2.2007 si uţívateľ opätovne zaregistroval zasielanie ďalších
3
vybraných druhov e-novín a znovu poskytol súhlas na zasielanie reklamných e-mailov.
Adresa spotrebiteľa bola z databázy ţalobcu odstránená 21.3.2007.
Prvostupňovému správnemu orgánu ţalobca vyčítal, ţe nevyhodnotil všetky
účastníkom predloţené dôkazy a niektoré nevyhodnotil správne, nezaoberal sa predloţeným
čestným prehlásením spoločnosti D., s.r.o. a čestné prehlásenie zamestnancov e-mailového
servisu ţalobcu nebolo správne vyhodnotené, keď ţalovaný konštatoval, ţe v ţiadnom bode
prehlásenia nebolo uvedené, ţe by ţalobca vyţadoval od spotrebiteľa predchádzajúci súhlas,
pričom súhlas spotrebiteľa je obsiahnutý uţ v kroku č. 1 registrácie, kedy sám spotrebiteľ
zadáva svoje údaje aj za účelom pouţitia na reklamu.
Zdôraznil, ţe ţiadny právny predpis neupravuje spôsob vyţiadania súhlasu.
Ţalovanému vytýkal, ţe vychádzal len zo skutočnosti, ţe ţalobca nepredloţil predchádzajúci
písomný súhlas spotrebiteľa vo forme listu alebo osobitného e-mailu ako foriem beţných,
nie však výlučne určených, či zákonom povolených. Ţalovaný nevzal podľa ţalobcu do úvahy
osobitosť automatizovaného softwaru, ktorý nedokáţe rozposielať e-maily
bez predchádzajúcej registrácie spotrebiteľa, ktorej súčasťou je aj súhlas so zasielaním
reklamných e-mailov. Spotrebiteľ sa dobrovoľne zaregistruje u ţalobcu, pretoţe má záujem
dostávať odborné články a informácie z ním zvolených oblastí a s registráciou zároveň
poskytuje súhlas so zasielaním reklamy.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu ţalobcu o splnení si jeho povinnosti
vyplývajúcej z § 3 ods. 6 zákona pokladal za bezpredmetné. Zdôraznil, ţe zákon zakazuje
šírenie reklamy elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu uţívateľa e-mailovej
adresy, ktorý je príjemcom reklamy a túto povinnosť viaţe zákon priamo na šíriteľa reklamy,
ktorý je povinný kontrolnému orgánu predloţiť preukázateľný súhlas osôb, ktorým reklamu
zasiela. Podľa ţalovaného uţívateľom zaslanú objednávku na e-noviny a zaregistrovanie
e-mailovej adresy nie je moţné povaţovať za preukázateľný súhlas uţívateľa e-mailovej
adresy so šírením e-mailovej reklamy. Skutočnosť, ţe po registrácii bol uţívateľovi zaslaný
email s informáciou, ţe poskytnuté údaje môţu byť pouţité aj na reklamu, neznamená,
ţe je moţné bez súhlasu uţívateľa zasielať mu elektronicky reklamu. Nesúhlasil s názorom
ţalobcu, ţe súhlas moţno preukázať akýmkoľvek spôsobom, pretoţe podľa jeho názoru bol
ţalobca povinný predloţiť kontrolnému orgánu preukázateľný súhlas osôb, ktorým zasiela
4
elektronicky reklamu. Tvrdenie ţalobcu, ţe súhlas bol v tomto prípade získaný telefonicky,
povaţoval ţalovaný za účelové.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, ţe rozsudok verejne vyhlásil
dňa 8. februára 2011, po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej
päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu ţalovaného odvolací
súd zistil, ţe dňa 21.3.2007 bola vykonaná kontrola v spoločnosti V., s.r.o., na základe
podnetu spotrebiteľa Mgr. V. č. 161/2007, zameraná na tvrdené zasielanie nevyţiadanej
reklamy na e-mailovú adresu M. od A. Z inšpekčného záznamu vyplýva, ţe na uvedenú
adresu bola zasielaná prezentácia produktov ţalobcu s cieľom uplatniť sa na trhu a to od
šíriteľa reklamy A., ktorý šíril reklamu v rámci svojej podnikateľskej činnosti a to
bez predchádzajúceho súhlasu uţívateľa, ktorý bol príjemcom reklamy. Na základe týchto
zistení oznámil správny orgán ţalobcovi začatie správne konania vo veci.
Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. R/0182/01/2007 zo dňa 26.9.2007 uloţil
ţalobcovi pokutu vo výške 15 000 Sk (497,91 €) pre porušenie zákazu šíriť reklamu
elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu uţívateľa, ktorý je príjemcom reklamy,
čím bol porušený § 3 ods. 6 zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe hoci k odvolaniu
súhlasu došlo zo strany spotrebiteľa neštandardným spôsobom, poslaním jednoduchej
e-mailovej správy, „...aj samotné udelenie súhlasu na prijímanie reklamy bolo vykonané
len telefonickým hovorom, ktorého obsah nie je jednoznačne preukázateľný a následne
zaslanie e-mailovej správy s akceptáciou objednávky na zasielanie reklamy“. Konštatoval,
ţe je obvyklé, aby po registrácii uţívateľa adresy elektronickej pošty nasledovalo dodatočné
zaslanie ţiadosti o potvrdenie súhlasu so zasielaním reklamy e-mailom. Za nedôvodné
povaţoval tvrdenie ţalobcu, ţe v čase podnetu si spotrebiteľ opätovne vyţiadal zasielanie
reklamných e-mailov, pretoţe to ţalobca relevantným spôsobom nepreukázal. Skutočnosti,
ţe ţalobca nevyţiadava od spotrebiteľov súhlas so zasielaním reklamy e-mailom vopred
podľa ţalovaného nasvedčuje aj čestné prehlásenie zamestnancov z e-mailového servisu,
5
keď v popise postupu pri registrácii na zasielanie e-novín nebolo v ţiadnom bode uvedené,
ţe by účastník konania vyţadoval predchádzajúci súhlas uţívateľov adries elektronickej
pošty.
Na odvolanie ţalobcu ţalovaný rozhodnutím R/0182/01/2007 zo dňa 16.11.2007
napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Z administratívneho spisu ţalovaného ďalej vyplýva (z čestného prehlásenia
spoločnosti D., a.s. zo dňa 3.7.2007), ţe prvý kontakt so spotrebiteľom bol uskutočnený
21.8.2006 telefonicky a to za účelom získania e-mailovej adresy, pričom počas tohto
telefonátu mal spotrebiteľ dať ústny súhlas k tomu, aby ním uvedená e-mailová adresa bola
zapísaná do softwaru ţalobcu. Následne bol spotrebiteľovi zaslaný e-mail v znení
„...na základe nášho predchádzajúceho telefonátu Vami poskytnuté údaje môţu byť pouţité
na marketingový výskum, telesluţby, reklamu a naviazanie obchodov pre existujúce i budúce
produkty, prípadne sluţby alebo iné médiá v skupine V..... Vaše dáta môţete nechať
kedykoľvek zmeniť alebo vymazať.“ Týmto spôsobom mal byť podľa ţalobca daný súhlas
spotrebiteľa – uţívateľa e-mailovej adresy – so zasielaním reklamy na ním uvedenú
elektronickú adresu.
Uţívateľ elektronickej schránky zaslal ţalobcovi e-mail, ktorý mu bol doručený dňa
16.2.2007, ktorým ţiadal zrušiť zasielanie e-novín, no keďţe tak urobil neštandardným
spôsobom (zaslal e-mail na všeobecnú e-mailovú adresu), k reálnemu zrušeniu jeho
objednávky došlo aţ 23.2.2007. Spotrebiteľ si medzitým (21.2.2007) objednal ďalšie
zasielanie e-novín, čím podľa ţalobcu opätovne udelil súhlas aj na posielanie reklamných
e-mailov.
Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve
je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 10 zákona dozor nad dodrţiavaním tohto zákona vykonávajú
6
a) orgány úradnej kontroly potravín nad reklamou potravín podľa pôsobnosti vymedzenej
v osobitnom predpise, 20)
b) Štátny ústav pre kontrolu liečiv 21) nad reklamou liekov,
c) Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv 21) nad reklamou veterinárnych
liečiv,
d) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného
zdravotníctva 21a) nad reklamou kozmetických výrobkov, potravín na osobitné výţivové
účely vrátane dojčenských prípravkov a následných doplnkových prípravkov, výţivových
doplnkov a spotrebiteľsky balených minerálnych, pramenitých a pitných vôd,
e) Slovenská obchodná inšpekcia nad reklamou tabakových výrobkov a reklamou, nad ktorou
podľa vecnej príslušnosti nevykonávajú dozor orgány uvedené v písmenách a) aţ d).
Podľa § 3 ods. 6 zákona reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým
volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu
ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.
Podľa § 11 ods. 3 zákona orgán dozoru uloţí pokutu do 2 000 000 Sk šíriteľovi
reklamy za porušenie všeobecných poţiadaviek na reklamu podľa § 3 ods. 1 a 3, ods. 4 okrem
písmen d) a e), ods. 6 aţ 8 a poţiadaviek na reklamu niektorých produktov podľa § 5 aţ 7, § 8
ods. 4 a § 9 a drţiteľovi rozhodnutia o registrácii lieku, ktorá je predmetom reklamy,
za porušenie ustanovení § 8 ods. 6, 11, 15, 16, 19 aţ 22 a 24.
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby
ţalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v rozsahu
a z dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami
ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého
rozhodnutia ţalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe krajský súd sa zaoberal
všetkými námietkami ţalobcu a pokiaľ dospel k záveru, ţe skutkový stav veci bol v správnom
konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch
povaţoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol
7
ţalobu ţalobcu, povaţovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd ţiadne
pochybenie.
Odvolací súd sa stotoţnil so záverom správnych orgánov, ţe len zaslaním
informačného e-mailu užívateľovi e-mailovej schránky s tým, že ním poskytnuté údaje
môžu byť použité na reklamu a tieto svoje údaje môže kedykoľvek zmeniť alebo
vymazať, nespĺňa v žiadnom prípade náležitosti vopred daného súhlasu so zasielaním
reklamy elektronickou cestou tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 3 ods. 6 zákona,
keďţe ide len o oznámenie, či informovanie spotrebiteľa, avšak bez toho, aby si vyslovene
súhlas na zasielanie reklamy od neho vyţiadal. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe podľa
tohto informačného e-mailu môţe byť na jeho e-mail (uţ) zasielaná reklama s tým, ţe sám
spotrebiteľ má byť tým aktívnym, ktorý, pokiaľ so zasielaním reklamy nebude súhlasiť, môţe
svoje dáta zmazať. Dotknuté zákonné ustanovenie však výslovne poţaduje súhlas uţívateľa
e-mailu daný vopred, teda v inom poradí neţ aký zvolil ţalobca v tejto veci t. j. najprv má
šíriteľ reklamy súhlas vyţiadať a aţ po obdrţaní výslovného súhlasu, môţe týmto spôsobom
reklamu šíriť.
Ak ţalobca tvrdil, ţe spotrebiteľ dal svoj súhlas so zasielaním reklamy
uţ pri telefonickom pohovore s operátorom callcentra dňa 21.8.2006, treba zdôrazniť, ţe túto
skutočnosť ţalobca ničím nepreukázal a nevyplýva ani z čestného prehlásenia spoločnosti D.,
a.s., zo dňa 3.7.2007, na ktoré poukazuje. Z tohto je totiţ zrejmé len to, ţe Mgr. V. dal svoj
súhlas k zapísaniu jeho e-mailovej adresy do softwaru spoločnosti, nie však výslovne
k zasielaniu reklamy. Udelenie súhlasu rovnako nevyplýva ani z prehlásenia spoločnosti
D. s.r.o. zo dňa 3.7.2007. Pritom uţívateľ, ktorý je príjemcom reklamy, musí dať súhlas
na prijímanie reklamy vopred, inak ho šíriteľ reklamy nesmie obťaţovať. O tom, ţe reklamu
zo strany ţalobcu povaţoval spotrebiteľ za obťaţovanie, svedčí i skutočnosť, ţe v predmetnej
veci išlo o šetrenie spotrebiteľského podnetu.
Na tomto závere nemení nič ani zistenie, ţe dotknutý spotrebiteľ netradičnou cestou
ţiadal o zrušenie zasielania e-novín a pred vybavením jeho ţiadosti sa opätovne u ţalobcu
zaregistroval na zasielanie iných e-novín, čím dal podľa názoru ţalobcu znovu svoj súhlas
aj so šírením reklamy na jeho elektronickú adresu. Dôvodom uloţenia pokuty totiţ bola
skutočnosť, ţe spotrebiteľovi bola doručená reklama na jeho e-mail bez ním vopred
udeleného súhlasu.
8
Výškou uloţenej sankcie sa odvolací súd nezaoberal, pretoţe táto nebola namietaná
ţalobcom v ţalobe ani v odvolaní.
S poukazom na správnosť uvedených zistení, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
správneho orgánu a z ktorých správne vychádzal aj krajský súd pri preskúmaní napadnutého
rozhodnutia ţalovaného, odvolací súd odvolacie námietky ţalobcu, ktoré boli totoţné
s dôvodmi odvolania v správnom konaní, nepovaţoval za dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so skutkovými i právnymi závermi
krajského súdu a keďţe odvolacie námietky ţalobcu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú
správnosť, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
Vzhľadom na to, ţe ţalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, súd mu v súlade
s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 8. februára 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová