Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/219/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a sudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: Mgr. G., bytom L., právne zastúpený JUDr. B., advokátom so sídlom Š., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. KM-19/PK-2007 zo dňa 23.apríla 2007, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -67 zo dňa 09. júla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -67 zo dňa 09. júla 2010 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len ) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. KM-19/PK-2007 zo dňa 23.04.2007.

2

V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe vec prejednal bez prítomnosti riadne

predvolaných účastníkov v súlade s aj keď ţalobca písomným podaním zo dňa 21.06.2010 poţiadal o odročenie pojednávania z dôvodu svojej neprítomnosti na území Slovenskej republiky. Keďţe túto skutočnosť nijako nezdokladoval, krajský súd to nepovaţoval za závaţný dôvod pre odročenie pojednávania. Ţalovaný sa ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní a navrhol vec prejednať.

Podľa názoru krajského súdu je potrebné konanie ţalobcu kvalifikovať ako porušenie

sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, keď porušil základné povinnosti príslušníka stanovené v , , , a o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície ( ďalej v texte „len zákon o štátnej sluţbe“), keď bezdôvodne nenastúpil dňa 31.10.2006 do vopred určeného výkonu sluţby v zásahovej skupine Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len OR PZ) v Poprade. pričom určenie do jej výkonu vzal na vedomie a plán sluţieb potvrdil svojím podpisom. Aj keď na výkon sluţby bol v čase jej trvania telefonicky vyzvaný, nastúpiť do nej odmietol a preto musel byť zabezpečený iným policajtom, ktorý tak nemohol plniť svoje sluţobné povinnosti.

Zloţením sluţobnej prísahy (sľubu) sa občan, ako príslušník policajného zboru

začleňuje do okruhu osôb, u ktorých sa konanie v rozpore s právnymi predpismi pre účely sluţobného pomeru posudzuje z hľadiska tohto sľubu. Výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu a je prirodzené očakávať, ţe policajti budú príkladne rešpektovať zákony.

Neobstojí námietka ţalobcu, ţe rozkaz č. 50 neukladal povinnosti jemu, ako

vyšetrovateľovi Úradu justičnej a kriminálnej polície (ÚJKP) OR PZ v Poprade. ale riaditeľovi úradu justičnej a kriminálnej polície, riaditeľovi odborov, vedúcim oddelení a skupinám okresného riaditeľstva. Ţalobca ako príslušník policajného zboru bol zaradený do funkcie vyšetrovateľa ÚJKP OR PZ. a jeho nadriadeným mu bolo uloţené vykonať dňa 31.10.2009 sluţbu v zásahovej skupine OR PZ. Medzi jeho základné povinnosti prináleţalo plnenie úloh, ktorými bol pri výkone sluţby poverený a teda aj rozhodnutie jeho nadriadeného o vykonaní sluţby v zásahovej jednotke dňa 31.10.2009. Takéto vykonanie sluţby (v zásahovej jednotke OR PZ v čase od 7.00 – 19.00) nie je moţné chápať ako prevelenie v zmysle ust. , keďţe rozkaz č. 50 sa týkal posilnenia výkonu sluţby na obvodných oddeleniach PZ a nie na plnenie úloh policajného zboru vyplývajúcich z ust.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca, v ktorom ţiadal, aby

najvyšší súd rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe písomným

podaním zo dňa 14.06.2010 oznámil súdu, ţe ţiada o odklad pojednávania nariadeného na deň 09.07.2010 z dôvodu, ţe bude do konca októbra 2010 mimo územia Slovenskej republiky a výslovne uviedol, ţe sa chce zúčastniť pojednávania. Krajský súd napriek tomuto podaniu vykonal dňa 09.07.2010 pojednávanie v neprítomnosti obidvoch účastníkov a na tomto pojednávaní rozhodol.

Ďalej uviedol, ţe krajský súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, ţe poţiadal, aby mu

nástup do sluţby bol daný rozkazom a v takom prípade nastúpi. Takisto sa nezaoberal skutočnosťou, ţe v personálnom rozkaze ministra vnútra č. 447 zo dňa 15.12.2006 na str. 2 v ods. 4 je uvedená ako dôvod prepustenia zo sluţobného pomeru skutočnosť, ţe: ,,...vedome nesplnil rozkaz svojho nadriadeného...“, pričom mu nadriadený priamy rozkaz nevydal. Pokiaľ nedostal rozkaz, ktorý mal nesplniť, nemohol ani zvlášť hrubým spôsobom porušiť sluţobnú prísahu a preto dôvody, na základe ktorých bol zo sluţobného pomeru prepustený, neexistujú. Bol len oboznámený s tým, ţe je do sluţby určený, nebolo to však formou rozkazu, pretoţe jeho priamy nadriadený mu mal vydať rozkaz v písomnej forme a postupovať v súlade s ust. Rozkaz riaditeľa OR PZ P. č. 50 č. ORP-444/VO-2006 zo dňa 21.09.2006 nikde nespomína meno a hodnosť ţalobcu, je rozkazom vydaným niekomu inému aby zabezpečil sluţby. Plán sluţieb č. ORP-72-30/JKP- 2006 zo dňa 02.10.2006 takisto nikde neuvádza npor. G. ale K., čiţe inú osobu.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako

vecne správny potvrdiť. Argumentoval, ţe ţalobca v personálnom konaní vedenom podľa ustanovení nevyuţil subjektívne práva, ktoré mu vyplývali z ustanovení a , a k predloţenému návrhu na jeho prepustenie a k zadováţeným dôkazom sa nevyjadril ani nenavrhol vykonať ţiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil objektívne zistený skutočný stav veci. K námietke ţalobcu, ţe do sluţby by bol nastúpil ak by k tomu dostal písomný rozkaz uviedol, ţe zákon v ţiadnom zo svojich ustanovení neukladá povinnosť vydávať písomný rozkaz, ktorým sa ukladá policajtovi nástup do výkonu štátnej sluţby. Poukázal na ustanovenie a zdôraznil, ţe ţalobca v konaní vedenom u ţalovaného ţiadnymi dôkazmi nepreukázal, ţe výkon štátnej sluţby, ktorú mal vykonávať dňa 31.10.2006 by bol v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Je nezlučiteľné s dôleţitými záujmami štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere príslušníka policajného zboru zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, ţe bol riadne oboznámený s naplánovaným výkonom štátnej sluţby s ktorým súhlasil, do sluţby nenastúpil a bezdôvodne ju odmietol vykonávať, čím vedome nesplnil stanovené sluţobné povinnosti, ktoré bol povinný vykonávať počas sluţby v uvedený deň.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu ( ) postupom podľa 4

veta prvá a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (, ).

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne .

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

Najvyšší súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a v rámci odvolacieho konania skúmal nielen napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ale aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Z obsahu administratívneho spisu krajského súdu, ktorého súčasťou

je administratívny spis ţalovaného najvyšší súd zistil, ţe ţalobca bol personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 447 zo dňa 15.12.2006 podľa prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru. Dôvodom prepustenia bolo, ţe ţalobca mal na deň 31.10.2006 v zmysle plánu sluţieb č. RP-72-30/JKP-2006 a rozkazu riaditeľa OR PZ V. č. 50/2006 o bezpečnostných opatreniach na zabezpečenie posilnenia výkonu sluţby na obvodných oddeleniach PZ riadne naplánovanú sluţbu v zásahovej skupine OR PZ, ktorú mal vykonávať v čase od 07.00 hod. do 19.00 hod. Menovaný túto sluţbu odmietol vykonať i keď pri určení do jej výkonu to vzal na vedomie a plán sluţieb potvrdil vlastnoručným podpisom. S rozkazom riaditeľa OR PZ V. č. 50/2006 bol riadne oboznámený dňa 20.10.2006 na mesačnom vyhodnotení riaditeľa ÚJKP OR PZ V.P. kde pred všetkými prítomnými vyšetrovateľmi policajného zboru vyhlásil, ţe do sluţby nenastúpi. Dňa 31.10.2006 sa dostavil na pracovisko ÚJKP OR PZ. a v čase od 07.00 hod. do 15.40 hod. sa zdrţiaval vo svojej kancelárii v priestoroch OR PZ. Uvedeného dňa v čase o 07.07 hod. sluţbukonajúci operačný dôstojník telefonicky vyzval ţalobcu k nástupu do sluţby, ktorú odmietol, a preto táto skutočnosť bola nahlásená riaditeľovi OR PZ a riaditeľke odboru všeobecnej kriminality ÚJKP OR PZ,. ktorí zabezpečili výkon tejto sluţby iným policajtom ÚJKP OR PZ, ktorý tak nemohol plniť uloţené úlohy v zmysle svojho sluţobného zaradenia. Ţalobca týmto konaním porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Zvlášť hrubé porušenie sluţobnej disciplíny spočíva v tom, ţe nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď vedome nesplnil rozkaz svojho nadriadeného a bezdôvodne nevykonal plánovanú sluţbu v zásahovej skupine, a tieţ aj v tom, 5

ţe nevykonal riadne naplánovanú sluţbu a neplnil si tak úlohy na úseku svojho sluţobného zaradenia, najmä , nesplnil si úlohy v zmysle rozkazu riaditeľa OR PZ č. 50/2006 o bezpečnostných opatreniach na zabezpečenie posilnenia výkonu sluţby na obvodných oddeleniach Policajného zboru, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v , , , , , Ponechanie ţalobcu v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, najmä záujmu na svedomitom plnení sluţobných povinností, dôslednom dodrţiavaní sluţobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor.

Ţalovaný rozhodnutím č. KM-19/PK-2007 zo dňa 23.04.2007 podľa § 243 ods. 4

rozklad ţalobcu ako nedôvodný zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru v ustanovení

§ 1 ods. 1 upravuje štátnu sluţbu príslušníkov Policajného zboru,... a v ustanovení § 2 aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby.

Základné práva a povinnosti policajta sú upravené v ustanovení § 48 tohto zákona.

Policajt je povinný a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h/ dodržiavať služobnú disciplínu i/ vykonávať štátnu službu nestranne ( ).

Podľa § 48 ods. 4 citovaného zákona, ak sa policajt domnieva, ţe rozkaz, nariadenie,

príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyţaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

6

Policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú

povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby (§ 192 zákona ).

Rozkaz riaditeľa OR PZ V. č. 50 zo dňa 21.09.2006 o bezpečnostných opatreniach na

zabezpečenie posilnenia výkonu sluţby na OO PZ ukladá riaditeľovi úradu justičnej a kriminálnej polície, riaditeľom odborov, vedúcim oddelení a skupinám okresného riaditeľstva vyčleniť dostatočný moţný počet policajtov na zabezpečenie plnenia bezpečnostných opatrení, a menné zoznamy vyčlenených policajtov s uvedením dňa a času moţného výkonu sluţby predloţiť príslušnému zodpovednému pracovníkovi na spracovanie plánu sluţieb. Na základe tohto rozkazu bol riaditeľom ÚJKP OR PZ schválený zoznam policajtov ÚJKP OR PZ velených do výkonu sluţieb v zásahovej skupine OR PZ na mesiac október 2006. Ţalobca plán sluţieb podpísal a tým vzal na vedomie, ţe dňa 31.10.2006 v čase od 07.00 hod. do 19.00 hod. má sluţbu vykonávať. Na mesačnom vyhodnotení riaditeľa dňa 20.10.2006 uviedol, ţe do zásahovej sluţby nenastúpi a dňa 31.10.2006 aj po vyzvaní operačným dôstojníkom to odmietol. Pokiaľ sa ţalobca domnieval, ţe naplánovaná sluţba je v rozpore so všeobecne záväzným predpisom, mal na to nadriadeného upozorniť, čo však neurobil a do sluţby, k vykonaniu ktorej sa zaviazal nenastúpil.

Správne orgány v tomto konkrétnom prípade usúdili, ţe konanie ţalobcu spočívajúce

v porušení sluţobnej prísahy a sluţobných povinností dosiahlo takej intenzity, ţe napĺňa zákonný dôvod prepustenia zo sluţobného pomeru podľa , čo dostatočne odôvodnili, podloţili dôkazmi a vyvodili z nich aj zodpovedajúce závery.

Ţalobca v odvolaní tieţ namietal, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Krajský súd vytýčil termín pojednávania na deň 09.07.2010 a predvolanie na pojednávanie bolo doručené ţalobcovi dňa 03.06.2010. Podaním zo dňa 14.06.2010 poţiadal ţalobca o odklad nariadeného pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti na území Slovenskej republiky a zároveň uviedol, ţe na pojednávaní sa chce zúčastniť. Pretoţe túto skutočnosť nijako nezdokladoval, krajský súd ju nepovaţoval za závaţný dôvod pre odročenie pojednávania a vec prejednal bez prítomnosti účastníkov, (aj v neprítomnosti ţalovaného, ktorý sa ospravedlnil a súhlasil s prejednaním ) podľa

Podľa , ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môţe sa vec

prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z toho dôvodu prerušiť.

O procesnú vadu v zmysle spočívajúcu v odňatí moţnosti

konať pred súdom účastníkovi konania ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumoţnil účastníkovi realizovať práva priznané mu . Takýmto právom 7

účastníka je i právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti. To ale neznamená, ţe by súd nemohol rozhodnúť v neprítomnosti účastníka, ale ţe súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva a je na ňom, či vyuţije svoje právo. Ţalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný, poţiadal o jeho odklad, avšak svoju ţiadosť ničím nezdokladoval a v nej uvedený dôvod ničím nepreukázal. S názorom krajského súdu, ţe v danom prípade nebola preukázaná existencia dôleţitého dôvodu na odročenie pojednávania sa odvolací súd plne stotoţňuje. Ţalobca mal rovnakú moţnosť zúčastniť sa pojednávania v tej istej veci pred krajským súdom aj dňa 30.10.2009, ktorú nevyuţil, pojednávania sa nezúčastnil a ani sa neospravedlnil. Krajský súd tým, ţe pojednával a rozhodol v neprítomnosti ţalobcu (aj ospravedlneného ţalovaného), neodňal mu týmto postupom moţnosť konať pred súdom a navyše nemal ani preukázaný dôvod na odročenie pojednávania.

Vzhľadom k uvedenému dospel najvyšší súd k záveru, ţe námietky ţalobcu uvedené

v odvolaní nie sú opodstatnené, a keďţe v rozhodnutí a postupe ţalovaného ani krajského súdu nezistil iné vady, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozhodnutia ţalovaného alebo rozsudku krajského prvostupňového súdu, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -67 zo dňa 09.07.2010 podľa veta druhá v spojení s , ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s a veta prvá tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 8. februára 2011

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková