Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/170/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L. T., bývajúceho v P., proti

ţalovanému A. s.r.o., P., IČO : X., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. T. S., advokátom

Advokátskej kancelárie so sídlom v K., za účasti vedľajšej účastníčky Sociálnej poisťovne,

Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, vo veci týkajúcej sa pobočky Košice, Festivalové námestie 1,

o náhradu škody, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 4. februára 2010 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I (súd prvého stupňa) rozsudkom z 19. marca 2009 č.k.

-125 zamietol ţalobu v časti týkajúcej sa sumy 20 713,01 eur a konanie o nej

v časti týkajúcej sa sumy 33,19 eur zastavil. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Vo veci samej tak rozhodol majúc za to, ţe ţalovaný nie je v danej veci pasívne legitimovaný,

pretoţe ţalobcom uplatňovaná ďalšia náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia, hoci má

svoj pôvod v chorobe z povolania vzniknutej ešte v roku 1995, je škodou novou. Za túto

škodu síce zodpovedá ţalovaný, od 1. januára 2004 ale úrazové dávky z tejto zodpovednosti

poskytuje Sociálna poisťovňa a nie zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa ale má v tomto konaní

procesné postavenie iba vedľajšej účastníčky.

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) uznesením zo 4. februára 2010 sp.zn.

rozhodol o odvolaní ţalobcu tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

2

napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu

zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol tak podľa § 221 ods. 1

písm. h/ v znení neskorších predpisov

majúc za to, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, pretoţe nepouţil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Na rozdiel

od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe v predmetnej veci nešlo o novú škodu, ale

o „dobodovanie“ pôvodného sťaţenia spoločenského uplatnenia majúceho základ v chorobe

z povolania zistenej v roku 1995. Vychádzajúc z uvedeného, v súlade so stanoviskom

vedľajšej účastníčky, dospel k záveru, ţe „z hľadiska hmotného práva nositeľom povinnosti

z titulu zodpovednosti za poškodenie zdravia pri práci je zamestnávateľ poškodeného

zamestnanca“, resp. ţalovaný ako jeho právny nástupca. Keďţe súd prvého stupňa zamietol

ţalobu vychádzajúc z nesprávneho právneho záveru o nedostatku pasívnej legitimácie

ţalovaného, sa uţ s vecou z hľadiska opodstatnenosti ţaloby z iných dôvodov nezaoberal.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu ţalovaný podal dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe jeho

mimoriadny opravný prostriedok je prípustný podľa , pretoţe postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Podľa ţalovaného odvolací

súd ho svojím rozhodnutím vylúčil z realizácie jeho procesných práv. K tejto vade došlo

v dôsledku nesprávneho právneho názoru odvolacieho súdu ohľadne podstatnej skutočnosti

dôleţitej pre posúdenie veci, a to otázky vecnej pasívnej legitimácie, ktorú odvolací súd,

na rozdiel od súdu prvého stupňa, nielenţe nevyriešil správne, ale bez toho, ţe by ho na svoj

odlišný právny názor upozornil a dal mu moţnosť argumentovať proti nemu. Uviedol, ţe

na uplatnenie svojho odlišného stanoviska k otázke vecnej legitimácie nebude mať priestor

ani v ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa, na ktoré dovolací súd vec vrátil, pretoţe súd

prvého stupňa bude v ňom viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. Podľa

ţalovaného „odvolací súd nielenţe nezdôvodnil a neargumentoval, nevyvrátil právny názor

súdu prvého stupňa, vôbec sa nezaoberal v konaní predloţeným stanoviskom ţalovaného

s citovaním viacerých rozhodnutí súdov pri výklade pasívnej legitimácie sociálnej poisťovne

v takýchto prípadoch, ale jeho dôvody sú vzájomne rozporuplné, nepresvedčivé,

nezrozumiteľné a nepreskúmateľné“. Ţalovaný v ďalších častiach svojho dovolania potom

podrobne uviedol dôvody, z ktorých má za to, ţe právne posúdenie veci odvolacím súdom nie

je správne.

3

Ţalobca navrhol dovolanie ţalovaného zamietnuť. Uviedol, ţe ţalovaný

neopodstatnene namieta, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom. Ţalovaný nevyuţil svoje právo reagovať na právnu argumentáciu v odvolaní,

ktorou sa spochybnila správnosť záverov súdu prvého stupňa.

Vedľajšia účastníčka tieţ navrhla dovolanie ţalovaného zamietnuť, pretoţe ním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je správne. Poukázala tieţ na to, ţe podľa súdnej praxe

vyslovením (hoci aj) nesprávneho právneho záveru sa účastníkovi neodníma moţnosť konať

pred súdom v zmysle ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie ţalovaného, ako subjektu oprávneného podať tento mimoriadny opravný

prostriedok, smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danej právnej veci smeruje dovolanie ţalovaného proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach Prípustnosť dovolania podľa

týchto ustanovení ale neprichádza do úvahy, keďţe nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1

písm. a/ a b/ , ale ani o uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórií uznesení

vymenovaných v aţ c/ Dovolanie ţalovaného smeruje proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom

výroku a vo výroku o trovách konania zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Proti

takému uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie z iných dôvodov neţ

uvedených v (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. decembra 1994 sp.zn. uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky, ročník 1995 pod por.č. 34).

Dovolací súd vychádzajúc z uvedeného, zachovávajúc postup podľa § 242 ods. 1,

druhá veta , preskúmal prípustnosť dovolania aj podľa ustanovení aţ g/

, ktoré pripúšťajú dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných v ňom vymenovaných

procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ

prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). So zreteľom na obsah dovolania

dovolací súd sa pritom osobitne zameral na skúmanie, či konanie nie je zaťaţené vadou podľa

, t.j. či postupom odvolacieho súdu sa ţalovanému neodňala moţnosť

konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa pritom rozumie postup súdu,

ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva, napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať

dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti

prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod.

Podľa dovolateľa odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ tým, ţe ho vylúčil z realizácie jeho procesných práv. Uviedol, ţe k tejto vade

došlo v dôsledku nesprávneho právneho názoru odvolacieho súdu ohľadne podstatnej

skutočnosti dôleţitej pre posúdenie veci, a to otázky vecnej pasívnej legitimácie, ktorú

odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, nielenţe nevyriešil správne, ale bez toho, ţe

by ho na svoj odlišný právny názor upozornil a dal mu moţnosť argumentovať proti nemu.

Pripomenul, ţe na uplatnenie svojich odlišných záverov a argumentácie nebude mať priestor

ani v ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa, na ktoré dovolací súd vec vrátil, pretoţe súd

prvého stupňa bude v ňom viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom.

Pokiaľ ţalovaný vidí základ vady konania podľa v nesprávnom

právnom posúdení otázky pasívnej vecnej legitimácie odvolacím súdom, dovolací

poznamenáva, ţe v zmysle ustálenej judikatúry nesprávnym právnym posúdením sa

účastníkovi konania neodníma moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (R 43/2003). Právne posúdenie je relevantný dovolací dôvod (

písm. c/ ), ktorým ale moţno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie;

samotné nesprávne právne posúdenie veci ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

).

Podľa dovolacieho súdu ţalovaný nenáleţite vytýka odvolaciemu súdu ani vadu

spočívajúcu podľa neho v tom, ţe odvolací súd ho na svoj odlišný právny názor na otázku

vecnej pasívnej legitimácie vopred neupozornil, a teda ţe mu nedal moţnosť argumentovať

proti nemu. Z obsahu predmetnej časti dovolania podľa dovolacieho súdu vyplýva, ţe

ţalovaný tvrdí vadu konania spočívajúcu v tom, ţe odvolací súd, hoci bol toho názoru, ţe sa

na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci

nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, ho nevyzval, aby sa k moţnému

pouţitiu tohto ustanovenia vyjadril, teda to, ţe odvolací súd nepostupoval v súlade

s ustanovením V predmetnom ustanovení upravený procesný postup

odvolacieho súdu ale v danej veci neprichádzal do úvahy. Jeho zaradením do Občianskeho

súdneho poriadku účinným od 15. októbra 2008 sa sledovalo, aby

účastníci konania neboli vystavení tzv. prekvapivým konečným rozhodnutiam odvolacieho

súdu. V danej veci ale nešlo o procesnú situáciu, v ktorej mal odvolací súd zachovať

v predmetnom ustanovení uvedený postup. Odvolací súd vec meritórne totiţ nerozhodol, ale

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takýmto

rozhodnutím odvolací súd neodňal účastníkom ţiadne procesné práva v ďalšom konaní.

Naostatok treba poznamenať, ţe otázka pasívnej vecnej legitimácie nebola otázkou

nastolenou prvýkrát odvolacím súdom, ale rezonovala počas celého konania; ţalovaný sa

k nej vyjadril niekoľkokrát (napr. jeho podanie osobne podané na súde prvého stupňa 10. júna

2008 označené, ako procesné podanie ţalovaného, námietka pasívnej legitimácie - č.l. 80

a nasl. spisu, jeho podanie z 27. augusta 2008 označené, ako vyjadrenie ţalovaného

na podanie vedľajšej účastníčky - č.l. 109, 110 spisu).

Pokiaľ ţalovaný tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný a vyvodzuje

z toho, ţe absenciou riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia mu bola odňatá moţnosť

konať pred súdom v zmysle ustanovenia , dovolací súd pripomína, ţe

podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. júla 2003 :

"Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

6

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí

na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces". Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005,

podľa ktorého : "Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní

podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je

rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní".

Odvolací súd v napadnutom uznesení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným

spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery, ktoré ho viedli k zrušeniu

rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu a vráteniu veci na ďalšie konanie,

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Jeho skutkové a právne závery súdu nie sú v danom

prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s

a odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia ako celok spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovaného.

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania ţalovaného podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani

podľa , mimoriadny opravný prostriedok ţalovaného odmietol podľa ods. l

písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Dovolací súd mu však nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie ( ,

a ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. februára 2011

JUDr.Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová